Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314214964
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314214964.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľa:

D. T., F.. XX.X.XXXX, T. H. R. XXX, zast. JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka, so sídlom Gladiolová
12, Nitra, proti odporcom: 1/ A. R.F., F.. X.X.XXXX, T. P. XX, A. a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefanovičová 4, Bratislava, IČO: 00585441, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal, aby súd zaviazal

odporcov v 1. a 2. rade na náhradu škody vo výške 1.310,98 € spoločne a nerozdielne a odporcu v 1.
rade na náhradu nemajetkovej sumy vo výške 12.000 €. Ako uviedol, dňa 3.7.2012 v Leviciach došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej vodič D. R., F.. X.X.XXXX vozidlom zn. Z. R., ev. č. A. patriacim odporcovi
v 2. rade, na priechode pre chodcov zrazil chodkyňu E.É. T., F.. XX.X.XXXX, sestru navrhovateľa,
ktorá zraneniam v ten istý deň podľahla. Vodič D. R., riadiaci vozidlo taxislužby, ktorú v čase nehody
prevádzkoval odporca v 1. rade pod obchodným menom A. R. I.-A. Q., bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/218/2012 zo dňa 19.12.2012 uznaný vinným. Odporca v 1. rade

ako prevádzkovateľ motorového vozidla nahlásil u odporcu v 2. rade škodovú udalosť, ktorá bola
zaevidovanápodč.XXXXXXXXXX.navrhovateľsiuplatniluodporcuv2.radeakopoisťovne,zaodporcu
v 1. rade, nárok na náhradu škody vo výške 3.500,36 €, ktorý nárok bol zo strany odporcu v 2. rade
uhradený z povinného zmluvného poistenia (ďalej PZP) vo výške 1.117,13 € v dvoch čiastkach:
1/ čiastka 601,50 € bola uhradená za pohrebné a cintorínske služby zdokladované navrhovateľom vo
výške 601,50 €,
2/ čiastka 515,63 € bola uhradená, po znížení priznaného nároku vo výške 595,30 € o štátnu dávku vo

výške 79,65 €, za:

– cestovné náklady vo výške 10 € uhradil odporca v 2. rade v sume nižšej, zdokladovaná a uplatnená
navrhovateľom bola vo výške 208,98 €,
– pohrebný a cintorínsky poplatok Obci Plavé Vozokany vo výške 12,80 €, zdokladovaný vo výške 12,80
€,

– ošatné (100 % zosnulá, 1 pozostalý navrhovateľ), nárok navrhovateľom uplatnený vo výške 180,50 €,
– za zhotovenie pomníka a súvisiace kamenárske práce vo výške 500 €, pričom cena diela bola 2.000
€, z ktorej navrhovateľ uhradil svojmu bratovi D. T. sumu 500 €,– poplatok za zhotovenie rovnopisu úmrtného listu vo výške správneho poplatku 5 €, ktorý bol uhradený
v plnej výške podľa dokladu.
Odporca v 2. rade uhradil za cestovné náklady navrhovateľa titulom poistného plnenia len zanedbateľnú

čiastku 10 €. Navrhovateľovi, ktorý nie je držiteľom motorového vozidla, vznikli so škodovou udalosťou
oveľa vyššie cestovné náklady ako mu boli uhradené, napriek tomu, že navrhovateľ tieto riadne
zdokladoval listinami, ktoré boli priložené k Uplatneniu nároku na poistné plnenie z PZP doručené
odporcovi v 2. rade dňa 22.4.2013. Odporca v 2. rade vyplatil navrhovateľovi za kamenárske práce len
500 €, pritom na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.9.2012 bola na cintoríne Plavé Vozokany vykonaná

dodávka a montáž pomníka a krycích dosiek v hodnote 2.000 €. Nakoľko zosnulá bola slobodná, jej
vôľou bolo, aby bola pochovaná v hrobe rodičov. Rodičia navrhovateľa mali hrob a hrobové miesto
vybudované ešte z čias ich úmertí (1993 a 2003), na pomníku nebolo miesto pre údaje nebohej E. T.. V
čase smrti otca navrhovateľa sa nepredpokladalo, že bude v hrobe okrem rodičov pochovaný aj niekto
iný. Navrhovateľ preto musel dať demontovať starý pomník a nahradiť ho novým a nanovo vybudovať
celé hrobové miesto. Pri výbere dodávateľa dbal na to, aby bola cena čo najnižšia a dostal sa cenu

obvyklú za jednohrob 2.000 €, preto si nárokuje na doplatenie čiastky 1.000 €, keďže odporca v 2. rade
plnil dňa 30.9.2013 čiastku 500 € v prospech brata navrhovateľa, D. T., takže odporca v 2. rade doteraz
uhradil 1 ceny diela.
Navrhovateľ ako brat usmrtenej E. T. sa zároveň domáha ochrany svojej osobnosti podľa § 13 OZ, a
to poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje v sume 12.000 €, ktorá ujma

navrhovateľovi vznikla neoprávneným,
protiprávnym zásahom odporcu v 1. rade do jeho súkromného života. Navrhovateľ je slobodný, bezdetný
a usmrtením jeho sestry, ktorá bola tiež slobodná a bezdetná, došlo k zásahu do jeho osobnostných
práv, nakoľko bola porušená celistvosť rodiny a odrazu, v dôsledku dopravnej nehody, bolo necitlivo
zasiahnuté do jeho súkromného a rodinného života. Navrhovateľova sestra v ten istý deň zraneniam

podľahla, a tak navrhovateľ prišiel v ten istý deň o svoju milovanú sestru, s ktorou už nemôže spoločne
tráviť roky staroby. Prišiel tak o najbližšiu osobu, keďže rodičov už nemá a ml. brat Július je ženatý, bola
to práve nebohá sestra, s ktorou mal najbližší citový vzťah. Tieto následky sú trvalé a neodstrániteľné,
nakoľko ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Navrhovateľ svoju žalobu odôvodňuje tým,
že vodič odporcu v 1. rade zavinil dopravnú nehodu svojim protiprávnym konaním, keď na vyznačenom

priechode pre chodcov nedal prednosť E. T. a do tejto narazil, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c/, f/
zákona č. 8/2009 z.z. o cestnej premávke, za ktoré nedbanlivostné konanie bol právoplatne uznaný
vinným z prečinu usmrtenia sestry navrhovateľa. Nakoľko odporca v 1. rade je objektívne zodpovedný
za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa a skutočnosť, že nebohá neporušila žiadnu
povinnosť a prechádzala po priechode pre chodcov, a teda nezavinila ani len čiastočne vzniknutú

dopravnú nehodu, možno nárok uplatnený navrhovateľom považovať za dôvodný. Odporca v 1. rade
zasiahol závažným spôsobom do súkromia navrhovateľa chráneného

Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže súčasťou práva
na súkromie je aj právo na rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ktorými

navrhovateľ s nebohou sestrou nepochybne boli.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 5.1.2015 poprel nárok navrhovateľa
a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru by sa nemajetková ujma mala hradiť z PZP.
V tejto súvislosti ho navrhovateľ neoslovil ani si nemajetkovú ujmu u neho neuplatnil.

Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 5.1.2015 uviedol, že s odporcom v 1. rade
uzatvoril zmluvu o PZP, ktorou bolo poistené motorové vozidlo s ev. č. A. XXXCA. Škodovú udalosť zo
dňa 3.7.2012 odporca 2/ eviduje pod č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ si u odporcu 2/ uplatnil nárok na
náhradu škody v celkovej výške 3.500,36 €. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001

z.z. o PZP poisťovňa KOOPERATIVA nahradila navrhovateľovi tieto nároky:
– refundácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne za poskytnutie zdravotnej starostlivosti E. T. vo výške
189,11 €,
– náklady spojené s pohrebom vo výške 601,50 €,
– dopoukaz nákladov spojených s pohrebom vo výške 500 €;

celkovo bola navrhovateľovi uhradená suma 1.617,13 €. Vo vyjadrení odporca 2/ poukázal na
ustanovenia § 449 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené
s pohrebom; na § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 z.z., podľa ktorého náklady na zriadenie pomníka alebo
náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 € a ustanovenie § 101 zákona č.461/2003 z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je
najviac 2.324,40 €. Fyzická osoba, ktorá s poškodeným žila ku dňu jeho smrti v domácnosti má nárok na
náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 € pre každú

fyzickú osobu a cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto
pohrebu a späť. Vzhľadom na uvedené má odporca 2/ za to, že navrhovateľ mal uhradené primerané
náklady spojené s pohrebom a žiada podaný návrh voči odporcovi 2/ v celom rozsahu zamietnuť. K
vyjadreniu odporcu 1/ k návrhu odporca 2/ uvádza, že PZP sa týka poistenia zodpovednosti za škodu
a nie poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Zmluvou o PZP, ktorej súčasťou sú Všeobecné

poistné podmienky pre PZP, bol stanovený rozsah poistenia výlučne na škodu, nie však na ujmu na
osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na súkromí a rodinnom živote.
Odporca 2/ v súlade s judikatúrou súdov zastáva právny názor, že nemajetková ujma nie je krytá z PZP.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/218/2012 zo dňa 19.12.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.12.2012, bol obvinený D. R.Í., F.. X.X.XXXX uznaný vinným, že dňa 3.7.2012 v
časeo17.40hod.vLeviciachviedolpoštvorprúdovejkomunikácii,uliciĽ.Štúravľavomjazdnompruhuv
smere svojej jazdy osobné motorové vozidlo A. R. zn. Z. R. J. L.. Č.. A. XXXCA v smere od centra mesta
k železničnej stanici, kde na križovatke s ulicou Vajanského na vyznačenom priechode pre chodcov

prehliadol z pravej strany doľava idúcu chodkyňu E. T., ktorej nedal prednosť, čím porušil ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona č. 8/2009 z.z. o cestnej premávke, následkom čoho došlo na priechode
pre chodcov v ľavom jazdnom pruhu k zrážke medzi pravou prednou časťou vozidla Opel a chodkyňou
a k jej následnému vymršteniu na kapotu, kde hlavou narazila do čelného skla vozidla, odkiaľ spadla na
vozovku do pravého jazdného pruhu v smere jazdy, pričom v dôsledku tejto dopravnej zrážky utrpela

mnohopočetné zranenia po celom tele, okrem iného aj ložiskové pomliaždenie mozgu a zakrvácanie
medzi mäkké blany mozgové v dôsledku viacnásobných zlomenín klenby a spodiny lebečnej, ktorým
zraneniam podľahla v ten istý deň o 18.25 hod., teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal
tento čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h/ Trestného zákona.

Z výpovedí vodiča D. R. z trestného konania zo dňa 3.7.2012 a 23.8.2012 je zrejmé, že vodič si bol
vedomý dopravnej nehody, ktorú spôsobil, po náraze do chodkyne vozidlo zastavil a snažil sa chodkyni
poskytnúť pomoc. U vodiča bola vykonaná dychová skúška na alkohol s negatívnym výsledkom. Pri

jazde povolenú rýchlosť neprekročil. Uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo, nechcel nikomu blížiť
ani zapríčiniť nehodu. Vždy bol ohľaduplný, neriskoval a dodržiaval predpísanú rýchlosť. Nikdy nebol
postihovaný v súvislosti s vedením motorového vozidla. Kontaktoval aj rodinu poškodenej, pričom sa
im ospravedlnil a ponúkol aj finančnú pomoc ohľadne výdavkov súvisiacich s pohrebom, čo však oni
odmietli a povedali mu, že žiadne peniaze nechcú. Sám dal podnet na konanie o dohode o vine a treste.

Dohoda o vine a treste zo dňa 19.11.2012 uzavretá medzi D. R. a prokurátorom Okresnej prokuratúry v
Leviciach, bola Okresným súdom Levice dňa 19.12.2012 schválená.

Navrhovateľ vypovedal, že s nebohou sestrou bývali od detstva v rodičovskom dome v Plavých

Vozokanoch. Rodičia im zomreli v roku 1993 a 2003. po ich smrti ostali v dome bývať oni dvaja s mladším
bratom. V roku 2007 sa sestra presťahovala do Levíc, nakoľko jej to lepšie vyhovovalo kvôli zdravotným
problémom, mala to bližšie k lekárom a do nemocnice. Bývala sama v jednoizbovom byte. Bolo to pre ňu
výhodnejšie, nakoľko v rodičovskom dome nemali ústredné kúrenie, kúrili drevom. Navrhovateľ a jeho
sestra sa navštevovali. Okolo 20-eho v mesiaci jej zvykol zavolať a navštíviť ju. Ona zas s ich bratom

chodiladoVozokán,kdemábratvinicuastretávalisauneho.Sestrasatiežchodilastaraťohrobrodičov.
V zimných mesiacoch sa stretli raz do mesiaca, v ostatných mesiacoch sa stretli minimálne dvakrát,
niekedy aj dvakrát do týždňa. Brat so švagrinou jej zvykli pomáhať s praním, vozil ju do nemocnice.
Ohľadne výšky nemajetkovej ujmy uviedol, že sa informoval, ako sa pohybujú výšky odškodnenia v
takýchto prípadoch.

Odporca 1/ vypovedal, že s navrhovateľom sa v čase, keď sa stala nehoda, nestretol, bolo to pred 3
rokmi vtedy s nimi jednal jeho brat D. T.. Neskôr s jeho zamestnancom D. R. boli za pánom D. T. s tým, že
sme mu poskytli pomoc, boli sme ochotní uhradiť mu náklady za pohreb. On pomoc odmietol, poďakovalsa aj D. za to, že sa mu prišiel ospravedlniť. Príliš vysoké mu prídu aj náklady za cestovné vo výške
208 eur. Je pravda, že nehoda bola spôsobená jeho vozidlom, avšak vozidlo malo PZP, všetko bolo tak
ako má byť. Za to, ako vodič jazdí už zamestnávateľ nezodpovedá, dostal predsa vodičské oprávnenie.

Vodiča bral do pracovného pomeru s tým, že mal riadne vykonané psychotesty a potvrdenie od lekára,
že môže vykonávať prácu vodiča taxislužby. Je škoda, že tu nie je prítomný pán D. T., ktorého navrhol
predvolať ako svedka. Všetko v tom čase riešili s ním. V tom čase mal dojem, že pán D. T. nemal o
sestru taký vážny záujem, preto by sa ho chcel opýtať, ako často sa navštevovali. Vie, že pán Július bol
vtedy v Leviciach, o sestru sa staral, vedel o nehode, ktorá sa stala. Jeho sestra síce išla cez priechod

pre chodcov, ale sám povedal, že už bola staršia a hluchá. Tiež by sa chcel opýtať pána D., kde boli oni
ako rodinní príslušníci, keď jeho sestra potrebovala pomoc. Pán D. nechcel podať žiadne oznámenia,
vyjadril sa, že odovzdal všetky papiere bratom a že s tou vecou už nechcel mať nič spoločné. D. bol
za svoj čin riadne odsúdený. Odporca bol v tejto veci len nepriamy vinník, nakoľko bol prevádzkovateľ
motorového vozidla. Nevie, aké vzťahy má pán D.Á. T. s bratom v súčasnosti, avšak v tom čase boli tie
vzťahy horšie. Brat D. sa o sestru staral, pomoc mu ponúkli aj pánovi D., avšak on neprejavil záujem.

Preto odporca považuje za zvláštne, že niečo takéto navrhovateľ žiada po 3 rokoch. Tak isto si nie je
vedomý, prečo by mal uhrádzať aj sumu za hrobové miesto, nakoľko ide o dvoj hrob a aj zo sumy 2000
eur uhradila poisťovňa len sumu 1000 eur, práve preto, že druhé miesto s týmto nesúvisí. Nevie, z čoho
pozostáva suma 12 tis. eur, ktorú navrhovateľ žiada.

Navrhovateľ ďalej vypovedal, že za ním nikto zo žiadnou pomocou nebol. V čase nehody jeho sestra
išla po prechode pre chodcov, na prechode zastala, zastalo aj auto, ktorého šofér jej ukázal, že môže
prejsť, ona po prechode vykročila a z druhého pruhu vyletel pán R. na aute a zrazil ju. Nie je pravda, čo
hovoril odporca o sestre, že by bola hluchá a slepá, to by musel potvrdiť niekto iný, mala len 66 rokov.
Pre niekoho je tento vek vysoký, pre niekoho nie. Čo sa týka tvrdenia odporcu ohľadne cestovných

nákladov, v tom čase navrhovateľ musel cestu z Vozokán do Levíc absolvovať v utorok, stredu, štvrtok,
ďalej na pohreb, do Nitry na pitvu, bolo treba zaobstarať ošatenie, takže tých kilometrov bolo viac. Hneď
po nehode do Levíc prísť nemohol, nakoľko vo Vozokanoch nie je taxislužba, musel si zaobstarať odvoz,
preto sa tam skôr dostal jeho brat, lebo býva v Leviciach. K otázke odporcu, prečo tento návrh podal
až po 3 rokoch uviedol, že bolo to kvôli súdu, ktorý mal D. R., museli počkať, ako tento súd skončí a

až tam ich odkázali na občianskoprávne konanie. Brat mu odovzdal všetky papiere aj kvôli tomu, že on
pracuje a nemá na to čas. Na otázku, ako často sa so sestrou stretával povedal, že to bolo jedenkrát do
mesiaca. Tak isto má jeho brat vo Vozokanoch vinicu a domček, kde chodieval a aj chodí, nie je pravda,
že by s bratom zle vychádzali, keby to tak bolo tak, v dedičskom konaní by mu nedal svoje podiely.
Ohľadne sumy 12 tis. eur nevedel presne povedať, z čoho vychádzali, ale informovali sa, v akej výške

možno náhradu žiadať.

Právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že pokiaľ ide o spomínané tri roky, počas ktorých sa
navrhovateľ neozval, bolo to spôsobené tým, že najskôr svoj nárok na náhradu škody uplatňoval u
poisťovne a tak isto v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti D. R.. Nakoľko poisťovňa plnila na

viackrát, navrhovateľ očakával, že uplatnený nárok mu nakoniec doplatí, preto nekontaktoval odporcu
1/ a nedomáhal sa od neho náhrady škody. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy by išiel pre ostatných
súrodencov navrhovateľa, F. D. T. v trestnom konaní uviedol, že si bude uplatňovať náhradu škody a
dodatočne ju vyčísli. Uvedené vyplýva zo zápisnice o vine a treste zo dňa 19.11.2012.

Svedok D. T., brat navrhovateľa a zosnulej E. T. vypovedal, že sa vzdal akejkoľvek náhrady a nechcel
mať s touto vecou nič spoločné. S odporcom 1/ sa nikdy nestretol. S vodičom, ktorý dopravnú nehodu
spôsobil, sa taktiež nikdy osobne nestretol. Raz mu volal muž, ktorý sa predstavil a uviedol, že on je ten,
ktorý nehodu spôsobil, ospravedlnil sa mu a povedal, že ak by potreboval nejakú pomoc, poskytne mu
ju. Svedok však odmietol, nič od neho nechcel. Neskôr mu volala pani, ktorá sa predstavila ako vodičova

mama, hovorila, že navrhovateľ chce od nich nejaké peniaze, na čo jej povedal, aby sa obrátili na neho.
Tým všetka svedkova komunikácia s nimi prestala. Svedok uviedol, že vybavoval veci okolo pohrebu ich
sestry, teda väčšinou. Keď sa to stalo, volali mu z ARO, tak to začal vybavovať. Svedok ďalej uviedol, že
pomník a náhrobnú dosku vybavoval navrhovateľ, keďže pohreb bol v Plavých Vozokanoch, ale hradili
ju na polovicu, truhlu zabezpečil svedok, takisto komunikáciu s pohrebnou službou, tiež bol sestre do

nemocnice zaniesť šaty. Doznal, že s navrhovateľom bol aj na fare a v kvetinárstve.

Navrhovateľ predložil listinný dôkaz označený ako Vyúčtovanie pracovnej cesty (čl. 149 spisu),
podpísaný pánom Ľ.S. T., ktorý je kamarátom navrhovateľa a ktorý mu ako súkromná fyzická osobazabezpečoval prepravu vlastným motorovým vozidlom Renualt 19 z Plavých Vozokán do Levíc alebo
Nitry a späť v dňoch 3. až 6.7.2012, pričom najazdil celkovo 736 km, za ktoré si vyúčtoval sumu 208,98
€, pozostávajúcej z nákladov za spotrebované pohonné hmoty a zo základnej sadzby náhrady, ktorú si

vyčíslil v sume 0,183 € za 1 km.

Navrhovateľ taktiež predložil Osvedčenie o dedičstve zo dňa 18.10.2012 sp. zn. 15D/225/2012 v
dedičskej veci po nebohej E. T., z ktorého je zrejmé, že dedičmi po nebohej boli súrodenci E., D. I.
D., ktorý uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej D. T. nadobudol sumu 5.597,14 € a D.F. T. sumu

1.021,87 €.

Ďalším dôkazom predloženým navrhovateľom bolo plnomocenstvo zo dňa 12.11.2012, ktorým D. T.
splnomocnil navrhovateľa, aby sa zúčastnil za poškodenú stranu vo veci obvineného D. R. pri konaní o
dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Leviciach pod č. 2Pv 408/12-10. Podľa plnomocenstva
splnomocnený vrámci tohto konania na OP v Leviciach uplatní ich spoločné nároky ako dedičov po ich

zomrelej sestre voči obvinenému. Týmto plnomocenstvom chcel navrhovateľ poukázať na skutočnosť,
že ho brat splnomocnil aj na uplatňovanie nárokov v tomto súdnom konaní a teda to, čo požaduje od
odporcov, požaduje aj v mene brata.

Z predložených príjmových dokladov vyplýva, že navrhovateľ v trestnej veci 4T/218/12 uhradil za právnu

pomoc advokátovi JUDr. Sojkovi sumu 120 € a JUDr. Muzikovi v konaní 2Pv 408/12 na OP v Leviciach
sumu 100 €.

Podľa zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou ALUKO Group s.r.o. dňa 27.9.2012 dal navrhovateľ
zhotoviť nebohej sestre (a skôr zosnulým rodičom) dvojhrob aj s pomníkom, pričom montážne

práce zahŕňali demontáž starého hrobu, opravu základu, vymurovanie nového základu, vymurovanie
chodníka, osadenie hrobu, preloženie pomníka. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 2.000 €.

Na návrh právnej zástupkyne navrhovateľa súd žiadal spoločnosť ALUKO Group s.r.o., aby zaslala
cenovú kalkuláciu za jednohrob za rovnakých podmienok, za akých bol vybudovaný dvojhrob pre E. T.

v roku 2012. Spoločnosť oznámila, že cena za jednohrob s tými istými položkami ako bol montovaný
dvojhrob, by bola v danom čase 1.650 €.

Podľa § 449 ods. 1, 2, 3 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri

usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným
poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa
uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 2 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych
predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
Náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádza do výšky 663,88
eura.

Podľa § 101 ods. 1 zákona č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení, ak poškodený zomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok
na ich náhradu.

Podľa § 101 ods. 2 cit. zák. za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.

Podľa § 101 ods. 3 cit.zák., suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2.324,40
eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.Podľa § 101 ods. 4 cit. zák., fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa

poškodeného majú nárok na náhradu
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú
fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a
späť.

Podľa § 101 ods. 5 cit. zák., suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a
nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2.324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods.
4 rovnako.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 z.z. o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňuje proti odporcom, aby mu spoločne a nerozdielne nahradili

škodu vo výške 1.310,98 €. Ide o sumu, ktorá predstavuje to, čo nebolo uspokojené z povinného
zmluvného poistenia a ktorá pozostáva zo sumy 1.000 € za nenahradenú čiastku za zhotovenie
dvojhrobu, ktorú navrhovateľ zaplatil v cene 2.000 €, zo sumy 198,98 € za cestovné náklady, ktoré
poisťovňa uhradila len v sume 10 € (uplatnené v sume 208,98 €) a zo sumy 113,50 € ako rozdielu
za ošatné uplatnené v sume 180,50 € a nahradené v sume 67,50 €. Z vykonaného dokazovania

má súd preukázané, že odporca v 2. rade navrhovateľovi uhradil všetko, čo mu podľa zákona za
pohrebné služby, ošatné a cestovné patrí. Rozdiel uplatnenej čiastky a vyplatenej čiastky, ktorý tvorí
žalovanú sumu, považuje súd za neopodstatnený z nasledovných dôvodov: čo sa týka cestovných
nákladov, navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že takúto sumu na cestovné skutočne vynaložil ani či
také množstvo ciest uvedených vo „vyúčtovaní pracovnej cesty“ bolo vykonaných účelne. Vyúčtovanie

nákladov vykonala súkromná fyzická osoba, pričom vôbec nie je zrejmé na základe čoho si účtovala
okrem pohonných hmôt aj základnú sadzbu náhrady v sume 0,183 € za 1 km. Čo sa týka zhotovenia
dvojhrobu navrhovateľ v návrhu uvádzal, že nebohá sestra si želala byť pochovaná v rodičovskom
hrobe, avšak na dopísanie jej údajov už na pomníku nebolo miesto. Táto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná a je rovnako otázne, či kvôli údajnému nedostatku miesta na nápis údajov zosnulej bolo

nevyhnutné vykonať kompletné demontovanie pôvodného dvojhrobu a vybudovanie nového hrobového
miesta, krycích dosiek aj s pomníkom. Sumu 1.000 € (ako polovicu ceny dvojhrobu), ktorá bola
vyplatená z PZP preto súd považuje za dostatočnú. Oznámenie spoločnosti ALUKO Group s.r.o., o cene
jednohrobu považuje súd za irelevantné, nakoľko ide len hypotetickú kalkuláciu, keďže jednohrob pre
nebohú E. T. zhotovený nebol. Zvyšok žalovanej sumy predstavuje ošatné, ktoré bolo uspokojené z

PZP len čiastočne. K tejto položke však navrhovateľ žiadne čitateľné doklady nepredložil, rovnako teda
výšku nákladov na ošatenie nepreukázal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podaný návrh v časť
náhrady škody zamietol.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podaným návrhom si navrhovateľ tiež uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.000 € proti
odporcovi v 1. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda a ktoré vozidlo viedol zamestnanec odporcu v 1. rade, pričom pri výkone tejto činnosti
porušil dopravné predpisy a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola usmrtená sestra navrhovateľa

a za tento čin bol právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu uznaný vinným. Týmto konaním došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, konkrétne práva na súkromie, ktoré
zahŕňa aj právo na rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a
sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Na to, aby mohla byť osobe, do ktorej práva na súkromie
bolo neoprávnene zasiahnuté, priznaná nemajetková ujma v peniazoch, musí ísť o zásah takej intenzity,
ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby. Pozostalá osoba môže utrpieť ujmu

vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a tiež vzťahu s blízkou osobou. V prejednávanej veci
bolo preukázané, že navrhovateľ a jeho nebohá sestra boli slobodní, síce žili dlhé roky spoločne v
rodičovskom dome, avšak v posledných piatich rokoch nebohá bývala sama v byte, pričom nebola
vyslovene odkázaná na pomoc inej osoby. Navrhovateľ sám uviedol, že sa s ňou stretával raz do
mesiaca, mimo zimných mesiacov častejšie a raz za mesiac jej zavolal, nezabezpečoval jej starostlivosť,

pomáhal jej skôr jeho brat D., ktorý ju vozil k lekárom, príp. pomáhal s praním. O pohreb a s tým
spojené potrebné záležitosti vybavovali obaja bratia, čo je však vzhľadom na príbuzenský pomer k
nebohej samozrejmé. Nebolo preukázané, že u navrhovateľa došlo k takej deštrukcii medziľudských
väzieb aj vzhľadom na ich vek, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Súd vzal
do úvahy aj skutočnosť, že vodič D. R. spôsobil nehodu z nedbanlivosti, svoj čin oľutoval, uzavrel

dohodu o vine a treste a pozostalému bratovi navrhovateľa D. sa ospravedlnil a ponúkol mu pomoc,
ktorú však tento odmietol. Tvrdenie navrhovateľa, že týmto návrhom žiada náhradu aj za svojho brata
súd nevzal v úvahy, nakoľko v takom prípade by musel byť jeho brat aktívne vecne legitimovaným.
Plnomocenstvo, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, je bezpredmetné, keďže mu ho brat udelil len na
vymáhanie nárokov trestnom konaní. Skutočnosť, že brat navrhovateľa Július v trestnom konaní uviedol,

že si nárok na náhradu škody uplatní, pričom tak neurobil, neznamená, že si nárokuje aj náhradu
nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Napokon vo svojej svedeckej výpovedi sám uviedol, že sa vzdáva
akýchkoľvek nárokov a s touto vecou nechce mať nič spoločné. Taktiež predložené osvedčenie o
dedičstve po nebohej sestre navrhovateľa nepreukazuje dôvodnosť uplatňovaného nároku, navrhovateľ
v konečnom dôsledku ani jasne neozrejmil, čo by malo predmetné osvedčenie preukazovať. Občiansky

zákonník neupravuje, aký nárok a voči komu majú pozostalí príbuzní za psychickú bolesť a ujmu na
kvalite rodinného života spôsobenú neoprávnenou smrťou svojho príbuzného. Zákon sa k obdobnému
nároku vyjadruje len explicitne v § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 z.z. O sociálnom poistení, podľa ktorého
manžel, manželka a nezaopatrené deti poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, nárok na jednorazové odškodnenie. Analogicky možno dospieť k záveru, že i v

prípadeobčianskoprávnychvzťahovmožnonáhraduzasmrťpriznaťlenúzkemuokruhunajbližšejrodiny
tvorenej manželom a najmä nezaopatrenými deťmi. Vzhľadom na uvedené súd podaný návrh aj v tejto
časti zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia mali v konaní plný úspech, vzniklo im tak právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však
trovy neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia .