Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205579
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315205579.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne Obec Kalinov,

Kalinov 81, IČO: 00 323 080, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6,
Stropkov, proti žalovanému M.. G. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom
Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, Humenné, o zaplatenie 2 803,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 12.5.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 2 803,32 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2 552,83 eur

od 19.12.2014 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 250,20 eur od
19.12.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. XCpr/X/XXXX-XX zo 14.1.2016 podanú žalobu zamietol v
celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému trovy konania.

3. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XXCoPr/X/XXXX-XXX z 20.2.2017 zrušil rozsudok a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že názor súdu prvej
inštancie o tom, že aj prípadný súhlas starostu so znížením platu by zaväzoval starostu len na jeden
rok, nie je správny. Ak by starosta súhlasil so znížením svojho platu, toto zníženie by trvalo buď po
starostomurčenúdobualebodonovéhourčeniaplatu,pričomurčenieplatunemôžemaťvtomtoprípade
spätnú platnosť. Skutkové zistenia ohľadom súhlasu starostu so znížením platu v rozsudku absentujú
z dôvodu nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že aj prípadný súhlas so znížením by trval len po
dobu jedného roka.

4. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie povinnosť zistiť, či žalovaný ako
starosta súhlasil so znížením svojho platu, prípadne na akú dobu. Zohľadní pritom listinné dôkazy, aj
výpoveď žalovaného. Ak súhlas so znížením platu bol daný a nebol časovo obmedzený, patrí starostovi
znížený plat až do nového určenia platu, nie však so spätnou platnosťou. Ak súd prvej inštancie zistí, že
žalovanému bol vyplácaný vyšší plat ako mu patril, zistí jeho výšku v jednotlivých mesiacoch ako rozdiel
medzi vyplateným platom a zákonným nárokom.

5. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný bol v období od 27.11.2010 do 2.1.2015 starostom
obce U., ktorá má približne 272 obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa26.6.2012 schválilo uznesenie č. X/XXXX, ktorým zvýšilo plat starostu z doterajších 920 eur na 1 054
eur mesačne v hrubom príjme. Tento plat mu bol vyplácaný mesačne od 1.7.2012 do 27.11.2014.

6. Dňa 15.11.2014 sa na území SR konali voľby do orgánov samosprávy obcí, pričom žalovaný nebol
zvolený za starostu obce na ďalšie funkčné obdobie. Nezvolal však ustanovujúce zasadnutie nového
obecného zastupiteľstva, naopak, dňa 27.11.2014 sa konalo obecné zastupiteľstvo poslancov zvolených
v roku 2010. Na tomto zastupiteľstve poslanci schválili uznesenie č. XX/XXXX, na základe ktorého malo
dôjsť k dorovnaniu platu starostu za roky 2013 a 2014, v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. ustanovenia §

3 ods. 1, na minimálnu hodnotu určenú zákonom, t. j. 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v
národnom hospodárstve.

7. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný postupoval protizákonne, keď nezvolal v súlade s § 12 ods.
1, tretia veta Zák. č. 369/1990 zbierky ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva. Naopak, zvolal
zasadnutie pôvodných poslancov, ktorí prijali uznesenie o dorovnaní platu starostu. Podľa žalobkyne

je schválené uznesenie pre svoju retroaktívnosť podľa § 39 OZ neplatné, lebo svojim obsahom a
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a zároveň sa prieči dobým mravom. Poslanci obecného
zastupiteľstva nie sú oprávnení alebo splnomocnení na rozhodovanie platu starostu obce spätne, ale
môžu len určiť plat starostu podľa osobitného zákona do budúcna. V súlade s § 4 ods. 7 Zák. č. 253/1994
Z. z. v obci s počtom obyvateľov do 500 možno so súhlasom starostu znížiť 1,49-násobok platu až na 0-

násobokpočasjehofunkčnéhoobdobia.Akajposlanciobecnéhozastupiteľstvadňa27.11.2014schválili
dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014, žalovaný mal pozastaviť výkon uznesenia obecného
zastupiteľstva, pretože toto uznesenie odporovalo zákonu a zároveň bolo pre obec zjavne nevýhodné
a žalovaný ako starosta ho nemal podpísať.

8. Naopak, žalovaný ako starosta obce dal pokyn, aby dňa 18.12.2014 mu bola vyplatená mzda vo výške
3 352 eur tak, ako je to uvedené vo výplatnej páske za mesiac november 2014 a tiež dal dňa 31.12.2014
pokyn, aby mu bola vyplatená suma 1050,13 eur ako výplata platu za mesiac december 2014.
Žalobkyňa však mala postupovať podľa uznesenia č. X/XXXX a žalovanému mal byť vyplatený plat za
mesiac november 2014 len vo výške 799,56 eur a za mesiac december 2014 mu mal byť vyplatený plat

len vo výške 799,73 eur. Žalovaná suma vo výške 2 803,23 eur pozostáva z rozdielu súčtu žalovanému
vyplateného platu za mesiace november a december 2014 /spolu vo výške 4 402,52 eur/ a súčtu platu,
ktorý mu mal byť vyplatený za tieto mesiace, spolu vo výške 1 599,29 eur.

9. Žalobkyňa uviedla, že podľa § 39 OZ je uznesenie č. XX/XXXX z 27.11.2014 neplatným právnym

úkonom a teda žalovaný musí z titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobkyni rozdiel vo výške 2
803,23 eur.

10. V priebehu dokazovania právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu tak, že žalovaný získal majetkový
prospech buď bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol. Javí sa, že to bolo asi bez právneho dôvodu, lebo mandát poslancov
zvolených v obci U. vo voľbách v roku 2014 vznikol dňom ich voľby, t. j. 15.11.2014. Preto poslanci
zvolení vo voľbách v roku 2010 nemohli po tomto termíne prijímať žiadne platné uznesenia, lebo ide
o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie a takéto rozhodnutie sa
považuje za ničotné. Mandát poslanca obecného zastupiteľstva vzniká voľbou, ale poslanec sa ho ujíma

až zložením sľubu. Je potrebné však rozlišovať volebné a funkčné obdobie. Obecné zastupiteľstvo
zvolené dňa 15.11.2014 na svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 zrušilo uznesenie obecného zastupiteľstva
č. XX/XXXX z 27.11.2014.

11. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť, lebo je neopodstatnená a ničím neodôvodnená.

12. Poukázal na zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci
a primátorov miest. Tento zákon mimo iného ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov,
pričom starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom
hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok

a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. V danom prípad patril starostovi obce U.
plat vo výške 1,49-násobku priemernej mzdy. Keďže priemerná mzda za rok 2012 predstavovala sumu
805 eur a za rok 2013 sumu 824 eur, prislúchal starostovi obce U. v roku 2013 plat vo výške 1 120 eur a
v roku 2014 plat vo výške 1 228 eur. Plat starostu nemôže byť nižší, naopak je v kompetencii obecnéhozastupiteľstva tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%. Ak by obecné zastupiteľstvo o plate starostu
vôbec nerozhodlo, hoci má povinnosť prerokovať ho raz ročne, plat starostu nemohol byť nižší ako je
to uvedené v § 3 ods. 1 citovaného zákona. Jedinou výnimkou je ustanovenie § 4 ods. 7 citovaného

zákona, keď obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek so súhlasom
starostu plat znížiť až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia. Teda ak obecné zastupiteľstvo v U.
uznesením č. X/XXXX schválilo od 1.7.2012 zvýšenie platu starostu z 920 eur na sumu 1 054 eur, bolo
to rozhodnutie chybné a v rozpore so zákonom. Za rok 2012 prislúchal starostovi obce U. plat vo výške 1
172 eur a to bez ohľadu na rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Zároveň z tohto rozhodnutia nevyplýva

jednoznačný súhlas starostu so znížením platu podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona. Ak poslanci obce na
svojom zasadnutí dňa 27.11.2014 schválili dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014, postupovali
plne v súlade so zákonom. Teda tvrdenie žalobcu, že toto rozhodnutie je absolútne neplatným právnym
úkonom je nepravdivé a ničím nepodložené, lebo starostovi obce patrí plat v súlade so zákonom, t. j.
1,49-násobok priemernej mzdy.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starostu žalobkyne, výsluchom žalovaného, vypočul svedkyňu
J. H. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s osvedčením o zvolení žalovaného za starostu, s
výpismi z uznesení obecného zastupiteľstva obce U. č. X/XXXX, č. X/XXXX, č. X/XXXX, č. XX/XXXX a
č. XX/XXXX, so zápisnicami obecného zastupiteľstva obce U. z 27.10.2010, zo 7.2.2011, z 26.6.2012
a z 27.11.2014, ako aj s výplatnými páskami žalovaného za mesiac november a december 2014 a

kolaudačnýmrozhodnutímMestaMedzilaborceč.XX/XXXXXX/ML-XXXz19.11.2012azistilnasledovný
skutkový stav.

14. Z osvedčenia Miestnej volebnej komisie v U. z 15.12.2010 vyplýva, že žalovaný bol dňa 27.11.2010
zvolený za starostu obce U..

15. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce U. konaného dňa 27.10.2010 vyplýva, že
v bode 8 poslanci prejednali výšku mesačného platu starostu obce, ktorý doteraz za mesiac 12/2010
bol 1 z celého mesačného platu, ktorý patrí starostovi v obci do 500 obyvateľov. Tento mesačný plat za
12/2010bol614eur,alestým,ženaďalšomzasadnutísatentoplatdefinitívneupraví.Ztohtozasadnutia

bolo vyhotovené uznesenie č. X/XXXX podľa ktorého bol schválený návrh platu novozvoleného starostu
obce - dočasný.

16. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce U. zo 7.2.2011 vyplýva, že v bode 14 bol
upravený plat starostu obce na 75% z výšky platu, čo činí 920 eur mesačne. Z tohto zasadnutia bolo

vyhotovené uznesenie č. X/XXXX, kde sa konštatuje, že obecné zastupiteľstvo prejednalo úpravu platu
starostu obce.

17. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce U., konaného dňa 26.6.2012 mimo iného
vyplýva, že v bode 8 tohto zasadnutia „dal starosta návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších 70%

na 90% celkovej výšky platu starostu, ktorý mu prináleží v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. o platových
pomeroch starostov obcí, starosta dal na hlasovanie a poslanci to jednohlasne schválili, zmena platu
od 1.7.2012“.

18.Ztohtozasadnutiaobecnéhozastupiteľstvabolurobenývýpiszuzneseniač.X/XXXXtak,že„obecné

zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa 26.6.2012 schválilo od 1.7.2012 zvýšenie platu starostu
obce v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z., novelizovaného č. 154/2011 Z. z., z doterajších 920 eur na 1 054
eur mesačne v hrubom príjme“.

19. Zo zápisnice o zasadnutí obecného zastupiteľstva obce U., konaného dňa 27.11.2014 vyplýva, že v

bode 5 zasadnutia „Zároveň poslanci odsúhlasili dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014 podľa
Zák.č.253/1994Z.z.vzmysleustanovenia§3ods.1,nakoľkovtýchtorokochplatstarostunedosahoval
súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov
ŠÚ a násobku podľa § 4 ods. 1. Tento návrh dal na hlasovanie. Poslanci jednohlasne návrh schválili“.

20. Z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva bol vyhotovený výpis z uznesenia č. XX/XXXX, ktorým
„Obecné zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa 27.11.2014 schválilo dorovnanie platu starostu
obce za roky 2013 a 2014, v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. ustanovenia § 3 ods. 1, na minimálnu hodnotu
určenú zákonom, t. j. 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v NH“.21. Do konania bol predložený aj výpis uznesenia obecného zastupiteľstva obce U. č. XX/XXXX, ktoré
na svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 „prejednalo a schválilo zrušenie uznesenia č. XX/XXXX o mzdovom

doplatku bývalému starostovi M.. G. U. za roky 2013 a 2014 do výšky súčinu priemernej mesačnej mzdy
pracovníka a násobku podľa § 4 ods. 7“.

22. Do konania boli predložené aj výplatné pásky žalovaného za mesiac november 2014, kde mu bola
vyplatená čistá mzda vo výške 3 352,39 eur a za mesiac december 2014, kde mu bola vyplatená mzda

vo výške 1 050,13 eur.

23. Starosta žalobkyne na pojednávaní uviedol, že funkcie starostu obce U. sa ujal dňa 2.1.2015, teda
tridsiaty deň po konaní volieb do orgánov samosprávy v roku 2014 a to z dôvodu, že žalovaný nezvolal
obecné zastupiteľstvo v lehote 30 dní od konania volieb. Po nástupe do funkcie zistil, že po voľbách v
roku 2014 sa konalo obecné zastupiteľstvo, na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktorým poslanci schválili

dorovnanie platu starostu a odmeny pre poslancov. Obec sa rozhodla, že podá žalobu, ktorou bude od
žalovaného žiadať, aby vrátil dorovnanie mzdy, ktoré mu bolo schválené týmto uznesením. Obec má za
to, že na tieto peniaze už žalovaný nemal nárok a išlo o mrhanie peňazí z obecnej kasy.

24. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2010 bol zvolený za starostu obce U.

a išlo o jeho prvé funkčné obdobie. V roku 2010 mu bol určený plat, ale nižší, na aký mal nárok, lebo
v tom čase mala obec rozpracovaný projekt na vybudovanie Domu smútku, ale nemala na to dostatok
finančných prostriedkov. V roku 2012 došlo k dokončeniu tejto stavby a žalovaný navrhol, aby mu bol
zvýšený plat, na ktorý mal podľa zákona nárok, lebo na ďalšie zníženie jeho platu už nebol dôvod. Preto
bolo v roku 2012 prijaté uznesenie o zvýšení jeho platu z 920 eur, na sumu 1 054 eur. On mal za to,

že ide o plat v súlade so zákonom, lebo ho takto vypočítala mzdová účtovníčka. Vo voľbách v roku
2014 nebol znova zvolený za starostu obce, ale zvolal ešte zasadnutie obecného zastupiteľstva a mimo
iného sa tam prerokovali aj odmeny poslancov. Vtedy bolo zistené, že poberal nižší plat, než mu mal
byť podľa zákona vyplácaný a preto na tomto zastupiteľstve poslanci rozhodli o dorovnaní platu. Jeho
plat sa neprejednával v roku 2013, lebo nemal vedomosť o tom, že plat starostu je potrebné prerokovať

každý rok. Plat vždy vypočítala mzdová účtovníčka, ktorej dôveroval a cíti sa byť oklamaný, keďže počas
celého funkčného obdobia poberal vlastne nižší plat, než na aký mal zo zákona nárok. Uznesenia o
schválení platu ako starosta podpísal. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva po voľbách v
roku 2014 zvolal na deň 2.1.2015, lebo mu to umožňoval zákon.

25. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie, tento súd v zmysle pokynov krajského súdu znova vypočul
žalovaného na okolnosť, či súhlasil ako starosta so znížením svojho platu, prípadne na akú dlho dobu.
Žalovaný uviedol, že po nástupe do funkcie starostu mu bol priznaný nejaký plat, ale nevedel uviesť
presne aký, mohlo to byť niečo nad 600 eur a po nejakom čase mu bol plat zvýšený na zhruba 800
eur, pravdepodobne v roku 2011. V roku 2012 sa 26.6. konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, na

ktorom mu bol plat znova zvýšený a to na sumu 1 054 eur. So zvýšením platu súhlasil, lebo vedel, že
mu patrí. Plat vždy vypočítavala ekonómka a on jej plne dôveroval a neskúmal to, v akej výške ho má
dostávať. Bol dôverčivý a dôveroval ekonómke, že mu dala taký plat, aký mu prináleží podľa zákona.
Až v roku 2014 pred skončením mandátu sa dozvedel, že mu bol vyplácaný nižší plat, než na aký mal
nárok a preto obecné zastupiteľstvo rozhodlo o dorovnaní jeho platu v súlade so zákonom. Uviedol,

že nikdy nesúhlasil so znížením svojho platu pod minimálnu sumu, ktorá mu patrila a to 1,49-násobku
priemerného platu v národnom hospodárstve. Neexistuje žiadne uznesenie obecného zastupiteľstva o
tom, že ako starosta súhlasil so znížením svojho platu a neexistuje ani taká zápisnica zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva. Uviedol, že skrátka nikdy nesúhlasil s tým, aby mu bol daný nižší plat, než bol
stanovený zákonom. Ako starosta sa o svoj plat nezaujímal a dôveroval pracovníčke obecného úradu,

že ho vypočítala správne. Nikdy nesúhlasil s tým, že bude brať nižší plat ako mu patrí, ale ani nikdy
neskúmal, aký plat by mu mal byť vyplácaný. Ďalej uviedol, že sa nepamätá kto na zastupiteľstve dňa
26.6. navrhoval jeho plat a nepamätá sa, či niekedy využil svoje právo starostu nepodpísať uznesenie zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva, ak s ním nesúhlasil. Pokiaľ ide o zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva, ktoré sa konalo 26.6.2012, tak ju nepodpísal, ale pre aké dôvody si už nepamätá. V tejto

zápisnici sa uvádza, že dal návrh na zvýšenie platu zo 70 na 90%, ale on to nenavrhoval. Poukázal na
výpis z uznesenia č. X/XXXX, kde je uvedená len konkrétna výška platu a to zvýšenie z 920 eur na 1
054 eur mesačne v hrubom. Toto uznesenie podpísal, lebo tam bola uvedená pevná suma. Nevedel,
či je to 90 alebo 100%. Súhlasil so zvýšením platu na 1 054 eur, lebo predpokladal, že je to v súladeso zákonom. Keď predtým robil za nižší plat, tak si navrhol zvýšenie platu s tým, že to bude plat podľa
zákona. Všetky ekonomické záležitosti v obci mala na starosti ekonómka, ktorá aj vypočítavala jeho plat
a mala vedieť, aké sú príslušné zákony. Keď ho neupozornila na to, aký plat mu podľa zákona patrí,

tak to považuje za jednanie, ktoré nebolo voči nemu férové. Ekonómka ho vždy informovala o zmene
predpisov týkajúcich sa ekonomických záležitostí obce, ale o plate starostu ho neinformovala, ani mu
nikdy nepovedala, že poberá nižší plat, než aký mu patrí. Až v roku 2014, keď sa odsúhlasovali odmeny
poslancov, vtedy povedala, že starostovi odmena nepatrí. Preto sa oboznámil so zákonom o platových
pomeroch starostov a zistil, že za celé funkčné obdobie poberal nižší plat, než na aký mal nárok.

26. Svedkyňa J. H. uviedla, že pracovala pre obec U. od 15.11.1988 do 31.10.2016. Zasadnutí obecného
zastupiteľstva sa zúčastňovala, ale nevedela uviesť, či sa ho zúčastnila aj 26.6.2012. Malo by to
byť uvedené v zápisnici. Návrh uznesení bol pripravovaný vopred, bol daný na zasadnutí predsedovi
návrhovej komisie, ktorý ho upravoval podľa toho, čo odznelo na zasadnutí a potom hlasovali poslanci.
Nevedela konkrétne opísať priebeh schvaľovania platu žalovaného ako starostu obce na zasadnutí dňa

26.6.2012,lebotobolouždávno,naobecnomúradenepracujeaneviesadostaťkdokladom.Poukázala
na zápisnicu z tohto zasadnutia. Podľa nej jej starosta povedal, že má mať 90% z platu starostu, ktorý by
mu patril. Nevedela uviesť, či takýto návrh dal pred konaním zastupiteľstva dňa 26.6.2012 alebo priamo
na zasadnutí.

27. Žalobkyňa predložila do konania kolaudačné rozhodnutie Mesta Medzilaborce z 19.11.2012, ktorým
bolo povolené užívanie stavby „Dom smútku“ v obci U.. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia
bol podaný 24.10.2012. Žalovaný k tomu uviedol, že k užívaniu domu smútku došlo určite skôr, než bolo
vydané kolaudačné rozhodnutie.

28. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.10.2015 uviedol, že uznesenie obecného
zastupiteľstva nie je právnym úkonom, ale ide o zmiešaný správny akt, ktorý ako taký môže byť
preskúmavaný súdom, ale len podľa príslušných ustanovení O. s. p. Mohlo by sa tak stať len na
základe návrhu podaného prokurátorom podľa § 250zf O. s. p., aj to len vtedy, ak by bol podaný protest
prokurátora, ktorému by nevyhovelo obecné zastupiteľstvo.

29.Právnyzástupcažalobcuktomuuviedol,žežalobkyňanežiadaopreskúmaniezákonnostiuznesenia
obecného zastupiteľstva obce U. z 27.11.2014, lebo nové obecné zastupiteľstvo ho zrušilo na svojom
zasadnutí dňa 30.1.2015. Žalobkyňa sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému došlo vyplatením plnenia na základe uznesenia, ktoré bolo zrušené. Právny zástupca poukázal,

že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a to plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ide o majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Javí sa mu, že by mohlo ísť o majetkový prospech získaný bez
právneho dôvodu, alebo z nepoctivých zdrojov.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a
preto ju zamietol.

31. Predmetom žaloby bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
malo dôjsť vyplatením platu žalovanému ako starostovi obce, a to na základe uznesenia obecného

zastupiteľstva č. XX/XXXX z 27.11.2014.

32. Žalobkyňa mimo iného namietala, že žalovaný ako starosta obce po konaní volieb do orgánov
samosprávy obcí dňa 15.11.2014 zvolal ešte zasadnutie obecného zastupiteľstva, hoci na to už nebol
oprávnený. Pre účely rozhodnutia o žalobnom nároku táto skutočnosť nebola rozhodujúca, napriek tomu

súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 Zák. č. 369/1990 Zb. podľa ktorého, predstaviteľom obce a
najvyšším výkonným orgánom obce ja starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie
starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný
zákon.

33. Podľa § 12 ods. 1, veta tretia, citovaného zákona, ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od
vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené.34. Teda z citácie hore citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaný bol starostom obce až do času,
kým novozvolený starosta zložil sľub, v danom prípade do 2.1.2015. Mohol teda vykonávať všetky
kompetencie starostu vyplývajúce z citovaného zákona, mimo iného aj zvolávať zasadnutia obecného

zastupiteľstva. Ak zvolal ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva do 30 dní od vykonania
volieb, neporušil tým hore citované ustanovenie. Rovnako je potrebné poukázať na ustanovenie § 11
ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z
poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.
Funkčnéobdobieobecnéhozastupiteľstvasakončízloženímsľubuposlancovnovozvolenéhoobecného

zastupiteľstva na štyri roky. To znamená, že ak poslanci zvolení vo voľbách v roku 2010 schválili
uznesenie z 27.11.2014, urobili tak v rámci svojho funkčného obdobia.

35. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že považuje uznesenie č. XX/XXXX z 27.11.2014 za neplatný právny
úkon podľa ustanovenia § 39 OZ. Tu je potrebné uviesť, že súd nemôže rozhodovať o neplatnosti
uznesenia obecného zastupiteľstva, môže ho preskúmať, ale len na základe návrhu prokurátora podľa

§ 250zf O. s. p. Uznesenie obecného zastupiteľstva je výsledkom rozhodovacej činnosti obce a podľa
§ 7 ods. 2 O. s. p. súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale aktívnu
legitimáciu má podľa ustanovenia § 250zf len prokurátor. Mohlo by sa tak stať len v prípade, že obec
nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom.

36. Uznesenia prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva nemožno považovať za individuálny
správny akt, nakoľko ich prijatím obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vyplývajúcu mu z
ustanovení zákona o obecnom zriadení a to rozhodovať o základných otázkach života obce (§ 11 ods.
4 Zák. č. 369/1990 Zb.). Starosta a obecné zastupiteľstvo predstavujú dva rovnocenné samosprávne
orgány obce, z ktorých každý má zákonom definované kompetencie. Obecné zastupiteľstvo je

zastupiteľským zborom obce a jeho kompetencie sú upravené v ustanovení §§ 11 a 12 Zákona o
obecnom zriadení.

37. Ak právny zástupca žalobcu tvrdí, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 27.11.2014
nemohlo retroaktívne rozhodnúť o dorovnaní platu starostu za roky 2013 a 2014, tým viac platí, že ďalšie

obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 nemohlo retroaktívne zrušiť doplatenie platu
starostu.

38. Ako vyplýva z hore citovaných ustanovení, súd v danom prípade nemohol posúdiť platnosť, či
neplatnosť jednotlivých uznesení obecného zastupiteľstva. Úlohou súdu v danom konaní bolo zistiť, či

plat,ktorýbolvyplatenýžalovanémuvmesiacinovemberadecember2014jebezdôvodnýmobohatením
a teda či ho má žalobkyni vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalobcu pritom
nešpecifikoval z akého dôvodu by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, uviedol len, že sa mu javí,
že by tomu mohlo byť bez právneho dôvodu, alebo z nepoctivých zdrojov.

39. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Zák. č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových
pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

40. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 233/1994 Z. z., starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za

predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa
zaokrúhľuje na celé euro nahor.

41. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do deviatich
platových skupín podľa počtu obyvateľov obce, alebo mesta a násobky sa im priznávajú tak, že v obci

do 500 obyvateľov patrí plat vo výške 1,49-násobku.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 ods.
1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa
tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1.Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne
prerokuje.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže
kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného
obdobia.

Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa §

3 ods. 1, alebo podľa odseku 2, musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený
v presnej výške stanovenej v eurách.

42. Podľa § 7 ods. 2, nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu.

43. Žalovaný nastúpil do funkcie starostu obce dňa 27.11.2010 za účinnosti Zák. č. 253/1994, ktorého

novela pod č. 154/2011 bola účinná od 1.6.2011.

44.Podľa§8acitovanéhozákona-prechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod1.júna2011-starosta
zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 30. júna 2011 a rozhodlo o plate
starostu v súlade s týmto zákonom. Inak platí, že od 1. júna 2011 patrí starostovi plat stanovený podľa

§ 3 ods. 1.

45. Teda minimálne od 30.6.2011 patril žalovanému plat podľa § 3 ods. 1, to znamená vo výške 1,49-
násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a to bez ohľadu na to, či
plat starostu bol alebo nebol prejednaný obecným zastupiteľstvom.

46. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že ak v roku 2012 rozhodlo obecné zastupiteľstvo o zvýšení
platu z doterajších 920 eur na 1 054 eur, čo bolo menej ako 1,49-násobok, tak žalovaný ako starosta
obce súhlasil so znížením svojho platu. Takýto plat mu mal byť vyplácaný až do konca jeho funkčného
obdobia, lebo žalobkyňa považuje uznesenie z 27.11.2014 za neplatné.

47. Je však nutné konštatovať, že pri platnej právnej úprave môže byť plat starostu nižší ako je uvedené
v § 3 ods. 1 len v obci s počtom obyvateľov do 500, a to len so súhlasom starostu. Inak platí, že
prerokovanie platu starostu poslancami každoročne je len na to, že mu môže byť plat zvýšený až o 70%.
Keď to zastupiteľstvo neschváli, alebo plat neprerokuje, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1 a nemôže

byť nižší. Vyplýva z toho, že plat starostu sa mení každý rok čo do výšky, lebo je závislý od priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorý sa mení každoročne.

48. Z citácie ustanovenia § 4 ods. 4 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne
prerokuje. Slovo „opätovne“ znamená, že sa tak má stať opakovane každý rok počas funkčného obdobia

starostu, nestačí ho prerokovať raz počas celého funkčného obdobia.

49. Podľa § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994 Z. z., plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa
§ 3 ods. 1, alebo podľa odseku 2, musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený
v presnej výške stanovenej v eurách.

50. Z citácie tohto ustanovenia vyplýva, že plat starostu pri prerokovaní poslancami musí byť uvedený
v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a musí byť uvedený v presnej výške stanovenej v
eurách. Teda plat starostu sa neurčuje podľa výpisu z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,
ale podľa zápisnice a podľa toho, čo bolo v zápisnici schválené.

51. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 26.6.2012 v bode 8 vyplýva, že
starosta dal návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších 70 na 90% z celkovej výšky platu starostu,
ktorý mu prináleží v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. Žalovaný túto zápisnicu nepodpísal a na pojednávaní
uviedol, že to nenavrhoval. Poukázal len na uznesenie č. 3/2012 z tohto zasadnutia, kde obecné

zastupiteľstvo schválilo od 1.7.2012 zvýšenie platu starostu obce z doterajších 920 eur na 1 054 eur
mesačne v hrubom príjme. Teda na rozdiel od písomného výpisu uznesenia č. 3/2012, kde je uvedené
zvýšenie platu starostu z doterajších 920 eur na 1 054 eur mesačne v hrubom, v zápisnici zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva nie je plat starostu odsúhlasený v presnej výške stanovenej v eurách. Nemožnosúhlasiť s právnym zástupcom žalobcu v tom, že žalovaný tým, že podpísal uznesenie č. 3/2012,
súhlasil so znížením svojho platu. Z výpovede žalovaného na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že
so znížením platu nesúhlasil, dôveroval účtovníčke, že ho vypočítala v súlade so zákonom, keďže z

uznesenia č. X/XXXX jednoznačne vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo zvýšenie platu zo sumy
920 eur na 1 054 eur.

52. Plat starostu schvaľuje obecné zastupiteľstvo a nie samotný starosta. Ak by malo dôjsť k zníženiu
platu starostu podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 253/1994 Z. z., v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva

by muselo byť uvedené, že starosta so znížením platu súhlasí, ale v danom prípade tomu tak nebolo.
Konkrétna zápisnica nebola starostom ani podpísaná a zo schváleného uznesenia, ktoré starosta
podpísal vyplýva, že došlo k zvýšeniu platu, s čím súhlasil. Žalovaný jednoznačne uviedol, že so
znížením platu nikdy nesúhlasil a domnieval sa, že poberá plat v súlade so zákonom.

53. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd prvej inštancie výsluchom žalovaného zistil,

že ten so znížením svojho platu nikdy nesúhlasil. Vypočutá svedkyňa J. H. popísala len vo všeobecnosti
prípravu a priebeh zasadnutí obecného zastupiteľstva v obci U. a pokiaľ ide o konkrétne zasadnutie dňa
26.6.2012 uviedla, že na priebeh si už nepamätá a poukázala len na listinné dôkazy. Povedala síce,
že starosta navrhol, aby mu bol plat zvýšený na 90%, ale nevedela sa jednoznačne vyjadriť kedy a
kde sa tak malo stať. Súd teda vyhodnotil najmä listinné dôkazy, pričom zo zápisnice zo zastupiteľstva

dňa 26.6.2012 vyplýva, že starosta dal návrh na zvýšenie platu zo 70 na 90%, ale táto zápisnica
nekorešponduje so zápisnicou zo zasadnutia dňa 7.2.2011, kedy bol plat starostu upravený na 75%, čo
činilo 920 eur mesačne. Teda dňa 26.6.2012 nemohol byť plat starostu prerokovaný tak, že dôjde k jeho
zvýšeniu zo 70 na 90%, lebo v tom čase už mal mať plat 75% podľa zápisnice zo 7.2.2011. Tu je však
potrebné poukázať na § 8a Zák. č. 253/1994 Z. z. podľa ktorého, starosta zvolá zasadnutie obecného

zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 30. júna 2011 a rozhodlo o plate starostu v súlade s týmto
zákonom. Inak platí, že od 1. júna 2011 patrí starostovi plat stanovený podľa § 3 ods. 1. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že starosta obce U. nezvolal zasadnutie obecného zastupiteľstva od 1.6.2011 do
30.6.2011 a teda platí, že mu od 1. júna 2011 patril plat podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, to znamená
vo výške 1,49-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve.

54. Aj v roku 2012 patril žalovanému ako starostovi obce plat vo výške 1,49-násobku priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, lebo nebolo preukázané, aby súhlasil so
znížením svojho platu. Rovnako mu takýto plat patril aj v roku 2013, lebo v tomto roku obecné
zastupiteľstvo plat starostu vôbec neprerokovalo, hoci tak malo urobiť podľa § 4 ods. 3 citovaného

zákona. Ak plat starostu prerokovaný nebol, patril mu plat podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona. V roku
2014 bol plat starostu prerokovaný na zastupiteľstve dňa 27.11.2014, ale ako vyplýva zo zápisnice zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva, poslanci na tomto zasadnutí odsúhlasili dorovnanie platu starostu
za roky 2013 a 2014, lebo v týchto rokoch plat starostu nedosahoval súčin priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej podľa údajov štatistického úradu a násobku podľa

§ 4 ods. 1. Poslanci pritom nepostupovali podľa ustanovenia § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994 Z. z., lebo
ho neuviedli v presnej výške v eurách. Súd má za to, že v takom prípade patril žalovanému aj za rok
2014 plat podľa § 3 ods. 1, lebo podľa § 4 ods. 2, plat starostu nemôže byť nižší, ako je uvedené v § 3
ods. 1. Zároveň bolo preukázané, že ani v rokoch 2013 a 2014 žalovaný ako starosta obce nesúhlasil
so znížením svojho platu podľa ustanovenia § 4 ods. 7, čo je jediná výnimka, kedy plat starostu môže

byť znížený.

55. Z ustanovení Zák. č. 253/1994 Z. z., najmä po novele od 1.6.2011 vyplýva, že ochrana starostu pri
určovaní jeho platu je v tom, že mu môže byť schválený nižší plat, len s jeho výslovným súhlasom. Inak
musí dostávať plat v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 citovaného zákona.

56. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Žalobkyňa považovala doplatenie mzdy žalovaného v mesiacoch november a december 2015 za
bezdôvodné obohatenie a žiadala, aby jej ho žalovaný vydal. Vykonaným dokazovaním má súd zapreukázané, že nárok žalobkyne je neopodstatnený a preto ho v celom rozsahu zamietol. Doplatok
mzdy nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože nie je plnením bez právneho dôvodu, ani
plnením z neplatného právneho úkonu, ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Naopak, žalovaný ako starosta obce mal mať v rokoch 2012, 2013 a 2014 vyplácaný plat podľa §
3 ods. 1 Zák. č. 253/1994 Z. z., t. j. vo výške 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom
hospodárstve. Ak tomu tak nebolo a doplatok v súlade s týmto ustanovením mu bol vyplatený až v

mesiacoch november a december 2014, nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, lebo právnym dôvodom
na doplatenie platu bol zákon č. 253/1994 Z. z. Nemožno konštatovať, že tento doplatok bol plnením z
neplatného právneho úkonu, lebo ako bolo konštatované vyššie, súd v danom konaní nemohol posúdiť
platnosť alebo neplatnosť uznesenia obecného zastupiteľstva v obci U. z 27.11.2014 a navyše toto
uznesenieaninemohlobyťpodkladomprevýpočetdoplatku,lebozáväznýmprevyčíslenieplatustarostu
je zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a nie samotné uznesenie. Ani v zápisnici však nebol

doplatok určený podľa § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994 Z. z., lebo nebol vyčíslený v presnej výške stanovenej
v eurách. Vyplatený doplatok nie je plnením z nepoctivých zdrojov, lebo išlo o vyplatenie doplatku v
súlade so zákonom.

59. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto
mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.