Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200885
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a

sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK
s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpený
JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100306/1/377463/2014/5051 zo dňa 21. augusta 2014, konajúc o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/260/2014-72 zo dňa 6. apríla 2016 a o odvolaní
právneho zástupcu žalobcu v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/260/2014-72 zo dňa
6. apríla 2016 v časti zrušovacieho dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/260/2014-72 zo dňa
6. apríla 2016 v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.229,69 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Eugena Kostovčíka, advokáta, Košice, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 181,90 €
na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Eugena Kostovčíka, advokáta, Košice, do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd" prípadne „prvostupňový
súd") podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie

žalovaného č. 1100306/1/377463/2014/5051 zo dňa 21.08.2014 a určil, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.127,37 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
jeho advokáta.

1.2 Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/377463/2014/5051 zo dňa 21.08.2014 podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z." aj
„daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č.

9311401/5/1297137/2014/Str zo dňa 02.04.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 55.248,36 € a
vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 14.901,76 €, keď správca dane s poukazom na ustanovenie
§ 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len„zákon č. 222/2004 Z. z." alebo „zákon o DPH") neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20% DPH vo výške
40.346,60 € z dodávateľských faktúr č. 20110049 zo dňa 01.07.2011, č. 25110003 zo dňa 11.07.2011, č.
20110054zodňa18.07.2011,č.20110056zodňa22.07.2011oddodávateľaREDNET,s.r.o.zamrazené

kuracierezne.SprávcadaneprizdaniteľnýchobchodochsodberateľkouspoločnosťouBALMIXGROUP
s.r.o. Praha pochyboval o existencii tovaru a tento tovar zdanil podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.

1.3 Krajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. K zrušeniu rozhodnutia žalovaného dospel z dôvodu,
že prejednávané zdaňovacie obdobie júl 2011, a to nárok na odpočet DPH ako aj zdaniteľné plnenia,
ktoré boli zdanené podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je možné oddeliť. Podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za

dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,
a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné

faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH,
nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom
reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na
určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné
previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených

faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na
priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby
bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú
reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

1.4 Krajský súd uviedol, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné
plnenia pokiaľ ide o vrátenie nadmerného odpočtu dane z faktúr vystavených dodávateľom REDNET,
s.r.o. neboli reálne uskutočnené týmto dodávateľom a preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na
odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. V tejto časti teda súd považoval

rozhodnutie žalovaného za vecne správne.

1.5 Pokiaľ však išlo o dodanie tovaru pre odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. tak správca dane
konštatoval, že nebola preukázaná ani samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom
zdaniteľného obchodu. Bola teda vyslovená kvalifikovaná pochybnosť o existencii tovaru, avšak na

druhej strane bol tento tovar zdanený podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., teda ako dodanie
tovaru v tuzemsku. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že ak správca dane
vyslovil pochybnosť o existencii tovaru v súvislosti s jeho dodaním do iného členského štátu, potom ten
istýtovar(ktorýpodľasprávcudaneneexistoval)nemoholbyťdodanýanivtuzemsku.Ztohtodôvodumu
nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia § 19 ods. l zákona č. 222/2004

Z. z. v sume 12.778,57 €. V podanej žalobe potom zdôraznil, že v danej námietke išlo o argument, ktorý
mal pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný význam a vyžadoval jednoznačnú odpoveď, ktorú
však žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí nedal.

1.6 Krajský súd konštatoval, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán
uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom
iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo
zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá

pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa
správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho
orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené
odvolacie dôvody.1.7 Ďalej sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa riadne nezaoberal jeho odvolacou námietkou
ohľadne zdanenia zdaniteľného plnenia pre spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. Praha podľa § 19 ods. 1

zákona č. 222/2004 Z. z. K uvedenému odvolaciemu dôvodu nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko,
pričom aj podľa názoru krajského súdu ide ide o ťažiskový argument, ktorý má vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Žalovaný neuviedol aká úvaha ho viedla k aplikácii ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. na
predmetné zdaniteľné obchody a to najmä za situácie, keď tak ako správca dane dospel na základe
výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že existencia tovaru sa v danom prípade nepreukázala.

Na konkrétnu námietku žalobcu, že mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku, však nedal
žiadnu odpoveď, len na strane 17 odôvodnenia rozhodnutia všeobecne konštatoval, že existencia tovaru
a ani jeho dodanie pre spoločnosť BALMIX GROUP, s.r.o. sa vôbec nepreukázalo.

1.8 Žalovaný len konštatoval, že s poukazom na judikatúru Súdneho dvora prináleží teda vnútroštátnym
orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti ukáže,

že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Uvedené konštatovanie nespĺňa
nároky riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu tak, ako ho má na mysli ustanovenie §
63 zákona č. 563/2009 Z. z. Ak sa teda žalovaný riadne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu,
ktorá má pre posúdenie veci zásadný význam, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.
2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu v časti trov konania podal právny zástupca žalobcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie a poukázal na ustanovenie § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., že

advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,
cestovné a komunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Podľa ustanovenia
§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. na výšku náhrad preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004

Z. z. v odkaze pod čiarou č. 5 nevyplýva odkaz len na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 283/2002
Z. z., ako uvádza súd, ale na zákon č. 283/2002 Z. z. ako celok. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 283/2002 Z. z. za výdavok pri pracovnej ceste sa považuje aj náhradu preukázaných výdavkov za
ubytovanie.

2.2Aksavustanovení§16ods.4vyhláškyč.655/2004Z.z.uvádza,ženavýškunáhradypreukázaných
cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, potom uvedené je potrebné interpretovať tak, že
ak výška náhrady výdavku je osobitným predpisom limitovaná (napr. stravné, náhrada za spotrebované
pohonné látky, sadzba paušálnej náhrady), advokát si môže cestovný výdavok uplatniť najviac do výšky
tohto limitu. Výška náhrady výdavkov za ubytovanie nie je osobitným predpisom limitovaná. Advokát pri

uplatnení nákladov právneho zastupovania a trov konania preukazoval výdavok za ubytovanie účtovným
dokladom a dokladom o zaplatení, teda neboli pochybnosti, že výdavok vznikol a bol riadne preukázaný,
teda nebol ani dôvod tento výdavok bez iného nepriznať ako náklady právneho zastupovania. Preto
nesúhlasískonštatovanímsúdu,ževýdavokzaprenocovanieadvokátavmiestesídlasúduniejemožné
priznať ani podľa zákona č. 283/2002 Z. z., ktorý je možné v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. použiť len na určenie výšky náhrady cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 283/2002 Z. z.) je nezrozumiteľné.
3.

3.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhuje

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

3.2 Uviedol, že žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu a ako dôkaz o použití
nakúpeného tovaru predložil faktúry pre odberateľa BALMIX GROUP s.r.o. Praha, Česká republika
za predaj tovaru - kuracie prsia. Faktúry neobsahujú poznámku podľa § 72 ods. 2 písm. h/ zákona o

DPH, t. j. odkaz na § 43 zákona o DPH alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.
Celková cena bez DPH z faktúr pre odberateľa BALMIX GROUP s.r.o. predstavovala sumu 76.671,40
€. V rozhodnutí žalovaného je uvedené, že na dodacích listoch odberateľ potvrdil prevzatie tovaru a
vyhlasuje, že tovar prepravil do iného členského štátu EÚ (§ 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH), dodacielisty nie sú podpísané dodávateľom, nie sú na nich uvedené údaje o teplote pri vyskladnení ani spôsob
dopravy. Úhradu predmetných odberateľských faktúr platiteľ zaúčtoval jedným príjmovým pokladničným
dokladom č. PO/5 zo dňa 31.07.2011 v sume 76.671,40 €, ku ktorým priložil príjmové pokladničné

doklady bez čísla a jednoduché výdajové pokladní doklady bez čísla zo dňa 06.07.2011, 11.07.2011,
13.07.2011, 18.07.2011, 20.07.2011, 25.07.2011 27.07.2011.

3.3 Správca dane požiadal prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej
len „MVI") o preverenie intrakomunitámeho dodania žalobcu pre spoločnosť BALMIX

GROUP s.r.o. Praha. V odpovedi na MVI Formulári „SCAC 2004" referenčné číslo
E_SK_CZ_20120416_514176_P201200643(R) česká daňová správa uvádza, že daňový subjekt
nevykázal za obdobie 2011/07 žiaden nadobudnutý tovar. V predloženej hlavnej knihe neboli zaúčtované
žiadne faktúry od platiteľa. Súčasný konateľ spoločnosti nemá k dispozícii žiadne doklady a ani nemôže
poskytnúť žiadne informácie týkajúce sa uvedeného obdobia, pretože v júli 2011 nebol ešte konateľom
spoločnosti. Predchádzajúci konateľ mu žiadne doklady neodovzdal. K zmene konateľa došlo dňa

19.10.2011, do 18.10.2011 bol konateľom O..

3.4 Žalobca k vystaveným faktúram priložil dodacie listy, na ktorých je prehlásenie odberateľa -
spoločnosti BALMIX GROUP s.r.o. Praha, že tovar prepravil do iného členského štátu EU podľa § 43
ods. 5 písm. c/ zákona o DPH. Predložené dodacie listy nie sú podpísané dodávateľom (žalobcom), ani

na nich nie je uvedená spôsob prípadne osoba zabezpečujúca dopravu. Podpis dodávateľa je dôležitým
atribútom dodacieho listu, bez neho dodací list nepreukazuje dodávku tovaru. Formálne vyhotovenie
dodacích listov bez ďalších dôkazov nepreukazujú ešte skutočnosť, že tovar bol spoločnosti BALMIX
GROUP s.r.o. aj dodaný. Počas daňovej kontroly žalobca nepreukázal správcovi dane skutočnosti
týkajúce sa výdaja mrazených kuracích pŕs zo skladu v Bratislave, ako sú napríklad výdajky zo skladu,

neuviedol mená osôb prítomných pri odovzdávaní tovaru, EČV vozidla, ktorým bola preprava tovaru
vykonaná a pod., v konečnom dôsledku neuviedol ani presnú adresu skladu, kde mal mať tovar
uskladnený (v priestoroch akej firmy, resp. súhlas tejto firmy s používaním skladových priestorov), teda
dôkazy o reálnej existencii a dodaní tovaru. Tiež žalobcom predložené faktúry č. 63 2011, 67 2011 nie
sú ním podpísané. Tým, že spoločnosť BALMIX GROUP s.r.o. nemá v účtovníctve zaevidovanú žiadnu

faktúru od žalobcu a taktiež v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2011 nemá vykázané žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, len deklarovala a potvrdila
skutočnosť, že jej nevznikla žiadna daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru z iného Členského štátu,
teda aj z nákupu mrazených kuracích pŕs od žalobcu.

3.5 Poukázal na § 16 ods. 4 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt
predložiťajvtomprípade,akzistí,žejehodaňovápovinnosťmábyťnižšia,akobolauvedenávdaňovom
priznaní. Ak by sa následne preukázalo, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v členskom štáte, kde sa
skončila preprava tovaru, platiteľ podá dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplatnil daň na výstupe z dodania tovaru do iného členského štátu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že

pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je potrebné rozlišovať, komu sú dodávky tovaru
určené. Ak je odberateľom tovaru v inom členskom štáte osoba identifikovaná pre daň, dodávka tovaru je
oslobodená od dane. Ak je odberateľom tovaru v inom členskom štáte osoba, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, dodávka tovaru sa zdaňuje v tuzemsku.
3.6 V danej veci je podľa krajského súdu ako aj žalovaného zásadná otázka, či pri zistení fiktívnych

dodávok tovaru, pri ktorých si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH,
nepriznaním nároku na oslobodenie od dane správcom dane vzniká žalobcovi daňová povinnosť. Je
zrejmé, že v danom prípade nie je možné aplikovať znenie § 71 ods. 6 zákona o DPH, lebo daň nie
je vyčíslená na faktúre.

3.7 Žalobca sa zapojil do procesu, cieľom ktorého bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Tým sa
žalobca vystavil podnikateľskému riziku a následne povinnosti uplatniť režim zdanenia, ak sa v daňovom
konaní preukáže, že tovar nebol zdanený v členskom štáte, ktorý deklaroval ako štát nadobudnutia.
Žalobca dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom nepreukázal, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu
tovaru do Českej republiky. Naopak, na základe zistení českej a slovenskej daňovej správy došlo len

k formálnej fakturácií za účelom uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Zo
spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa zapojil do získania neoprávnenej daňovej výhody pri
obchodovaní s mäsom. Správca dane jednoznačne preukázal, že kuracie prsia v Češku nadobudnuté
neboli, nepreukázala sa ani ich preprava.3.8 Európsky súdny dvor (teraz Súdny dvor Európskej únie) rozsudkom C-409/04 Teleos, plc rozhodol,
že:

1. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice Rady 77/388/
EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný" uvedený v
oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a

k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať
s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný
alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky
opustil územie členského štátu dodania.
2. Článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65,
sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili

dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho
právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z
pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde
k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal
všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

3.9 Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie
týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej,
môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského

štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci
Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty.

3.10 Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R na bod 48 a 49, bod 51, 53-55,
na zásadu „Nemo turpitudinem suam allegare potest" (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej

nepoctivosti).

3.11 Žalovaný má zato, že odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, postupoval podľa § 63 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z., v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vyrovnal sa s
návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

4.

4.1 K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č.

222/2004 Z. z. vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vo veci dodania tovaru pre odberateľa
BALMIX GROUP, s. r. o. so sídlom v Českej republike žalobca tvrdil, že ak správca dane pochybuje o
existencii tovaru v súvislosti s jeho dodaním do iného členského štátu, potom ten istý tovar nemohol
byť dodaný ani v tuzemsku a nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia §

19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z v sume 12.778,57 €. Ak tovar neexistoval, potom k neexistujúcemu
tovaru nemohol kupujúci nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

4.2 Uviedol, že dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je vždy v prvom rade vedené
k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru, teda samotnej existencie tovaru. Ak sám správca dane

pochybuje o existencii tovaru, potom je bezpredmetné poukazovať na ustanovenie § 43 zákona č.
222/2004 Z. z. pretože preukazovať je možné len dodanie existujúceho tovaru. Ak tovar neexistoval,
potom nebolo čo preukazovať v súvislosti s dodaním neexistujúceho tovaru. Žalobcovi nie je zrejmé, čo
žalovanýargumentáciouuvedenoujudikatúrousledoval,keďžeanižalovanýaanisúduvedenýrozsudok
nikde neuvádza a ani nepriamo sa naň neodvoláva. Ak žalovaný argumentuje judikatúrou Súdneho

dvora EÚ, potom bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky
uvedených rozsudkov a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Sám
žalovaný pritom uvádza, že uvedený spor sa líši od prejednávanej veci v tom, že v prejednávanej veci
celé obchodovanie s tovarom bolo fiktívne.4.3 Žalobcovi ani v danom prípade nie je zrejmé, čo žalovaný argumentáciou uvedenou judikatúrou
sledoval, pretože aj tento rozsudok vychádzal z iných skutkových okolností, ako je tomu v prejednávanej

veci. Ako uvádza sám žalovaný z uvedeného rozsudku vyplýva, že k dodávke tovaru v rámci
Spoločenstva naozaj došlo, ale pri tejto príležitosti dodávateľ utajil totožnosť skutočného nadobúdateľa
s cieľom umožniť mu vyhnúť sa plateniu DPH.

4.4 Žalobca súhlasí stým, že aj v daňovom konaní je potrebné aplikovať uvedenú zásadu rímskeho

práva, no poukazuje na to, že v daňovom konaní je potrebné aplikovať aj zásadu rímskeho práva „Ei
incumbit probatio qui dicit, non qui negat" (Paulus lulius D. 22, 3, 2), teda, že dôkazné bremeno zaťažuje
toho, kto nejakú okolnosť tvrdí, a nie toho, kto ju popiera. Jednou zo zásadných ťažiskových námietok
žalobcu uvedenou už v daňovom konaní a v žalobe (bod 32 až 37) bolo jeho tvrdenie, že skutočnosť, či
daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené
s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Ak teda podľa žalovaného žalobca nebol

poctivý, potom k tomuto tvrdeniu znáša aj dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe (bod 34) poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho
dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel a prijal záver, že skutočnosť, či daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s
daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Podľa súdu je preto úlohou správcu dane,

aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu
u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Z
uvedeného vyplýva, že ak daňové orgány tvrdia, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, potom k tomuto tvrdeniu mali
aj dôkaznú povinnosť. V danom prípade vzniká opačná situácia, aká je inak v dôkaznom konaní pred

správcom dane bežná. Pri dôkaznom bremene daňového subjektu nepostačuje, aby daňový subjekt len
tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí existenciu týchto skutočností preukázať. Z uvedených
dôvodov ani pre daňové orgány nepostačuje, aby len spochybnili žalobcom deklarované zdaniteľné
obchody a tvrdili, že je na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), ale mali povinnosť svoje
pochybnosti jednoznačne preukázať a doložiť hodnovernými dôkazmi. Dôkazné bremeno je spojené so

zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Správca dane a
žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali účasť žalobcu
na podvodnom konaní.

4.5 Žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal, že nevedel alebo nemal vedieť, že sa zapojil do obchodu,

ktorý má za cieľ získanie neoprávnenej daňovej výhody. Práve naopak, jeho tvrdenie, že keď sa jedná
o fiktívny tovar, tento mu nemôže byť zdanený, potvrdzuje, že žalobca mal o takomto konaní vedomosť.

4.6 Uvedené je dôkazom, že zásadným pochybením daňových orgánov, ktoré v konečnom dôsledku
malopodstatnývplyvnasamotnéhmotnoprávneposúdenievecijeto,ženesprávneinterpretujúdôkazné

bremeno a svoju dôkaznú povinnosť preukázať účasť žalobcu na podvodnom konaní. Nebol to žalobca,
ktorý mal preukazovať, že nevedel alebo nemal vedieť, že sa zapojil do obchodu, ktorý má za cieľ
získanie neoprávnenej daňovej výhody, ale boli to daňové orgány, ktoré mali povinnosť zabezpečiť
dôkazy, ktoré by nespochybniteľné dokazovali, že žalobca vedel, že svojim konaním sa podieľa na
daňovom podvode. Daňové orgány si svoju dôkaznú povinnosť nesprávne vysvetľujú, ako svoje právo

požadovať od žalobcu, aby predložil dôkazy, ktorými by preukázal, že nie je účastníkom podvodu,
resp., aby preukazoval, že nevedel alebo nemusel (nemal) vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Nie je možné zamieňať dôkaznú povinnosť žalobcu v postavení
daňového subjektu vymedzenú v ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku s dôkazným
bremenom daňových orgánov. Správca dane mal zákonným spôsobom a podľa vnútroštátnych pravidiel

dokazovania preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zapojil do obchodu, ktorý mal za cieľ
získanie neoprávnenej daňovej výhody.

4.7 Žalobca je názoru, že žalovaný nerozlišuje medzi úmyselným konaním podieľať sa na daňovom
podvode (daňový subjekt vedel) a konaním z nedbanlivosti (daňový subjekt mohol, resp. mal vedieť),

ktoré viedlo k podieľaniu sa na daňovom podvode. Z rozhodnutia daňových orgánov a odvolania
žalovaného vyplýva, že sa jednalo o obchody s fiktívnym tovarom, teda tovar neexistoval. Ak daňové
orgány tvrdia, že tovar neexistoval a jednalo sa o fiktívne obchody, potom podľa nich žalobca konal svedomým úmyslom podieľať sa na daňovom podvode a bolo bezpredmetné poukazovať na obozretnosť
a preverovanie obchodných partnerov.

4.8 Navrhuje, aby Najvyšší súd SR vydal tento rozsudok:
Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/260/2014 zo 6. apríla 2016 vo výroku
vo veci potvrdzuje.
Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/26072014 zo 6. apríla 2016 vo výroku
o trovách konania mení tak, že žalobcovi sa zvyšujú trovy konania o sumu 85,27 € a o DPH prislúchajúcu

k tejto sume vo výške 17,05 €, spolu o 102,32 € v zmysle odvolania žalobcu proti výroku o trovách
konania zo 11.05.2016.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní (v prípade, ak
sa právny zástupca nezúčastní vyhlásenia rozsudku) za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie žalobcu k
odvolaniu žalovaného) vo výške 143,- € a režijný paušál 5,58 €, spolu 151,58 €. Spolu trovy s 20 %
daňou z pridanej hodnoty (30,32 €) predstavujú 181,90 €.

5.

5.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súdu odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk
(§ 256 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods.
2 O.s.p.).
5.2 Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupom orgánov verejnej správy.

5.3 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy.

5.4 Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

5.5 Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovenia tejto hlavy sa postupuje v prípadoch v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní
správneho orgánu vydanom v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudli
právoplatnosť.

5.6 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

5.7 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5.8 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

5.9 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.5.10 Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dani je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

5.11 Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru je:
a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, je miesto kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa odoslanie alebo preprava k osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou
podľa písm. b/ ods. 2 a § 14; písm. d/, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde
sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

5.12 Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode,
alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľností do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe stavby o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

5.13 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

5.14 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa ods. 3 a 7.

5.15 Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovaru a

služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

5.16 Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

5.17 Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

5.18 Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba na návrhy daňových subjektov.

5.19 Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

5.20 Z administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že predmetom konania v danej veci je
preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1100306/1/377463/2014 zo dňa 21.08. 2014, ktorým podľa § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto
nad Váhom č. 9311401/5/1297137/2014/Str zo dňa 02.04.2014. Prvostupňovým správnym rozhodnutím
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 55.248,36 € a vlastná daňová povinnosť v sume 14.901,76 €.
Správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z. z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si 20 % DPH vo výške 40.346,60 € z dodávateľských faktúr
č. 20110049 zo dňa 01.07.2011, č. 25110003 zo dňa 11.07.2011, č. 20110054 zo dňa 18.07.2011, č.
20110056zodňa22.07.2011oddodávateľaREDNET,s.r.o.zamrazenékuracierezne.Súčasnesprávca

dane pri zdaniteľnom obchode pre odberateľa BALMIX GROUP, s.r.o. dospel k záveru, že žalobcovi
vznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 12.778,57 €.
5.21 Z dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal je zrejmé, že pokiaľ ide o uplatnenie práva
na odpočet dane z faktúr od dodávateľa REDNET, s.r.o. obchodovania s tovarom mrazené kuracierezne sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení GALA
frost, s.r.o., Bratislava (toho času spoločnosť vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej zániku
bez právneho nástupcu) - REDNET, s.r.o., (toho času zlúčená so spoločnosťou CBN-SOBRANA,

s.r.o., ktorá je v konkurze) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - odberateľ (Rakúsko), v
danom prípade NOE Handels GmbH a MK Schmied Stahlkbautechnik GmbH. Na území Slovenska
vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca tri spoločnosti (žalobca, REDNET, s.r.o. a
GALA frost, s.r.o.), pričom nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti GALA frost
s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po

dodaní tohto tovaru spoločnosť REDNET, s.r.o. si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny
tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a
DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Spoločnosť je toho času vymazaná z obchodného registra,
zanikla bez právneho nástupcu. Ide o rizikový subjekt, ktorý nepodával žiadne daňové priznania k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2010, 2011 a daň neodviedol. Rovnako dodávateľ
žalobcu spoločnosť REDNET, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou CBN-SOBRANA, s.r.o. Bratislava, si

mala daň z nakúpeného tovaru odpočítať a následne mala daň odviesť z predaja tovaru žalobcovi,
čo sa však nestalo. Nástupnícka spoločnosť je toho času v konkurze, spoločnosť je od roku 2012
bez konateľa. Spoločnosť CBN-SOBRANA, s.r.o. sa v období od 16.06.2011 do 22.06.2012 zlúčila s
pätnástimi spoločnosťami, stala sa ich právnym nástupcom a preberala všetky ich práva a záväzky.
Okrem toho rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti REDNET, s.r.o.

bez likvidácie bolo prijaté 13 dní potom, ako bolo tejto spoločnosti doručené upovedomenie o začatí
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiac júl
2011. Bolo zistené, že správcovi dane nebolo predložené účtovníctvo spoločnosti, zásielky sa vracali s
tým, že adresát je na adrese sídla podľa obchodného registra neznámy. Taktiež miestnym zisťovaním
nebolo zistené, že by spoločnosť mala na adrese vedenej v obchodnom registri reálne sídlo. Spoločnosť

nemá konateľa a prokurista je nekontaktný. Za stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla táto
spoločnosť (REDNET, s.r.o.) a zároveň si DPH na vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný
tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bol žalobca oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust. §
43 zákona č. 222/2004 Z. z., došlo k zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu
k daňovému úniku.

5.22 Z administratívneho spisu vyplynulo, že konateľka žalobcu sa k predmetným zdaniteľným
obchodom nevedela vyjadriť. Jej manžel p. H. uviedol, že s konateľom dodávateľskej spoločnosti
REDNET, s.r.o. p. Ľubošom Spodiakom sa nikdy osobne nestretol. Obchody dojednávali telefonicky. Na
základe objednávky objednal tovar, ktorý bol uskladňovaný v skladoch, ktoré mal prenajaté dodávateľ

REDNET, s.r.o. a to v Bratislave, na Trenčianskej ulici, v spoločnosti ICE BERG Slovakia, spol. s.r.o.,
Bratislava a ďalší sklad bol v spoločnosť Royal Brinkers Slovakia, s.r.o.. Žalobca neviedol skladovú
evidenciu.

5.23 Ľuboš Spodiak, ktorý bol v čase realizácie zdaniteľných obchodov konateľom spoločnosti REDNET,

s.r.o. vo svojej výpovedi pred správcom dane uviedol, že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti, nakoľko
ho odovzdal po zlúčení nástupníckej spoločnosti. Žiaden protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva
nebol spísaný. Vo svojej výpovedi potvrdil realizáciu obchodov so žalobcom, avšak uvedené tvrdenie
nebolo podložené žiadnymi listinnými dôkazmi.

5.24 Správca dane vykonal miestne zisťovanie v skladoch spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s
r.o., kde mal byť predmetný tovar uskladnený a z ktorého mali byť mrazené kuracie prsia dodané priamo
rakúskym odberateľom. Z predloženého „denného výkazu nájmu a manipulácie" bolo zistené, že pre
spoločnosť REDNET, s.r.o. bolo za mesiac júl 2011 vydaných 18 paliet.

5.25VrámcivykonanéhodokazovaniabolizistenérozporymedzitvrdeniamiĽubošaSpodniaka,žalobcu
a hlavného skladníka spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. každá z týchto osôb odlišne opísala
ako dochádzalo k nakládke a vykládke tovaru, kto bol pri nich prítomní.

5.26 Podľa tvrdenia žalobcu došlo k dodaniu tovaru rakúskym odberateľom a to NOE Handels GmbH,

Viedeň prepravnou spoločnosťou Polčin Transport, s.r.o., Bánovce nad Bebravou a spoločnosti MK
Schmied Stahlbautechnik GmbH prepravnou spoločnosťou FRIGOLOG, s.r.o. Správca dane preveroval
realizáciu prepráv aj prostredníctvom mýtneho systému a dospel k záveru, že preprava bola vykonaná
v deklarovaných časoch a trasách. Správne orgány však uzavreli, že uvedené nepreukazuje, kto boldodávateľom žalobcu, resp., že ním bola spoločnosť REDNET, s.r.o. a to najmä za situácie, keď
podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácii odberateľ NOE Handels Gmbh tvrdil, že tovar bol
prepravený iným prepravcom, a to Cargo Partner GmbH, Fischamend. Predložená CMR č. SK2407593

k vystavenej faktúre č. 61 2011 je bez dátumov a podpisov odosielateľa a prijímateľa. K tej istej preprave,
na to isté množstvo bol žalobcom predložený ešte jeden nákladný list, na ktorom sú už podpisy, ale bez
dátumov. V účtovníctve a taktiež v evidencií dane z pridanej hodnoty za júl 2011 je zaúčtovaná faktúra
č. 61 2011 za predaj len 19.408 kg. Pri ústnom pojednávaní bola správcovi dane spolu s dokladmi o
preprave žalobcom predložená faktúra č. 61 2011 za predaj 19.440 kg.

5.27 Správcovi dane bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Puchov poskytnutá
informácia podľa ktorej spoločnosť REDNET, s.r.o. nebola nikdy registrovaná podľa zákona č.
39/2007 Z. z. o regionálnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a podľa zákona č.
152/1995 Z. z. ako sprostredkovateľ - podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý
zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo

pre maloobchodné reťazce.

5.28 Taktiež Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava správcovi dane oznámila, že na
ulici Bancíkova 1, Bratislava (sídlo spoločnosť GALA frost, s.r.o.) sa nenachádza žiadna schválená alebo
registrovaná prevádzkareň.

5.29 V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď faktúra č. 20110078
zo dňa 01.07.2011 spoločnosti GALA frost s.r.o. nie je podpísaná, na faktúre žalobcu č. 61 2011 je
uvedené množstvo tovaru dodaného spoločnosti NOE Handels GmbH 19 408 kg, napriek tomu, že
na všetkých ostatných dokladoch je uvedené 19.440 kg, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia je

24.07.2011, aj keď tovar bol dodaný podkladov o preprave dňa 19.07.2011. Prepravcom sú vystavené
dve CMR na tú istú dodávku, na medzinárodných nákladných listoch nie sú uvedené dátumy naloženia
a vyloženia tovaru.
6.

6.1 Odvolací súd v danej veci posudzoval odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 13S/260/2014-72 zo dňa 06.04.2016.
6.2 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím
na ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.

6.3 Odvolací súd sa v danej veci stotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a
preto rozhodnutie žalovaného bolo vydané predčasne.

6.4 Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z daňového poriadku je v danom
prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne

vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie a úniového práva v oblasti dane z pridanej hodnoty.

6.5 Podľa Najvyššieho súdu SR je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred
prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou

2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet dane
z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonic, C-285/11).

6.6 Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že

na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo
poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto
nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcií predstavujúcej daňový podvod
týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo navýstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ
Bonic, C-285/11, bod 40).

6.7 Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že nevedel alebo nemal vedieť, že sa zapojil
do obchodu, ktorý má za cieľ získanie neoprávnenej daňovej výhody. Práve naopak, jeho tvrdenie, že
keď sa jedná o fiktívny tovar, tento mu nemôže byť zdanený, potvrdzuje, že žalobca mal o takomto
konaní vedomosť. Na túto odvolaciu námietku žalovaného najvyšší súd uvádza, že žalovaný nesprávne
interpretuje dôkazné bremeno a svoju dôkaznú povinnosť preukázať účasť žalobcu na podvodnom

konaní. Podľa najvyššieho súdu nie je to žalobca, ktorý má preukazovať, že nevedel alebo nemal
vedieť, že sa zapojí do obchodu, ktorý má za cieľ získanie neoprávnenej daňovej výhody, ale boli to
daňovéorgány,ktorémalipovinnosťzabezpečiťdôkazy,ktorébydokazovali,žežalobcavedel,žesvojim
konanímsapodielnadaňovompodvode.Niejemožnézamieňaťdôkaznúpovinnosťžalobcuvpostavení
daňového subjektu vymedzenú v ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. s
dôkaznýmbremenomdaňovýchorgánov.Jepotrebnékonštatovať,žejenasprávcovidane,abyzisťoval,

či sa dodávateľ tovaru spoločnosť REDNET s.r.o. dopustila podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť,
či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,
ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné
konanie, je dôkazným bremenom správu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom priadku overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu

prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu prípadne aj u žalobcu samotného, rovnako či
žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne aj, že sa podvodného konania zúčastnil.
Svoje závery žalovaný odôvodnení aj v kontexte s judikatúrou súdneho dvora Európskej únie, na ktorú
žalobca poukázal.

6.8VtejtosúvislostinajvyššísúdpoukazujeajnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžf/49/2010zo
dňa 30.06.2011. V uvedenom rozsudku najvyšší súd prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel,
alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom,
je dôkazným bremenom správcu dane. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného, aby podľa
vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa

žalobcuačižalobcaotakomtokonanívedelalebomuselvedieť.Žalovanýdôkaznúpovinnosťpredniesol
na žalobcu a požadoval od neho, aby predlžil dôkazy, ktorými by preukázal, že nie je účastníkom
podvodu, resp., aby preukázal, že nevedel alebo nemusel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastní na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu.

6.9 Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že žalovaný sa
riadne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu ohľadne zdanenia zdaniteľného plnenia pre spoločnosť
BALMIX GROUP s.r.o. Praha podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. K uvedenému odvolaciemu
dôvodu nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko, pričom aj podľa názoru najvyššieho súdu ide o
ťažiskový argument, ktorý má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný neuviedol aká úvaha ho viedla

k aplikácii ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. na predmetné zdaniteľné obchody a to najmä za
situácie, keď tak ako správca dane dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že
existencia tovaru sa v danom prípade nepreukázala. Na konkrétnu námietku žalobcu, že mu nemohla
vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku, však žiadnu odpoveď nedal, len na strane 17 odôvodnenia
rozhodnutia všeobecne konštatoval, že existencia tovaru a ani jeho dodanie pre spoločnosť BALMIC

GROUP s.r.o. Praha sa vôbec nepreukázalo. Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 z. z.
vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vo veci dodania tovaru pre odberateľa BALMIX
GROUP s.r.o. so sídlom v Českej republike žalobca tvrdil, že ak správca dane pochybuje o existencii
tovaru v súvislosti s jeho dodaním do iného členského štátu, potom ten istý tovar nemohol byť dodaný

ani v tuzemsku a nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia § 9 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 12.778,57 €. Ak tovar neexistoval, potom k neexistujúcemu tovaru
nemohol kupujúci nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.
7.

7.1 Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
odvolacích námietok žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie
krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/260/2014-72 zo dňa 06.04.2016 v časti zrušovaciehodôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p potvrdil ako vecne a právne správne. Úlohou žalovaného
bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie, ktoré povedie k dostatočne zistenému stavu veci a to s
poukazom na závery obsiahnuté v tomto rozsudku ako aj rozsudku krajského súdu. Žalovaný je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

7.2 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a
§ 220 O.s.p. a rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového
konania zmenil tak, že úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania 1 x 70,- € za žalobu a trovy

právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby :
- prevzatie a príprava zastupovania 134,00 €, režijný paušál 8,04 €,
- písomné podanie na súd (žaloba) 134,00 €, režijný paušál 8,04 €,
- zastupovanie pred KS v Trenčíne 143,00 €, režijný paušál 8,58 €
Náklady právneho zastúpenia za 3 úkony spolu 435,66 €.

Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - cestovné výdavky. Advokát
žalobcu použil na pracovnú cestu vozidlo Audi A8, EČV: KE 931 FG, priemerná spotreba 9,6 1/100
km (podľa technického preukazu vozidla), a to na zastupovanie na pojednávaní pred KS v Trenčíne
06.04.2016 (Košice - Trenčín - Košice - 720 km), cena nafty 1,160 €/l, cena za 1 km 0,111 €, náhrada
za spotrebované pohonné látky (720 km x 0,111 €) = 79,92 €, sadzba paušálnej náhrady (720 km x

0,183 €) = 131,76 €.

Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - náhrada za stratu času
Košice-Trenčín-Košice (16 polhodín) je 14,30 €, čo predstavuje 228,80 €.

Ubytovanie v Trenčíne spolu s parkovným predstavuje 90,27 € (doklad - faktúra č. 2016000407). Podľa
§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v odkaze pod čiarou č. 5 nevyplýva odkaz len na § 4 ods. 1
písm. a/ zákona č. 283/2002 Z. z., ako uvádza súd prvého stupňa, ale zákon č. 283/2002 Z. z. ako
celok. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 283/2002 Z. z. za výdavok pri pracovnej ceste sa považuje aj
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie. Advokát pri uplatnení nákladov právneho zastupovania

a trov konania preukazoval výdavok za ubytovanie účtovným dokladom a dokladom o zaplatení, a teda
neboli pochybnosti, že výdavok vznikol a bol riadne preukázaný, a nebol dôvod tento výdavok bez iného
nepriznať ako náklady právneho zastupovania.

Daň z pridanej hodnoty 20%, zo základu 966,41 € je 193,28 €. Bola priznaná tarifná odmena a režijný

paušál 435,66 €, náhrada hotových výdavkov 301,95 €, náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm. b/
vo výške 228,80 €, daň z pridanej hodnoty 193,28 €, trovy konania 70,- €. (poznámka: JUDr. E. Kostovčík
je platiteľom DPH - IČ DPH SKl 020653249).
Trovy právneho zastúpenia druhostupňového konania tvorí 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu) a to výške uplatnenej na náhradu vo vyčíslení trov konania zo dňa 06.06.2016 a to 1 x 143,-

€ a režijný paušál 8,58 €, spolu 151,58 € a 20% DPH (30,32 €) spolu 181,90 €.

Rekapitulácia:
Tarifná odmena a režijný paušál 435,66 €
Náhrada výdavkov § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 301,95 €

Náhrada výdavkov § 15 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 228,80 €
Daň z pridanej hodnoty 193,28 €
Trovy právneho zastúpenia 1.159,69 €
Trovy konania 70,00 €
Trovy odvolacieho konania 181,90 € Trovy

konania celkom: 1.411,59 €

7.3 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa
§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."), odvolacie

konanie podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti S.s.p., t.j. pred 01.07.2016, dokončilo sa podľa ustanovení O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.