Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710204492
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5710204492.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - Mgr. D.
F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N., S. XXXX/XX, v zastúpení - JUDr. Ján Repáň, advokát so sídlom P., M.
R. Q. XX, proti žalovaným - 1/ Tanečný klub Deep, o. z. so sídlom v Martine, ul. Generála Svobodu č. 44,
IČO: 37 809 091, v zastúpení - JUDr. Vladimír Kašuba, advokát so sídlom v P., ul. M. č. XX a 2/ Súkromné
centrum voľného času Tanečného klubu Deep Martico, n.o. so sídlom v Martine, M. Haľamovej 21, IČO:
42 060 061, o zaplatenie 4.478,14 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 8C/92/2010-362 zo dňa 28.4.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o zaplatenie
sumy 4.470,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia zamietol vo vzťahu
k žalovanému v rade 1/.

II. M e n í rozsudok v časti výroku, v ktorom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne o zaplatenie
sumy 4.470,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia zamietol vo vzťahu
k žalovanému v rade 2/ tak, že:

„žalovaný v rade 2/ je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť sumu 4.470,90 eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

III. N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom konanie o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy
7,24 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.10.2009 do zaplatenia, vo vzťahu ku žalovaným
1/, 2/, prvoinštančný súd zastavil.

IV. P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku, v ktorom prvoinštančný súd žalovanému v rade 1/ proti
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

V. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rade 1/ voči žalobkyni odvolací súd n
e p r i z n á v a.

VI. Žalobkyni priznáva nárok voči žalovanému v rade 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhý rozsudok) v celom rozsahu zamietol žalobu
žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 4. 470,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
1.10.2009 do zaplatenia voči žalovaným 1/, 2/.2. Vychádzal zo záveru, že právo žalobkyne je premlčané. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného 2/ práce súvisiace s funkciou riaditeľky súkromného centra
voľného času, pričom za obdobie od marca do 26.8.2009, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru

žalobkyne, jej zo strany žalovaného 2/ nebola vyplatená mzda. Žalovaný 2/ bol v rozhodnom období
zamestnávateľom žalobkyne a vo vzťahu k nemu mali smerovať jej nároky. Z tohto dôvodu vecnú
legitimáciu v spore nemal žalovaný 1/ a okresný súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie voči
žalovanému 1/ žalobu žalobkyne zamietol.

3. Súd poukazuje na charakter nároku žalobkyne, ktorý by inak vyplýval z ustanovenia § 118 ods. 1
zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu. Nejde teda voči žalovanému 2/, ako tvrdila žalobkyňa, o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Podľa pracovnej zmluvy žalobkyne jej mzda bola splatná do 15.tého dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Mzda žalobkyne za posledný mesiac v pracovnom pomere u žalovaného 2/
- za august 2009 bola splatná najneskôr 15.9.2009; mzda za predchádzajúce mesiace bola zročná

vždy do 15.tého dňa nasledujúceho mesiaca. V zmysle § 1 ods. 4 zákonníka práce v spojení s §
101 Občianskeho zákonníka sa taký nárok premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, žalobkyňa sa tak
mohla domáhať svojich nárokov najskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa jej mzda za jednotlivé
kalendárnemesiacestalazročnou.Trojročnápremlčaciadobažalobkyniplynula/začalaplynúťnajneskôr
od 16.9.2009 (mzda za august 2009) a u predchádzajúcich mzdových nárokov ešte skôr. Ako však

konštatoval krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému 2/
vymedzila až podaním 19.2.2015, súdu došlým 27.2.2015, v ktorom uviedla konkrétnu sumu a jej
príslušenstvo, ktoré si od žalovaného 2/ nárokuje. Vzhľadom na vyššie uvedený začiatok plynutia
premlčacích dôb vo vzťahu k jednotlivým nárokom na vyplatenie mzdy je zrejmé, že v čase uplatnenia
nároku žalobkyňou na súd, premlčacie doby vo vzťahu ku všetkým jednotlivým nárokom uplynuli.

Žalovaný 2/ vniesol námietku premlčania, nemohol preto okresný súd žalobkyni nárok uplatnený voči
žalovanému 2/ priznať. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že nárok voči žalovanému
2/ bol z jej strany vymedzený už na pojednávaní dňa 6.9.2011; vtedy len navrhla pristúpenie ďalšieho
účastníka do konania na strane žalovaného - žalovaného 2/. Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa
riadne nevymedzila nárok voči žalovanému 2/ ani v podaní zo dňa 9.9.2011, ani na pojednávaní dňa

29.11.2011, kde žalobkyňa len konštatovala, že nevie presne vyjadriť, kto by jej mal mzdu vyplatiť.

4. Konanie o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 7,24 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od
1.10.2009 do zaplatenia súd voči žalovaným 1/, 2/ zastavil, nakoľko v danej časti žalobkyňa vzala svoju
žalobu späť.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovaným 1/, 2/ ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Vychádzal z toho, že síce žalovaní 1/, 2/ boli v konaní plne úspešní náhradu trov voči žalobkyni si
neuplatnili, resp. ju nepožadovali.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa zmeny rozsudku, v rámci
nej žiadala žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ k povinnosti zaplatiť jej istinu
4.470,90 aj s príslušenstvom, alternatívne sa domáhala zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Argumentovala tým, že už v podanom návrhu (strana 2 ods. 2) uviedla, že sa jedná o komplikovanú
právnu situáciu ohľadom označenia žalovaného z dôvodu sporných valných zhromaždení a tiež z
dôvodu prebiehajúcich sporov o posúdenie právnej subjektivity žalovaných v prebiehajúcich súdnych
sporoch (sp. zn. 8C/114/2008, 5C/71/2009, 17Cb/198/2010, 21C/166/2009, 10C/116/2009 a pod.).
S postupným vývojom uvedených sporov sa tvorili právne závery na jednotlivé právne otázky, ktoré

v konečnom dôsledku vyplývali aj na správanie sa a postup jej, ona práve po tom, čo v konaní sp.
zn. 17Cb/198/2009 bolo ustálené, že žalovaný 2/ má právnu subjektivitu, sa rozhodla rozšíriť okruh
účastníkov konania o Súkromné centrum voľného času tanečného klubu Deep Martico, n.o. Stalo sa
tak ústnym prednesom na pojednávaní 6.9.2011, následne aj písomným podaním zo dňa 12.9.2011, o
ktorom súd aj rozhodol v ten istý deň a pripustil vstup označeného subjektu do konania ako ďalšieho

žalovaného. Z toho je nesporné, podľa odvolateľky, že právny stav a pasívnu legitimáciu nebolo možné
jednoznačne v čase podania žaloby ustáliť, čo zavinil práve žalovaný 1/. Tým ju vystavil neistote, čo do
zvolenia pasívnej legitimácie pri uplatnení jej nároku.8. Odvolateľka v ďalšej časti odvolania poukazuje na svoj prednes na pojednávaní dňa 29.11.2011,
svoj prednes cituje v nasledovnom znení: „V každom prípade žiadam, aby mi bola vyplatená mzda za
prácu, ktorú som vykonávala.“ A citáciu : „Čo sa týka subjektu, ktorý by mal túto sumu vyplatiť, ja v

súčasnej dobe nemám celkom vedomosť o tom.“ Tým odvolateľka zdôrazňuje, že vyslovila podstatu
žaloby, podstatu svojho nároku, žaloba smerovala voči subjektom označeným v konaní, preto považuje
za vec súdu, ako toto vyhodnotí čo do právneho titulu. Jej povinnosťou nebolo presne špecifikovať
právny nárok, bolo postačujúce uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých jej nárok vyplýva, pritom ona
vždy žiadala zaplatiť uplatnenú sumu s príslušenstvom. Z opatrnosti označila na strane žalovaného 2/

subjekty a žiadala, aby súd podľa zákona rozhodol, ktorý z nich je povinný uplatnený nárok zaplatiť a
z akého titulu. Z tohto dôvodu sa nestotožnila a nesúhlasila s názorom okresného súdu, že z jej strany
nedošlo k procesnej zmene žaloby.

9. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, tento voči žalovanému 2/ uplatnila 6.9.2011, kedy žiadala rozšíriť
okruh účastníkov konania o žalovaného 2/ a špecifikovala nárok ako mzdu. Ak právo na výplatu

nároku bolo najskôr v máji 2009, jej nárok premlčaný nemôže byť. Záverom odvolateľka zhrnula, že
prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec
nesprávne právne posúdil a nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vyhovenie jej
žalobe. Okresný súd tiež nevykonal jej výsluch, ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

10. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal potvrdenie rozsudku. Poukázal
na to, že odvolateľka opakovane uvádza argumentácie ako predložila okresnému súdu, pričom v nej
nie je nič, čo by ostalo nepokryté komplexnou úvahou súdu v napadnutom rozhodnutí. On (žalovaný
1) problémy s vecnou legitimáciu žalovaného 2/ nespôsobil; táto otázka bola predmetom riešenia a
aj vychádzala z rôznych právnych názorov, ku ktorým dospeli súdy vo viacerých konaniach. Ak by

žalobkyňavčaserozšíreniaokruhuúčastníkovkonaniaožalovaného2/,t.j.vseptembri2011vzastúpení
advokátkou zamerala svoju žalobu voči žalovanému 2/, premlčacia doba by neuplynula, preto príčiny
jej uplynutia sú v celom rozsahu na jej strane. Pokiaľ ide o jej údajné prejavy voči žalovanému 2/,
žalovaný 1/ poukázal na ich hodnotenie Krajským súdom v Žiline, ako súdom odvolacím v uznesení
10Co/177/2013z28.5.2013(ideozrušujúcerozhodnutievovzťahukprvémurozsudkuokresnéhosúdu),

ktoré hodnotenie nekorešponduje s názormi odvolateľky a z ktorého vyplýva, že v rámci obdobia, kedy
ešte plynula premlčacia doba, neexistuje nijaký predmet konania, relevantný jej prejav. I keď záverečný
návrh žalobkyne sa týka žalovaného 1/, celá argumentácia odvolateľky sa upína k žalovanému 2/ a
neponúka nič, čo by malo zvrátiť nedostatok jeho pasívnej legitimácie ako žalovaného 1/.

11. V ďalšom štádiu konania sporové strany v odvolacom konaní už boli nečinné.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom
stanovenej lehote, odvolací prieskum vykonal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku, z toho titulu nedotknutým zostáva rozsudok okresného súdu v
odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania v časti a bez nariadenia pojednávania aplikáciou
postupu podľa § 219 ods. 1, v spojení s § 387 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne
potvrdil (vo vzťahu k žalovanému 1/), a čiastočne zmenil (vo vzťahu k žalovanému 2/) podľa § 388 CSP.

13. Vo vzťahu k žalovanému 1/ treba prijať vecne správny názor súdu prvej inštancie konštatujúci
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. V spore pasívna vecná legitimácia patrí žalovanému v
rade 2/, touto otázkou sa zaoberali súdy vo viacerých vedených konaniach (odvolateľka ich aj uvádza v
odvolaní) a aj v súdenej veci bolo správne ustálené, že pasívna vecná legitimácia je daná u žalovaného
v rade 2/.

14. Obdobne bol vecne správny názor súdu prvej inštancie, keď nárok žalobkyne kvalifikoval ako
nárok mzdový, právny režim ktorého je daný v ustanoveniach zákonníka práce, právna kvalifikácia
uplatneného nároku ako mzdový nárok a nie bezdôvodné obohatenie má oporu vo vykonanom
dokazovaní a v aplikovanej právnej úprave.

15. Bolo v konaní nepochybné, napokon aj nerozporované, že žalobkyňa bola v rozhodnom období
zamestnaná u žalovaného v rade 2/ a že za ňou vymedzené rozhodné obdobie mzdové nároky v sume
4.470,90 eur jej vyplatené neboli.16. Žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Z tohto pohľadu bolo
osobitne významné vyriešiť ktorým okamihom došlo k relevantnému vymedzeniu nároku žalobkyne

voči žalovanému v rade 2/. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, odlišný
názor však ako prvoinštančný súd prijal v hodnotení námietky premlčania. Nebolo možné stotožniť
sa s názorom žalobkyne, že ona svoj nárok voči žalovanému 2/ vymedzila už na pojednávaní dňa
6.9.2011, nevymedzila svoj nárok voči žalovanému 2/ podľa názoru odvolacieho súdu ani v písomnom
podaní z 12.9.2011. Avšak krajský súd osobitne poukazuje na prejav žalobkyne na pojednávaní dňa

29.11.2011 - „žiadam, aby mi bola vyplatená mzda za prácu, ktorú som vykonávala“, takýto obsah jej
prejavu odvolací súd vyhodnotil ako vymedzenie nároku na mzdu, následne za dôvodný považoval
odvolací argument žalobkyne, že podľa obsahu jej prejavu na pojednávaní dňa 29.11.2011 bol jej nárok
ako nárok mzdový aj voči žalovanému 2/ vymedzený. Požiadavka žalobkyne „aby jej bola vyplatená
mzda za prácu, ktorú vykonávala“, je podľa názoru odvolacieho súdu z formálneho procesného hľadiska
náležitým/dostatočným vymedzením nároku ako takého, ktorého sa voči žalovanému 2/ domáha. V

zmysle § 1 ods. 4 zák. práce v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka dotknutý nárok sa premlčuje v 3
ročnej premlčacej dobe. Mzda žalobkyne za posledný mesiac v pracovnom pomere u žalovaného 2/ (za
august 2009) bola splatná najneskôr 15.9.2009, trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 16.9.2009
(mzda za august 2009) a u predchádzajúcich mzdových nárokov ( mzda od apríla 2009 naďalej vrátane
júl 2009 ) ešte skôr, avšak po prijatí záveru, že nárok žalobkyňa voči žalovanému v 2/ rade vymedzila

v prejave na pojednávaní dňa 29.11.2011 stalo sa tak pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby vo
vzťahu k celej žalovanej sume nevyplatenej mzdy.

17. Krajský súd považuje za svoju povinnosť dodať, že v zrušujúcom uznesení 10 Co 177/2013- 248
zo dňa 28.5.2013 boli rozoberané iba otázky procesného charakteru, napr. aj vada žaloby pre chýbajúci

rozsudočný petit vo vzťahu ku žalovanému v rade 2 ( po jeho pripustení do konania uznesením súdu ako
žalovaného v rade 2.). Odvolací súd v predmetnom rozhodnutí neriešil, ani nehodnotil prejav žalobkyne
na pojednávaní dňa 29.11.2011 po obsahovej stránke, nezaoberal sa ani otázkou premlčania.

18. Súhrn vecných súvislostí uvedených v bode 13-16 tohto rozhodnutia viedli odvolací súd k záveru, že

žalovaného v rade 2/ zaviazal (v rámci zmeny rozsudku ) k povinnosti zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu
i s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Jednoznačne sa žalovaný 2/ dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu od obdobia vymedzenej žalobkyňou. Z tohto dôvodu žalobkyňa popri istine má právo
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na úroky z omeškania vo výške v zmysle § 3 Nariadenia
vlády SR 87/95 Zb. v znení účinnom ku 1. dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. vo výške v žalobe správne

uplatnenej.

19. Krajský súd vo vzťahu k žalovanému 1/ potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania. V štádiu odvolacieho konania žalovaný v rade 1 bol stranou sporu iba
formálne, písomné vyjadrenie, ktoré k odvolaniu žalobkyne predložil smeroval vo vzťahu ku žalovanému

v rade 2., ( bránil ho neúspešne ) navyše pri vecnom posúdení nároku žalobkyne odvolací súd s
písomného vyjadrenia žalovaného v rade 1. ani nevychádzal. Na tomto základe odvolací súd nevidel
dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rade 1 aplikáciou ust.
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.1 CSP.

20. Otázku nároku na náhradu trov medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 2/ odvolací súd riešil vo
vzťahu k trovám celého konania (prvostupňové a odvolacie) podľa § 396 ods. 2 CSP, pretože vo vzťahu
k žalovanému 2/ rozsudok bol zmenený. Žalobkyňa voči žalovanému 2/ bola úspešnou stranou sporu,
má preto nárok na náhradu trov, ktoré v súvislosti s ochranou svojho práva v konaní vynaložila. Žalovaný
2/ neúspešne bránil svoje právo, je jeho povinnosťou žalobkyni nahradiť jej trovy s tým, že výška trov

bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí súdom prvej inštancie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov
konania od žalovaného v rade 2/ v rozsahu 100%, tu však odvolací súd poznamenáva, že tento nárok
žalobkyni od žalovaného 2/ vznikne od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým pripustil
rozšírenie žaloby voči žalovanému v 2/ rade na základe procesného návrhu žalobkyne.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.