Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807207117
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807207117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného Y. proti povinnému 1/ M.
2/ T. 3/ M., pre vymoženie istiny vo výške 10 540,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/1188/2007-56 zo dňa 31. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods.
1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
(ďalej len ako „Exekučný poriadok“) a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov

exekúcie voči oprávnenému s poukazom na ust. § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom zo dňa 12.5.2007 domáhal
proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 317 531,-Sk s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V č.k. XZm/XXX/XX-XX zo dňa 19.1.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdom udelené súdnemu exekútorovi R.. Y. Y. dňa 18.6.2007. Oprávnený doručil prvoinštančnému súdu

dňa 07.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku. K
doplneniu návrhu predložil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.6.2004.
Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že z predloženej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ
a povinní ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z pripojených listín vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný
súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného

rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Z exekučného titulu nevyplýva, že by
zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.

Na druhej strane bolo pre prvoinštančný súd nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z
pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom
spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal

pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade
predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 a nasl. O.s.p. a v zneníplatnomkudňuvydaniaexekučnéhotitulu.Keďžezmenkovýsúdvôbecneskúmalspotrebiteľskúzmluvu,
plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní
prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal,
že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s
poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie
dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku

lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Keďže oprávnený podľa prvoinštančného
súdu zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie sú dôvody na zastavenie konania a pri
podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú
trovy, zaviazal oprávneného na ich náhradu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávnych skutkových zistení a

z nesprávneho právneho posúdenia (ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP“") (účinného od 01.07.2016). Mal za to, že ust. § 39 ods. 4, § 44
ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., na
základektorýchmáexekučnýsúdprávomocpreskúmavaťprávoplatnéavykonateľnésúdnerozhodnutie
je protiústavné a z toho dôvodu žiada konajúci súd, aby v zmysle čl.125 Ústavy SR podal návrh na

vyslovenie nesúladu § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku.
Pretože je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 438/2005 Z. z. zakladá vzájomný nesúlad
medzidvomanormami(ato§226,§228,§230a232CSP(pôvodne§159ods.2a3O.s.p.)potomsust.
§ 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, ktoré de facto umožňujú
právoplatnerozhodnutúvecopätovneprejednať)dotejmiery,žeoslabujereálnuuplatniteľnosťprávnych

noriemaosobitneprávnuistotuakozákladnýatribútprávnehoštátu.Vyslovilnázor,žeust.§243fzákona
č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z. odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty,
pretože ignoruje záväznosť a zásadnú nemennosť právoplatného súdneho rozhodnutia podľa § 226, §
228, § 230 a 232 CSP, a umožňuje tak exekučným súdom dodatočne vecne preskúmavať právoplatné
súdne rozhodnutia v už prebiehajúcich exekučných konaniach, a to mimo rámca základného konania

vo veci samej a mimo základného konania a v ňom obsiahnutých riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov, keď zakladá exekučným súdom akúsi osobitnú preskúmavaciu právomoc sui generis. V
súvislosti s poukázaním exekučného súdu, že sa zmenkový súd nezoberal zmluvou však sám exekučný
súd nekonkretizoval jedinú prijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na

ktoré podľa neho zmenkový súd neprihliadol. Oprávnený odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že
oprávnený si splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh, na základe ktorého mal exekučný
súd k dispozícií doklady, z ktorých vyplýva, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX nepodlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, a spravuje
sa tak Obchodným zákonníkom. Obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky tak vo vzťahu

k vymáhanému nároku je možné posudzovať len v intenciách zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakazuje použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy len s účinnosťou odo dňa 01.05.2014. A teda v čase vystavenia
zmenky, ktorá je základom nároku, neexistovalo žiadne obmedzenie a ani žiadny zákaz čo do použitia
zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti, oprávnený má za to, že uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.10.2016,
sp. zn. 15Er/1188/2007-56 je nesprávne a porušuje základné právo oprávneného na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež základné právo podľa čl. 20 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces
podľa čl. 6 Dohovoru, a preto žiada aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Zároveň oprávnený žiada, aby
odvolací súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44

ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 s čl. 1 ods. 1,
čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej ako "CSP") (účinného od. 01.07. 2016) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je

dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť,
pretože je vo výroku vecne správne a návrh na prerušenie konania je potrebné podľa ust. § 162 ods. 3
CSP zamietnuť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP.5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
9. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6
Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na

základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s
poskytnutímpeňažnýchprostriedkovnazákladeZmluvyomimoriadnommedziúvereč.XXXXXXXXXXa
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2004. V doplnení návrhu oprávnený zároveň upozornil,
že zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko

zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
10. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil, keď na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení

s obsahom spisového materiálu dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu),

podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

12. Nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil so závermi a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nepovažuje
za potrebné podať návrh na vyslovenie nesúladu vyššie uvedených právnych predpisov Ústavnému
súdu, a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamieta.
13. Pokiaľ oprávnený v rámci podaného odvolania požiadal o prerušenie konania v súvislosti s tým, že
požiadal konajúci súd aby v zmysle ust. § 125 Ústavy SR podal návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 39

ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015
Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože na základe týchto ustanovení má exekučný
súd právomoc preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia. Čo povinný považuje za
protiústavné, nakoľko aj v zmysle relevantej judikatúry Európského súdu pre ľudské práva by v záujme
právnej istoty mali by právoplatné rozsudky vo všeobecnosti zostať "nedotknuté".

14. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.15. Konanie na Ústavnom súde SR, ktoré oprávnený požaduje, týkajúce sa súladu ust. § 39 ods. 4, §
44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. s čl. 1
ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom odvolací súd nemá pochybnosť o ich súlade, nakoľko ide

o platné a účinné ustanovenia, ktoré za splnenia podmienok stanovených v ich hypotézach, sú možné
a zároveň nutné pri rozhodovaní súdu vo veci samej aplikovať. Odvolací súd preto nevidí dôvod na
prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
16. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta ZP EÚ") uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť

spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EU vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov a odvolací súd má zato, že oprávneným poukázané ustanovenia Exekučného poriadku
ako za nesúladné s Ústavou SR, patria medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty

ZP EÚ.
17. Povinnosť súdu prihliadať ex offo na ochranu spotrebiteľa aj pri uplatňovaní práva zo zmeniek, a
tiež povinnosť súdu skúmať nekalosť zmluvných podmienok spätne umožňuje chrániť spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľskom vzťahu s dodávateľom. Ide o vyvažovanie postavenia spotrebiteľa a
dodávateľa v konaní pred súdom. Aj z dôvodovej správy zákona č. 438/2015 Z. z. vyplýva, že týmto

zákonom je zavedená ochrana spotrebiteľa i tým, že prikazuje súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy
aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).