Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209041
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1614209041.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast.: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: C., občan SR, o zaplatenie 68,21
Eur s prísl. a o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bude v e c p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.

III. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Malacky dňa 07.08.2014 domáhal od odporcu
zaplatenia 68,21 Eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z
omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t. j. 0,2 %
denne zo sumy 68,21 Eur odo dňa 09.07.1999 do zaplatenia, v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“). Aktívnu vecnú legitimáciu
v konaní odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako postupník, uzavrel so správcom konkurznej podstaty
pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze,
IČO: 31 629 962, ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe
ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto nároku, spolu s
príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Právomoc okresných súdov na rozhodovanie

o uplatňovanom nároku odvodil navrhovateľ poukázaním na rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k.
12C/119/2011 - 170 zo dňa 12.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/180/2011
- 55 zo dňa 29.07.2011. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia v sume 118,98 Eur.

Súd pred tým, než by sa začal zaoberať meritom súdenej veci, skúmal splnenie podmienok konania v

súlade s § 103 O.s.p. Pri tomto skúmaní (§ 7 O.s.p.) zistil, že predmetná vec nespadá do právomoci
súdov, ale iného orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Právomoc sa všeobecne posudzuje
ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 7. V odseku 1 tohto paragrafu
určuje, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci
(nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej

rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú a rozhodujú
prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými

právnymipredpismiministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy,pokiaľichpodľazákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený uvedenými súbormi vzťahov,
súdy podľa § 7 ods. 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré
sa už, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len
vtedy, ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 8a O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a
orgánmi štátnej správy.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je

nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje návrhom uplatnený
nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke
správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup,
ukladá zákon navrhovateľovi povinnosť uviesť vždy už v návrhu (žalobe) rozhodujúce skutočnosti (§ 79
ods. 1 O.s.p.). Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval

a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy
(napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie
veci samej. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a
zdôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v návrhu
právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na
prejednaniearozhodnutieonároku,ktorýnavrhovateľvyvodzujeztohtoprávnehovzťahujerozhodujúce
obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho
vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či návrhom uplatnený nárok je vyvodzovaný

z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v §
7 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ v návrhu o splnenie povinnosti odporcom (§ 80 písm. b/ O.s.p.) zaplatiť mu 375,76 Eur
titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2 %

z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t. j. 0,2 % denne zo sumy 68,21 Eur odo
dňa 09.07.1999 do zaplatenia, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 07.07.2005 uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa
- úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO:
31 629 962, ako postupcom, a navrhovateľom, ako postupníkom, nadobudol navrhovateľ aj pohľadávku

na poistnom na zdravotné poistenie a pohľadávku na poplatku z omeškania, ktoré pohľadávky je
odporca povinný zaplatiť. Navrhovateľ pritom uviedol, že na zaplatenie dlžného poisteného na zdravotné
poistenie bol odporca povinný v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z., pritom
nekonkretizoval, o aké ustanovenia zákona č. 273/1994 Z. z. ide. Nárok na zaplatenie poplatku z
omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň navrhovateľ vyvodil z

ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z..

Podľa § 2 zákona č. 273/1994 Z. z., povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe
sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismia služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi.

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods.
1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z., ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené
včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za

každýkalendárnydeňomeškaniaododňapôvodnejsplatnostipoistnéhozapríslušnýkalendárnymesiac
a alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny

deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z

omeškania platobným výmerom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné

poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len
„poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom
individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“), na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie
o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať
písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v
zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- poznámka súdu).

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,
ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38), úroky z omeškania38a) a

pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu38b) (podľa poznámok 38, 38a a 38b osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004
Z. z. - poznámka súdu).Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať
písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v

zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- poznámka súdu).

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,

ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38), úroky z omeškania38a) a
pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu38b) (podľa poznámok 38, 38a a 38b osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004
Z. z. - poznámka súdu).

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uplatňuje
na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotný poisťovňa vymáha
pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery
vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa zrušovacieho ustanovenia § 87 bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z., zrušujú sa: zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 437/2004 Z. z..

PodľaČl.VIIIzákonač.581/2004Z.z.,tentozákon(zákonč.581/2004Z.z.-poznámkasúdu)nadobúda
účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 6, § 7 ods. 1 až 3, ods. 4 písm.

a) prvom a druhom bode, ods. 4 písm. b) a c), § 7 ods. 5 až 18, § 8 až 15, § 16 ods. 1 až 3, ods.
5 a 6, § 18 ods. 1 písm. f), § 43 až 67 a § 87 a v čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára
2005, a ustanovení uvedených v čl. I § 7 ods. 4 písm. a) treťom bode a § 16 ods. 4, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. januára 2006. Vychádzajúc z navrhovateľom vymedzeného rozhodujúceho skutkového
stavu, je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý: a) vznikol medzi ním,

ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, a platiteľom poistného, predmetom
ktorého je platenie poistného a poplatku z omeškania z neodvedeného, resp. oneskorene odvedeného,
poistného na zdravotné poistenie odporcom vzniknutých v období november 1996 až december 1996,
január 1997 až december 1997, január 1998 až december 1998 a január 1999 až jún 1999, tzn. ešte za
účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil sám

navrhovateľ svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu;
tým zároveň (nepriamo) vylúčil, že k nemu došlo v inom právnom vzťahu; b) netýkal sa niektorej z
typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo
súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného
zdravotného poistenia, teda cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do

vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych. Účastníci v danom
vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na
súkromnom práve, ktoré vypočítava § 7 ods. 1 O.s.p., naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom
vzťahu vykazovalo znaky odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na základe ktorého
sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi

a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi; c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia,
resp. oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, osobitným postupom zákonom na to
určeného orgánu.Tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na
zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na navrhovateľa, ako postupníka, nedošlo k zmene povahy

pohľadávok a ich príslušenstva.

Z vyššie citovaných prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že nárok na dlžné
poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o
takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti. Predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a
žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce
z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel súd k
záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľom, ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie dlžného
poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, a odporcom, ako platiteľom tohto poistného a poplatku

z omeškania, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne
vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani
hospodársky),anipodvzťahy,naktorédopadá§7ods.3O.s.p.(žiadenzákonneustanovuje,žeonároku
na dlžné poistné a nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu,

pretosúdyvobčianskomsúdnomkonanípodľatretejaštvrtejčastiO.s.p.neprejednávajúanerozhodujú.

Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.
zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým NS SR v obdobnej veci rozhodol spor o právomoc
(negatívny kompetenčný konflikt) podľa § 8a O.s.p. medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23
ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na strane 6 odseku treťom tohto uznesenia NS SR konštatuje, že: „...Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať
o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene

odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.“.

Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou
NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že: „Nedoplatok na poistnom na zdravotné

poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah vecí verejných na
základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení
NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6 odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR
uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia
a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej

poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné
náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou
črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť
poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné
odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského

oprávnenia štátu a tohto postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť. V jeho
mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania, uplatňovaný v tomto konaní
z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom
prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc z tohto jeho postavenia, ktorému
zodpovedá právna úprava ustanovená v § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1, písm. a/ bod. 3/ zákona

č. 581/2004 Z. z. nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať „vo veciach poplatkov z omeškania z
oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na
úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. ... pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý
je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich zpredchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením,
potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu
na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy

je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z
verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. ...
výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity
verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu
v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným

zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen
princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti
je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe
zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z
ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O.s.p.) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“
Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo
uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec
verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov.
Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je
možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému

zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých
dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal
v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej
správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním
poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi

konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci
svojej právomoci (§ 7 O.s.p.) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“.

Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/102/2011

zo dňa 18. apríla 2012, kde bola predmetom konania pred prvostupňovým súdom skutkovo a právne
podobná vec, a na strane navrhovateľa vystupovala obchodná spoločnosť ZH Kredit, s. r. o., so sídlom
v Bratislave.

V súvislosti s poukázaním navrhovateľa na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v

Nitre č. k. 5Co/180/2011 - 55 zo dňa 29.07.2011, podľa ktorého je právomoc súdu daná, pretože v
spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 581/2001 Z. z. sa nenachádzajú
ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z
omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona č. 273/1994 Z. z., je žiaduce uviesť, že takýto
názor je názorom ojedinelým. Podľa názoru súdu, si túto skutočnosť uvedomoval aj sám navrhovateľ,

nakoľko v návrhu upriamil pozornosť len na takéto ojedinelé právne názory na otázku právomoci,
pričom zámerne opomenul poukázať na vyššie uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia alebo
správneho kolégia NS SR, riešiace právomoc v skutkovo a právne podobných veciach, či už z pozície
súdu dovolacieho alebo súdu rozhodujúceho o negatívnom kompetenčnom konflikte podľa § 8a O.s.p.,
z ktorých jednoznačne vyplýva právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z hľadiska

princípu právnej istoty podliehajú ochrane aj legitímne očakávania účastníkov konania vo vzťahu k
rozhodnutiam súdov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej.
S týmto legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa súdy nemôžu, bez
náležitého odôvodnenia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.

Na základe všetkých uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že v predmetnej veci nie je
daná právomoc súdu konať vo veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou
podmienkou konania, súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 104 ods.
1 veta druhá O.s.p. postúpil vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, do ktorého právomoci prejednávanie

a rozhodovanie o nej patrí.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi ich
náhradu nepriznal. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie samuselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade síce navrhovateľ nesprávnym podaním
návrhu na súd, ako orgán, do ktorého právomoci nepatrí prejednávanie a rozhodovanie o navrhovateľom
uplatnenom nároku, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Súd však odporcovi nemohol

priznať náhradu trov konania, pretože odporca nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.