Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213485
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111213485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu J.. M.
K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na S. XXXX/XX, D., proti žalovaným 1/ Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený JUDr. Jánom
Hudobom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Sládkovičova č. 2, 2/ Slovenská správa ciest, so
sídlom Miletičova 19, Bratislava, organizačná jednotka Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a
správa ciest, so sídlom Skuteckého 32, Banská Bystrica, IČO: 00 003 328, 3/ Okresný úrad Banská
Bystrica, so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Námestie Ľudovíta Štúra 1, za účasti invervenienta na

strane žalovaného 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
Regionálne riaditeľstvo so sídlom Zvolen, Námestie SNP 98/2, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie
2 110,89 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 7C/171/2011-397 zo dňa 27. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Banskej Bystrici, so sídlom Banská Bystrica, Námestie Ľ. Štúra 1, s Okresným úradom
Banská Bystrica, so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Námestie Ľ. Štúra 1.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol žalovaný 1/ zaviazaný k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1 593,13 € s príslušenstvom potvrdzuje.

III. Odvolanie žalovaného 1/ proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti zamietol žalobu žalobcu voči
žalovanému 1/ odmieta.

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol, potvrdzuje.

V. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1 593,13 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 22. 06. 2011 do zaplatenia v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Zamietol žalobu
voči žalovaným 2/ a 3/. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 z. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.1 Pôvodne podanou žalobou žiadal žalobca zaplatiť náhradu škody od žalovaných 1/ a 2/. V priebehu
konania žalobu rozšíril aj na žalovaného 3/. Škoda vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, ku
ktorej došlo dňa 15. 09. 2010 na úseku cesty 1. triedy medzi obcami Mýtna a Kriváň, kedy mu na čelnú
časť motorového vozidla spadla skupina stromov nachádzajúcich sa pri ceste. Následkom tejto udalostižalobca zišiel z cesty, kde došlo k prevráteniu motorového vozidla a utrpel poranenia, v dôsledku ktorých
bol dva týždne práceneschopný a následne absolvoval mesačné liečenie. Nárok na náhradu škody
pozostával z bolestného vyčísleného v zmysle lekárskeho posudku na sumu 1 341,- €, náhrady straty na

zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 142,81 € a vecnej škody za zničený kufrík a okuliare,
spolu vo výške 517,76 €. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody za odtiahnutie nepojazdného
motorového vozidla vo výške 50,- € a náhradu za výdavky spojené s liečbou a ošetrením v celkovej
výške 59,32 €.
1.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ ako

nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že cesta I/50 je vo vlastníctve
štátu v správe Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Banská Bystrica, t. j.
žalovaného 2/. Žalobca odvodzoval zodpovednosť žalovaného 2/ z jeho objektívnej zodpovednosti,
keď tento zodpovedá za škodu najmä pokiaľ vznikla v dôsledku závad v zjazdnosti diaľníc, ciest
a miestnych komunikácií. Súd prvej inštancie vychádzal zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), ďalej aj „cestný zákon“ a vyhlášky č. 35/1984 Zb., kde z gramatického

výkladu slovného spojenia „spadnuté stromy“ mal za to, že sa musí jednať o stromy, ktoré na cestu
už spadli, nachádzajú sa na nej a tvoria prekážku v zjazdnosti. V prejednávanej veci sa nejednalo
o situáciu, kedy počas vedenia motorového vozidla žalobcom pred toto motorové vozidlo v priebehu
jazdy spadli stromy, resp. skupina stromov, v dôsledku čoho mal žalobca zísť z cesty a prevrátiť sa.
Vzhľadom na nehodový dej súd prvej inštancie mal za to, že nie je daná objektívna zodpovednosť

žalovaného 2/ a teda, že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Rovnako dospel súd prvej
inštancie k záveru, že nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného 3/, pretože sa jedná o orgán
štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami, ktorý dozerá na dodržiavanie a plnenie
povinností a podmienok užívania pozemných komunikácií ustanovených zákonom č. 135/1961 Zb..
Pokiaľ by súd prvej inštancie konštatoval všeobecnú preventívnu povinnosť žalovaného 3/ v zmysle

vykonávania dozoru, išlo by o výklad príliš extenzívny, nad rámec povinností uložených zákonom. Inak
situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/, kedy spôsobenie škody označil
ako spoločensky nežiadúci jav a kládol dôraz na predchádzanie škôd a prevenciu. Konštatoval, že
zo strany žalovaného 1/ bolo preukázané protiprávne konanie tým spôsobom, že žalovaný 1/ neurobil
vhodné opatrenia na odstránenie takého stavu, ktorý by mohol viesť k vzniku škody. Okolnosti, na ktoré

poukazoval aj žalovaný 1/ a to zlé poveternostné podmienky v danom období, pôda podmáčaná častými
zrážkami, veterné počasie, viedli k takej situácii, ktorá spôsobila vznik škody u žalobcu a práve za
tejto situácie mal žalovaný 1/ vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby nedošlo ku možným
škodám. Zodpovednosť žalovaného ustálil s poukazom na generálnu prevenčnú povinnosť vyjadrenú
v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzala ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná
prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie treba vykladať tak, že sa jedná
o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a teda je protiprávne.
1.3 Po vyriešení otázky pasívnej vecnej legitimácie skúmal súd prvej inštancie, či žalobca utrpel škodu a
v akej výške. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 444

Občianskeho zákonníka, ktorá bola priznaná s poukazom na lekársky posudok zo dňa 08. 12. 2010 v
spojení s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Náhrada za bolesť bola priznaná v
celej výške. Okrem bolestného žiadal žalobca priznať aj nárok na náhradu za stratu na zárobku počas
pracovnejneschopnosti,ktorábolapriznanáspoukazomnaustanovenie§446Občianskehozákonníka.
Ďalšie nároky uplatňované titulom škody boli výdavky spojené s odtiahnutím nepojazdného motorového
vozidla, ktoré mal súd preukázané, ako aj výdavky v spojení s liečbou a lekárskym ošetrením, rovnako

preukázané. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať výdavky v súvislosti so škodou na kufríku a okuliaroch,
za tieto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu škody nepriznal, nakoľko nepreukázal v konaní
jednoznačným spôsobom, že k poškodeniu a zničeniu kufríka a okuliarov došlo práve v súvislosti s
dopravnou nehodou. Tieto nároky zostali len v rovine tvrdení ničím nepodložené. Rovnako zostáva
sporná aj výška škody na týchto veciach.

1.4 Súd prvej inštancie skúmal aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody, kde mal jednoznačne preukázané, že v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti zo strany
žalovaného 1/ utrpel žalobca škodu, ktorá mu bola súdom prvej inštancie priznaná.1.5 Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O. s. p.“) s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v lehote 30 dní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním doručeným okresnému súdu dňa 28. 12. 2015
žalovaný 1/. Dôvody odvolania videl v nesprávnom právnom posúdení veci s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., neúplnom zistení skutkového stavu veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a
v odvolacom dôvode v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) s tým, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolaním napadol celú výrokovú
časť rozsudku, teda aj tú, ktorou bola žaloba žalobcu voči žalovanému 1/ čiastočne zamietnutá a úplne
zamietnutá voči žalovaným 2/ a 3/. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia najmä jeho nepresvedčivosť, pokiaľ ide o popis priebehu nehody. Poukazoval práve na
vyjadrenia žalobcu, ktorý nejednoznačne opisoval priebeh dopravnej nehody. Tieto skutočnosti súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom neskúmal, rozpory neodstraňoval ani v súvislosti s nárazom na kamene

nachádzajúce sa vedľa vozovky, v dôsledku ktorých sa motorové vozidlo žalobcu prevrátilo. Podľa
odvolateľa sa tieto balvany nachádzali v ochrannom pásme cesty, čím by bola daná zodpovednosť
žalovaného 2/. Mal za to, že súd prvej inštancie úplne neodôvodneným spôsobom určil protiprávnosť
konania žalovaného 1/ porušením generálnej prevencie v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že práve odvolateľ mal vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby k

tejto situácii nedošlo, že mal zabrániť podmáčaniu stromov v dôsledku nadmerných zrážok, zabrániť
silnému vetru, aby podmáčané stromy vietor nevyvrátil, resp. vedieť vopred, že stromy môžu byť
vyvrátené a vyrúbať ich. Zodpovednosť žalovaného 1/ sa môže opierať jedine o ustanovenie § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho motorové vozidlo spadol
strom. K naplneniu zodpovednosti žalovaného 1/ je potrebné zavinené porušenie povinnosti na strane

vlastníka konkrétneho stromu (v prípade, ak spadol na vozidlo). Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi takýmto porušením povinností žalovaným 1/ a vzniknutou škodou. Posúdenie zodpovednosti
žalovaného 1/ preto nemohlo byť uskutočnené inak, ako vo vzťahu ku konkrétnemu stromu, resp.
stromom (nie je jednoznačná výpoveď žalobcu), ktoré mali údajne padať na motorové vozidlo. Dôkazné
bremeno tak zaťažuje v celom rozsahu žalobcu, ktorý nijakým spôsobom zavinenie žalovaného 1/

nepreukázal. Celý nárok žalobcu tak je v rovine subjektívnych tvrdení. Na podstatnú skutkovú a
právnu otázku, či na vozidlo žalobcu spadol padajúci strom alebo vrazil už do spadnutého stromu
nachádzajúceho sa na vozovke alebo nevrazil do žiadneho stromu, jednoducho havaroval, by vedel
dať odpoveď jedine znalec z príslušného odboru z dôvodu, že žiaden iný vieryhodný priamy dôkaz
neexistuje. Žalovaný 1/ a všetky subjekty lesného hospodárstva konajú v zmysle zákona, ktorým je

zákon o lesoch (zákon č. 326/2005 Z. z.). Vzhľadom na práva a povinnosti hospodárenia v lesoch
určených zákonom nie je možné prijať záver ustálený súdom prvej inštancie o tzv. generálnej prevencii.
Navyše tento zákon nemá žiadne ustanovenia, že lesný hospodár zodpovedá za padajúce stromy v
dôsledku extrémnych klimatických a poveternostných podmienok. Na základe uvedených skutočností
žalovaný 1/ v odvolaní konštatoval, že konajúci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané

dôkazy, nepresvedčivo a nekonkrétne posúdil atribúty splnenia zodpovednostného vzťahu žalovaným
1/. Nepreukázalo sa porušenie konkrétnej právnej povinnosti žalovaným 1/ vyplývajúcej zo zákona o
lesoch,resp.inéhoprávnehopredpisu.Ajgenerálnaprevenciavzmysleustanovenia§415Občianskeho
zákonníka musí mať oporu v zákone o lesoch a nemôže byť založená na princípe obhospodarovania
stromov. Okrem toho nie je daná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1/ a

vzniknutou škodou, keďže k takémuto konaniu (myslí sa tým protiprávnemu) zo strany žalovaného 1/
vôbec nedošlo. Odvolateľ v odvolaní poukázal aj na rokovania medzi žalovaným 1/, 2/ a 3/, kde sa
dohodli dve etapy výrubu v mesiaci december 2010 v dôsledku dlhotrvajúceho, daždivého, jesenného
počasia a ťažkého mokrého snehu, ktorý v danej lokalite napadol. Druhá etapa výrubu bola vykonaná
v súlade s ustanoveniami zákona o lesoch ako mimoriadna ťažba na základe rozhodnutí bývalého

Obvodného lesného úradu Zvolen a Lučenec. Práve žalovaný 2/ bol povinný označiť v rámci tejto ťažby
stromy, ktoré mal žalovaný 1/ vyrúbať a tiež požiadať o vydanie rozhodnutí žalovaného 3/, nakoľko tieto
kompetencie mu z jeho právomocí vyplývajú. Zároveň žalovaný 1/ poukázal na návrhy na vykonanie
dôkazov spočívajúcich v nariadení ohliadky na mieste samom a požiadavky dopytu na Obvodný lesný
úrad Lučenec o podanie informácie o povolení mimoriadnych výrubov žalovanému 1/ na ceste I/50 v

úseku Píla a križovatka na Dolnú Bzovú. Tieto návrhy na dokazovanie ostali „bez povšimnutia“ súdom
prvej inštancie. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a neodôvodnene v rozpore
so zákonom, pokiaľ zamietol žalobu voči žalovaným 2/ a 3/. Záznam o priebehu dopravnej nehody,
ktorý bol doložený do spisu iba zachytáva vyjadrenie žalobcu; policajti neoznačili žiaden priamy aninepriamy dôkaz o tom, že príčinou dopravnej nehody boli padajúce stromy na motorové vozidlo žalobcu.
Jednoznačne však príslušníci policajného zboru privolaní na miesto dopravnej nehody potvrdili, že
išlo o podmyté stromy plytkých koreňov, ktoré boli vyvrátené. Poukázal aj na listiny doložené SHMÚ

Bratislava a Hasičským a záchranárskym zborom Lučenec. Stromy, ktoré boli vyvrátené, neboli suché
ani prestárnuté. Z uvedených skutočností je zrejmé, že k vyvráteniu došlo v dôsledku extrémnych
klimatických a poveternostných podmienok. V tomto smere konajúci súd prvej inštancie uvedené dôkazy
vyhodnotil nesprávne a nemohol dospieť k záveru, že v dôsledku „vis maior“ žalovaný 1/ je zodpovedný
za možnú škodu vzniknutú žalobcovi. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, súčasne si uplatnil právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Žalobca zaslal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/, s ktorým nesúhlasil. K rozporom vo svojich
vyjadreniach a tvrdeniach ohľadom priebehu dopravnej nehody poukázal aj na samotné poškodenie
motorového vozidla a stopy na kmeňoch stromov, ktoré potvrdzujú udávaný priebeh dopravnej nehody,

na fotodokumentáciu založenú v spise, kde sú rozpoznateľné stromy a kmene, ktoré sú nahnuté
smerom k ceste, aj na listiny a vyjadrenia svedkov. Pracovné stretnutie zo dňa 09. 12. 2010, ktoré sa
uskutočnilo po dopravnej nehode medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/ potvrdilo potrebu riešenia kritickej situácie
v uvedenom úseku. Vzhľadom na odvolateľom namietaný priebeh dopravnej nehody žalobca zdôraznil
znaky poškodenia na motorovom vozidle, kde je poškodenie predných stĺpikov vozidla, ich deformácia

a stopy kôry v mieste trenia, rovnako ako aj poškodenie čelného skla, ktoré je rozbité v podstatnej
časti, vrátane zorného poľa vodiča. Tieto skutočnosti sa nedajú vyvrátiť. Okrem toho poukázal aj na
polohu stromu na ceste, vrátane znakov oderu na kmeni v malej výške nad vozovkou. V dôsledku týchto
skutočností mal za to, že vyjadrenia žalovaného 1/ uvádzané v odvolaní neobstoja.

4. Žalovaný 2/ zaslal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a žiada, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Ohľadom
kmeňov, na ktoré odvolateľ v odvolaní poukazuje žalovaný 2/ uviedol, že tieto sa nachádzali mimo cesty,
mimo vozovky a samotná skutočnosť, že sa mali nachádzať v ochrannom pásme cesty 1. triedy ešte
nezakladá zodpovednosť žalovaného 2/. Zo zákona, ale ani vyhlášky k cestnému zákonu č. 35/1984

Zb. nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť správcovi cesty v ochrannom pásme cesty týkajúcej sa
zabezpečovania susediacich pozemkov. Naopak, obmedzuje a zakazuje činnosti v ochrannom pásme
na ťarchu vlastníkov a užívateľov susedných nehnuteľností v záujme ochrany cesty. Podľa žalovaného
2/ je bezpredmetné rozlišovať, v akom rozsahu bola škoda spôsobená pádom stromu na auto žalobcu,
v akom rozsahu bola spôsobená následným nárazom auta do skál nachádzajúcich sa mimo cesty,

nakoľko hlavnou a podstatnou príčinou vzniku škody bol pád stromu na auto, čo následne viedlo k
ďalšej nadväzujúcej príčine a to nárazu do skál mimo cestného telesa. Pokiaľ by nedošlo k pádu
stromov na vozidlo žalobcu, nedošlo by ani k manévrovaniu vozidla mimo vozovku a následnému
nárazu do skál a jeho prevráteniu. V súvislosti s vyjadreniami ohľadom výrubu stromov v danej lokalite
zdôraznil, že k takýmto výrubom došlo až po dopravnej nehode a v druhej etape výrubu vykonaného

ako mimoriadnej ťažby. Mal za to, že žiadne ustanovenie cestného zákona, ale ani zákona o lesoch
nezakladá povinnosť správcu cesty iniciovať konania pred príslušným odborom pozemkovým a lesným.
V zmysle ustanovení zákona o lesoch oprávnenie na vykonanie príslušných opatrení patria cestnému
správnemu orgánu, ktorým je v danej veci žalovaný 3/ a povinnosti zákon ukladá vlastníkom, resp.
správcom alebo užívateľom susedných nehnuteľností, t. j. žalovanému 1/. Z týchto dôvod mal za to, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a ako vecne správne ho žiadal potvrdiť.

5. Dňa 05. 08. 2016 oznámil Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vstup do konania ako intervenienta na
strane žalovaného 2/ v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.
(ďalej aj ako „C. s. p.“). Právny záujem na výsledku konania odôvodnil intervenient písomnou poistnou

zmluvou medzi ním a žalovaným 2/ číslo poistnej zmluvy 411004708, ktorou je krytá náhrada škody
spôsobená žalovaným 2/ tretím osobám za podmienok uvedených v poistnej zmluve. Rozhodnutím
súdu v tejto veci by bolo dotknuté postavenie intervenienta, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce
z hmotného práva, ktorým je poistná zmluva. Odvolací súd poznamenáva, že intervenient do 30. 06.
2016 vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného 2/. Po doručení odvolania sa

intervenient k tomuto nevyjadril.

6. K odvolaniu sa nevyjadril ani žalovaný 3/.7. Žalovaný 1/ po doručení vyjadrenia tak žalobcu ako aj žalovaného 2/ zaslal vyjadrenie dňa 17.
03. 2017, v ktorom zdôraznil, že žalobca je vedený v zozname MS SR ako znalec v odbore nehody
v cestnej doprave. Z tohto dôvodu vystupuje aj v podanom vyjadrení k odvolaniu ako znalec s tým,

že žalovaný 1/ má pochybnosti o jeho objektivite. Opätovne zdôraznil, že prednesy žalobcu sú len
ničím nepodloženými tvrdeniami. Vyjadrenia o priebehu nehody a páde stromu sú podľa žalovaného
1/ nepresvedčivé. Žalobcom doložené fotografie z označeniami smeru k výrazne nahnutým stromom
nemôžubyťpodkladomprevýrubtýchtostromovaposudzovanievýrubu,nakoľkožalobcaniejeodborne
zdatný v tejto problematike. Navyše popri ceste sa nachádza množstvo suchých konárov čo svedčí

o tom, že výrub v uvedenej lokalite bol uskutočnený. Model dopravnej nehody si podľa žalovaného
1/ vytvoril samotný žalobca. Vo vyjadrení žalovaného 2/ nie je uvedené nič iné, len známe právne
skutočnosti vyplývajúce z cestného zákona a vyhlášky. Odvolateľ mal za to, že tak ako sa označuje
dopravnými značkami, napríklad nebezpečenstvo padania skál, malo by sa v tomto prípade označovať
aj rizikové územie upozorňujúce na nebezpečenstvo padania stromov, v dôsledku čoho by vodiči
mali prispôsobiť jazdu a zvýšiť pozornosť. Vývrat zdravých stromov aj v tomto prípade v dôsledku

podmáčania pri nadmerných zrážkach označil za stav „vis maior“, v žiadnom prípade však nezakladajúci
zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutú škodu.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejedanie odvolania v zmysle ustanovenia § 34 C. s. p. vec
preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 a 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s.

p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny vo
výrokoch, ktorými zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie časti uplatnenej sumy žalobcovi a žalobu voči
žalovaným 2/ a 3/ zamietol, potvrdil. Odvolanie žalovaného 1/ čiastočne podľa § 386 písm. b) Civilného
sporového poriadku odmietol proti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ vo zvyšnej
časti zamietol.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 1/, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom výšky priznanej škody. Skutočne zo strany žalobcu
neboli preukázané výdavky v súvislosti s poškodením kufríka a okuliarov. Keďže v tejto časti odvolanie

zo strany žalobcu podané nebolo, avšak žalovaným 1/ bol namietnutá aj časť rozhodnutia, ktorým bol
nárokžalobcuvočižalovanému1/ohľadomzamietnutiavecnejškodynakufríkuaokuliarochzamietnutý,
odvolací súd odvolanie podľa ustanovenia § 386 písm. b) C. s. p. odmietol ako podané neoprávnenou
osobou. Výrokom o čiastočnom zamietnutí žaloby nebola žalovanému 1/ spôsobená žiadna ujma.
Odvolanie podľa § 359 C. s. p. môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(subjektívna prípustnosť odvolania).

12. Žalovaným v druhom rade je Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO:
00 003 328, ktorá je rozpočtovou organizáciou s vnútornými organizačnými jednotkami, ktoré právnu
subjektivitu nemajú. Bola zriadená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Znamená to, že vykonáva správu pozemných komunikácií podľa
ustanovenia § 3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách účinného k 31.07.2011 (v čase
dopravnej nehody). Zabezpečuje okrem iného aj údržbu, opravu a správu cestnej siete, s ohľadom na
hospodárnosť, plynulosť a bezpečnosť dopravy. Ako správca pozemných komunikácií je žalovaný 2/

povinný zabezpečovať zjazdnosť a schodnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií a pri zistení závad
v zjazdnosti týchto bez prieťahov tieto závady odstrániť (§ 3d ods. 6, § 9 ods. 1 cestného zákona).13. Pokiaľ ide o posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného 2/ odvolací súd sa stotožnil
s názorom vyjadreným v rozhodnutí súdu prvej inštancie a mal za to, že žalovaný 2/ nie je pasívne
vecne legitimovaný. V zmysle žaloby ako aj vyjadrení a odvolania žalovaného 1/ priama zodpovednosť

žalovaného 2/ za škodu bola odvodzovaná z cestného zákona, ktorým je zákon č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách.

14. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá

im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych
komunikácií. Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

15. Vyhláška č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon v ustanovení § 12 ods. 2 uvádza

závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, ktorými sú také zmeny v zjazdnosti
týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiach a iným zjavným okolnostiam. Závady v zjazdnosti sú podľa písm.
a) vyššie citovaného ustanovenia najmä ojediné výtlky, výmole, hrbole v inak bezchybnom povrchu

súvisléhoúsekuvozovky,nevhodneuloženýudržiavacímateriál,spadnutéstromyakamene,poškodené
dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil vo vzťahu k žalovanému 2/, že nie je zodpovedný za vzniknutú
škodu vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o závadu v zjazdnosti, za ktorú by zodpovedal práve s

odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný
zákon, odvolací súd s touto právnou argumentáciou v plnom rozsahu súhlasí. Z popisu priebehu poistnej
udalosti nevyplynulo, že by išlo o spadnuté stromy na cestu v čase, keď tade viedol svoje motorové
vozidlo žalobca. Naopak, bolo preukázané, že stromy padli na vozidlo žalobcu v čase, keď toto vozidlo
bolo v pohybe. Neobstoja vyjadrenia žalovaného 1/ uvádzané v odvolaní a písomných vyjadreniach

ako reakciách na repliky ostatných subjektov k jeho odvolaniu s tým, že nemalo byť jednoznačne
preukázané, akým spôsobom došlo k dopravnej nehode. Jediným účastníkom dopravnej nehody bol
žalobca a priebeh popísanej nehody korešpondoval s poškodeniami osobného motorového vozidla ako
aj záznamom vyhotoveným príslušníkmi PZ, ktorí boli na miesto nehody privolaní. Súd prvej inštancie
vypočul ako svedka príslušníka PZ, ktorý bol na mieste dopravnej nehody a vyhotovoval záznam o

dopravnej nehode. Zo všetkých týchto správ vyplýva, že žalobca viedol vozidlo v smere od Lučenca na
Zvolen, keď mu na prednú časť vozidla a čelné sklo spadol z rozmočenej pôdy strom z vymytých plytkých
koreňov. Následkom pádu stromu vozidlom žalobca zišiel mimo komunikáciu vpravo a prevrátil sa na
strechu. Obdobne sa vyjadruje aj Okresné riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru v Lučenci, ktoré
podalo správu súdu prvej inštancie. Na miesto dopravnej nehody sa dostavili po nahlásení spadnutých

stromov na štátnej ceste E/50 za obcou Mýtna smerom na obec Podkriváň. Podľa tejto správy „po
príchode na miesto zásahu bolo zistené, že na osobné motorové vozidlo Mitsubishi Carisma, evidenčné
číslo ZV XXXBO spadol celý strom, pričom došlo k prevráteniu osobného motorového vozidla na
strechu“. Po zdokumentovaní nehody dopravnou políciou bol strom a konáre z vozidla odstránené.
Vzhľadom na správy podané príslušnou hliadkou PZ, ako aj hasičského a záchranného zboru v spojení

s výpoveďou žalobcu neboli pochybnosti o priebehu dopravnej nehody aj napriek tomu, že žalovaný 1/ v
odvolanípoukazovalnanezrovnalostivovyjadreniachsamotnéhožalobcu.Odvolacísúdlenzdôrazňuje,
že žalobca utrpel zranenia pri tejto dopravnej nehode, ktoré si vyžiadali ošetrenie a práceneschopnosť,
utrpel aj otras mozgu druhého stupňa a popísal priebeh nehody tak, ako to subjektívne vnímal. To,
či spadlo na vozidlo jeden alebo skupina stromov nie je pre posúdenie zodpovednosti za škodu

smerodajné, nakoľko sa jednalo o padajúce stromy a nie stromy, ktoré v čase dopravnej nehody už
boli padnuté na ceste. Táto skutočnosť bola dôležitá pre posúdenie zodpovednosti žalovaného 2/ za
škodu s tým, že iný priebeh dopravnej nehody zistený nebol. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v predmetnej veci sa nejednalo o závadu v zjazdnosti, za ktorú by zodpovedal žalovaný 2/, s
odkazom na ustanovenia cestného zákona v spojení s vykonávacou vyhláškou odvolací súd považoval

toto rozhodnutie za správne. Navyše žiadna zo strán sporu nenavrhla vykonanie dôkazu nariadením
znaleckého dokazovania a to aj napriek výzve a poučeniu zo strany súdu prvej inštancie na ostatnom
pojednávaní podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ mal žalovaný 1/
pochybnosti o priebehu celej dopravnej nehody s poukazom aj na poškodenie vozidla (hoci viackrát bolokonštatované rozbitie čelného skla a poškodenie predných stĺpikov na osobnej motorovom vozidle v
dôsledku pádu stromu) bolo na ňom, aby produkoval dôkazy, resp. navrhol vykonanie takých dôkazov,
ktorými by spochybnil predložené správy a listiny, ako aj výpovede samotného žalobcu a svedka. Na

základe skutkového zhodnotenia v danej veci odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nešlo o situáciu závady v zjazdnosti cesty, keďže sa nejednalo o spadnutý strom, ale o
strom padajúci, tzn. v pohybe. Z týchto dôvodov bola vylúčená zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu
uplatnenúžalobcom.Nebolovkonanípreukázané,žestromtvorilpevnúprekážkunacesteatýmzávadu
v zjazdnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb..

17. Ďalším žalobcom označeným žalovaným 3/ bol Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Banskej Bystrici ako žalovaný 3/, voči ktorému súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

18. Žalovaný 3/ vstúpil do konania po tom, čo žalobca podaním adresovaným súdu prvej inštancie

dňa 13.08.2012 zaslal návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej a súd prvej
inštancie o tomto procesnom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 01.10.2012. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadol odvolaním žalovaný 3/ a o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uznesením zo dňa 29.11.2012 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým pripustil vstup
žalovaného3/dokonaniapotvrdil. Včaserozhodovania súdovtakprvejinštancieakoajodvolaciehobol

Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej aj ako „krajský úrad“) na úseku cestnej
dopravy a pozemných komunikácií (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej
správy na úseku cestnej dopravy) cestným správnym orgánom pre cesty I. triedy (§ 3 odsek. 4 cestného
zákona). To znamená, že podľa cestného zákona vykonával štátny odborný dozor aj nad cestami I.
triedy (§ 3c ods. 1 cestného zákona). Podľa § 3c odsek 2 cestného zákona orgány štátneho odborného

dozoru dbajú na zabezpečenie ochrany pozemných komunikácií a dozerajú, či sa dodržiavajú povinnosti
a podmienky užívania pozemných komunikácií ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho
vykonanie, ako aj opatrenia cestných správnych orgánov.
18.1 Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý nadobudol
účinnosť dňom 01.01.2013, došlo k zrušeniu krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie (§ 1 písm. g/). Pôsobnosť krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
ustanovená osobitnými predpismi prešla podľa ustanovenia § 6 zákona č. 345/2012 Z. z. na obvodné
úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov.
18.2 Zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, došlo k zrušeniu obvodných úradov pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie (§ 8 písm. d/). Pôsobnosť obvodného úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prešla na okresný úrad v sídle
kraja (9 odsek 3). Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom
súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.

18.3 Po 01. 01. 2013 sa za žalobcom označeného žalovaného 3/ Krajský úrad pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie zúčastňoval jeho právny nástupca Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a po 01. 10. 2013 Okresný úrad Banská Bystrica v súlade s § 107 ods. 4 O. s. p.. Súd
prvej inštancie napriek tomu za stranu sporu v rozhodnutí o veci samej označil zrušený Krajský úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici. Spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

§ 19 O. s. p. patrila medzi základné procesné podmienky konania, splnenie ktorých si súd musel všímať
z úradnej povinnosti v každom štádiu konania (§ 103 O. s. p.). Táto povinnosť zostala zachovaná aj
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Na procesnú subjektivitu sporovej strany ako procesnej
podmienky, ktoré musí byť splnená, aby súd mohol konať a rozhodnúť, musí súd prihliadať počas celého
konania. Súd prvej inštancie pochybil, keď za stranu sporu označil subjekt, ktorý v dôsledku zrušenia

zákonom č. 345/2012 Z. z. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Táto vada konania nemala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že súd prvej inštancie v priebehu konania zákonnú
cesiu z krajského úradu na obvodný úrad a z obvodného úradu na okresný úrad akceptoval (na č. l. 187
je založené splnomocnenie podpísané Mgr.A. XX. riaditeľom Obvodného úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v Banskej Bystrici z 09. 07. 2013, ktorým na zastupovanie v konaní splnomocnil

štátnu zamestnankyňu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici
Ing. Y. M., ktorá sa aj pojednávania dňa 10. 07. 2013 zúčastnila a na č. l. 300 spisu je žurnalizované
splnomocnenie vyhotovené PhDr. C. R., prednostkou Okresného úradu Banská Bystrica zo 16. 10.
2013 na zastupovanie v konaní pre V.. V. V., ktorý zastúpil žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 12.12. 2014 aj na ďalších súdom prvej inštancie nariadených pojednávaniach). Súd prvej inštancie teda
konal vo veci s právnym nástupcom pôvodného účastníka v zmysle § 107 ods. 4 O. s. p., ktorému
aj doručoval rozhodnutie vo veci, odvolanie a všetky písomnosti. Odvolací súd prejednávajúci vec už

za účinnosti Civilného sporového poriadku po zistení, že žalovanému 3/ boli zachované všetky práva
účastníka rozhodol v súlade s § 64 C. s. p. tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného
žalovaného 3/ Okresným úradom Banská Bystrica. Ustanovenie § 64 C. s. p. ukladá súdu, ak strana
zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo rozhodnúť, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom. Právnym nástupcom žalovaného 3/ Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Banskej Bystrici v zmysle bodov 18 až 18.2 tohto rozhodnutia je Okresný úrad Banská
Bystrica.

18. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 3/ pre nedostatok jeho vecnej pasívnej
legitimácie. Žalovaný 1/ v odvolaní zdôraznil, že napáda celý rozsudok súdu prvej inštancie, teda aj
v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 3/ zamietol, avšak konkrétnosti, z akého

dôvodu vec vo vzťahu k žalovanému 3/ súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil v odvolaní
neuvádza. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že právny predchodca Okresného
úradu Banská Bystrica nebol v spore vyvolanom žalobcom vecne pasívne legitimovaný. Krajský úrad
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici bol orgánom štátneho dozoru nad
pozemnými komunikáciami, ktorý dozeral na dodržiavanie plnenia povinností a podmienok užívania

pozemných komunikácií ustanovených zákonom č. 135/1961 Zb. (cestný zákon). Z listín doložených
do spisu, ako aj z vyjadrenia samotného pôvodne žalovaného 3/ vyplynulo, že Krajský úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici ako príslušný cestný správny orgán nevydal
podľa evidencie v roku 2009 a 2010 žiadne povolenie, výnimku alebo rozhodnutie v správnom konaní
povoľujúce činnosť na ceste I/50 v úseku, v ktorom došlo k dopravnej nehode. Štátny odborný dozor

je činnosťou poverenej osoby, pri ktorej táto osoba zisťuje stav kontrolovaných skutočností, súlad
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, usmerneniami, technickými normami a podmienkami,
rozhodnutiami cestných správnych orgánov a internými predpismi a zodpovednosť subjektov za zistené
nedostatky. Takýto dozor sa vykonáva na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti. V konaní pred
súdom prvej inštancie nebolo zistené, že by Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v

Banskej Bystrici porušil zákonnú povinnosť vykonávať kontrolnú činnosť podľa plánu kontrolnej činnosti.
Do spisu doložil „Program a zameranie kontrolnej a dozornej činnosti Krajského úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici na rok 2010“ z novembra 2009, v ktorom sú
uvedené kontrolné zámery vyplývajúce zo zásad periodicity a systému vnútornej kontroly, z ktorých
nevyplýva, že by subjektom kontroly zameraným na výkon kontroly bol daný úsek cesty, na ktorom

došlo k dopravnej nehody. Z časti b) kontrola, výkon štátnej správy (vonkajšia kontrola) vykonaná podľa
osobitných predpisov z časového plánu vyplýva, že minimálne dvakrát mesačne sa vykoná kontrola na
cestách prvej triedy. Subjekt kontroly nebol určený s poznámkou podľa potreby a určenia a kontrola mala
byť zameraná podľa § 3c ods. 1 písm. b) cestného zákona na cesty prvej triedy. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 3/ nie je v spore vecne pasívne legitimovaný. V prípade

potreby výrubu stromov musel každý jeden strom posúdiť lesný hospodár v zmysle zákona č. 325/2006
Z. z. o lesoch a vydať povolenie na výrub takéhoto stromu, resp. stromov. Kompetentným orgánom na
vydanie povolenia za účelom výrubu stromov však nie je žalovaný 3/ ani jeho právny predchodca. Vo
vzťahu k žalovanému 3/ nebolo preukázané porušenie žiadnej povinnosti a teda ani príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovaného 3/ a vznikom škody žalobcu.

19. Pokiaľ ide o posúdenie otázky zodpovednosti žalovaného 1/, ktorý podal vo veci v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom vysloveným v
rozhodnutí súdu prvej inštancie. Je nesporné, že dňa 15. 09. 2010 utrpel žalobca škodu v dôsledku

dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom. Dopravná nehoda sa stala na úseku cesty prvej triedy medzi
obcami Mýtna a Kriváň v smere od Lučenca na Zvolen. Tak ako je vyššie konštatované odvolací súd po
oboznámení sa s listinami a výpoveďami tak u žalobcu ako aj svedkov nemal pochybnosti o priebehu
dopravnej nehody a mal za to, že na čelnú časť motorového vozidla v čase jazdy spadol strom, ktorý sa
nachádzal pri ceste. Následkom pádu stromu zišiel žalobca z cesty a prevrátil sa so svojím motorovým

vozidlom Utrpel zranenia otras mozgu druhého stupňa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pohmoždenie
bedrovejchrbticeatietozraneniasivyžiadalipráceneschopnosťaliečenieužalobcu.Okrempoškodenia
zdravia a nákladov súvisiacich s úrazom utrpel aj vecnú škodu, tak ako ju vyhodnotil súd prvej inštancie
a to náklady na odťah poškodeného motorového vozidla. Inú škodu žalobca nepreukázal a v tejto častiani odvolanie zo strany žalobcu podané nebolo. Cesta prvej triedy, na ktorej došlo k dopravnej nehode je
vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest
Banská Bystrica - žalovaného 2/. Popri ceste prvej triedy na úseku, v ktorom došlo k dopravnej nehode

sa nachádzajú lesné pozemky s porastom, ktoré sa nachádzajú za hranicou cestného pozemku a sú
vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica - žalovaného 1/.
Tieto skutočnosti z priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadnou zo strán sporu spochybňované
neboli.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zo strany žalovaného 1/ bolo
preukázané protiprávne konanie tým spôsobom, že tento neurobil vhodné opatrenia na odstránenia
takéhoto stavu, ktorý by mohol viesť k vzniku škôd. Okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný 1/ a to
zlé poveternostné podmienky v danom období, kedy pôda bola podmáčaná, čo vyplynulo aj zo správy
Slovenského hydrometeorologického ústavu a viedli k situácii, ktorá spôsobila vznik škody u žalobcu
mali žalovaného 1/ nútiť vykonať opatrenia smerujúce k tomu, aby k takejto situácii nedochádzalo.

Rozhodnutie o jeho zodpovednosti tak vychádza z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o
generálnejprevenčnejpovinnosti,ktoréukladákaždémupočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámna
zdraví, majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou
právnou povinnosťou a jej nedodržanie treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore
s právom a teda chovaním protiprávnym. S takýmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil žalovaný

1/ s tým, že konajúci súd úplne neodôvodneným spôsobom určil protiprávnosť konania žalovaného 1/
porušením generálnej prevencie v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Konštatovanie
súdu prvej inštancie považoval za neobjektívne, keď práve žalovanému 1/ súd vytkol, že nevykonal
všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby za situácie, ktorá nastala v dôsledku nadmerných zrážok,
silného vetra a podmáčania stromov nedošlo k ich vyvráteniu a k vzniku škody. Mal za to, že k naplneniu

zodpovednosti je potrebné zavinené porušenie povinností na strane vlastníka konkrétneho stromu,
ktorým je žalovaný 1/. Žalobca podľa názoru žalovaného 1/ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
takýmto porušením povinností a vzniknutou škodou. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka na strane žalovaného 1/ ako správcu pozemku, na ktorom rástli stromy. Povinnosť vlastníka

nie je len povinnosť výslovne v zákone určená a to zdržať sa všetkého, čím by na mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, ale aj ďalšia povinnosť, ktorú
zákon v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému vo vzťahu k všetkým subjektom.
Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám znamená pre vlastníka pozemku povinnosť
užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsoboval škodu inému a dbať o to, aby na jeho

pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, na
majetku a iných hodnotách a pokiaľ škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej odvrátenie. Len žalovaný
1/ má zo zákona povinnosť starať sa o porasty na pozemku v jeho správe a zodpovednosť za ich
stav nie je možné preniesť na iné subjekty, hoci sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. K porušeniu
prevenčnej povinnosti žalovaným 1/ došlo za situácie, kedy vyhodnotil Slovenský hydrometeorologický

ústav daný rok za daždivý a teda bolo možné predpokladať a predvídať padanie stromov vzhľadom na
prostredie a terén, v ktorom sa nachádzali. Rovnako tieto skutočnosti konštatoval aj J.. A. V., svedok
vypočúvaný pred súdom prvej inštancie. Navyše kritickú situáciu potvrdzoval aj samotný fakt, že po
dopravnej nehode v decembri toho roku došlo k pracovnému stretnutiu, na ktorom sa rozhodlo o výrube
stromov v úseku cesty I/50. Pokiaľ teda súd prvej inštancie videl na strane žalovaného 1/ porušenie

prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a ustálil zodpovednosť
žalovaného 1/ za vzniknutú škodu, postupoval správne. Povinnosti žalovaného 1/ vyplývajú zo zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý okrem iného upravuje aj zásady odborného hospodárenia v lesoch.
Účelom podľa tohto zákona je aj zachovávanie, zveľaďovanie, ochrana lesov ako zložky životného
prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečovanie

odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ako aj zosúladenie záujmov spoločností a
vlastníkov lesov. Žalovaný 1/ je odborným a profesionálnym správcom lesných porastov, ktorý pri plnení
svojich funkcií disponuje personálom s odbornými znalosťami a aj skúsenosťami, preto vzhľadom na
podložie, na ktorom rastú stromy v danej lokalite mohol predpokladať, že v dôsledku nadmerného úhrnu
zrážok a vyvracania stromov môže dôjsť k ich pádu a tým aj vzniku škody. Žalovaného 1/ nezbavuje

zodpovednosti za škodu fakt, že nevykonával kontrolu a nezistil závadný stav stromov popri ceste
prvej triedy a za týmto účelom nevykonal pred dopravnou nehodou opatrenia na odstránenie alebo
obmedzenie rizika pádu stromov alebo stromu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka a zodpovedá tak za škodu spôsobenú žalobcovi podľa ustanovenia §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nie je možné dať za pravdu
žalovanému 1/, ktorý v odvolaní konštatoval nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal okrem iného aj nevykonanie ním navrhovaných dôkazov a
to ohliadku miesta dopravnej nehody a vyžiadanie si stanoviska v tom čase Obvodného lesného úradu
Lučenec, tieto návrhy boli prezentované 05. 01. 2015 s tým, že následne na pojednávaniach v dňoch 11.
06. 2015 a 27. 10. 2015 na výslovné otázky zo strany súdu a po poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že „návrhy na dokazovanie nemá“. Tieto prednesy ohľadom

návrhovnadokazovanieboliuskutočnenépopísomnejpožiadavkedoplneniadokazovania.Zožiadneho
konania žalovaného 1/ nevyplynulo, že by trval na návrhoch na doplnenie dokazovania, preto táto
námietka žalovaným 1/ uvádzaná v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neobstojí. Navyše nie
je zrejmé, čo by v prípade ohliadky na mieste samom po niekoľkých rokoch súd prvej inštancie zistil. Ani
ďalší argument v súvislosti s dvomi etapami výrubu stromov na ceste prvej triedy nepreukazuje splnenie
povinností zo strany žalovaného 1/ v zmysle ustanovení zákona o lesoch. Naopak, je len dôsledkom

dopravnej nehody a pádu stromov v danej lokalite z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok
a nadmerných zrážok. Toto stretnutie a rozhodnutie o výrube stromov sa uskutočnilo až následne po
dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel škodu.

22. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, nemal pochybnosti o priebehu dopravnej nehody a vzniku

škody aj napriek tomu, že žalovaný 1/ poukazoval na tvrdenia žalobcu, ktoré mal za nepresvedčivé
a mätúce. Odvolací súd vychádzal zo správy príslušného PZ, ako aj hasičského záchranného zboru
a výpovedí nielen žalobcu, ale aj svedkov, ktorí bezprostredne po dopravnej nehode prišli na miesto
dopravnej nehody. Je síce pravdou, že žalobca v stave, v ktorom sa nachádzal po dopravnej nehode
opísal len subjektívne vnímanie dopravnej nehody a mohlo dôjsť k opomenutiu alebo skresleniu

počtu stromov, ktoré mu počas vedenia motorového vozidla padli na čelné sklo, avšak z mechanizmu
poškodenia osobného motorového vozidla a následného opisu polohy motorového vozidla a stromov
na motorovom vozidle je prijateľný záver o priebehu dopravnej nehody tak, ako bola opísaná a
zdokumentovaná. Navyše žalovaný 1/ neuviedol argumenty a fakty svedčiace o opaku a to, že stromy
tvorili prekážku v zjazdnosti cestnej komunikácie. Je to len jeho hypotéza ničím nepodložená, ktorá

nespochybnila závery vyslovené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1
Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie použijú aj na odvolacie konanie. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu prináleží

právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. To, že súd prvej inštancie nerozhodol o trovách
prvoinštančného konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
nebráni odvolaciemu súdu rozhodnúť o trovách odvolacieho konania už s poukazom na ustanovenia
novej procesnej normy a to Civilného sporového poriadku. O výške trov tak prvoinštančného konania

ako aj odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie s poukazom na na vyššie citované
ustanovenia.

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).