Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Csp/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617203192.1

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobkyne T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XXXX/XX proti
žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Paríž, Francúzsko, Boulevard
Haussmann 1, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok a iné, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným ako súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č.

42683082539006 zo dňa 06.02.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výške 33,- €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou vo veci samej domáha proti žalovanému určenia, že zmluvné
podmienkyuvedenévZmluveospotrebiteľskomúvere,Zmluveorevolvingovomúvereavydaníkreditnej
karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013
(Ďalej v texte len „Zmluva“) v časti 3. bod 3. a v časti 2 bod 5.3. sú neprijateľné. Ďalej sa domáha určenia,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť Zmluvy je neplatná. Okrem toho sa domáha aj
určenia, že rozhodcovská doložka zo dňa 06.02.2013 je neplatná a určenia, že Zmluva je bezúročná

a bez poplatkov. Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela Zmluvu, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva podľa nej obsahuje neprijateľné podmienky, a to dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá nebola individuálne dojednaná a podľa nej výrazne zasahuje do jej práv, pretože jej nedáva
možnosť dobrovoľne splácať svoje záväzky voči veriteľovi a v prípade vykonávania zrážok v maximálnej
možnej výške dôjde k znemožneniu hoci aj potenciálnej snahy dlžníka pristúpiť k dobrovoľnému plneniu
svojej povinnosti. Za neprijateľnú považuje aj rozhodcovskú doložku, ktorá je výlučná. Okrem toho sa

domáha určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu, že je nesprávne uvedená RPMN, do
ktorej nebolo zahrnuté poistné.
(2) Spolu so žalobou doručila súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým sa domáha
určenia,abysažalovanýzdržalpoužitiaDohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmovuzatvorenejmedzi
ňouažalovanýmakosúčasťZmluvy(ďalejvtexteoznačenálenako„Dohoda“)aabyvykonaloznámenie
zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.(3) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný môže siahnuť na jej
majetok prostredníctvom zamestnávateľa vykonávaním zrážok zo mzdy, k čomu aj reálne dochádza.
Vykonávané zrážky majú pre ňu „devastačné následky“, a to na jej životnú a finančnú situáciu. Okrem

žalovaného má aj ďalších veriteľov a zároveň musí zo svojho príjmu hradiť všetky bežné výdavky
nevyhnutné na zabezpečenie základných životných potrieb. Zrážky zo mzdy jej znemožňujú aspoň
čiastočne uhrádzať aj svoje ostatné záväzky a zároveň má problém s úhradou hoci aj základných
životných potrieb. V prípade, ak by súd návrhu nevyhovel, hrozí, že si v dôsledku vysokých zrážok
nebude schopná pokryť všetky svoje životné náklady, čo ju môže priviesť do ešte väčších finančných

ťažkostí, k navyšovaniu úrokov z omeškania až po prípadnú exekúciu.
(4)Súdsaoboznámilsnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,sobsahomžalobyapripojených
listinných dôkazov, vyžiadal si vyjadrenie zamestnávateľa žalobkyne a dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je podaný dôvodne.
(5) Súd sa oboznámil s pripojenými listinným dôkazmi a zistil z nich pre potreby rozhodnutia o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nasledujúci skutkový stav:

(6) Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a Rámcová zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 06.02.2013: vyplýva z nej, že
právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spoludlžník spolu s F. E., nekonajúci v rámci predmetu obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 06.02.2013 Zmluvu, predmetom ktorej je bezúčelový úver

vo výške 9 037 € s úrokovou sadzbou16,38%, splatný v 120 splátkach po 164,26 €, s RPMN 17,67%.
Celková čiastka k zaplateniu bola dohodnutá na 18 423,60 €. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy
12,29%. Splatnosť splátky bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru bol
dohodnutý ako dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej
splátky úveru mal byť klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. V časti 3 Zmluvy, v bode 3.

sa nachádza veriteľom vopred pripravená štandardizovaná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka, ktorá znie: „Klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa
omešká so splácaním Úveru/Revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z RZ viac ako 1 mesiac,
t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Úveru/Revolvingového úveru, uskutočňoval
platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného Úveru/Revolvingového úveru

v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu. Cetelem
s týmto spôsobom zabezpečenia záväzkov Klienta súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich
platcov mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako
so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie Klient.
(7) Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb: vyplýva z nej, že dňa 06.02.2013 žalobkyňa

svojim písomným vyhlásením na osobitnej listine prijala Základný súbor poistenia pravidelných platieb
splátok úveru pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Poistné sa zaviazala
splácať po 5,68 € mesačne spolu so splátkou úveru.
(8) Rozhodcovská doložka: vyplýva z nej, že dňa 06.02.2013 žalobkyňa ako dlžník a spoludlžník
podpísali osobitnú listinu, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka dávajúca právomoc rozhodnúť v

prípadnom spore so žalobcom Stálemu rozhodcovskému súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti
a.s. alebo Rozhodcovskému súdu v Bratislave.
(9) Výplatný doklad žalobkyne za apríl 2017: vyplýva z neho, že žalobkyni sa za apríl 2017 vykonávali
zrážky zo mzdy neprednostné vo výške 142,42 €. Jej čistý príjem bol 649,05 € (bez zrážok).
(10) Prehľad výdavkov žalobkyne: vyplýva z neho, že žalobkyňa vyčíslila svoje výdavky na nájomné

125 €, elekt. 25 €, plyn 10 €, Skylan 10 €, hypotéka 258 €, flexipôžička 103 €, Prvá oddlžovacia 300
€, O2 10 €.
(11) Fotografie z internetbankingu: vyplýva z nich, že na účete X. sa vykonávali platby 9,90 € (skylan),
25 € (elek.), 10 € (plyn). Žalobkyňa je dlžníkom z Flexihypotéky, pričom výšku splátky má 258,62 €
a zostatok istiny 39 713,31 €. Ďalej je dlžníkom z Flexipôžičky, pričom výsku splátky má 103,60 € a

zostatok istiny 5 587,63 €.
(12) Potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne Honeywell Safety Products Slovakia s.r.o., doručené súdu
dňa 28.06.2017: vyplýva z neho, že zamestnávateľ vykonáva žalobkyni zrážky zo mzdy na základe
žiadosti, ktorú obdržali 09.03.2017. Výška zrážanej čiastky je maximálne do sumy 164,26 €, podľa
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, časť 3, bod 3 Dohoda o zrážkach zo mzdy. Výška dlhu uvádzaná v

Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy bola ku dňu 03.01.2017 8128,88 €.
(13) Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 01.03.2017: vyplýva z nej, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne, aby jej vykonával zrážky zo mzdy na zaplatenie dlhu zo Zmluvy, a to nazáklade Dohody. Dlh vyčíslil na 8128,88 €. Z žiadosti vyplýva, že veriteľ mal odstúpiť od zmluvy o úvere
dňa 03.01.2017.
(14) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(15) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
(16) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
(17) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.
(18) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací

súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(19) Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(20) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
(21) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. +
(22) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(23) Podľa § 551 ods. 1 až ods. 3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď

sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
(24) Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 06.02.2013
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
(25) Podľa § 9 ods. 2 písm. f citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

(26) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).(27) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických
východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou:
(28)Uznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniapredstavujevzásadedočasnérozhodnutie,ktorého

účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho

riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné.

(29) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným

opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná

potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
(30) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla

ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie

podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou
návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba

vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo
veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým
procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva,
že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv

žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana
žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou
žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára
2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy
týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje

zapotrebnékcitovanémurozhodnutiudodať,ženeodkladnéopatrenienemusímaťnevyhnutnedočasný
charakter, avšak v tomto spore sa domáha žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého
trvanie ohraničila právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa sporové konanie skončí, teda navrhované
neodkladné opatrenie by malo dočasný charakter.)
(31)Vychádzajúczuvedenýchteoretickýchpostulátovsúddospelkzáveru,ževsporemedzižalobkyňou

a žalovaným je dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože bez takej úpravy by boli práva
žalobkyne ohrozené.
(32) Žalobkyňa v konaní o neodkladnom opatrení osvedčila, že žalovaný robí úkony smerujúce k výkonu
Dohody, ktorú žalobkyňa v konaní o veci samej napadla (domáha sa určenia jej neplatnosti).(33) Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorá je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súčasťou tejto Zmluvy bola aj Dohoda.

(34) Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu spochybňuje platnosť Dohody, pretože nebola uzavretá
individuálne, ona nemohla ovplyvniť jej obsah a nebola podrobne oboznámená s jej následkami. Dohoda
beriespotrebiteľovimožnosťdomáhaťsazrušeniatohtozabezpečovaciehoinštitútu.Jesúčasťouvopred
pripraveného formulára, bez toho aby ju mal klient možnosť odmietnuť. Môže ju buď akceptovať alebo
vôbec neuzatvoriť zmluvu. Dohoda je formou zabezpečenia, nie sankciou, preto určenie výšky zrážky

maximálnou výškou zrážky ako pri výkone rozhodnutia je výrazným zásahom do práv na ochranu
spotrebiteľa, pretože nedáva možnosť dlžníkovi dobrovoľne splácať záväzky voči veriteľovi.
(35)Tietoskutočnostiuvádzanéžalobkyňousúdpovažujezaosvedčenépredloženýmidôkazmi.Dohoda
skutočne nie je individuálne dojednaná, je súčasťou štandardizovaného zmluvného formulára, ktorý
veriteľ používal pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a klient ju nemôže odmietnuť.
(36) Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný začal s realizáciou Dohody prostredníctvom

zamestnávateľa žalobkyne.
(37) Žalobkyňa spochybňuje v konaní o veci samej nielen platnosť Dohody, ale aj výšku dlhu voči
žalovanému (a platnosť ďalších dojednaní v Zmluve). Podľa žalobkyne by mal byť poskytnutý úver
bezúročný a bez poplatkov (poukazuje na podľa nej nesprávne vypočítanú RPMN). Súd po preskúmaní
Zmluvy zistil, že v nej absentuje jednoznačný údaj o termíne konečnej splatnosti dlhu (§ 9 ods. 2

písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 písm. f) citovaného zákona), ktorý má byť podľa Zmluvy
určený dodatočne písomným oznámením veriteľa. Tým je spochybnená výška nároku žalovaného voči
žalobkyni. Ďalej zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorú žalovaný doručil zamestnávateľovi
žalobkyne vyplýva, že mal odstúpiť od úverovej zmluvy. Z predloženej Zmluvy nevyplýva, že by
v prípade odstúpenia od nej mala ostať Dohoda o zrážkach zo mzdy v platnosti (§ 48 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Tým sú spochybnené účinky Dohody. Okrem toho na základe Dohody sa
domáha žalovaný vykonávania zrážok „v maximálnej možnej miere povolenej Občianskym súdnym
poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia“. Ponechajúc bez povšimnutia skutočnosť, že v čase
žiadosti išlo už o neúčinný právny predpis, takýmto spôsobom žalovaný ako veriteľ môže určiť bez toho,
aby mal spôsobilý exekučný titul (a teda bez toho, aby bol preskúmaný základ a výška jeho nároku),

výšku splátky dlhu vo výrazne vyššej výške, ako bola dohodnutá výška splátky v Zmluve, čím sa dostáva
bez primeraných dôvodov do výrazne výhodnejšieho postavenia oproti dlžníkovi (§ 53 ods. 1 OZ).
(38) Ak by súd žalobe v časti týkajúcej sa neplatnosti Dohody vyhovel, žalobkyňa by mohla utrpieť
ujmu v dôsledku toho, že by sa žalovaný ako veriteľ domohol plnenia na základe právneho dôvodu
(Dohody), ktorý neexistoval. Rovnako hrozí pre žalobkyňu riziko, že sa žalovaný môže domôcť na

základe spornej Dohody plnenia vo vyššej výške, ako mu v skutočností patrí, pretože jeho nárok
nebol preskúmaný súdom alebo iným subjektom oprávneným rozhodnúť v spore zmluvných strán.
Pokračovaním v realizácii práv z Dohody sú teda ohrozené práva žalovanej uplatnené v tomto súdnom
konaní a jej právne postavenie sa môže podstatne zhoršiť.
(39) Právne vzťahy týkajúce sa spornej Dohody je preto potrebné riešiť preventívne už v neodkladnom

opatrení a nie je možné vyčkať na ich komplexnú úpravu rozhodnutím vo veci samej.
(40)Súdprihliadalajnato,doakejmierydôjdekzásahudoprávžalovaného.Žalovanýbudeobmedzený
len v tom, že nemôže vykonávať práva z Dohody. Nijako sa to však nedotkne obsahu jeho nároku voči
žalobkyni. Naďalej je veriteľom pohľadávky zo Zmluvy, ba sa môže aj domáhať plnenia voči žalobkyni,
avšak na to, aby tak mohol urobiť nútene, bude musieť žiadať spôsobilý subjekt o vydanie rozhodnutia,

ktoré môže byť exekučným titulom.
(41) Takisto súd prihliadal aj na možnosť prípadnej reparácie právnych vzťahov strán pre prípad, že
by súd žalobe nevyhovel. V takom prípade by žalovanému nič nebránilo v plnom rozsahu vykonávať
svoje práva veriteľa, a to aj domáhaním sa realizácie Dohody vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne.
Jeho pohľadávka by sa nijako neznížila a nič by mu nebránilo uplatňovať si ju voči žalobkyni, vrátane

príslušenstva pohľadávky, a to aj za obdobie, počas ktorého by v dôsledku neodkladného opatrenia
svoje práva z Dohody nemohol realizovať.
(42) Z vyššie uvedeného teda vyplýva záver, že je dôvodné vzťahy strán neodkladne upraviť tak, aby
nevznikla žalobkyni v dôsledku pokračovania výkonu zrážok zo mzdy reálna ujma.
(43) V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať len určitý čas, a to

do právoplatného skončenia konania o veci samej. V tejto časti súd vyhovel návrhu žalobkyne, pretože
ochranaposkytnutáneodkladnýmopatrenímmázabezpečiťstabilituprávnychvzťahovprocesnýchstrán
počas konania o určenie neplatnosti Dohody (vo veci sp. zn. 6Csp/172/2017).(44) O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho

žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá
v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
(45) Súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdny poplatok za návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výške 33 € (Položka 1 písm. c) citovaného zákona).
Žalobkyňa je v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona oslobodená od súdnych poplatkov ako
spotrebiteľ domáhajúci sa svojich práv podľa osobitného predpisu. Žalovaný bol v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia neúspešný, preto na neho prešla poplatková povinnosť a je povinný súdny
poplatok vo výške 33 € zaplatiť. Poplatok je splatný do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok (§ 8 ods. 4 citovaného zákona) a je možné

ho zaplatiť niektorým zo spôsobov podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona. Pri platbe elektronickými
prostriedkami je potrebné použiť platobné údaje podľa pripojeného platobného príkazu.

Poučenie:

Proti tomuto výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením.