Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206323
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115206323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Mgr. B. U., bytom R., A. E. XXXX/
XXX, podnikajúci pod obchodným menom Mgr. B. U., s miestom podnikania D., U. E. XXXX, IČO: XX
XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv.
Anny 7269/20A, proti žalovanému C. Q., bytom F., Q. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrej Jaroš, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, o zaplatenie sumy 3.600 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. júna 2016,
č.k. 13C/132/2015-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.600,- eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 1.378,58 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.162,58
eur a zaplateného súdneho poplatku v sume 216,- eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 588 Občianskeho zákonníka

ako aj ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal splnenia povinnosti
žalovaného z kúpnej zmluvy, ktorú podľa jeho tvrdenia vzájomne uzatvorili, žalobca ako predávajúci a
žalovaný ako kupujúci, pričom predmetom kúpnej zmluvy mal byť motocykel. Ide o nesplnenú povinnosť
žalovaného ako kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny, žalobca uviedol, že dôkazom o uzatvorení
kúpnej zmluvy je osvedčenie o evidencii, ktoré je prílohou k návrhu a tak isto konanie samotného
žalovaného, ktorému bola doručená faktúra, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému kúpnu cenu. Na
tomto tvrdení zotrval počas celého konania. Žalovaný popieral, že by so žalobcom uzatvoril kúpnu

zmluvu. Kúpna zmluva je jednou s najbežnejších uzatváraných zmlúv. Ako zmluvný typ, ktorá nie
je uzatvorená medzi podnikateľmi je upravená v Občianskom zákonníku. Ide o dvojstranný právny
úkon pozostávajúci z návrhu, teda oferty a prijatia návrhu, akceptácie, spočívajúci vo vzájomnom a
obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete
kúpy a kúpnej cene pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda

zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Z tohto potom možno vyvodiť záver, že predpokladom platného uzatvorenia je adresnosť právnych
úkonov určitému subjektu a zhodnoť obsahu právnych úkonov prejavená navonok. Vo všeobecnosti pre
občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania určitej skutočnosti zaťažujev konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej
vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať
zásadne určuje hmotnoprávna norma. Ak by súd rozhodoval iba na základe nepreukázaných tvrdení

účastníkovkonania,automatickybyporušilzákladnúzásaduatozásadunestrannosti,ktorýmzákonným
vyjadrením je ust. § 18 O.s.p..

2. Preto súd uzavrel na základe vykonaného dokazovania, že možno objektívne pochybovať o tom, kto
so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu k predmetnému motocyklu, resp. že ju s ním uzatvoril žalovaný.

Pri pochybnostiach o tvrdených skutočnostiach nie je možné konštatovať riadne unesenie dôkazného
bremena účastníkom konania ohľadom jeho tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má potom za
následok procesný neúspech. To, že by kupujúcim vozidla bol žalovaný možno usudzovať z toho, že
žalobca disponoval kópiou jeho občianskeho preukazu a tiež z toho, že žalovaný si prevzal od neho
motocykel a bol na dopravnom inšpektoráte za účelom nahlásenia zmeny vlastníka motocykla a bol v
osobnomkontaktesožalobcom.Taktiežztoho,žespoločnosťIRO,s.r.o.nemalazaevidovanýmotocykel

vo svojom majetku v účtovníctve.

3. Naproti tomu, že kupujúcim bola Obchodná spoločnosť IRO, s.r.o. možno usudzovať z výpovedí
oboch konateľov spoločnosti, ďalej z toho, že žalobcovi bolo touto spoločnosťou predané motorové
vozidla so zľavou 18,50% z kúpnej ceny a tiež z toho, že žalobca motocykel priviezol do predajne

spoločnostiIRO,s.r.o.,kdenáslednetentoajzostal.Ďalejzoskutočnosti,ktorúuviedolsamotnýžalobca,
že nižšia kúpna cena bola kompenzáciou za nižšiu kúpnu cenu za auto Dácia Duster, ktorú kúpil od
spoločnosti IRO, s.r.o., t.z. že kúpna cena bola kreovaná na inú kúpnu zmluvu, ktorú uzatváral žalobca
so spoločnosťou IRO, čo žalovaný nemohol ovplyvniť, keďže ju neuzatváral so žalobcom on. Rovnako
tomu nasvedčuje aj to, že celý proces komunikácie trval dlhšie, rovnako to, že žalobca odmietol ponuku

na kúpu motocykla od spoločnosti Yamaha za kúpnu cenu 5.000,- eur s tým, že tieto skutočnosti uviedol
vo svojej výpovedi samotný žalobca. K rovnakému záveru vedú súd aj skutočnosti, že to bol žalobca,
kto kontaktoval konateľa Obchodnej spoločnosti IRO, s.r.o., či by bolo možné započítať na kúpnu cenu
motorového vozidla hodnotu, resp. kúpnu cenu predmetného motocykla a rovnako aj to, že motocykel
bol žalovanému poskytnutý spoločnosťou IRO, s.r.o. ako pracovná odmena. Táto skutočnosť vyplýva

jednak z výpovedí svedka D. Q. a B. D. a tiež zo zápisnice zo sadnutia konateľov Obchodnej spoločnosti
IRO, s.r.o. zo dňa 08.10.2013.

4. Na základe tohto dokazovania tak nie je možné s určitosťou alebo bez závažných pochybností
uzavrieť, že žalovaný naozaj uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu. Žalobca pritom uviedol iba to, že

dôkazomuzatvoreniakúpnejzmluvyjeosvedčenieoevidenciiatakistokonaniesamotnéhožalovaného,
ktorému bola doručená faktúra a ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému kúpnu cenu. Svedkyňa Ing. L. L.,
ktorá bola prítomná pri predmetných rokovaniach skutočnosť, že kupujúcim bol žalovaný dedukovala iba
z toho, že otec žalovaného chcel, aby si žalovaný kúpil pomalšiu motorku. Tak isto je potrebné uviesť,
že vystavenie faktúry ako jednostranný právny úkon nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Je

potrebné uviesť, že žalobcovi zrejme nič nebránilo uzatvoriť kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorá by
bola vhodným dôkazným prostriedkom o existencii vzájomných práv a povinností strán z kúpnej zmluvy.
V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné práva patria bdelým, podľa
ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva.

5. Z vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou,
resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. V dôsledku tohto súd nemohol
rozhodnúť o splnení povinnosti žalovaného, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal. Vo vzťahu k
listinnému dôkazu a to zápisnici konateľov Obchodnej spoločnosti IRO, ktorá mala byť vykonštruovaná

a účelová, súd uvádza, že táto okolnosť bola vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka B. D., ktorý pod
trestnoprávnyminásledkamikrivejvýpovedevypovedal,ženatejtozápisnicijeajjehopodpisaspomenul
si aj na konanie z tohto zasadnutia.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1

O.s.p.,kedysúdrozhodolouplatnenýchtrováchprávnehozastúpeniatak,žezaúčelnevynaloženétrovy
právneho zastúpenia považoval 6 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov s tým, že celková
výška odmeny predstavuje 968,82 eur. Právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH a preto súd zvýšil
priznanú odmenu o 20% DPH, teda o sumu 193,76 eur. Celková suma odmeny spolu s náhradami avyššie uvedením zohľadnením dane predstavuje 1.162,58 eur. Súd pri rozhodovaní o trovách konania
prihliadal aj k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní nie sú
dané. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovaného zo zákona

na účet právneho zástupcu žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, kedy

ichnevyhodnotilvovzájomnýchsúvislostiachapriklonilsalenktvrdeniamižalovaného,ktorýopakovane
uvádzal, že motocykel dostal ako odmenu za prácu v spoločnosti IRO, s.r.o., pričom tento motocykel v
majetku tejto spoločnosti nefiguroval. Žalobca tvrdil, že predaj motocykla nebol viazaný na poskytnutie
zľavy z ceny auta a nikdy s nikým v tomto smere nerokoval. Ak by to aj mala byť pravda, nevidí dôvod
prečo by o motocykli mal rokovať so žalovaným, ktorý nie je majetkovo prepojený so spoločnosťou.
Pokiaľ by mala spoločnosť IRO vziať od žalobcu motocykel ako zápočet na kúpnu cenu sú k tomu

potrebné aj iné, predovšetkým účtovné úkony, ktoré nikdy neboli zrealizované. Naviac žalobca v konaní
tvrdil, že zľava z kúpnej ceny bola poskytnutá preto, že auto bolo jazdené a malo najazdených viac
ako 20.000 km a prasknuté čelné sklo. Zľava 18,5% bola poskytovaná z ceny nového vozidla a nie z
ceny jazdeného vozidla, ktoré kupoval od spoločnosti IRO, s.r.o.. Súd nesprávne dospel k záveru, že
kupujúcim mohla byť spoločnosť IRO, s.r.o. k čomu ho viedla aj tá okolnosť, že žalobca jednal s D. Q..

Súd vôbec nevenoval pri vyhodnocovaní dôkazov skutočnosti, že žalovaný a D. Q. sú otcom a synom a
pracujú v jednej obchodnej spoločnosti. Motocykel nemohol byť poskytnutý žalovanému spoločnosťou
IRO, s.r.o., nakoľko ho táto nikdy nemala vo svojom majetku. Mal preto za to, že súd nesprávne
vyhodnotil dôkaz a to aj zápisnicu konateľov spoločnosti, o ktorej žalobca tvrdil, že je vykonštruovaná
a účelová. K tomu, že zápisnica zo dňa 08.10.2013 bola vyhotovená účelovo ho vedie aj ten fakt,

že žalovaným nebola predložená hneď, ale až na druhom pojednávaní vo veci. Predložil ďalej cenník
vozidiel Dácia Duster z januára 2014, z ktorého vyplýva, že takéto vozidlo malo bežnú predajnú cenu
11.590,- eur, pričom rovnaká je aj cena na vystavenej faktúre spoločnosti IRO, s.r.o.. Z tohto je potom
zrejmé, že žiadna zľava zo zníženej kúpnej ceny poskytnutá nebola. Okrem toho súd neprihliadol ani
na rodinné vzťahy účelovo výpovedí žalovaného a jeho otca s tým, že v súčasnej dobe je spoločnosť

IRO, s.r.o. a žalobca by sa v konkurznom konaní, ani svojich práv nemohol domáhať, keďže obchodná
spoločnosť IRO, s.r.o. nemala predmet kúpy nikdy vo svojom majetku. Poukázal na nedostatok právnej
istoty, nakoľko v súčasnej dobe nemá ani kúpnu cenu, ani predmet kúpy a konaním žalovaného a jeho
otca sa dostal do stavu, kedy má ešte platiť trovy konania a súd poskytol ochranu žalovanému, ktorý si
neplní svoje povinnosti a tiež nezákonnému konaniu spoločnosti IRO, s.r.o..

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že považuje žalobcove
tvrdenia za účelové a zavádzajúce. Z výpovedí samotného žalobcu vyplýva, že tento kontaktoval a
komunikoval s D. Žuchom, ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti B., s.r.o. s tým, že je zrejmé,

že žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na všetkých podstatných náležitostiach kúpnej
zmluvy. D. Q. bol v tom čase konateľom spoločnosti IRO, s.r.o. s tým, že súd musí pri rozhodovaní byť
nezávislý a nestranný a jeho povinnosťou brať do úvahy pri rozhodovaní dôkazy a tvrdenia všetkých
účastníkovkonania.Sohľadomnavyššieuvedenésúdporiadnomadôkladnomvykonanomdokazovaní
dospel k názoru, že nie je možné s určitosťou alebo aspoň bez vážnych pochybností uzavrieť, že

žalovanýnaozajuzatvorilsožalobcomkúpnuzmluvu.Anizvýzvyzodňa18.11.2013,naktorúsažalobca
odvoláva nevyplýva jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy. Vo veci poskytnutia zľavy na osobné motorové vozidlo Dacia Duster žiadnym
spôsobom nevyplýva, že táto zľava bola poskytnutá z dôvodu, že išlo o jazdené vozidlo s poškodeným
čelným sklom. Skutočnosť, že D. Q. a žalovaný sú otec a syn nepreukazuje tú skutočnosť, že s ohľadom

na príbuzenský vzťah došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda so žalovaným. Pokiaľ žalobca namieta
účelovosť spísanie zápisnice konateľov, v tomto smere sa vyjadril sa súčasný konateľ spoločnosti IRO,
s.r.o. B. D., ktorý uviedol, že zápisnice sa spisovali aj v iných prípadoch, t.z. že nešlo o prvý prípad
spísania zápisnice. To, že spoločnosť IRO, s.r.o. je v súčasnosti v konkurze, nie je dôvod, ktorý by priamo
súvisel s prejednávanou vecou, nakoľko žalobca podal žalobu na súde skoro dva roky, po skutočnosti

ktorú uvádza v podanej žalobe. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby uzatvoril kúpnu zmluvu v písomnej
forme, ktorá by bola vhodným dôkazným prostriedkom o existencii vzájomných práv a povinností strán
kúpnej zmluvy. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.9. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

11. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový
Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil a zrušil pôvodne platný Občiansky súdny poriadok. V rámci
prechodných ust. § 470 ods. 1, 2, CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava

tak dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku. Predkladateľ však pamätá aj na situácie, kedy by nová právna
úprava zhoršila postavenie strany, a tieto rieši v prechodnom ustanovení s tým, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z toho

teda vyplýva, že keďže súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
tak z hľadiska procesného odvolací súd posudzoval danú právnu vec z pozície Občianskeho súdneho
poriadku.

12. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť

záveru rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval,
keď rozhodol v zmysle výroku svojho rozhodnutia, pričom dôvody, pre ktoré tak urobil správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia a s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací
súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13.Súdprvejinštanciezaložilsvojezamietavéstanoviskovprejednávanejvecinaneunesenídôkazného
bremena zo strany žalobcu o jeho tvrdeniach, na základe ktorého by sa odvíjal právny vzťah medzi
účastníkmi konania. Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania
pred súdom prvej inštancie vyplývala procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z
ktorýchodvodzujesvojeprávo,alebopovinnosťprotistranyaprocesnápovinnosťoznačiťdôkazy,ktorým

chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového
konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to,
ževkonanínebolipreukázanéjehotvrdenia;tátozodpovednosťsaprejavívjehoprocesnomneúspechu.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania
určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného

bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej normy). V zásade platí, že dôkazné
bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.

14. Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale zároveň aj ich
procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitová. V zmysle § 120 ods.

4 O.s.p. okrem výnimiek v ňom uvedených, je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie vo veci, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie podľa § 115a O.s.p., najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada.

15. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy. O tom, ako v tej ktorej veci prebiehalo konanie vrátane dokazovania

nasúdochnižšíchstupňoch,môžeodvolacísúdusudzovaťlenzobsahuspisu,t.z.zozápisnícosúdnych
pojednávaniach.16. Zároveň z ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie
platilo, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci.

17. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, keďže predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkov
sa mal odvíjať od kúpnej zmluvy údajne uzatvorenej medzi účastníkmi konania, obsah dôkazného
bremena spočíval v preukázaní, že žalobca ako predávajúci mal bremeno tvrdenia, že s kupujúcim,

teda so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia,
že zmluva bola uzavretá. V prejednávanej veci však žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože
sám vo svojich výpovediach pripúšťal, že predaj daného motocykla súvisel úzko s kúpou osobného
motorového vozidla, ktoré mal v úmysle kúpiť od spoločnosti IRO, s.r.o., pričom súd prvej inštancie
sa dôsledne zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré predložil ako žalobca, tak aj žalovaný, ktorý popieral

svoju vecnú pasívnu legitimáciu, nakoľko uvádzal, že k prevodu daného motocykla nedošlo medzi ním
a žalobcom, ale medzi žalobcom a spoločnosťou IRO, s.r.o., v ktorej pracoval. Súd prvej inštancie sa
dôsledne zaoberal všetkými tvrdeniami, ako aj dôkazmi a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetná
kúpna zmluva bola uzavretá len ústnou formou, vychádzal preto len z nepriamych dôkazov, ktoré boli
v spise založené. So všetkými týmito dôkazmi sa v konečnom dôsledku aj správne vyporiadal a v

konečnom dôsledku na základe listinných a svedeckých dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru,
že žalobcovi sa v prejednávanej veci nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v tom kontexte, že by k
uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť medzi ním a práve žalovaným. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou,

resp. nepodarilo sa mu vyvrátiť pochybnosti o jej existencii. Pokiaľ sa teda žalobcovi v prejednávanej
veci nepodarilo preukázať uzavretie kúpnej zmluvy priamo so žalovaným, nemohol byť dôvodný ani
jeho návrh na zaplatenie kúpnej ceny v ním požadovanej výške. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu
prvej inštancie a vo zvyšku naňho v celom rozsahu poukazuje.

18. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o
náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a preto aj v tejto časti poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, pričom ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by v spore úspešnému žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov

konania voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bola priznaná ich náhrada voči
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu

trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, rozhodnutím ktorým sa konanie končí, pričom o výške o
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).