Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203370
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615203370.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Q. S.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom R. W. XXX, zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom
Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 5 754,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5 754,- eur spolu s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania
od 01. 04. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27. 04. 2015 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia

sumy 5 754,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21. 10. 2014 Zmluvu č.
6815887084/2769009643 o havarijnom poistení osobného motorového vozidla Volkswagen Sharan,
evidenčné číslo LM 009CM. Dňa 10. 11. 2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla na poistenom
motorovom vozidle škoda. Žalovaná, ktorá túto nehodu vedie ako škodovú udalosť č. 8012226257,
opakovane prešetrovala poistnú udalosť, pričom žalobca jej poskytol všetku potrebnú súčinnosť. Škodu
na vozidle následne vyhodnotila ako totálnu škodu a zvyšky vozidla ponúkla na predaj za sumu 5 050,-

eur. Výšku všeobecnej hodnoty vozidla určila na sumu 11 372,63 eur. Podľa čl. 12 ods. 4 písm. a)
Všeobecných poistných podmienok bola výška spoluúčasti dohodnutá na 5 % z všeobecnej hodnoty
vozidla, čo predstavuje 568,63 eur. Žalovaná v liste zo dňa 16. 03. 2015 uviedla, že odmieta poskytnúť
poistné plnenie s poukazom na čl. 12 bod 14 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je
poisťovňaoprávnenázamietnuťplnenie,akpoistník,poistenýalebooprávnenáosobauvedienepravdivé
alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu škodovej udalosti. Žalovaná zároveň
uviedla, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého deklarovaný priebeh nehodového

deja vo vzťahu k vykázaným poškodeniam vozidla ako celku je technicky neprijateľný. K dopravnej
nehode došlo tak, ako to žalobca uviedol v oznámení poistnej udalosti. Dokonca k nehode privolal aj
hliadku polície a celá nehoda je zdokumentovaná v policajnom spise. Nakoľko si žalovaná nesplnila
svojupovinnosťzpoistnejzmluvyažalobcovineposkytladojednanépoistnéplnenie,domáhasažalobca
svojho práva na súde. Výška poistného plnenia predstavuje sumu 11 372,63 eur ponížená o spoluúčasť
vovýške568,63euraopredajnúcenuvozidla5050,-eur.Vzmysle§797ods.2Občianskehozákonníka
mala žalovaná poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia potrebného na

zistenie rozsahu povinnosti plniť, a preto si žalobca okrem istiny uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania
od 01. 04. 2015 do zaplatenia.2. Súd najprv rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24. 06. 2015, č. k. 4C/123/2015 -34, proti ktorému
podalažalovanávčasodpor.Potvrdila,žedňa21.10.2014stranyuzatvorilizmluvuohavarijnompoistení
osobného motorového vozidla, ako aj to, že dňa 10. 11. 2014 došlo k škodovej udalosti. Zo Znaleckého

posudku č. 2/2015 vypracovaného J.. Q.N. R. vyplýva, že deklarovaný priebeh nehodového deja vo
vzťahu k vykázaným poškodeniam vozidla ako celku je technicky neprijateľný. V zmysle čl. 12 bod 14
Všeobecných poistných podmienok bola žalovaná oprávnená zamietnuť poistné plnenie, ak žalobca
uviedol nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.
Na základe uvedeného žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že odmietnutie
plnenia zo strany žalovanej nemá žiadnu oporu v hmotnom práve. Žalovaná nemohla v tomto prípade
pristúpiť k zamietnutiu celého poistného plnenia, mohla iba poistné plnenie krátiť, a to iba v tom
prípade, že by žalobca poručil svoje povinnosti. Bez ohľadu na to, či bol žalobca v rozhodnom čase
spotrebiteľom alebo nebol, ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka je ustanovením kogentným, a

teda sa od jeho obsahu nemožno odchýliť ani v prípadnom obchodnoprávnom vzťahu. Žalovaná mala
možnosť krátiť poistné plnenie iba za splnenia predpokladov upravených v § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a to iba vtedy, ak by žalobca porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z tohto zákonného
ustanovenia, ak by ju porušil vedome a ak to porušenie povinnosti bolo v príčinnej súvislosti s
rozsahom plnenia, na ktoré mal podľa poistnej zmluvy nárok. Tieto skutočnosti sú všetky v prospech

žalovanej, a preto dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia ohľadne týchto skutočností nesie podľa názoru
právneho zástupcu žalovaná. Žalovaná poukázala prostredníctvom znaleckého posudku iba na to, že
žalobca sa mal dopustiť porušenia povinnosti pravdivo popísať priebeh škodovej udalosti. Žalobca
pri ohlásení poistnej udalosti postupoval v súlade so svojím najlepším vedomím a svedomím, opísal
škodovú udalosť tak, ako vznikla, objednávku obhliadky motorového vozidla obchodnej spoločnosti

Slovexperta, s. r. o., neobjednával on, ale priamo žalovaná. Zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti
sám obhliadol motorové vozidlo, spísal poškodenia motorového vozidla a vyhotovil protokol o obhliadke,
preto žalobcovi nie je možné klásť za vinu to, že boli spísané poškodenia, ktoré podľa znaleckého
posudku nemali súvis so škodovou udalosťou. Ak aj skutočne tieto poškodenia nemali so škodovou
udalosťou súvis, žalobca tieto poškodenia neuviedol ako nesprávne vedome, a preto nemôže zo

strany žalovanej dôjsť ku kráteniu poistného plnenia. Právny zástupca žalobcu poukázal na znalecký
posudok a dal do pozornosti tú skutočnosť, že tento nespochybnil všetky poškodenia alebo samotnú
existenciu škodovej udalosti, pretože ani nemal ako, keďže ku tej škodovej udalosti bola prizvaná
hliadka policajného zboru a celá škodová udalosť bola aj zdokumentovaná, ale spochybnil iba niektoré.
Nie je možné teda zo strany žalovanej argumentovať, že k takejto škodovej udalosti nedošlo, možno

argumentovať iba porušením povinnosti podľa § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V písomnom
podaní zo dňa 11. 11. 2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že poistná zmluva je svojím charakterom
spotrebiteľskou zmluvou, pričom žalobca ako spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie čl. 12 ods. 14 Všeobecných poistných podmienok zodpovedá

ustanoveniu § 799 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, avšak upravuje práva a povinnosti zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje odmietnuť poistné plnenie, hoci zákon umožňuje poistné
plnenie iba krátiť, ale nie odmietnuť a aj to len v prípade, ak by išlo o vedomé porušenie povinností. V
tejto súvislosti právny zástupca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 1Cdo/152/2009. Nakoľko žalovaná doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno ohľadne

vedomosti žalobcu o prípadnom porušení povinností ani bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne
rozsahu, aký vplyv malo toto porušenie na jeho povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, právny
zástupca navrhol žalobe vyhovieť.

4. Žalobca uviedol, že nehoda sa mu stala na ceste z práce, keď bol odviezť pomocníkov do Kráľovej

Lehoty. V ľavotočivej zatáčke sa vyhýbal trom alebo štyrom kusom asi diviačej zveri, pričom potvrdil, že
na vozidle nebola zistená žiadna krv. Predmetnej nehode nemohol zabrániť, pretože keď mu vybehla
zver, tak urobil manéver a stiahlo ho to dole. Cestu pozná, chodieva tade pravidelne. Pred uzatvorením
poistnej zmluvy bolo auto obhliadnuté, pričom do nehody žalobca nemal žiadnu škodovú udalosť.
Po nehode ihneď zavolal príslušníkov polície, ktorí prišli asi po polhodine, urobili fotodokumentáciu a

žalobca následne spolu so susedom vytiahli auto späť na cestu, nakoľko hrozilo jeho prevrátenie. Asi
dva dni po nehode ho kontaktoval pán zo spoločnosti Slovexperta, s. r. o., ktorý bol auto obhliadnuť u
neho doma. Po týždni ho kontaktoval pán Š., ktorý sa predstavil ako detektív spoločnosti a ktorý mu
odporučil vyžiadať si správu od policajtov a následne sa spolu stretli na mieste nehody. Žalobca uviedol,že v čase nehody mal pozastavenú živnosť, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ako aj uzatváraní
poistnej zmluvy nekonal ako podnikateľ.

5. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na Znalecký posudok č. 2/2015 vypracovaný J..
Q. R., ktorý uviedol, že nie všetky nahlásené a vykázané poškodenia vznikli v príčinnej súvislosti s
predmetnoupoistnouudalosťou.Spornoubolatáskutočnosť,čidošlopripredmetnejnehodekukontaktu
zveri s vozidlom alebo nie, pričom žalobca sa nevedel k tejto skutočnosti vyjadriť. Žalovaná má za to,
že deklarovaný priebeh nehodového deja vo vzťahu k vykázaným poškodeniam vozidla ako celku je

technicky neprijateľný. Uviedla, že pokiaľ ide o spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, tak samozrejme ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné ustanovenie,
avšak podľa žalovanej nedošlo pri uzatváraní poistnej zmluvy k akémukoľvek zhoršeniu podmienok
v neprospech žalobcu. Nesúlad škodovej udalosti a následkov tejto udalosti žalovaná deklarovala
predloženýmznaleckýmposudkom,pričomznalecnapojednávanízotrvalnazáverochtohtoznaleckého
posudku. Tento listinný dôkaz považuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci a podstatný pre merito

tohto sporu. Na základe uvedeného považuje žalobu za nedôvodnú.

6. Zo Znaleckého posudku č. 2/2015 zo dňa 03. 03. 2015, vypracovaného J.. Q. R., znalcom z odboru
cestná doprava, ktorý predložila žalovaná spolu s odporom proti platobnému rozkazu, vyplýva, že na
základe porovnania rozsahu a tvaru poškodenia kmeňa stromu a deformačných stôp na pravej strane

prednej časti vozidla sa dá z technického hľadiska usudzovať, že vzájomne korešpondujú a teda, že
ku poškodeniu vozidla skutočne mohlo dôjsť po vybočení vozidla z vozovky vpravo mimo cestu, kde
sa pod svahom nachádzal strom, do ktorého vozidlo narazilo. Po podrobnom preskúmaní udávaného
a zdokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla je však zrejmé, že nie všetky udávané a vykázané
poškodenia vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Znalec skonštatoval, že

poškodenie disku pravého predného kolesa, poškodenie spätného zrkadla pravých predných dverí,
nesúvisia s poistnou udalosťou, čelné sklo čiastočne môže súvisieť s poistnou udalosťou, pričom
poškodenie chladičov AC a intercoolera a poškodenie laku na pravých predných a ľavých predných
dverách s najväčšou pravdepodobnosťou nesúvisí s poistnou udalosťou.

7. Znalec J.. Q. R. na pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že pri
jeho vypracovávaní vychádzal z predložených dôkazov, ako je obhliadka, doobhliadka motorového
vozidla, z hlásenia o dopravnej nehode a zo správ zo šetrenia A3P a Slovexperty. Obhliadku na mieste
samom nevykonal, pričom ani nedisponoval fotodokumentáciou vyhotovenou príslušníkmi Obvodného
oddelenia Policajného zboru, nakoľko títo túto udalosť nekvalifikovali ako dopravnú nehodu. Pokiaľ ide o

poškodený disk pravého predného kolesa znalec tvrdil, že pre oxidáciu k takémuto poškodeniu muselo
dôjsť s väčším časovým odstupom od nehody. Kamene, ktoré by mohli byť prítomné na mieste samom,
takéto poškodenie nemohli spôsobiť a toto vzniká spravidla tak, že koleso sa dotkne okraja obrubníka.
Pokiaľ ide o poškodenie spätného zrkadla, znalec uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť medzi prednou
časťou vozidla a umiestnení zrkadla nemohlo dôjsť pri udalosti k jeho poškodeniu, lebo auto zostalo

zaseknuté medzi kmeňom a konárom, čiže k stretu s týmto zrkadlom nemohlo dôjsť. Ide o zrkadlo
sklopné, ktoré by sa pri strete sklopilo a takisto škrabance sú v kolmom smere na smer pohybu vozidla,
pričom na telese držadla spätného zrkadla bol starý kus odretej farby. Pokiaľ ide o čelné sklo, toto bolo
poškodené v tvare pavučiny, čiže znalec tvrdil, že muselo ísť o ostrý vryp. Takéto poškodenie mohol
spôsobiťjedinekonár,ktorýbybolostrýakoklinecaktorýbysanezlomil.Podľaznalcačelnésklomuselo

byť poškodené už predtým. Samotné zničenie skla môže mať súvis s nárazom, ale nie na vznik ostrého
vrypu v čelnom skle. Pokiaľ ide o poškodenie chladiča a intercoolera, tak znalec zotrval na svojom
písomnom znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že poškodenie vozidla bolo vedené pravou stranou,
pričom poškodenie evidenčného čísla, tabuľky pod evidenčným číslom ako aj poškodenie chladičov sa
nachádza v strednej časti vozidla a nekorešponduje s hlavným smerovaním stretu. Po nahliadnutí na

fotografiu na č. l. 90 znalec uviedol, že tento kmeň by zákonite musel poškodiť nielen mriežku, ale aj
okraj nárazníka, čo sa v danom prípade nestalo.

8. M. T., technik obchodnej spoločnosti Slovexperta, s. r. o., vypovedal, že vykonal obhliadku a
doobhliadku vozidla, pričom vyhotovil aj fotodokumentáciu. Nakoľko bol chladič deformovaný, navrhol

jeho výmenu. Podľa dokumentácie bol poškodený chladič vzduchu, nad ktorým sa nachádza chladič
klimatizácie. Chladič vzduchu bol zdeformovaný, nespĺňal technologický postup a pravdepodobne
nefungoval dobre. V prejednávanej veci po obhliadke a doobhliadke vypísal papiere. Poškodenéhoriadne poučil, uviedol, aký systém opravy navrhuje, resp. akú výmenu, pričom kópiu správy odovzdal
poškodenému, originál si necháva obchodná spoločnosť a kópia sa doručuje poisťovni.

9. Svedok W. Š., zamestnanec obchodnej spoločnosti A3P s. r. o., vypovedal, že jedným zo zmluvných
partnerov je aj žalovaná. Záznam o výsledku vyšetrovania predmetnej poistnej udalosti spisoval on,
pričom spolu s žalobcom bol aj na mieste samom. Obhliadkou na mieste samom zistil, že tam je
poškodený strom, teda sa reálne mohla stať škodová udalosť. Na strome boli stopy od nárazu. Nevedel
sa už vyjadriť, vzhľadom na odstup času, kedy presne bol miesto doobhliadať.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21. 10. 2014 uzatvorili Poistnú zmluvu havarijného poistenia
motorovéhoaprípojnéhovozidlač.6815887084,ktorouboloodtohtodátumupoistenéosobnémotorové
vozidlo Volkswagen Sharan s evidenčným číslom LM 009CM patriacim žalobcovi. Zo zmluvy
vyplýva, že išlo o súkromné vozidlo a žalobca bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným
číslom a bydliskom.

11. Zápisom o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 20. 10. 2014 mal súd za
preukázané, že pred uzatvorením poistnej zmluvy došlo k obhliadke predmetného motorového vozidla
technikom obchodnej spoločnosti Slovexperta, s. r. o., M. T.. V časti označenej ako „poškodenie“, nebolo
vyznačené žiadne poškodenie tam uvedených častí osobného motorového vozidla.

12. Listom zo dňa 19. 11. 2014 žalovaná oznámila žalobcovi, že nakoľko vypočítané náklady na
opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, posúdila škodu na
vozidle ako totálnu škodu - neekonomickú opravu. Pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku
škody, t. j. 10. 11. 2014 na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 11 372,63 eur.

Prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla 5 050,- eur, pričom žalovaná
zároveň oznámila žalobcovi záujemcu o odkúpenie vozidla v uvedenej hodnote. Táto ponuka bola platná
do 10. 12. 2014 s tým, že po uplynutí tohto dátumu nie je možné odpredaj uskutočniť. Žalovaná zároveň
oznámila žalobcovi, že v prípade, ak posúdi škodovú udalosť č. 8012226257 ako poistnú udalosť,
poskytne poistné plnenie, ktoré bude vypočítané podľa algoritmu pre výpočet výšky poistného plnenia pri

totálnej škode v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými
podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami a Zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou príslušnej poistnej zmluvy.

13. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Okresného dopravného

inšpektorátu, zo dňa 18. 11. 2014 vyplýva, že dňa 10. 11. 2014 o 19.55 hod. došlo na účelovej
komunikácii medzi Kráľovou Lehotou a Liptovskou Porúbkou ku škodovej udalosti, ktorej účastníci boli
žalobca a tri kusy diviačej lesnej zveri, pričom nedošlo ku kontaktu s vozidlom. U účastníka škodovej
udalosti bolo vykonané šetrenie na zistenie požitia alkoholu s negatívnym výsledkom, pričom nedošlo
k zraneniu žiadnych osôb.

14. Z listu zo dňa 16. 03. 2015 súd zistil, že žalovaná žalobcovi oznámila, že po prešetrení škodovej
udalosti zo dňa 10. 11. 2014, zaevidovanej pod č. 8012226257, žalovaná dospela k záveru, že táto
udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol
vypracovaný za účelom prešetrenia škodovej udalosti, je deklarovaný priebeh nehodového deja vo

vzťahu k vykázaným poškodeniam vozidla ako celku technicky neprijateľný. S poukazom na čl. 12 bol
14 Všeobecných poistných podmienok je tak žalovaná oprávnená zamietnuť poistné plnenie.

15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho
poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

17. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).18. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

19. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

20. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

21. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v

odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keď mal v plnom rozsahu preukázanú

jej dôvodnosť. Medzi stranami nebolo sporné to, že dňa 10. 11. 2014 došlo k škodovej udalosti,
dôsledkom ktorej bola žalovanou konštatovaná totálna škoda na poistenom osobnom motorovom
vozidle žalobcu. Žalovaná odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že podľa znaleckého
posudku deklarovaný priebeh nehodového deja nezodpovedá vykázanému poškodeniu vozidla. Túto
skutočnosť majú preukazovať závery predloženého znaleckého posudku. V nadväznosti na to tvrdila,

že žalobca uviedol nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu
poistnej udalosti. Vykonaným dokazovaním však súd takéto porušenie povinností zo strany žalobcu
nemal preukázané. Žalobca škodovú udalosť nahlásil na polícii, pričom v konaní nebolo tvrdené ani
preukázané to, že by v plnej miere neposkytoval súčinnosť žalovanej za účelom likvidácie poistnej
udalosti. Všetky rozhodujúce zistenia, ktoré mali vplyv na záver samotnej žalovanej o vzniku totálnej

škodynaosobnommotorovomvozidle,sizaobstaralažalovanázvlastnejiniciatívyausvojichzmluvných
partnerov. Pokiaľ ide o rozpor tvrdenia žalobcu o hroziacom strete so zverou s predloženými listinnými
dôkazmi, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na predmetnú vec, nakoľko pre obsah poistného vzťahu
má zásadný význam vznik poistnej udalosti, čo v danej veci sporné nebolo. Súd má zároveň za to, že
aj ak nemali niektoré poškodenia súvis s predmetnou poistnou udalosťou, nemohlo to mať vplyv na

konštatovanie totálnej škody, pretože napríklad poškodenie disku kolesa, poškodenie spätného zrkadla
ale aj poškodenie čelného skla nie sú takého charakteru, pre ktoré by bola ich oprava vyhodnotená ako
neekonomická vzhľadom k celku. Skutočnosť, že došlo k poistnej udalosti tak, ako to popísal žalobca,
to znamená v dôsledku toho, že auto zišlo z cesty a následne narazilo do porastov, vyplýva z ostatných
predložených dôkazov, predovšetkým zo záznamu o škodovej udalosti (č. l. 112) a fotodokumentácie.

Žalovaná v konaní naviac netvrdila ani nepreukázala, aké konkrétne skutočnosti mal žalobca zamlčať,
neuviesť, resp. ktoré jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Rozsah poškodenia vozidla bol zistený
vlastnou činnosťou žalovanej, bez toho, aby žalobca mohol nejakým spôsobom zvrátiť spôsob likvidácie
tejto poistnej udalosti. Občiansky zákonník a spravidla aj poistné podmienky ukladajú poistenému
určité povinnosti, ktoré majú charakter povinností informačných, prevenčných a súčinnostných. Jedinou

zákonnou sankciou pre poisteného je sankcia v podobe zníženia poistného za naplnenia predpokladu
ustanoveného v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané
vedomé porušenia povinností zo strany žalobcu, pričom žalovaná v konaní nepreukázala splnenie
podmienok nielen pre úplné odmietnutie plnenia, ale ani len pre jeho zníženie. Spomínané ustanovenie
je kogentným, to znamená, že zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť, o to viac, ak má ich právny

vzťah spotrebiteľský charakter. Zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že sám žalobca vedome, za
účelom získania výhody z poistného vzťahu, neporušil svoje povinnosti, porušenie ktorých by malo
podstatnývplyvnavznikpoistnejudalosti,pretosúdkonštatuje,žežalovanejnevznikloprávonazníženie
poistného plnenia a už vôbec nie na odmietnutie plnenia v plnom rozsahu. Na základe vyššie uvedeného
súd žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z.Ó. E. A. platná k 1.
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy po uplynutí 15 dňom
zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka od skončenia vyšetrenia.
Nakoľko bolo vyšetrenie ukončené dňa 16. 03. 2015, žalovaná je v omeškaní od 01. 04. 2015. K tomuto
dňu predstavovali zákonné úroky z omeškania výšku 5,05 % a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

26.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená

(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

V Liptovskom Mikuláši dňa 4. októbra 2016