Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Pc/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217202508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6217202508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky E.

M., L.. XX.XX.XXXX, bytom E. T., J. L. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so
sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, proti povinnému C. M.C., L.. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K.
D., zastúpeného JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou, so sídlom Lučenec, Adyho č. 34, o určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Povinný C. M., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky E. M., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 220,- Eur mesačne, počínajúc dňom 27.03.2017 splatným k rukám
navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 27.03.2017 do 30.06.2017 vo výške 395,50 Eur sa povinnému p o v
o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných súčasne s bežným výživným, počínajúc
mesiacom júl 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby uložil povinnému, ktorý je jej otcom povinnosť
prispievať na jej výživu výživným vo výške 350,- Eur a to na tom skutkovom základe, že ku koncu
mesiaca november 2016 sa jej matka po dlhodobých nezhodách s otcom, teda povinným rozhodla
opustiť spoločnú domácnosť a od toho času ona býva spolu s matkou a mladšou sestrou u starých
rodičov G. S. R. Y. na adrese vo E. T., J. L.. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je
študentkou štvrtého ročníka Gymnázia A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši, pričom vo svojom voľnom čase

sa intenzívne venuje štúdiu japončiny, ktorú by chcela aj v blízkej dobe študovať. Uviedla, že si podala
prihlášku na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, katedru východoázijskych štúdií v Bratislave. V
návrhu poukázala na tú skutočnosť, že povinný ju v jej záľubách a životných cieľoch žiadnym spôsobom
nepodporuje a od odchodu zo spoločnej domácnosti na jej výživu ani neprispieva žiadnou finančnou
čiastkou. Všetky náklady spojené so starostlivosťou vrátane štúdia japončiny znáša jej matka, ktorej
pomáhajú navrhovateľkiny starí rodičia. Uviedla, že povinný je zamestnaný ako vodič u zamestnávateľa
KROGGER TRANS s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom spolu s cestovnými náhradami vo výške

cca 1 700,- Eur. Okrem uvedeného je povinný aj samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorá skutočnosť
je podľa jej názoru dôležitá pre posúdenie majetkových pomerov povinného. Uviedla tiež, že povinný
je výlučným vlastníkom nehnuteľností ako aj osobného motorového vozidla zn. Citroen. Tiež poukázala
na svoje výdavky ako aj výdavky jej matky, ktoré sú vynakladané v súvislosti so zabezpečovanímjej životných potrieb, ktorá výška predstavuje sumu cca 250,- Eur mesačne a pozostáva jednak z
vkladov na vkladnú knižku, poplatkov za školskú stravu, mimoškolskú stravu, oblečenie a obuv, ako
aj hygienické potreby, poplatky na telefón a lieky. Uvedené výdavky sú bežnými výdavkami a ďalej sú

to výdavky nepravidelné, sezónne, jednak na zakupovanie školských potrieb, rôznych voľnočasových
aktivít, darčekov a pod. Zároveň poukázala aj na výdavky matky spojené s bývaním ako ja ostatné
pravidelné mesačné výdavky. V návrhu navrhovateľka poukázala na vyživovaciu povinnosť povinného
k jej mladšej sestre, pričom výšku výživného žiadala, aby bola zohľadnená s prihliadnutím aj na túto
skutočnosť, pričom poukázala na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej výška výživného by

mala predstavovať zhruba 25 až 30% čistého príjmu povinného rodiča na všetky nezaopatrené deti.
Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že okrem
výdavkov, ktoré sú popísané v predmetnom návrhu ďalšie výdavky predstavujú výdavky na voľnočasové
aktivity a to je jednoznačne štúdium japončiny s ktorým má zvýšené finančné výdavky. Jedná sa najmä
o zakúpenie učebníc a literatúry, keďže ona je samoukom a v priebehu rokov 2016,2017 predstavovali
výdavky na zabezpečenie študijného materiálu cca 100,- Eur. Ďalšími výdavkami, ktoré u nej vznikajú sú

výdavky na osobné potreby a spotrebu. Je to jednak poplatky na mobilný telefón cca 15,- Eur mesačne,
zároveň sú to výdavky na hygienické potreby, kozmetické potreby, oblečenie a obuv. Tiež je to strava,
keďže počas štúdia sa stravovala v školskej jedálni, ktorého výška poplatkov predstavuje mesačne cca
20,- Eur. Uvedené stravné jej prispieval finančne otec, avšak od mesiaca apríl resp. marec 2017 jej za
stravu už neplatí. Potvrdila, že od mesiaca apríl 2017 na základe neodkladného opatrenia jej prispieva

povinný teda otec výživným vo výške 100,- Eur mesačne. Uviedla, že jej bolo vyplatené poistné plnenie
na základe poistnej zmluvy z titulu dovŕšenia veku a to vo výške 5 000,- Eur, ktoré má uložené na svojom
účte, pričom okrem tejto finančnej čiastky žiadnu inú finančnú hotovosť nemá, nedisponuje žiadnym
majetkom. Starostlivosť o zabezpečenie jej potrieb zabezpečuje výlučne jej matka.

2.Povinnýprisvojomvýsluchunapojednávanídňa03.05.2017uviedol,žesuvedenýmnávrhomsúhlasí,
keďže navrhovateľka, ktorá je jeho dcérou nie je schopná sama sa živiť avšak výživné vo výške 350,-
Eur nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj jeho schopnostiach a možnostiam s
prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zároveň uviedol, že pokiaľ žil s navrhovateľkou a jej
matkou a mladšou dcérou v spoločnej domácnosti všetky náklady spojené s vedením domácnosti znášal

on. Poukázal, že jeho príjem pozostáva jednak zo základného platu predstavujúceho 500,- Eur brutto
a z ostatných zložiek mzdy, ktorými sú cestovné náhrady. Potvrdil výšku príjmu ktorú mu vyčíslil jeho
zamestnávateľ, nakoľko on pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy a pracovný týždeň
je od pondelka do piatka. Čo sa týka jeho výdavkov uviedol, že viac menej sa snaží aby z uvedeného
zárobku na svoje potreby minul čo najmenej najmä v súvislosti so zabezpečením stravovania, kedy

poukázal na tú skutočnosť, že stravovanie ho vyjde týždenne cca 40,-Eur. Poukázal na svoje výdavky,
ktoré predstavujú jednak platenie zákonnej poistky osobného motorového vozidla 57,- Eur celoročne.,
poistné na dom 20,- Eur a poistné na domácnosť štvrťročne 13,- Eur, kedy všetky jeho výdavky súvisiace
s platením poistných plnení predstavujú 400,- Eur mesačne. Zároveň uviedol, že spláca hypotekárny
úver ako aj spotrebný úver 160,- Eur a 222,- Eur mesačne, leasing na auto Citroen Berlingo po 212,- Eur

mesačne. Zároveň jeho ďalšími výdavkami sú výdavky spojené s výkonom svojho zamestnania, ktoré
predstavujú cestovné nakoľko cestuje do Viedne a tieto výdavky predstavujú cca 50,- Eur týždenne.
Prispieva na spoločnú domácnosť svojej matke 50,- Eur mesačne. Ďalšími výdavkami uňho sú paušál
na telefón cca 15,- Eur mesačne.

3. Svedkyňa C. M. na pojednávaní dňa 30.06.2017 pri svojom výsluchu uviedla, že navrhovateľka
je jej dcérou a povinný je manžel, pričom jej príjem z pracovnej činnosti, keďže ona pracuje ako
farmaceutická laborantka predstavuje cca 530,- Eur netto. Zároveň poberá ešte prídavky na maloletú
D. M. a na navrhovateľku ako aj daňový bonus, ktorý je však zahrnutý v jej priemernom mesačnom
zárobku. Uviedla, že do práce každodenne dochádza, keďže pracuje v meste Lučenec a dochádza

osobným motorovým vozidlom Škoda Fábia a výdavky na pohonné hmoty predstavujú mesačne cca
100,- Eur. Ďalšími výdavkami sú výdavky, ktoré sú 100,- Eur predstavujú nájomné, ktoré platí svojim
rodičom nakoľko títo zakúpili nehnuteľnosť a to byt vo Veľkom Krtíši na hypotekárny úver, ktorý splácajú
oni, zároveň platí inkasné poplatky vo výške 184,- Eur. V súčasnej dobe od konca minulého roku
žije v domácnosti so svojimi rodičmi a s navrhovateľkou ako aj maloletou dcérou D.. Navrhovateľke

prispieva na všetky jej výdavky, ktoré predstavujú jednak výdavky na zabezpečenie jej osobných potrieb,
výdavkov na zabezpečenie študijných potrieb, školských pomôcok, tiež stravovania. Poukázala na
výdavky, ktoré jej vznikli aj v súčasnej dobe a to v súvislosti s prijímacím konaním navrhovateľky
na Filozofickú fakultu v Bratislave, kedy sa spolu zúčastnili 12.06.2017 v Bratislave na prijímacíchpohovoroch, kedy ubytovanie v hoteli predstavovalo na jednu osobu 40,- Eur, jedna cesta do Bratislavy
pre jednu osobu 12,- Eur ako aj strava. Ďalšími výdavkami sú výdavky na sporenie pre obidve dcéry
teda navrhovateľku a maloletú D. M., poistenie v poisťovni Allianz, ale aj poplatky na telefón. Uviedla,

že s prihliadnutím na tieto výdavky a na jej príjem jej finančne musia vypomáhať jej rodičia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, povinného, svedkyne, oboznámením sa so
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12P/43/2017, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o výške
výdavkov v súvislosti s návštevou školy navrhovateľky, potvrdením o zárobku povinného.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je dcérou povinného, pričom jej
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a to od decembra 2016. Navrhovateľka žije so svojou matkou a
mladšousestrouvsúčasnejdobeusvojichstarýchrodičov-rodičovmatky,povinnýokremnavrhovateľky
má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére maloletej D. M., L.. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozhodnutím
tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2017 č. k. 12P/43/2017-158 zverená do osobnej starostlivosti matke a

povinný teda otec bol zaviazaný prispievať na ňu výživným vo výške 150,- Eur mesačne, počínajúc
dňom 27.03.2017. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Súd z vykonaného dokazovania mal
zároveň preukázané, že povinný žije sám v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Súd
mal zároveň preukázané, že navrhovateľka bola študentkou Gymnázia A. H. Škultétyho vo Veľkom
Krtíši, kedy v školskom roku 2016/2017 ukončila štúdium na uvedenej škole a to maturitou. Zároveň

táto si podala prihlášku na štúdium na vysokej škole a to Univerzitu Komenského, Filozofickú fakultu,
kedy prijímacie pohovory na štúdium japončiny boli dňa 12.06.2017, pričom ku dňu rozhodnutia súdu
výsledky z prijímacieho konania zatiaľ navrhovateľke známe nie sú. Súd mal zároveň preukázané, že
navrhovateľka tak, ako bolo uvedené žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a mladšou sestrou
D. u svojich starých rodičov, kedy jej matka je zamestnaná ako farmaceutická laborantka v lekárni

Zdravie v Lučenci s čistým mesačným príjmom 504,- Eur. Zároveň táto poberá prídavky na dve deti
a to vo výške na každé z detí po 23,50 Eur ako aj daňový bonus na obidve dcéry. Súd mal zároveň
preukázané, že v súčasnej dobe matka navrhovateľky prispieva svojim rodičom na potreby domácnosti.
Zároveň z výsluchu svedkyne - matky navrhovateľky súd zistil, že jej rodičia zakúpili nehnuteľnosť a
to byt vo Veľkom Krtíši, kedy títo splácajú hypotekárny úver po 150,- Eur a s matkou navrhovateľky

uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom tohto bytu, kedy podľa vyjadrenia matky navrhovateľky nájomné
predstavuje 100,- Eur mesačne, ďalšími výdavkami na základe výmeru, ktorý svedkyňa predložila sú
výdavky na zálohové platby, ktoré predstavujú mesačne 150,- Eur + 34,- Eur inkasné poplatky na plyn a
elektriku. Podľa vyjadrenia svedkyne - matky navrhovateľky zatiaľ výdavky na domácnosť predstavovali
cca príspevok vo výške 180,- Eur ktorými matka navrhovateľky prispievala svojim rodičom na chod

domácnosti, stravu a ostatné výdavky. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že
navrhovateľka počas štúdia na Gymnáziu vo Veľkom Krtíši, ktoré štúdium ukončila maturitou v školskom
roku 2016/2017 mal a výdavky a tieto predstavovali za uvedený školský rok v štvrtom ročníku t. j. školský
rok 2016/2017 cca 631,- Eur a pozostávali jednak z poplatkov na školské potreby ako zošity, písacie
potreby, euro obaly, tlač podkladov na maturitu, učebnice a pracovné zošity na cudzie jazyky, úbor na

telesnú výchovu, prezuvky, ďalej príspevok na radu rodičov, prihláška na vysokú školu, školskú exkurziu,
deň otvorených dverí na Univerzite Komenského a ďalej stužkovú slávnosť, maturitné oznámenie a fotky
na maturitné oznámenia ako aj stravu v školskej jedálni. Zároveň mal súd nesporne preukázané, že
povinný je zamestnaný, pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy a jeho čistý mesačný
príjem predstavuje 1 700,- Eur. Z výsluchu povinného súd zistil, že tento má pravidelné výdavky, ktoré

predstavujú v súvislosti so zabezpečením cestovania do zamestnania 50,- Eur týždenne, ďalej je to
strava počas pracovných ciest tak, ako uviedol 40,- Eur na týždeň, príspevok na domácnosť svojej matke
50,- Eur mesačne, ďalšími výdavkami povinného sú uhrádzanie výdavkov, ktoré on má v súvislosti s
úhradou poistiek na základe poistných zmlúv ako aj splátok za úvery a leasing na osobné motorové
vozidlo Citroen Berlingo.

6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.7. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pre zákonný vznik
vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa,

jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť, pričom schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky relevantné životné náklady. Pri tejto schopnosti sa vyžaduje, aby táto napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, pričom napr. príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti,

vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov. Je nesporné, že navrhovateľka od
podania návrhu sa pripravovala na budúce povolanie a to štúdiom na strednej škole, pričom aj keď toto
štúdium ukončila a to maturitnou skúškou, bolo však nesporné a ani povinný túto okolnosť nerozporoval,
že v súčasnej dobe táto nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť a to najmä aj s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že má záujem študovať na vysokej škole, ktorý záujem ona prezentovala podaním prihlášky

na štúdium na Univerzitu Komenského, Filozofickú fakultu ako aj zúčastnením sa prijímacieho konania
na štúdium na tejto škole, kedy však je pravdou, že výsledky z prijímacieho konania ku dňu rozhodnutia
súdu o výživnom známe neboli. Tu je potrebné však poukázať na tú skutočnosť, že pri príprave na
budúce povolanie a ukončení štúdia štúdiom na strednej škole aj v prípade ak by nebola prijatá na
vysokú školu aj z pohľadu sociálneho zabezpečenia má nárok na prázdniny a to do 31.08.2017, nárok

na prídavky a zároveň až nasledujúcim dňom by bolo zrejme potrebné riešiť otázku schopnosti sám
sa živiť aj v prípade navrhovateľky v súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole z dôvodu
neprijatia na štúdium na tejto vysokej škole. Za súčasného stavu je však podľa ustanovenia § 217
CSP pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom je nesporné, že v súčasnej dobe
navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu a podaním prihlášky absolvovaním prijímacích pohovorov na

vysokú školu deklarovala záujem ďalšej prípravy na budúce povolanie. Zároveň je potrebné uviesť,
že pokiaľ teda dôjde k takej zmene pomerov na strane navrhovateľky, že táto nadobudne schopnosť
samostatne sa živiť je potom potrebné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Je potrebné
uviesť, že súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť so vznikom napr. nároku na príslušné
dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na

trhu práce, ktoré si však zatiaľ navrhovateľka neuplatnila.

10. Pokiaľ sa týka výšky výživného je tiež potrebné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť
predstavuje vyživovaciu povinnosť obidvoch rodičov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť.
Vychádza sa z individuálnych schopností a možností a majetkových pomerov každého z nich. Preto

potom na tieto skutočnosť je potrebné prihliadnuť aj z hľadiska kritérií či už potencionality príjmov.
Ďalším kritériom pri rozhodovaní o výške výživného resp. o výživnom ako takom je aj kritérium
dobrých mravov, ktoré sa preskúmava len pri plnoletých deťoch čo je aj tento konkrétny prípad.
Za dobré mravy je potrebné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti ide o tzv. etické zásady

zodpovedajúce pravidlám slušnosti. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že priznanie
výživného navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi nie je, pričom podľa názoru súdu je v záujme
obidvoch tak navrhovateľky ako aj povinného, aby sa snažili vybudovať si vzťah otec - dcéra. Je
tiež zároveň potrebné uviesť, že pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v
tom zmysle, ako to uviedla navrhovateľka, kedy poukázala na ustálenú prax súdov v rozhodovaní

o výške výživného podľa ktorej by výška výživného mala predstavovať zhruba 25 až 30% čistého
príjmu povinného rodiča na všetky nezaopatrené deti. Pri rozhodovaní o výške výživného je potrebné
prihliadnuť na ustanovenie § 75 ods. 1, vety prvej Zákona rodine a to jednak na odôvodnené potreby
oprávneného, teda dieťaťa ako aj na schopnosti a možnosti povinného. V súvislosti s výdavkamipovinného súd prihliadol najmä na výdavky, ktoré on má s regeneráciou svojej pracovnej sily, s
výdavkami na cestovné do zamestnania a na zabezpečenie stravovania počas výkonu práce, kedy s
poukazom na uvedené tieto predstavujú na stravu po 40,- Eur týždenne, na cestu 50,- Eur týždenne

a zároveň príspevok na domácnosť, ktorý povinný prispieva svojej matke vo výške 50,- Eur mesačne.
Zároveň súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že povinný teda otec navrhovateľky má okrem nej ešte
vyživovaciu povinnosť k dcére maloletej Sofii Osackej. Podľa názoru súdu z príjmu, ktorý dosahuje
povinný vo výške 1 700,- Eur mesačne je tento schopný platiť výživné na navrhovateľku vo výške
220,- Eur mesačne v súvislosti s jej odôvodnenými potrebami, ktoré korešpondujú s potrebami mladého

človeka v jej veku. Jedná sa síce o bežné potreby a bežné výdavky, ktoré sú na zabezpečenie
kultúrnospoločenského života, ale aj výdavky na zabezpečenie či už stravovania, ošatenia, obuvi ale aj
prípravy na budúce povolanie, ktoré výdavky súviseli aj so štúdiom na strednej škole a to Gymnáziu A. H.
Škultétyho vo Veľkom Krtíši, kedy súd poukazuje najmä na vyčíslenie týchto výdavkov, ktoré vyčíslenie
bolo vyčíslené predmetnou školou. Zároveň samozrejme naďalej tu sú výdavky, ktoré súvisia s prípravou
na budúce povolanie navrhovateľky, ktorá sa v budúcom období mieni venovať štúdiu japončiny štúdiom

na vysokej škole na ktoré štúdium sa aj v súčasnej dobe pripravuje štúdiom rôznych materiálov, ktoré
si musí zaobstarať z vlastných zdrojov a to aj bez ohľadu na to, či bola alebo nebola prijatá v súčasnej
dobe na vysokú školu na štúdium japončiny. Je nesporné, že výdavky má navrhovateľka vo výške tak,
ako zodpovedajú výdavkom mladého človeka v jej veku, jej záujmov. Samotná odôvodnenosť potrieb
vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu

k dieťaťu, ktoré možno očakávať, pričom miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a
fyzickej vyspelosti, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a formy prípravy na budúce povolanie. Zároveň
je potrebné však uviesť, že odôvodnenosť potrieb dieťaťa závisí od schopností a možností rodičov.
Táto je úmerná životnej úrovni rodičov, pričom je potrebné uviesť, že zákon nepripúšťa výnimku z
práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, preto potom aj s prihliadnutím na to súd bol toho

názoru, že z príjmu ktorý má otec navrhovateľky teda povinný vo výške 1 700,- Eur je on schopný
podieľať sa na zabezpečení potrieb navrhovateľky výživným vo výške 220,- Eur mesačne. Vyživovaciu
povinnosť k navrhovateľke však má aj jej matka, obidvaja rodičia majú každý ešte vyživovaciu povinnosť
k maloletej Sofii Osackej, pričom matka navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť k nej jednak formou
poskytovania vecných plnení t. j. napr. bývania, stravovania, nákupom ošatenia, obuvi, zabezpečovaním

jej potrieb v súvislosti s jej štúdiom, voľno časovými aktivitami a poskytovaním vreckového ako aj
osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť. Zároveň je tiež potrebné poukázať na to, že
ak dieťa to je navrhovateľka žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná
úroveň druhého rodiča je potom možné zaviazať povinného rodiča na plnenie všetkých odôvodnených
potrieb dieťaťa a súd vychádza z predpokladu, že druhý rodič si plní vyživovaciu povinnosť výkonom

osobnej starostlivosti a poskytovaním bývania. Z uvedenej konštrukcie aj súd čiastočne vychádzal, keď
porovnal príjmy rodičov navrhovateľky, kedy povinný mám príjem z pracovnej činnosti cca 1 700,-
Eur netto a matka navrhovateľky príjem cca 530,- Eur netto. Je tiež potrebné uviesť, že povinný aj
s poukazom na stanovisko navrhovateľky k jeho príjmu už činnosť súkromne hospodáriaceho roľníka
ukončil (25.04.2017), pričom však podľa čestného prehlásenia od smrti svojho otca žiadne výnosy z

tejto činnosti nemal. Zároveň pokiaľ ide o ďalšie výdavky povinného (platenie poistiek, leasingu, úverov)
súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorého cieľom je najmä zvyšovanie miery
rodičovskej zodpovednosti a to tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa a každý rodič
je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa až potom má právo zostávajúce finančné prostriedky
využiť na uspokojenie svojich potrieb a na tieto výdavky neprihliadol. Podľa názoru súdu potom takto

určené výživné vo výške 220,- Eur od povinného teda otca spolu s výživným od matky, prídavkami
a daňovým bonusom predstavuje čiastku výživného ktorá zabezpečí potreby navrhovateľky. Keďže
však navrhovateľka podaným návrhom žiadala výživné vo výške 350,- Eur mesačne súd preto potom s
prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody vo zvyšku jej návrh zamietol.

11. Keďže súd určil výživné počínajúc dňom podania návrhu t. j. 27.03.2017 za obdobie od uvedeného
dňa ku dňu rozhodnutia súdu t. j. k 30.06.2017 vznikol na výživnom nedoplatok vo výške 395,50 Eur
(za obdobie apríl až jún 2017 = 660,- Eur t. j. 3 mesiace x 220,- Eur + nedoplatok za mesiac marec od
27.03.2017 do 31.03.2017 = 35,50 Eur, t.j. 695,50 Eur - 300,- Eur t. j. zaplatené výživné po 100,- Eur
za mesiac apríl, máj a jún vo výške 300,- Eur = 395,50 Eur) uvedený nedoplatok súd povolil povinnému

splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných súčasne s bežným výživným, počínajúc mesiacom
júl 2017 a to v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP pod stratou výhody splátok.12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V mimosporových
konaniach totižto platí, že každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Zároveň okresný

súd nezistil, že by tu boli také okolnosti na základe ktorých by mohol súd rozhodnúť aj s ohľadom na
ustanovenie § 55 CMP a priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
vo Veľkom Krtíši.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto r