Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204617
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615204617.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I.. G.. L. J. č. X, XXX XX A. o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 410,- Eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 2301/15, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/233/2015-10 zo dňa 18.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 30 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) o podaní súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, PhD. rozhodol tak, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej
pod sp. zn. EX 2301/2015. Druhou výrokovou vetou žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vo svojom podaní označenom ako „Oznámenie,
splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku“ neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorá

by zakladala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v predmetnom exekučnom konaní. Samotnú
skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného v období od 01.08.2006 do 05.06.2007
nie je podľa hodnotenia súdu dostatočnou pre konštatovanie zaujatosti súdneho exekútora pre jeho
pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie alebo k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Na
základe uvedeného súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

Návrhom zo dňa 25.01.2015 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 (ďalej
len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 04468/14 zo dňa 19.09.2014. Základný právny rámec
nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru
dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.02.2012 (ďalej len „zmluva o

úvere“). Právomoc prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú
oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere. Okresný súd posúdil zmluvu o úvere
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný
právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že súd v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku je oprávnený ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmať žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladnosti so zákonom. V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálnea materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V
dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú zmluvu
uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 21.02.2012, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú zmluvu skúmal najmä vzhľadom na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vprípaderozhodcovskýchzmlúvarozhodcovskýchdoložieksavzmysleeurópskychnoriemnaochranu
spotrebiteľa a konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská

zmluva nebola dojednaná individuálne a napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Okresný súd považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému vyhotoveniu
na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli povinného
pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 9/2012, z ktorého vyplynulo, že slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Konštatoval, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak,
ako tomu je v tomto prípade je, je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom

konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer
vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka

mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby
zo strany spotrebiteľa. Veriteľ z úverového vzťahu koncipovaním rozhodcovskej zmluvy v uvedenom
znení od počiatku sleduje cieľ, aby v prípade vzniku sporov z úverovej zmluvy boli tieto riešené na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v

rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom
formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy
v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva
predložená súčasne so zmluvou o úvere a jej uzavretie zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím

rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Na základe vyššie uvedeného
súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom s
charakteromneprijateľnejzmluvnejpodmienky,ktorájevrozporesust.§53ods.4,písm.r)Občianskeho
zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,

že tento je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,

že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné

rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,

keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodnýchpodmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe
dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.

oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania. Z predloženého spisu

mal potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd. Exekučným titulom v predmetnej
veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovskáa.s.sosídlomvBratislave,Karloveskéramenoč.8,IČO35922761podspis.značkou SR
04468/14zodňa19.09.2014.Základnýprávnyrámecnárokupriznanéhorozhodcovskýmrozsudkombol
nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej

medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 21.02.2012. Rozhodcovský súd odvodil
právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril
v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.

Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu a ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal
aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či bola

medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej
zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V
prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže

prejednaťarozhodnúťmedziúčastníkmisporavydaťrozhodcovskýrozsudok,ktorýbymalpredstavovať
exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto
na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom

postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie
námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,

keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto
postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 21.02.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania

zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného
dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 52 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen

všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú
zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že
spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii,
skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil
výber predpokladaný v čl. II bode 1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný
nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva

každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že
priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd,
ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia

či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a

jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia

zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a toani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.