Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/66/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103895941
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2009:7103895941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Košiciach I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich

B.. I. N., F.. a N. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.2.2009 v Košiciach rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

I. Č. H. B. Y. Á. R. , Y.. X.X.XXXX G. J. Y. N., W.. I., Č., L. E. R.Q., S. XX, I. E. R., P. X,

j e v i n n ý , ž e

1./ v mesiaci apríl a máj 1999 vylákal od I. C. pod zámienkou kúpy osobného motorového vozidla zn. W.
F. v jednom prípade sumu 60.000,- Sk v bare A. na J. M.. G. R. a v druhom prípade sumu 40.000,- Sk
pred J. C. na J. M.. G. R. ako zálohu, ktoré mu mal odovzdať do 4.6.1999, čo však neurobil, ani peniaze
nevrátil, čím spôsobil I. C. škodu vo výške 100.000,- Sk,

2./ dňa 17.1.2002 už odsúdený K. G. uzavrel kúpnu zmluvu - leasingovú zmluvu č. XXXXXXXXXX s
prenajímateľom Q. V. C., C..B..W.., R., na základe ktorej mu bolo prenajaté motorové vozidlo zn. X. C.
F. G., ktoré spoločnosť Q., C..B..W.. odkúpila od predávajúcej N. E. za kúpnu cenu 120.000,- Sk, pričom
pri podpise K. G. vedome predložil nepravdivé potvrdenie o zamestnaní a výške príjmu v sume 16.300,-
Sk, ktoré mu po vzájomnej dohode vystavil za firmu N.-H., C..B..W.., R., obžalovaný I. Č., hoci obidvaja
vedeli , že K. G. nemá vo firme N.-H., C..B..W.. trvalý
pracovný pomer, ale pracuje ako robotník vo X. Y. B. M.. Č.. XX G. R. a uvedený deň uhradil K. G.

sumu 55.320,- Sk, ďalšie splátky už nesplácal, čím spôsobil spoločnosti Q., C..B..W.. škodu vo výške
59.800,- Sk,

t e d a

v bode 1)

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu nie malú,

v bode 2)

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a

spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú,t ý m s p á c h a l

v bode 1)

- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona,

v bode 2)

- trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 37 Tr. zákona súd u obžalovaného I. Č. H. B. Y. Á. R. A. , Y.. X.X.XXXX G. J. Y.
N., W. I., Č., L. E. R.Q.F., P. X, upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 T 2/04 zo dňa 25.11.2005, v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 To 19/06 zo dňa 30.6.2008 v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne je postačujúci.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného I. C. H. R. H. B. Á. R. A. , Y..
XX.X.XXXX G. R., L. E. R., M.. I. X, I. G., J. Ú. XX, s nárokom na náhradu škody o d k a
z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a
listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný I. Č. ku skutku v bode 1) rozsudku uviedol, že po vzájomnej dohode s I. C. mu tento
dobrovoľne vydal 100.000,- Sk za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. W. F.. Prevzatie

finančných prostriedkov mu potvrdil podpisom, pričom menovaný mu peniaze vydal na dva razy, raz v
sume 40.000,- Sk a raz v sume 60.000,- Sk. Uvedené peniaze potom zložil spolupracovníkovi správcu
konkurznej podstaty nejakej spoločnosti, Q.. C..

Toto vozidlo používal na základe nájomnej zmluvy medzi ním a správcom konkurznej podstaty K.. I.,

pričom suma 100.000,- Sk mala byť zábezpeka a zároveň aj kúpna cena tohto vozidla. V priebehu
užívaniavozidla,t.j.4-5mesiacov,donehoinvestovalnaopravysumuasi30.000,-Sk.Potomhonavštívil
Q.. C. s tým, že sumu 100.000,- Sk vlastne zložil za zápočet nejakej jeho pohľadávky, pretože spolu
obchodovali. Menovaný bol zástupcom firmy V. N., v ktorej bol likvidátor, čiže ako keby za vozidlo neboli
zložené žiadne peniaze, a preto mu C. vozidlo vzal. So C. sa snažil nájsť spoločnú reč s tým, že sa

čaká, aby sa dali veci do poriadku, avšak nakoniec sa to nepodarilo vyriešiť. Z toho titulu potom podal
C. trestné oznámenie. Následne ešte C. časť peňazí vrátil a to vo forme hnuteľnej veci, klavíra, kde sa
spolu dohodli na jeho hodnote vo výške 40.000,- Sk, preto C. dlhuje 60.000,- Sk.

Ku skutku v bode 2) rozsudku obžalovaný uviedol, že je pravdou, že obžalovanému G. vydal potvrdenie

o zamestnaní a výške jeho príjmu, avšak týmto nechcel nikoho poškodiť. G. však pred podpisom
leasingovej zmluvy u neho pracoval asi 3 mesiace a mal aj nastúpiť aj do trvalého pracovného pomeru.
Nemyslel si, že to, že pre G. vydá potvrdenie o zamestnaní a výške príjmu, bude protizákonné. Spolu
mali dohodu, že G. bude vozidlo používať a bude aj platiť splátky, avšak on zmluvu nakoniec nedodržal.

Už odsúdený K. G. na hlavnom pojednávaní ako obžalovaný nevypovedal. Z jeho výpovede v
prípravnom konaní vyplýva, že pracoval vo firme obžalovaného Č. na dohodu o vykonaní práce s tým,
že s ním mal neskôr uzatvoriť riadnu pracovnú zmluvu. K uzatvoreniu zmluvy však nakoniec nedošlo,
pretože nedal výpoveď u svojho iného zamestnávateľa. Z tohto dôvodu potom obžalovaný Č. prestal
hradiť splátky z leasingovej zmluvy.Svedkyňa - poškodená K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v poškodenej spoločnosti Q. V. R. už
nepracuje. V ďalšom zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej sa podrobne vyjadrila
k priebehu uzatvárania predmetnej leasingovej zmluvy, ako aj k následnému postupu po porušení

zmluvných podmienok, vypovedaní zmluvy a odňatí predmetu leasingu.

Svedok N. L. taktiež uviedol, že v poškodenej spoločnosti Q. V. R. už nepracuje. Z jeho výpovede okrem
iného vyplýva, že po odňatí
predmetného vozidla bolo toto odtiahnuté do Komárna a dňa 11.9.2002 odpredané novému majiteľovi.

Poškodený I. C. v zhode so svojou výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že v mesiacoch apríl -
máj 1999 dal obžalovanému Č. na dvakrát sumu 100.000,- Sk. Malo sa jednať o zálohu na zakúpenie
osobného motorového vozidla zn. W. F. v kúpnej cene 140.000,- Sk. Dojednali sa spolu, že ak mu Č.
do 4.6.1999 nedodá toto motorové vozidlo, vráti mu zálohu do 7 dní v plnej výške. Na jeho opakované
urgencie, resp. žiadosti o vrátenie sumy 100.000,- Sk Č. reagoval tak, že mu ponúkol klavír, ktorý on

od neho prevzal, pričom tento mohol mať hodnotu 10.000,- Sk. Obžalovaný mu peniaze nevrátil a ani
mu nepovedal čo sa s nimi stalo.

Svedok Q.. A. C. sa vo svojej výpovedi vyjadril, že vie o tom, že K.. I. ako správca konkurznej podstaty
vzal obžalovanému Č. predmetné motorové vozidlo. Pre obžalovaného Č. zabezpečoval užívanie tohto

vozidla, s tým, že Č. mal zložiť protihodnotu 100.000,- Sk, o čom bola spísaná aj dohoda. Č. toto vozidlo
chcel kúpiť, nakoniec však šlo do výberového konania a on už ďalej nevie ako to všetko dopadlo.

Svedok K.. N. I. uviedol, že je pravdou, že obž. Č. investoval do opravy vozidla okolo 30.000,- Sk, z čoho
videl aj doklady od servisu, avšak bola to cena za nájom, čo bolo takto dohodnuté. Suma 100.000,- Sk

bola zábezpeka, lebo auto nebolo poistené. Teda, ak by sa s autom niečo stalo, toto by bola náhrada
škody. Spolu sa dohodli, že ak by chcel niekto vozidlo zakúpiť, tak po zúčastnení sa výberového konania
a za najvyššiu cenu po následnom schválení súdom, pričom tých 100.000,- Sk by sa započítalo do ceny.
Obžalovaný auto sám predávať nemohol, mohol ho len užívať len ako nájomca. Ostatné veci s ním
dohadoval Q.. C., u ktorého boli aj uložené peniaze, ten sa mal postarať aj o to, aby sa auto vrátilo,

pokiaľ by nebolo odkúpené obžalovaný Č.. Podstatné je to, že obž. Č. sa mohol prihlásiť do výberového
konania na kúpu predmetného vozidla, pričom suma 100.000,- Sk by bola započítaná do kúpnej ceny,
avšak Č. sa do výberového konania neprihlásil.

Svedok Q.. A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že obž. Č. zložil sumu 100.000,- Sk

ako zálohu za predmetné vozidlo. Obžalovaný odkupoval zo skladu firmy V. tovar, za ktorý pravidelne
platil, avšak časť tovaru neuhradil, malo sa jednať o sumu 70.000,- Sk alebo 100.000,- Sk. Preto mu
obžalovaný povedal, že sumu 100.000,- Sk, ktorú zložil ako zálohu za vozidlo, má započítať do tejto
neuhradenej čiastky za tovar z firmy V., čo aj bolo urobené.

Svedok N. I. sa ani k jednému z oboch žalovaných skutkov vyjadriť nevedel.

Obaja obžalovaní pri vykonanej konfrontácii v prípravnom konaní zotrvali na svojich pôvodných
tvrdeniach.

Okolnosti skutku v bode 2/ výrokovej časti rozsudku sú objektivizované listinnými dôkazmi na č.l. 49-63
spisového materiálu.

Takto bol zistený skutkový stav zodpovedajúci výroku rozsudku.

Obžalovaný I. Č. svojím konaním v bodoch 1/, 2/ výrokovej časti rozsudku naplnil všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pričom skutku v
bode 1/ výroku rozsudku sa dopustil samostatne a skutku v bode 2/ výroku rozsudku sa dopustil v
spolupáchateľstve s už odsúdeným K. G. podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona po objektívnej
stránke. Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná v zmysle § 4 písm. a) Tr. zákona. Použitá

bola právna kvalifikácia podľa trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu.Spoluobžalovaný K. G. bol zo skutku v bode 2) výroku rozsudku právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 7 T 66/2003 zo dňa 5.1.2005 a to na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov.

Obžalovaný I. Č. je súkromným podnikateľom vo firme N.-H., C..B..W.. R.. Z miesta svojho trvalého
bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol 8-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2005 sp. zn. 3 T 2/04 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 To 19/06 zo dňa 30.6.2008 a to za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 5 Trestného zákona, za ktorý

mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Výkon tohto trestu bol odsúdenému
pre zdravotné dôvody prerušený do 10.1.2010.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného je daný tým, že porušil záujem štátu na
ochrane vlastníckych práv chránených Trestným zákonom.

Okolnosťou zvyšujúcou stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného je tá skutočnosť, že
sa žalovaných skutkov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre iné trestné činy.

Súd s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, jeho osobné pomery ako
aj možnosť nápravy dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu v zmysle § 23 Trestného zákona

bude postačovať aj upustenie od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k poslednému odsúdeniu
obžalovaného, keďže trest uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2005 sp.
zn. 3 T 2/04 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 To 19/06 zo dňa 30.6.2008, za ktorý
mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, považoval za dostačujúci.

Zároveň súd poškodeného I. C. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal v zmysle § 288 ods. 1 Tr.
poriadku na občianske súdne konanie, keďže pre rozhodnutie o nároku poškodeného na náhradu škody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce účel trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.