Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208663
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115208663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu T. K., a.s., so sídlom H. XX,
G., IČO: 31 383 408, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava proti
žalovanému Y. H., bytom I. XXX, U. - I., o zaplatenie 143,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. októbra 2015, č.k. 18C/179/2015-27, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému nepriznal

náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 143,71 eur s
príslušenstvom ako dlhu na poistnom. Žalobu zamietol z dôvodu premlčania práva, na ktoré prihliadal z
mociúradnejpodľa§5bZák.č.250/2007Z.z.aprávonazaplateniedlhuzúverupovažovalzapremlčané
v trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci v

otázke možnosti prihliadania na premlčanie práva v právnych vzťahoch vzniknutých pred účinnosťou
§ 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. Uvedený spôsob aplikácie predmetného ustanovenia považoval za
retroaktívny,atýmzaprotiústavnýaneprípustný.Uviedol,žepokiaľprechodnéustanovenia§29cnovely
102/2014 Z.z. upravujú jej účinnosť spätne, teda aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014, len pri
ustanoveniach § 4a ods. 1 až 3, nemožno takto spätne použiť ust. § 5b. Pokiaľ by mal zákonodarca
v úmysle uplatniť postup podľa § 5b aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014, výslovne by to v
prechodnomustanovení§29cuviedol.Vposudzovanomprípadedošlokvznikuakoajkzánikuprávneho

vzťahu v roku 2011, teda pred účinnosťou novely 102/2007 Z.z., preto použitie ust. § 5b predstavuje
nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Námietkou nesprávneho použitia ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. uplatnil žalobca odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva mylnej aplikáciia výklade právnej normy na zistený skutkový stav alebo použití právnej normy, ktorú na skutkový stav
vôbec nemožno použiť. K tomuto pochybeniu zo strany okresného súdu nedošlo.

6.Ohľadomaplikácieust.§5bZák.č.250/2007Z.z.niejevrozhodovacejpraxitohtosenátuodvolacieho
súdu zhoda o prípustnosti jeho použitia v konaniach, ktoré začali pred jeho účinnosťou, teda pred
1.5.2014 (žalobca v odvolaní uvádza účinnosť 13.6.2014). Napríklad rozhodnutie Krajského súdu
Trenčín vo veci 17Co/1051/2015 zo dňa 28.9.2016 v tejto otázke väčšinovo považovalo použitie
predmetného ustanovenia za prípustné v každom konaní s odôvodnením jeho procesnoprávnou

povahou a absenciou prechodných ustanovení, ktoré by jeho použitie v už začatých konaniach
neumožňovali. Menšinové stanovisko bolo založené na tom, že s princípmi právneho štátu je
nezlučiteľné, aby bolo ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z., použité tak, že iba z dôvodu zmeny právnej úpravy
sa stanú nejudikovateľné súdom aj premlčaním nenamietané pohľadávky s uplynutou premlčacou
dobou, ktoré boli uplatnené na súde pred účinnosťou § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z., pretože v dôsledku
takejto aplikácie práva by nová právna úprava mala sama o sebe za následok zníženie hodnoty majetku

veriteľa bez akejkoľvek možnosti veriteľa tomuto následku predísť. V súlade s ústavou preto môže byť
podľa menšinového stanoviska časová pôsobnosť ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. určená iba tak, že
uvedené ustanovenie nemožno použiť v konaniach začatých pred jeho účinnosťou, to znamená, že v
konaniach začatých pred 1.5.2014 nemôže súd prihliadať na premlčanie práva z moci úradnej. I keď
tento prístup nezodpovedá rýdzo „hmotnoprávnej“ časovej pôsobnosti, pretože neviaže použiteľnosť

právnej úpravy na okamih vzniku práva (tak ako prezentuje žalobca), ale na okamih začatia konania, je
dostatočný pre ústavne súladný prístup k časovej pôsobnosti ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. (ktoré tiež
nie je rýdzo hmotnoprávne). Týmto prístupom sa totiž vytvára veriteľovi možnosť uplatniť svoje právo
s uplynutou premlčacou dobou na súde v legisvakančnej lehote novely č. 102/2004 Z.z., ktorou bolo
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. doplnené do Zák. č. 250/2007 Z.z. a zachovať tak režim námietky

premlčania len zo strany dlžníka.

7. Vzhľadom na to, že v tomto prípade bola žaloba podaná 23.4.2015, teda už za účinnosti ust. § 5b Zák.
č. 250/2007 Z.z., senát odvolacieho súdu zastáva zhodné stanovisko, že jeho použitie v tomto konaní je
ústavne konformné. Skutočnosť, že zákonodarca výslovne neupravil použitie ust. 5b zák. č. 250/2007

Z.z. aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, tak ako to je v § 29b zák. č. 250/2007 Z.z.
pri určených ustanoveniach § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. a tiež v § 29c zák. č. 250/2007 Z.z. pri určených
ustanoveniach § 4a zák. č. 250/2007 Z.z. neznamená, že na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nie je možné toto ustanovenie vôbec použiť. Jeho použitie je tu možné z
dôvodu jeho procesnoprávnej povahy, respektíve čiastočne procesnoprávnej povahy.

8. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správne a
krajský súd ho preto potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.