Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213485
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6111213485.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa J.. M. K., N.. XX. XX. XXXX, A. N. S.T. XXXX/XX, D., proti odporcovi v 1/ rade Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v
konaní zastúpenej JUDr. Jánom Hudobom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Sládkovičova
ulica č. 2, odporcovi v 2/ rade Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, organizačná
jednotka Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom Skuteckého 32, Banská
Bystrica, IČO: 00 003 328, odporcovi v 3/ rade Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Banskej Bystrici, so sídlom Banská Bystrica, Námestie Ľudovíta Štúra 1, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcov Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského
rad 4, Regionálne riaditeľstvo so sídlom Zvolen, Námestie SNP 98/2, o zaplatenie 2 110,89 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 593,13 Eur spolu 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 22. 06. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v 2/ a 3/ rade z a m i e t a .

Súd rozhodne o náhrade trov konania do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 16. 06. 2011 sa pôvodne domáhal náhrady škody od odporcov
v 1/ a 2/ rade z dôvodu vzniknutej škody, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 15. 09. 2010. V
priebehu konania svoj návrh rozšíril aj o odporcu v 3/ rade svojím podaním zo dňa 03. 08. 2012,
ktorého súd pripustil do konania ako odporcu v 3/ rade svojím uznesením zo dňa 01. 10. 2012 pod č.k.

7C/171/2011-156, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 01. 2013.

Zároveň navrhovateľ svojím upraveným návrhom zo dňa 01. 08. 2013, ktoré súd pripustil svojím
rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11. 2013, v ktorom žiadal súd,
aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade na náhradu škody vo výške 2 110,89 Eur
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 22. 06. 2011 až do zaplatenia.

Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade žiadali návrh zamietnuť.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým spôsobom, že dňa 15. 09. 2010 sa stala dopravná nehoda na
úseku cesty I. triedy medzi obcami V. - K. a to tak, že na čelnú časť motorového vozidla, ktoré viedol,spadla skupina stromov, ktorá sa nachádzala pri ceste. Dôsledkom toho motorové vozidlo dostalo šmyk
a skončilo prevrátené v priekope mimo cesty. Následkom takejto dopravnej nehody u neho došlo k
poškodeniu zdravia a to otrasu mozgu II. stupňa, pohmoždeniu krčnej chrbtice, pohmoždeniu bedrovej

chrbtice, ktoré si vyžiadalo dvojtýždňovú práceneschopnosť a následné mesačné liečenie.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody za bolestné v zmysle lekárskeho posudku, ktorý vypracoval
posudkový lekár V.. V. A. F.P. XX. XX. XXXX, kedy bolestné ohodnotila na 90 bodov, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje sumu 1 341,-- Eur v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.

V súvislosti s tvrdením navrhovateľa ohľadne bolestného súd vykonal dokazovanie lekárskym posudkom
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v časti ohodnotenie bolestného zo dňa 08. 12.
2010 vypracovaného V.. V. A., všeobecným lekárom pre dospelých, z ktorého zistil, že táto hodnotila
bolestné za poškodenie zdravia u navrhovateľa, kedy začiatok liečenia predstavoval dňom 15. 09.
2010 a ukončené liečenie bolo dňa 13. 10. 2010, pričom utrpel navrhovateľ poškodenie zdravia a to

pohmoždenie krčnej chrbtice a pohmoždenie bedrovej chrbtice, spolu s otrasom mozgu II. stupňa.
Bodové ohodnotenie bolestného predstavovalo v sumáre 90 bodov.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka, kedy podľa denného vymeriavacieho základu navrhovateľa podľa potvrdenia

zo dňa 10. 07. 2013 tak, ako ho vydal zamestnávateľ navrhovateľa a to B. W. Š. F. B. B. D., predstavuje
denný vymeriavací základ v rozhodnom období pre výpočet denného vymeriavacieho základu, t. j. v
období od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 sumu 29,1438 Eur.

V zmysle potom platnej právnej úpravy v zmysle § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. potom predstavuje

úrazový príplatok 3 dni x 55 % x 29,1438 = 48,09 Eur a 13 dní x 25 % x 29,1438 = 94,72 Eur. Teda
celkovo si uplatnil navrhovateľ sumu 142,81 Eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za zničený kufrík, k preukázaniu výšky škody predložil
navrhovateľ čestné prehlásenie o tom, že kufrík zakúpil v roku 2010 od súkromnej osoby za cenu 700,--

Kč, čo predstavuje sumu 27,34 Eur, pričom vzhľadom na čiastočné opotrebenie tohto kufríka si uplatnil
navrhovateľ náhradu škody vo výške 19,56 Eur.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za zničené okuliare, pričom predložil pokladničné doklady
o zakúpení týchto okuliarov zo dňa 14. 05. 2010, z ktorého vyplýva, že za tieto uhradil celkovo 15 172,--
Kč a za montáž týchto okuliarov 1 530,-- Kč. Súd vykonal dokazovanie týmito pokladničnými dokladmi,

pričom navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku dopravnej nehody sa okuliare úplne zničili, pričom vzhľadom na
čiastočné opotrebenie okuliarov si uplatnil škodu vo výške 12 734,-- Kč, v prepočte 498,20 Eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu škody za odtiahnutie nepojazdného motorového
vozidla vo výške 50,-- Eur, pričom súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie predloženou faktúrou č.

127/2010.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu za výdavky spojené s liečbou a ošetrením u lekárov v celkovej
výške 59,32 Eur, pričom v tejto súvislosti predložil o týchto skutočnostiach doklady, ktorými súd vykonal
aj dokazovanie. Jedná sa príjmový doklad zo dňa 08. 12. 2010 za vypracovanie lekárskeho posudku

vo výške 10,-- Eur, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13. 10. 2010 a to písomné potvrdenie
lekára vo výške 3,50 Eur, príjmový doklad zo dňa 17. 09. 2010 za vyšetrenie vo výške 5,-- Eur, príjmový
pokladničný doklad zo dňa 05. 10. 2010 za rehabilitačnú liečbu vo výške 25,-- Eur a pokladničné doklady
zo dňa 28. 09. 2010 ako doplatku za lieky vo výške 10,12 Eur a 16. 09. 2010 vo výške 5,70 Eur.

Celková škoda, ktorú si navrhovateľ týmto spôsobom uplatnil potom predstavovala sumu 2 110,89 Eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie záznamom Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, Okresného riaditeľstva
PZ v Lučenci, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 27. 10. 2010 pod č. Y.-F.-R.-F.-XXX/XXXX,
z ktorého zistil, že vec ohľadne priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15. 09. 2010 došlo k
odloženiutejtoveci,pretožebolozistené,žesanejednáopodozreniezpriestupkuavecbolaodložená.Z
uvedeného záznamu vyplýva, že dňa 15. 09. 2010 o 19.50 h došlo na ceste I/50 v kilometri 268,30 medzi
obcou Píla a križovatkou na F. A. k dopravnej nehode tým spôsobom, že vodič osobného motorovéhovozidlaMitsubishicarizma,ev.č.D.XXXBO,t.j.navrhovateľviedolvozidlovsmerezLučencanaZvolen,
pričom v uvedenom kilometri mu na prednú časť vozidla a čelné sklo spadlo z pravej strany z rozmočenej
pôdy strom vymytých plytkých koreňov, následkom čoho s vozidlom zišiel mimo komunikáciu vpravo,

kde sa s vozidlom prevrátil na strechu. Kmeň stromu sa nachádzal vpravo vedľa komunikácie v smere
od Lučenca na Zvolen vo vzdialenosti 11,5 m. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodiča s dobou
liečenia od 15. 09. 2010 do 30. 09. 2010.

Navrhovateľ teda uviedol, že odporca v 1/ rade napriek výzve zo strany odporcu v 2/ rade zo dňa 14.

06. 2010 tak, ako bola predložená v konaní, z ktorého listu potom vyplýva, že kontrolou cesty I/50 bolo
zistené, že v tesnej blízkosti cesty po obidvoch stranách na úseku medzi obcami Píla a Pod Kriváňom
sa nachádzajú vyvrátené stromy, pričom predmetné stromy zabraňujú plynulému odtoku povrchových
vôd v odvodňovacom zariadení cesty, následkom čoho môže dôjsť k podmáčaniu cestného telesa a k
ohrozeniu stability cestnej komunikácie, pričom v prípade zosunutia drevín na vozovku môže dôjsť k
ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky na tejto ceste. Odporca v 2/ rade žiadal, aby odporca v 1/ rade

odstránil tieto stromy, cestný pozemok vyčistil a uviedol do pôvodného stavu. Navrhovateľ tvrdil, že týmto
spôsobom je daná zodpovednosť odporcu v 1/ rade, pričom k právnej zodpovednosti odporcu v 2/ rade
sa bližšie nevyjadril. Uviedol ďalej, že zodpovednosť na strane odporcu v 3/ rade je daná tým spôsobom,
že ako štátny orgán mal vykonať štátny dozor nad bezpečnosťou ciest a pokiaľ by zistil nejakú závadu,
mal vyzvať príslušnú osobu na zjednanie nápravy resp. vykonať kroky v súlade s pravidelnou kontrolou

pozemných komunikácií tak, ako je to uvedené v § 3c zákona č. 135/1961 Zb. Pokiaľ takéto kontroly
odporca v 3/ rade nevykonal, je zodpovedný za stav komunikácií.

Navrhovateľ osobne vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 15. 09. 2010 v čase okolo 19.00 h sa vracal
po ceste, pričom táto bola vlhká a po ceste boli drobné prehánky, pričom išiel primeranou rýchlosťou,

dodržiaval riadny odstup od ďalších áut, ktoré išli pred ním, pričom oproti išla väčšia skupina áut. Vtedy
zbadal, že niečo padá, pričom sa jednalo o viacej stromov, ktoré mu padli na prednú kapotu, pravý stĺpik
a čelné sklo, pričom si pamätal len toľko, že auto stočil doprava, kde bol kameň, do ktorého narazil, auto
sa stočilo a prevrátilo na strechu. Následne prišli policajti, hasiči a záchranka, kedy bolo rozhodnuté
o tom, že bude prevezený do nemocnice v Lučenci. Uviedol, že stromy padali po jeho pravej strane

kolmo na vozovku tým spôsobom, že zasiahlo kapotu, stĺpik a čelné sklo. Uviedol, že týchto stromov
bolo minimálne dva alebo tri, pričom on sám si urobil fotodokumentáciu, ktorú v konaní aj predložil.

Odporca v 1/ rade v konaní tvrdil, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože v danom prípade nie
sú preukázané znaky zodpovednosti v súvislosti s ustanovením § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že okolnosti príčiny vzniku dopravnej nehody sú založené len na tvrdeniach navrhovateľa,
pričom tieto neboli žiadnym objektívnym spôsobom v konaní preukázané. Uviedol, že v rámci vyjadrenia
Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že v rozhodnom období boli poveternostné a
meteorologické podmienky také, že pôda pri ceste bola podmáčaná a mohlo dôjsť k vyvráteniu stromov.
Tak isto z listu Hasičského záchranného zboru v Lučenci vyplýva, že počet výjazdov k takémuto typu

udalosti bola v tomto rozhodnom období zvýšená. Uviedol, že v tomto prípade tu nemohla existovať
nejaká generálna prevencia, pretože v danom prípade sa jednalo o zdravé stromy, ktoré boli vyvrátené
aj s konármi, tieto sa museli píliť, teda nešlo o stromy vyschnuté, ktoré by sa zlomili. V tejto súvislosti
odporca v 1/ rade uviedol, že teda nie je preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu
v 1/ rade a udalosť považuje za vec náhody. Zároveň uviedol, že neuznáva škodu najmä čo sa týka

vecnej škody a to škody na okuliaroch a kufríka, pričom nie je zrejmé, či k ich poškodeniu došlo práve
v súvislosti s dopravnou nehodou.

Odporca v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení resp. ústne na pojednávaní uviedol, že strom, ktorý
spadol na predmetnú časť vozidla navrhovateľa nebol súčasťou cestou I/50 a netvoril tzv. cestnú zeleň

predmetnej komunikácie. Strom bol súčasťou lesného porastu nachádzajúceho sa na pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky v Správe lesov Slovenskej republiky, štátny podnik. Jedná sa o parcelu
KN registra Z. Č.. XXXX/XXX v kat. úz. Mýtna, pričom súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie Listom
vlastníctva č. 1578, z ktorého vyplýva, že táto skutočnosť tvrdená odporcom v 2/ rade je osvedčená.
Odporca v 2/ rade ďalej uviedol, že strom resp. porast je vo vlastníctve a správe vlastníka a správcu

predmetného pozemku, na základe ktorého potom vyplýva, že strom, ktorým bola navrhovateľovi
spôsobená škoda, bol vo vlastníctve a správe odporcu v 1/ rade.Odporca v 2/ rade ďalej uviedol, že on neporušil žiadnu právnu povinnosť ustanovenú zákonom,
nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, pričom navrhovateľ nepreukázal žiadne konkrétne
protiprávne konanie či porušenie ustanovenia všeobecného záväzného právneho predpisu odporcu v 2/

rade, z ktorého by vyplývalo, že tu existuje teda jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
tedaporušenieprávnejpovinnosti.Ztohtodôvodutedavdanomprípadeneexistujeanipríčinnásúvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a existenciou vzniknutej škody. Z tohto dôvodu poukázal na to, že
u neho neexistuje pasívna legitimácia a z tohto dôvodu mal byť návrh voči nemu zamietnutý.

Zároveň odporca v 2/ rade uviedol, že koncom roka 2010, t. j. v čase po dopravnej nehode inicioval
stretnutie dňa 09. 12. 2010, o čom predložil v konaní aj dôkaz za účasti zástupcov odporcov v 2/
rade a tak isto zástupcov odporcu v 3/ rade za účelom riešenia situácie priľahlého porastu k ceste I/50
po obidvoch stranách cesty, ktorá ohrozovala bezpečnosť cestnej premávky. Na rokovaní zástupcovia
odporcu v 1/ rade prijali svoju zodpovednosť a zaviazali sa na vlastné náklady a vlastnou činnosťou
odstrániť porast, akútne ohrozujúci bezpečnosť premávky na ceste I/50. Z tohto dôvodu odporca v 2/

rade a príslušníci policajného zboru poskytli vlastníkovi pozemkov pri odstraňovaní porastu súčinnosť
formou zabezpečenia uzávierky cesty a riadenia premávky.

Odporca v 3/ rade vo svojich vyjadreniach uviedol, že v zmysle zákona č. 534/2003 Z. z., o organizácii
štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, je správnym orgánom pre cesty

I. triedy. Cesta I/50 je vo vlastníctve štátu Slovenskej republiky, v správe Slovenskej správy ciest,
Investičná výstavba a správa ciest v Banskej Bystrici, pričom lesné pozemky, ktoré sa nachádzajú popri
ceste sa nachádzajú za hranicou cestného pozemku a teda pozemky a v tejto súvislosti aj stromy sú
vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Lesov SR, štátny podnik, v zmysle zákona č. 326/2005
Z.z. o lesoch.

Odporca v 3/ rade uviedol, že v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. vykonáva štátny odborný dozor nad
pozemnými komunikáciami a teda aj nad cestami I. triedy, pričom pri zabezpečení ochrany pozemných
komunikácií, pričom pri zabezpečení ochrany pozemných komunikácií dozerajú, či sa dodržiavajú
povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií stanovených týmto zákonom ako aj vydávajú

opatrenia cestných správnych orgánov.

Takéto kontroly sú vykonávané na základe plánu kontrolnej činnosti, ktoré podlieha schváleniu
Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

Odporca v 3/ rade ďalej uviedol, že ich úrad vykonáva kontrolu na základe teda kontrolných činností,
ktoré sú plánované, pričom sa jedná aj o mimoriadne kontroly na základe podnetov resp. zistenia z
vlastnej činnosti. Uviedol ďalej, že ich úrad nie je správcom cesty, je len orgánom štátnej správy a ich
kompetencie nastupujú až vtedy, keď je potrebné vykonať štátny odborný dozor na základe podnetu,
ktorý by oni sami šetrili. Z tohto dôvodu namietal odporca v 3/ rade svoju pasívnu legitimáciu a žiadal

návrh voči nemu zamietnuť ako nedôvodný.

Do konania z podnetu odporcu v 2/ rade vstúpil vedľajší účastník, a to Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. a to z dôvodu, že odporca v 2/ rade má uzavretú poistnú zmluvu ohľadne zodpovednosti za škodu
č. XXXXXXXXX.

Vedľajší účastník vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade nie je daná zodpovednosť odporcu v
2/ rade, pretože objektívna zodpovednosť je vymedzená v § 9 ods.1 zákona č. 135/61 Zb., pričom táto
vychádza z toho, že škoda, ktorá je uplatňovaná voči správcovi ciest vznikla v súvislosti so závadou v
zjazdnosti buď diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie

§ 12 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorá konkretizuje a definuje závady v zjazdnosti. Takýmito závadami v
zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole, hrbole resp. spadnuté stromy a kamene. Vedľajší účastník
na strane odporcu v 2/ rade teda tvrdil, že z gramatického výkladu slovného spojenia spadnuté stromy
je zrejmé, že sa musí jednať o stromy, ktoré spadli na cestu a na nej sa nachádzajú, sú nehybné a tvoria
prekážku v zjazdnosti. Teda len spadnutý strom môže byť prekážkou v zjazdnosti, nakoľko zabraňuje

plynulej premávke na komunikácii. V danom prípade však sa jednalo o iný prípad, kedy padajúci strom
spôsobil dopravnú nehodu teda bol v pohybe a pred tým nepredstavoval prekážku v zjazdnosti. Z tohto
dôvodu je vylúčená zodpovednosť správcu ciest v danom prípade a žiadal žalobu voči odporcovi v 2/
rade zamietnuť.Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie vyjadrením Okresného riaditeľstva hasičského záchranného
zboruvLučencizodňa14.03.2012,zktoréhojezrejmé,žekdopravnejnehodeboliprivolanídňa15.09.

2010včaseo19.41h,kedybolpolíciounahlásenýtechnickýzásahatospadnutéstromynaštátnejceste
I/50 za obcou Mýtna smerom na obec Podkriváň. Na miesto zásahu boli vyslaní príslušníci z hasičskej
stanice v Lučenci, pričom bolo zistené, že sa jednalo o dopravnú nehodu osobného motorového vozidla
V. E., Z.. Č.. D. XXXBO, na ktorý spadol celý strom, pričom došlo k prevráteniu osobného motorového
vozidla na strechu a pri nehode došlo k zraneniu vodiča. Po zdokumentovaní nehody dopravnou políciou

bol strom a konáre z vozidla odstránené, po príchode odťahovej služby bolo vozidlo naložené na
odťah. Zároveň Okresné riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Lučenci v tomto liste oznámil,
že v roku 2010 sa jednalo o rok z pohľadu zásahovej činnosti ako nad mieru namáhavý pri zdolávaní
technických zásahov, pri povodniach, zosuvoch a pádoch stromov na cestné komunikácie, pričom
takýchto technických zásahov bol zvýšený počet, ktorý bol ovplyvnený enormnou zvýšenou zrážkovou
činnosťou.

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie vyjadrením Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa
13. 08. 2012, z ktorého je zrejmé, že v lokalitách obce W. P. F. A. v období od 01. 09. 2010 do 15. 09. 2010
spadlonadnormálnemnožstvozrážok,ktorépredstavovalo126%mesačnéhozrážkovéhonormálu.Dňa
15. 09. 2010 bol zaznamenaný lokálny výskyt silného až búrlivého vetra. Spolupôsobenie rozmočeného

pôdneho podložia a silného vetra predstavovalo zvýšené riziko výskytu vetrových vývratov a polomov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie ďalej výsluchom svedka V. Š., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v
roku 2010 pracoval na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Lučenci ako starší referent, pričom mal na
starosti aj výjazdy k dopravným nehodám. Uviedol, že si okolnosti dopravnej nehody nepamätá presne,

avšak vie, že sa malo jednať o úsek cesty I/50 v kilometri 268,30 medzi obcou W. a križovatkou na F. A.,
kedy sa jednalo o úsek, na ktorom bývali častejšie dopravné nehody. Svedok ďalej uviedol, že potom
čo nahliadol do spisového materiálu si spomína na to, že sa malo jednať o dopravnú nehodu, kedy
strom bol vyvrátený a koruna spadla na kapotu motorového vozidla. Túto skutočnosť mal ozrejmenú aj
z fotodokumentácie, ktorá je založená v spise. Pri riešení dopravnej nehody sa zisťujú príčiny vzniku

takejto dopravnej nehody a kto je vinníkom dopravnej nehody, pričom v rámci tohto vyšetrovania
bola vylúčená vina vodiča. Uviedol, že v rámci šetrenia tak, ako bolo spracované, potom vyplýva, že
na motorové vozidlo musel strom spadnúť a nešlo o situáciu, kedy motorové vozidlo narazilo do už
spadnutého stromu.

Podľa § 1 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb., tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných
komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako
aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach
pozemných komunikácií.

Podľa § 1 ods.3 citovaného zákona v znení účinnom v čase dopravnej nehody, pozemnú komunikáciu
tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov,
násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych
komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

Podľa § 8 ods.1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. prvá veta, cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií a cestné pomocné pozemky.

Podľa § 17 ods.3 citovanej vyhlášky, šírka pruhu cestného pomocného pozemku má byť 60 centimetrov
po oboch stranách vonkajšieho okraja telesa diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb., závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Podľa § 12 ods.1 a 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je

taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel
prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším
okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto
komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej
stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu,

vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky,
výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací
materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne
predpísaným spôsobom neupozorňuje.

Podľa § 3c ods.1 písm.b) a ods.2 zákona č. 135/1961 Zb., štátny odborný dozor nad pozemnými
komunikáciami vykonávajú nad cestami I. triedy krajské úrady dopravy.
Orgányštátnehoodbornéhodozorudbajúnazabezpečenieochranypozemnýchkomunikáciíadozerajú,
či sa dodržiavajú povinnosti a podmienky užívania pozemných komunikácií ustanovené týmto zákonom,
predpismi vydanými na jeho vykonanie, ako aj opatrenia cestných správnych orgánov.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 3 ods.1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z., suma úrazového príplatku je:
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto

dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za

preukázané, že dňa 15. 09. 2010 sa stala dopravná nehoda, ktorej účastníkom bol navrhovateľ a to
na úseku cesty I. triedy medzi obcami V. P. K., kedy na čelnú časť motorového vozidla, ktoré viedol
navrhovateľ, spadla skupina stromov, ktoré sa nachádzali pri ceste. Následkom takejto udalosti zišiel
navrhovateľ z cesty mimo nej, kde došlo k prevráteniu motorového vozidla, pričom navrhovateľ utrpel v
dôsledku takejto dopravnej nehody zranenia. Jednalo sa o otras mozgu 2. stupňa, pohmoždenie krčnej

chrbtice,pohmoždeniebedrovejchrbtice,pričomtietopoškodeniazdraviasivyžiadalipráceneschopnosť
u navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že cesta I/50 je vo vlastníctve štátu Slovenskej republiky v správe
Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest Banská Bystrica, t. j. odporcu v 2/ rade, kedy

sa jedná o právnickú osobu zriadenú ministerstvom za účelom výkonu správy ciest I. triedy. Navrhovateľ
odvodzoval zodpovednosť odporcu v 2/ rade z jeho objektívnej zodpovednosti tak, ako je ustanovená
v zmysle zákona č. 135/1961 Zb., kde táto zodpovednosť odporcu v 2/ rade dopadá najmä v závady
v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Zároveň vyhláška č. 35/1984 Zb. určuje a definujepojmyzávadyvzjazdnosti,medziktoréokreminéhopatriaajspadnutéstromyakamene.Zgramatického
výkladuslovnéhospojeniaspadnutéstromyjevšakzrejmé,žesamusíjednaťostromy,ktorénacestuuž
spadli,nachádzajúsananejatvoriaprekážkuvzjazdnosti.Vdanomprípadesavšakjednáoinúsituáciu,

kedypočasvedeniamotorovéhovozidlanavrhovateľomnajehomotorovévozidlovpriebehujazdyspadli
stromy, resp. skupina stromov na prednú kapotu, čelné sklo, pričom takáto okolnosť spôsobila reakciu
navrhovateľa v tom zmysle, že tento zišiel z cestného telesa mimo jeho časť a zrejme po narazení do
kameňa stojaceho mimo cestného telesa, došlo k prevráteniu tohto motorového vozidla a následkom
bol vznik škody u navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že objektívna zodpovednosť odporcu v 2/ rade

v danom prípade nie je daná, teda nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, pretože sa nejednalo
o už spadnutý strom, ale strom v pohybe, ktorý spadol na motorové vozidlo navrhovateľa v priebehu
jeho vedenia. Z tohto dôvodu je zrejmé, že zodpovednosť odporcu v 2/ rade je vylúčená tak, ako je
ustanovené v § 12 ods.2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., pretože sa nejednalo o závadu v zjazdnosti uvedenej
komunikácie. Uvedený názor podporuje aj predložené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, ako ho
predložil vedľajší účastník do konania pod sp. zn. 13Cob/149/2009 zo dňa 25. 11. 2009.

Súd taktiež konštatuje, že v danom prípade nie je daná zodpovednosť ani odporcu v 3/ rade a
teda v spore nie je pasívne legitimovaný, pretože sa jedná o orgán štátneho odborného dozoru
nad pozemnými komunikáciami, ktoré dozerajú a dodržiavajú nad plneniami povinností a podmienok
užívania pozemných komunikácií ustanovených zákonom č. 135/1961 Zb. a pokiaľ by mal súd

konštatovaťjehovšeobecnúpreventívnupovinnosťvzmyslevykonávaniadozoru,vtakomtoprípadeišlo
by o výklad príliš extenzívny nad rámec povinností uložených zákonom. V danom prípade navrhovateľ
nepreukázal také porušenie právnej povinnosti u odporcu v 2/ rade, na základe ktorej by súd mohol
konštatovať vznik zodpovednostného vzťahu za splnenia ďalších atribútov pre rozhodnutie o prípadnej
náhrade škody.

Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa voči odporcom v 2/ a 3/ rade zamietol ako nedôvodný.

Súd ďalej z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že lesné pozemky nachádzajúce sa
vedľa cesty I/50 sa teda nachádzajú za hranicou cestného pozemku, pričom tieto pozemky a k nim

prislúchajúce stromy sú vo vlastníctve štátu Slovenskej republiky v správe Lesov SR, štátny podnik
Banská Bystrica, t. j. v 1/ rade.

Táto skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva tak, ako bol v konaní predložený.

Súd konštatuje, že konanie sporové je ovládané zásadou prejednávacou, kde iniciatíva na
zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania, pričom len konanie
nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v

súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav
objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej môže len priblížiť. Súd získava
poznatky určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním.
Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese sa súdu
dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesu účastníkov

konania a z výsledkov dokazovania. Tieto povinnosti sú uložené v ustanoveniach § 79 ods.1 OSP a v
§ 101 ods.1 OSP.

Konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne
dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek

tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou
teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto
predpoklady patria porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, poprípade
zavinenie.

V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom
protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom ako
jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činností fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá
spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny a požadujesa, aby bolo porušením právnej povinnosti určitého subjektu aj uložená. Právna povinnosť vyplýva buď
priamo z právneho predpisu alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor právneho
úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale

aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený
má povinnosť túto v spore preukázať.

Takútoprotiprávnosťvkonanísúduodporcovv2/a3/radenemalzapreukázanúzostranynavrhovateľa,
čo malo za následok zamietnutie návrhu voči odporcom v 2/ a 3/ rade.

Iná situácia je vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, kedy spôsobenie škody je spoločensky nežiadajúci
jav a občiansky zákonník kladie dôraz aj na predchádzanie škôd a teda prevenciu. Takáto generálna
prevenčná povinnosť je vyjadrená v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom
prostredí. Táto všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie

treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a je teda chovaním protiprávnym.

V prejednávanej veci súd konštatuje, že zo strany odporcu v 1/ rade bolo preukázané takéto protiprávne
konanie tým spôsobom, že tento neurobil vhodné opatrenia na odstránenie takého stavu, ktorý by
mohol viesť ku vzniku škôd. Okolnosti, na ktoré poukazoval odporca v 1/ rade a to práve zlé

poveternostné podmienky v danom období, kedy pôda bola podmáčaná a aj zo správy Slovenského
hydrometeorologického ústavu vyplýva, že v tomto období bolo počasie veterné, viedlo k takej situácii,
ktorá spôsobila vznik škody u navrhovateľa a to tým spôsobom, že počas jeho vedenia motorového
vozidla na jeho motorové vozidlo padli stromy, ktoré boli vyvrátené pod vplyvom poveternostných
podmienok. Práve za tejto situácie mal odporca v 1/ rade vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu,

aby k takejto situácii nedochádzalo, resp. aj v danom prípade nedošlo.

Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní existencie práva na zodpovednosť za škodu je vznik škody,
ktorá je predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Pojem škody je definovaný
tak, že sa jedná o majetkovú ujmu, teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto

majetková ujma musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch. Súd konštatuje, že v danom prípade
mal súd za preukázanú existenciu vzniku takejto škody, ktorá pozostávala z náhrady škody na zdraví v
zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, ktorá bola podľa lekárskeho posudku zo dňa 08. 12.
2010 ohodnotené na 90 bodov v zmysle § 5 ods.1 Zákona č. 437/2004 Z. z. Takáto náhrada za bolesť
bola teda uplatnená vo výške 1 341,-- Eur (90 bodov x 2 % zo 744,50 Eur, čo je priemerná mesačná

mzda zamestnanca v hospodárstve). Zároveň si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti, kedy v zmysle § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. sa jedná o úrazový
príplatok, ktorý bol zistený z denného vymeriavacieho základu, ktorý predstavoval sumu 29,1438 Eur,
čo za 3 dni x 55 % z denného vymeriavacieho základu predstavuje sumu 48,09 Eur a za 13 dní x 25
% x 29,1438 predstavuje sumu 94,72 Eur. Spolu tento úrazový príplatok predstavuje sumu 142,81 Eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil právo za zničený kufrík vo výške 19,56 Eur a náhradu za zničené okuliare
vo výške 498,20 Eur.

Navrhovateľovi ďalej vznikla škoda za odťah nepojazdného motorového vozidla vo výške 50,-- Eur
a v zmysle predložených listinných dôkazov navrhovateľ preukázal aj náklady spojené s liečbou a

ošetrením u lekárov za vypracované lekárske posudky, písomné potvrdenie lekára, rehabilitačnú liečbu
a vyšetrenie, spolu s doplatkom za lieky tak, ako sú špecifikované v tomto odôvodnení vyššie uvedené
vo výške 59,32 Eur.

Ďalšímatribútomprípadnejzodpovednostizanáhraduškodyjejednoznačnézistenieexistenciepríčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Takéto zistenie príčinnej súvislosti
znamená, že je treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú
dôležité pre zodpovednosť škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami
môže byť protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť. Súd teda v konaní zisťuje,

či vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či túto
skutočnú škodu aj spôsobila. Príčinná súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej
pravdepodobnosť, teda nejedná sa o také príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol
nastal a je ich treba posudzovať z hľadiska toho, čo išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne. Takátodôkazná povinnosť je na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľa. Je možné konštatovať,
že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom

teda vzniknutou škodou. Takáto príčinná súvislosť musí byť v konaní nielen tvrdená, ale aj bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, kedy bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť, teda dôkazné
bremenovcivilnomprocesezaťažujevzásadenavrhovateľa.Vzťahmedzipríčinouajejnásledkommusí
byť bezprostredný a bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti
teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinnú

súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí sa jednať o
takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť v konaní preukázané,
že škoda by nenastala bez tejto príčiny.

Súd konštatuje, že v zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ v konaní nepreukázal jednoznačným
spôsobom, že k poškodeniu a teda zničeniu jeho kufríka došlo práve v súvislosti s touto dopravnou

nehodou a okolnosti ohľadne toho, že kufrík bol pri dopravnej nehode poškodený a zostal úplne
nefunkčný, zostalo len v rovine tvrdenia navrhovateľa. Tá istá situácia platí aj pre návrh navrhovateľa na
náhradu škody v časti za zničené okuliare, kedy síce navrhovateľ preukázal fotografiami okuliare, ktoré
boli do určitej miery poškodené, avšak súdu jednoznačným spôsobom nepreukázal, že k ich poškodeniu
došlo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

Súd preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovieť nemohol a jeho návrh v tejto časti zamietol ako
nedôvodný.

Súd naopak konštatuje, že pri nároku navrhovateľa na náhradu škody v zmysle § 444 Občianskeho

zákonníka a § 446 ohľadne úrazového príplatku pri náhrade za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti, sú splnené všetky atribúty pre priznanie takéhoto práva na náhradu škody, a preto súd
návrhu v tejto časti navrhovateľovi vyhovel a priznal mu nárok tak, ako bol uplatnený žalobou. Zároveň
súd priznal navrhovateľovi po splnení všetkých atribútov pre priznanie práva na náhradu škody aj v časti
náhradyzaodtiahnutienepojazdnéhomotorovéhovozidla,ktorésúdupreukázalatakistonáhradyškody

za výdavky, ktoré boli spojené s liečbou a lekárskym ošetrením. V tejto časti taktiež návrhu navrhovateľa
v rozsahu 59,32 Eur vyhovel.

Súd zároveň rozhodol v zmysle § 151 ods.3 OSP o tom, že o náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.