Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/260/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200885
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK, s.r.o. v likvidácii so
sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 1100306/1/377463/2014 zo dňa 21. augusta 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/377463/2014/5051 zo dňa 21. augusta
2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1127,37 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/377463/2014 zo dňa 21.8.2014
žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín,
pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/5/1297137/2014/Str zo dňa 2.4.2014, ktorým podľa § 68
ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2011 v sume 55 248,36 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 14 901,76 eur,
keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20 % DPH vo výške 40 346,60 eur z dodávateľských faktúr č.
20110049 zo dňa 1.7.2011, č, 25110003 zo dňa 11.7.2011, č. 20110054 zo dňa 18.7.2011, č. 20110056
zo dňa 22.7.2011 od dodávateľa REDNET, s.r.o. za mrazené kuracie rezne. Súčasne správca dane pri
zdaniteľných obchodoch s odberateľskou spoločnosťou BALMIX GROUP, s.r.o., Praha pochyboval o
existencii tovaru a tento tovar zdanil podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z..

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa REDNET, s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť REDNET s.r.o. žalobcovi reálne nedodala, súčasne
pri zdaniteľných obchodoch pre odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. nebola preukázaná ani existencia
dodávaného tovaru.

Správca dane vznik daňovej povinnosti v tuzemsku v sume 12 778,57 eur z dodávok kuracích pŕs pre
odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. odôvodnil tým, že odberateľ žiadne nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu nepriznal a nemá zaúčtovanú žiadnu faktúru od žalobcu. Do 18.10.2011
bol konateľom odberateľa O.. L., súčasný konateľ Y.. O. nemal k dispozícii žiadne doklady a nemalžiadne informácie o spornom obchode. Správca dane poukázal na to, že vystavené faktúry nemajú
materiálny podklad a taktiež neobsahujú náležitosti podľa § 72 ods.2 písm. h) zák.č. 222/2004 Z.z.
Taktiež pokladničné doklady nie sú číslované v časovom slede a je teda možné predpokladať, že boli

vystavované dodatočne a účelovo. Taktiež bolo spochybnené, že si odberateľ BALMIX GROUP, s.r.o.
preberal tovar v skladoch v Slovenskej republike.

Pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane z faktúr v sume 42 274,66 eur od dodávateľa REDNET, s.r.o.
správne orgány vychádzali aj zo zistenia, že dodávateľská spoločnosť je od 27.10.2011

zrušená bez likvidácie a zlúčená so spoločnosťou CBN-SOBRANA, s.r.o. Nástupnická spoločnosť
je nekontaktná, toho času v konkurze. Predchádzajúci konateľ dodávateľa uviedol, že účtovníctvo
spoločnosti bolo odovzdané nástupnickej spoločnosti, pričom protokol o odovzdaní nebol vyhotovený.

Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade (faktúr vystavených spoločnosťou REDNET, s.r.o.) sa
jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality DPH, keď tovar pôvodom z Brazílie bol ku končenému

odberateľovi v Rakúsku prepravený cez Slovensko. Dodávateľ žalobcu, ako aj jeho dodávateľská
spoločnosť GALA frost, s.r.o. boli povinné priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku
a následne po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohli súčasne túto DPH aj odpočítať. Z ceny tovaru
fakturovaného žalobcovi bola spoločnosť REDNET, s.r.o. povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo
však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Žalobca, ako v poradí ďalší subjekt v

obchodnom reťazci na Slovensku, si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti REDNET s.r.o.
(DPH na vstupe), pričom táto DPH nebola na predchádzajúcom stupni odvedená do štátneho rozpočtu.
Tým, že tovar bol zo strany žalobcu dodaný do iného členského štátu EÚ (do Rakúska), žalobca si
uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z.. Z uvedeného je podľa žalovaného
zrejmé, že tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u

žalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutia žalovaného sú
nezákonné a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Vo veci dodania tovaru pre

odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. žalobca už v odvolacom konaní pred žalovaným tvrdil, že ak správca
dane pochybuje o existencii tovaru v súvislosti s jeho dodaním do iného členského štátu, potom ten istý
tovar nemohol byť dodaný ani v tuzemsku. Z tohto dôvodu mu nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť
v tuzemsku podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v sume 12 778,57 eur. V danej námietke išlo o
argument, ktorý mal pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný význam a vyžadoval jednoznačnú

odpoveď. Žalobca namietal, že napriek uvedenému sa žalovaný s touto námietkou vôbec nezaoberal
a len stroho uviedol, že existencia tovaru a ani jeho dodanie pre spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. sa
vôbec nepreukázalo a prináleží mu teda zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na
objektívne skutočnosti ukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom. Žalobca v podanej žalobe však zdôraznil, že v danom prípade sa nejednalo o odpočítanie

dane, ale o námietku, že žalobcovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku.

ŽalobcavovecinepriznanianárokunaodpočítaniedanezfaktúroddodávateľaREDNET,s.r.o.namietal,
že skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne a spoľahlivo, dokazovanie bolo nesprávne
zamerané a z takéhoto dokazovania boli prijaté nesprávne právne závery. Správca dane nespochybnil

existenciu tovaru, ale skutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosť REDNET, s.r.o. Žalobca
namietal, že správca dane nepostupoval podľa § 3 ods.3 daňového poriadku, pretože nezhodnotil všetky
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Nie je zrejmé
ako správne orgány vyhodnotili, že prepravca Polčin Transport, s.r.o. potvrdil prepravu pre rakúskeho
odberateľaNOEHandels,GmbHaprepravcaFRIGOLOG,s.r.o. prepravuprerakúskehoodberateľaMK

Schmied Stahlbautechnik GmbH. Uvedené bolo potvrdené aj medzinárodnou výmenou informácii ako aj
z výpisu z elektronického mýtneho systému a odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa žalobcu
ak by správne orgány hodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, potom by museli prijať logický záver,
že tovar skutočne dodala spoločnosť REDNET, s.r.o.. Taktiež poukázal na to, že ťažiskovou námietkou
pri nepriznaní nároku na odpočet dane bolo, že sa správca dane posúdením subjektívnej stránky účasti

žalobcu na daňovom úniku vysporiadal nekvalifikovane, a to reprodukciou judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zdôraznil, že v prípade odberateľa BALMIX GROUP s.r.o. Praha nikdy netvrdil, že išlo o odpočítanie
dane. Z jeho rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie od dane

podľa § 43 zák.č. DPH. Poukázal na to, že žalobcom predložené dodacie listy neboli podpísané a
nie je na nich uvedená osoba zabezpečujúca dopravu. Taktiež neboli preukázané skutočnosti týkajúce
sa výdaja mrazených kuracích pŕs zo skladu v Bratislave. Rovnako predložené faktúry č. 63 2011 a 67
2011 nie sú žalobcom podpísané. Odberateľská spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. nemá
v účtovníctve zaevidovanú žiadnu faktúru od žalobcu a taktiež v daňovom priznaní k dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 nemá vykázané žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu.

Zdôraznil, že vo svojich rozhodnutiach vychádzal len zo zistení správcu dane, s ktorými bol žalobca
oboznámený, sám nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie a tieto zistenia boli súčasťou spisového
materiálu už pri prerokovaní protokolu, vo veci teda nebol použitý žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný

nezákonne a žalobcovi tak nemohlo byť odňaté žiadne právo.

Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnej právnej veci je veľa nezrovnalostí, ktoré vo
vzájomných súvislostiach podporujú ako správny záver správcu dane, ktorý postupoval v súlade s ust. §
3ods.6daňovéhoporiadku.Zvykonanéhodokazovaniejezrejmé,ževprípadenepriznanianadmerného

odpočtu je reálne preukázané len dodanie tovaru z Bratislavy resp. Považskej Bystrice do Rakúska,
teda od žalobcu k odberateľovi. Do týchto dodávok boli vložené tri slovenské spoločnosti a to GALA
Frost, s.r.o., REDNET, s.r.o. a žalobca, ktoré si uplatnili odpočítanie dane napriek tomu, že daň do
štátneho rozpočtu nebola odvedená. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť GALA Frost,
s.r.o. daň nepriznala a neodviedla a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť REDNET (po zlúčení CBN-

SOBRANA, s.r.o.) je v konkurze, je v týchto spoločnostiach daň nevymožiteľná. Žalobca si uplatnil
odpočítanie dane z faktúr bez toho, že by táto bola na predchádzajúcich stupňoch odvedená. Tým, že
tovarmalbyťdodanýdoinéhočlenskéhoštátu,žalobca siuplatniloslobodeniedanepodľa§43
zák. o DPH. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že tovar bol cez slovenské spoločnosti predávaný
len z dôvodu uplatnenia odpočítania dane u žalobcu bez toho, aby daň bola reálne do štátneho rozpočtu

odvedená na ktoromkoľvek stupni. Podvod pri obchodovaní s reálnym
tovarom nastáva vtedy, keď niektoré články narušia neutralitu DPH. V danom prípade pri dodaní tovaru
mohol predmetný podvod nastať na území Slovenska len vtedy, ak sa do obchodného reťazca zapoja
minimálne dva slovenské subjekty. Jedným subjektom bola spoločnosť GALA Frost, s.r.o., ktorá bola
povinná daň priznať a odviesť. Túto daň si súčasne mohla aj odpočítať a následne odviesť daň z ceny

tovaru fakturovaného spoločnosti REDNET, s.r.o., ktorá si mala daň z nakúpeného tovaru odpočítať a
následne mala odviesť daň z predaja tovaru žalobcovi. Druhým potrebným článkom bol žalobca, ktorý
si neodvedenú daň vypýtal zo štátneho rozpočtu formou odpočítania dane z faktúry, pričom daň do
rozpočtu neuhradil nakoľko pri predaji si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z.
Žalobca je ten, ktorý si vyberá obchodných partnerov. V danom prípade je možné podľa žalovaného

konštatovať, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Práve naopak, bol tým článkom, ktorý si uplatnil odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných

rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3

O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247
ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g
ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom

administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1100306/1/377463/2014 zo
dňa 21.8. 2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úraduTrenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/5/1297137/2014/Str zo dňa
2.4.2014.Prvostupňovýmsprávnymrozhodnutímbolžalobcovipodľa§68ods.5a6zákonač.563/2009
Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 55 248,36 eur a

vlastná daňová povinnosť v sume 14 901,76 eur. Správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a)
a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20 % DPH vo výške
40 346,60 eur z dodávateľských faktúr č. 20110049 zo dňa 1.7.2011, č, 25110003 zo dňa 11.7.2011, č.
20110054 zo dňa 18.7.2011, č. 20110056 zo dňa 22.7.2011 od dodávateľa REDNET, s.r.o. za mrazené
kuracie rezne. Súčasne správca dane pri zdaniteľnom obchode pre odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o.

dospel k záveru, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004
Z.z. v sume 12 778,57 eur.

Z dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal, je zrejmé, že pokiaľ ide o uplatnenie práva na
odpočet dane z faktúr od dodávateľa REDNET, s.r.o. obchodovania s tovarom mrazené
kuracie rezne sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení

GALA frost, s.r.o., Bratislava (toho času spoločnosť vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej
zániku bez právneho nástupcu) - REDNET, s.r.o., (toho času zlúčená so spoločnosťou CBN-SOBRANA,
s.r.o., ktorá je v konkurze) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - odberateľ (Rakúsko), v
danom prípade NOE Handels GmbH a MK Schmied Stahlkbautechnik GmbH. Na území Slovenska
vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca tri spoločnosti (žalobca, REDNET,

s.r.o. a GALA frost, s.r.o.), pričom nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti GALA
frost s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne,
po dodaní tohto tovaru spoločnosť REDNET, s.r.o. si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z
ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila
a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Spoločnosť je toho času vymazaná z obchodného registra,

zanikla bez právneho nástupcu. Ide o rizikový subjekt, ktorý nepodával žiadne daňové priznania k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2010,2011 a daň neodviedol. Rovnako dodávateľ
žalobcu spoločnosť REDNET, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou CBN-SOBRANA, s.r.o. Bratislava, si
mala daň z nakúpeného tovaru odpočítať a následne mala daň odviesť z predaja tovaru žalobcovi, čo
sa však nestalo. Nástupnícka spoločnosť je toho času v konkurze, spoločnosť je od roku

2012 bez konateľa. Spoločnosť CBN-SOBRANA, s.r.o. sa v období od 16.6.2011 do 22.6.2012 zlúčila
s pätnástimi spoločnosťami, stala sa ich právnym nástupcom a preberala všetky ich práva a záväzky.
Okrem toho rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti REDNET, s.r.o.
bez likvidácie bolo prijaté 13 dní potom, ako bolo tejto spoločnosti doručené upovedomenie o začatí
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiac júl

2011. Bolo zistené, že správcovi dane nebolo predložené účtovníctvo spoločnosti, zásielky sa vracali s
tým, že adresát je na adrese sídla podľa obchodného registra neznámy. Taktiež miestnym zisťovaním
nebolo zistené, že by spoločnosť mala na adrese vedenej v obchodnom registri reálne sídlo. Spoločnosť
nemá konateľa a prokurista je nekontaktný. Za stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla táto
spoločnosť (REDNET, s.r.o.) a zároveň si DPH na vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný

tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bol žalobca oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust.
§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z., došlo k zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu
rozpočtu k daňovému úniku.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že konateľka žalobcu sa k predmetným zdaniteľným obchodom

nevedela vyjadriť. Jej manžel p. H. uviedol, že s konateľom dodávateľskej spoločnosti REDNET, s.r.o.
p. V. R. sa nikdy osobne nestretol. Obchody dojednávali telefonicky. Na základe objednávky objednal
tovar, ktorý bol uskladňovaný v skladoch, ktoré mal prenajaté dodávateľ REDNET, s.r.o. a to v Bratislave,
na Trenčianskej ulici, v spoločnosti ICE BERG Slovakia, spol. s.r.o., Bratislava a ďalší sklad bol v
spoločnosť Royal Brinkers Slovakia, s.r.o.. Žalobca neviedol skladovú evidenciu.

P. V. R., ktorý bol v čase realizácie zdaniteľných obchodov konateľom spoločnosti REDNET, s.r.o. vo
svojej výpovedi pred správcom dane uviedol, že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti, nakoľko ho
odovzdal po zlúčení nástupníckej spoločnosti. Žiaden protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva nebol
spísaný. Vo svojej výpovedi potvrdil realizáciu obchodov so žalobcom, avšak uvedené tvrdenie nebolo

podložené žiadnymi listinnými dôkazmi.

Správca dane vykonal miestne zisťovanie v skladoch spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o.,
kde mal byť predmetný tovar uskladnený a z ktorého mali byť mrazené kuracie prsia dodané priamorakúskym odberateľom. Z predloženého „denného výkazu nájmu a manipulácie“ bolo zistené, že pre
spoločnosť REDNET, s.r.o. bolo za mesiac júl 2011 vydaných 18 paliet.

V rámci vykonaného dokazovania boli zistené rozpory medzi tvrdeniami V. R., žalobcu a hlavného
skladníka spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o.. každá z týchto osôb odlišne opísala ako
dochádzalo k nakládke a vykládke tovaru, kto bol pri nich prítomní.

Podľa tvrdenia žalobcu došlo k dodaniu tovaru rakúskym odberateľom a to NOE Handels GmbH, Viedeň

prepravnou spoločnosťou Polčin Transport, s.r.o., Bánovce nad Bebravou a spoločnosti MK
Schmied Stahlbautechnik GmbH prepravnou spoločnosťou FRIGOLOG, s.r.o. Správca dane preveroval
realizáciu prepráv aj prostredníctvom mýtneho systému a dospel k záveru, že preprava bola vykonaná
v deklarovaných časoch a trasách. Správne orgány však uzavreli, že uvedené nepreukazuje, kto bol
dodávateľom žalobcu, resp., že ním bola spoločnosť REDNET, s.r.o. a to najmä za situácie,
keď podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácii odberateľ NOE Handels Gmbh tvrdil, že tovar

bol prepravený iným prepravcom, a to Cargo Partner GmbH, Fischamend. Predložená CMR č.
SK2407593 k vystavenej faktúre č. 61 2011 je bez dátumov a podpisov odosielateľa a prijímateľa. K
tej istej preprave, na to isté množstvo bol žalobcom predložený ešte jeden nákladný list, na ktorom sú
už podpisy, ale bez dátumov. V účtovníctve a taktiež v evidencii dane z pridanej hodnoty za júl 2011 je
zaúčtovaná faktúra č. 61 2011 za predaj len 19 408 kg. Pri ústnom pojednávaní bola správcovi dane

spolu s dokladmi o preprave žalobcom predložená faktúra č. 61 2011 za predaj 19 440 kg.

Správcovi dane bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Púchov poskytnutá informácia
podľa ktorej spoločnosť REDNET, s.r.o. nebola nikdy registrovaná podľa zák.č. 39/2007 Z.z. o
regionálnejstarostlivostivzneníneskoršíchpredpisovapodľazák.č.152/1995Z.z.akosprostredkovateľ

- podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie
s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné reťazce.

Taktiež Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava správcovi dane oznámila, že na ulici,
Bancíkova 1, Bratislava (sídlo spoločnosť GALA frost, s.r.o.) sa nenachádza žiadna

schválená alebo registrovaná prevádzkareň.

V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď faktúra č. 20110078 zo
dňa 1.7.2011 spoločnosti GALA frost s.r.o. nie je podpísaná, na faktúre žalobcu č. 61 2011 je uvedené
množstvo tovaru dodaného spoločnosti NOE Handels GmbH 19 408 kg, napriek tomu, že na všetkých

ostatných dokladoch je uvedené 19 440 kg, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia je 24.7.2011, aj
keď tovar bol dodaný podkladov o preprave dňa 19.7.2011. Prepravcom sú vystavené dve CMR na tú
istú dodávku, na medzinárodných nákladných listoch nie sú uvedené dátumy naloženia
a vyloženia tovaru.

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že žalobca sa do obchodného reťazca na Slovensku
zapojil práve v úmysle získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní
odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu DPH
na výstupe, keďže tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Za stavu, kedy je

DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa (spoločnosti REDNET, s.r.o.) došlo k narušeniu zásady
neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.Podľa § 63 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s

návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie

nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak že 2. prijaté služby a tovary

ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce
formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre
priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné
vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto
plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky

na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet
dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet
DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto
dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia.
Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne

plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

Súd je toho názoru, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné
plnenia pokiaľ ide o vrátenie nadmerného odpočtu dane z faktúr vystavených dodávateľom REDNET,
s.r.o. neboli reálne uskutočnené týmto dodávateľom a preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na

odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. V tejto časti teda súd považoval
rozhodnutie žalovaného za vecne správne.

Pokiaľ však išlo o dodanie tovaru pre odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. tak správca dane konštatoval,
že nebola preukázaná ani samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom zdaniteľného obchodu.

Bola teda vyslovená kvalifikovaná pochybnosť o existencii tovaru, avšak na druhej strane bol tento tovar
zdanený podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. teda ako dodanie tovaru v tuzemsku.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že ak správca dane vyslovil pochybnosť
o existencii tovaru v súvislosti s jeho dodaním do iného členského štátu, potom ten istý tovar (ktorý
podľa správcu dane neexistoval) nemohol byť dodaný ani v tuzemsku. Z tohto dôvodu mu nemohla

vzniknúť ani daňová povinnosť v tuzemsku podľa ust. § 19 ods.1 zák.č. 222/2004 Z.z. v sume 12 778,57
eur. V podanej žalobe potom zdôraznil, že v danej námietke išlo o argument, ktorý mal pre posúdenie
zákonnosti rozhodnutia podstatný význam a vyžadoval jednoznačnú odpoveď, ktorú však žalovaný v
žalobou napadnutom rozhodnutí nedal.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí
správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy,

aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha
použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé,
akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou
odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal
odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa riadne nezaoberal jeho odvolacou námietkou
ohľadne zdanenia zdaniteľného plnenia pre spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. Praha podľa § 19 ods.
1 zák.č. 222/2004 Z.z.. K uvedenému odvolaciemu dôvodu nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko,pričom aj podľa názoru súdu ide o ťažiskový argument, ktorý má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Žalovaný neuviedol aká úvaha ho viedla k aplikácii ust. § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. na predmetné
zdaniteľné obchody a to najmä za situácie, keď tak ako správca dane dospel na základe výsledkov

vykonaného dokazovania k záveru, že existencia tovaru sa v danom prípade nepreukázala. Na
konkrétnu námietku žalobcu, že mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku, však nedal žiadnu
odpoveď, len na strane 17 odôvodnenia rozhodnutia všeobecne konštatoval, že existencia tovaru a ani
jeho dodanie pre spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. sa vôbec nepreukázalo. Ďalej potom konštatoval,
že s poukazom na judikatúru Súdneho dvora prináleží teda vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie

práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti ukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Uvedené konštatovanie, nespĺňa nároky riadneho
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, tak ako ho má na mysli ustanovenie § 63 zák.č. 563/2009
Z.z.. Ak sa teda žalovaný riadne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorá má pre posúdenie veci
zásadný význam, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá
viedla k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre

nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery a za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku
tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušuje. K zrušeniu celého
rozhodnutia žalovaného došlo z dôvodu, že prejednávané zdaňovacie obdobie júl 2011 a to nárok na

odpočet DPH ako aj zdaniteľné plnenia, ktoré boli zdanené podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. nie
je možné oddeliť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za právne

zastúpenie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v sume 1057,37 eur.

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobkyne je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. 134 eur pre rok 2014 a 143 eur pre rok 2016. Súd takto priznal žalobkyni odmenu 3 úkony právnej

služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby
(134 eur + 8,04 eur ) a za účasť na pojednávaní konanom dňa 6.4.2016 (143 eur + 8,58 eur ). Odmena
advokáta tak predstavuje sumu 435.66 eur.

Súčasne bola žalobkyni náhrada hotových výdavkov jej advokáta za cestu z sídla jeho kancelárie do

sídla súdu dňa 6.4.2016 v celkovej sume 131,76 eur (720 km x 0,111 eur + 79,92 eura
(sadzba paušálnej náhrady 720 km x 0,183 eur) a náhrada za stratu času za takto vykonanú cestu v
sume 228,80 eur (16 polhodín x 14,30 eur). V rámci hotových výdavkov bolo priznané aj parkované v
sume 5 eur, ktorého vynaloženie bolo preukázané faktúrou č. 2016000407 zo dňa 6.4.2016.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne je platcom DPH bola uvedená odmena,
náhrada cestovného a náhrada za stratu času v celkovej sume 881,14 eur, priznaná spolu s 20 % DPH
v sume 176,23 eur, t.j. celková suma trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 1057,37 eur.

Žalobkyni nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá predstavuje náklady na ubytovanie

jej právneho zástupcu dňa 6.4.2016 v mieste sídla súdu v sume 85,27 eur. V zmysle ust. § 15 písm. a)
655/2004 Z.z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Súd má za to, že prenocovanie advokáta v mieste sídla
súdu takýmto výdavkom nie je a nie je ho možné priznať ani podľa zák.č. 283/2002 Z.z., ktorý je možné
v zmysle ust. § 16 ods.4 použiť len na určenie výšky náhrady cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm.

a) zák.č. 283/2002 Z.z..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.