Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211817
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416211817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. O. M.Á.,
G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z. Č.. X, v konaní o zaplatenie 3.183,25 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.462,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
%ročnezosumy1.595,81Eurod24.10.2015dozaplatenia,všetkovlehote3dníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť
zaplatiť sumu 3.183,25 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.980,- Eur od 24.10.2015
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že sa
jedná pohľadávku postúpenú mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, ktorá uzavrela so
žalovanou dňa 17.09.2012 zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky.

Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie podmienky boli upravené v zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere
podľa§497až507Obchodnéhozákonníkazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Dlžnásumapredstavuje
istinu 1.980,- Eur, úrok 1.011,95 Eur, úrok z omeškania 111,68 Eur a poplatky 79,62 Eur.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 14.03.2017. K veci sa nevyjadrila.

3. Súd na pojednávaní dňa 13.06.2017 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej,
ktoráprevzalapredvolaniedňa31.05.2017.Žalobcacestousvojhoprávnehozástupcuzotrvalnažalobe,
žiadal jej vyhovieť.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o splátkovom úvere a s ňou
súvisiaci formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné
podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, pokus o zmier, poštové podacie hárky,
prehľad platieb) mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 17.09.2012 so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru (ako to vyplýva aj zo súvisiaceho formulára štandardných európskych informáciína č.l. 7 a nasl. spisu) žalovanej vo výške 1.980,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 84 mesačných splátkach
po 47,37 Eur so splatnosťou splátok 23. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 23.10.2012.
Konečná splatnosť úveru bola v zmluve uvedená na deň 23.09.2019, výška úrokovej sadzby fixná 17,90

% ročne zohľadňujúca zľavu z úrokovej sadzby, RPMN 23,57 %, priemerná RPMN 19,08 %, celková
čiastka 3.841,58 Eur.

5. Ako vyplýva z predloženého prehľadu platieb, žalovaná splátky riadne a včas neuhrádzala a celkovo
uhradila len sumu 384,19 Eur (úhrada väčšej sumy tvrdená ani preukázaná nebola). V dôsledku toho

potom Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 10 časti
I. úverovej zmluvy vyhlásila listom zo dňa 30.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. List si žalovaná
podľa doručenky prevzala dňa 05.10.2015. Súčasne tak zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
23.10.2015 (a jej prílohou) ako aj oznámením o postúpení zo dňa 30.10.2015 (č.l. 31 spisu) mal súd za
preukázané, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy bola Slovenskou sporiteľňou,
a.s. postúpená žalobcovi, keď z obsahu zmluvy o postúpení je zrejmé, že predmetom postúpenia bola

nielen istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo.

6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je nepochybné, že ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca
žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a
žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

7. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
Nakoľko si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi nesplnila, je
povinná zaplatiť svoj dlh žalobcovi, ktorý právo na jeho zaplatenie nadobudol zmluvným postúpením

pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy a
oznámenia o postúpení, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom
spore.

8. Súd však musel čiastočne zamietnuť žalobu čo sa týka istiny i žalovaných úrokov a úrokov z

omeškania, nakoľko (ako už hovorí názov zmluvy) je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť aj pod
právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca
žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle §

52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán
- spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497
Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského

úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdaťsvojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet
rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník určitý inštitút (napr. premlčanie) upravuje
a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v

tejto prejednávanej veci aplikovala obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské.
Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne
vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný
prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením
poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Z uvedeného vyplýva, že ohľadne žalovanou celkovo zaplatenej sumy 384,19 Eur bolo potrebné túto
podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať najskôr na istinu a potom na iné nároky veriteľa
(úroky, resp. poplatky). Podľa tohto ustanovenia totiž platí, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu

sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Preto súd zo
žalovanej istiny úveru vo výške 1.980,- Eur priznal žalobcovi len sumu 1.595,81 Eur (1.980,- Eur mínus
384,19 Eur).

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods.
3 Občianskeho zákonníka platí, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

14. Vzhľadom na uvedené súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi v plnej výške žalované úroky

v sume 1.011,95 Eur a úroky z omeškania v sume 111,68 Eur, pretože v zmluve je uvedené, že úroky
sú splatné mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci. To znamená, že pokiaľ žalobca požadoval
v rámci úrokov aj úroky z istiny 1.980,- Eur za obdobie od 23.01.2013 do 23.12.2013 (rozpis výpočtu
úrokov v rámci vyjadrenia zo dňa 01.06.2017 na č.l. 63pv spisu), boli tieto úroky v celkovej výške 332,13
Eur premlčanými vzhľadom na uplynutie trojročnej premlčacej doby ohľadne nich ešte pred podaním

žalobynatunajšísúddňa30.12.2016.Toistéplatíajohľadneúrokovzomeškaniažalovanýchzaobdobie
od 23.06.2013 do 23.12.2013 v sume 3,99 Eur, ktoré tiež z dôvodu premlčania súd nemohol žalobcovi
prisúdiť. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 2.462,94 Eur (istina 1.595,81
Eur + úroky 679,82 Eur + úroky z omeškania 107,69 Eur + poplatky 79,62 Eur priznané v celej výške,
pretože tieto boli dojednané jasne a prehľadne v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere) a vo zvyšku

žalobu zamietol.

15. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaná sa so zaplatením celého dlhu dostala do omeškania podľa § 563 OZ dňom 24.10.2015
vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom banky zo dňa 30.09.2015. Tento prevzala
dňa 05.10.2015, pričom bola vyzvaná na úhradu dlhu do 15 dní. Preto odo dňa 24.10.2015 až dozaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná
ku dňu 24.10.2015 vo výške 0,05 % ročne plus 8 percentuálnych bodov) zo sumy 1.595,81 Eur.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemáprávonanáhradutrovkonania.Žalobcasadomáhalúhradyčiastky3.183,25Eurspríslušenstvom,
úspešný bol v rozsahu 2.462,94 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po
zaokrúhlení 77 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 23 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje

54 % (77 % mínus 23 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom
na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.