Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010579
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216010579.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v trestnej veci proti obvinenému
X. D. a spol. pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., o postúpení veci, dňa 2. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd p o
s t u p u j e trestnú vec vedenú proti obvineným X. D. H. K. R. B. H. , K.. XX. XX. XXXX B. O. a Z.
D. H. K. R. B. A. X. , Y.. W., K.. X. X. XXXX B. O., obaja trvale bytom D. XX, R.. O., Okresnému úradu

Bardejov pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 k § 212
ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

dňa 21. 9. 2016 v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli
v katastrálnom území obce Petrová, okr. Bardejov, v časti zvanej Busov do lesného porastu parcely
registra „E“ čísla 1854 vedeného na liste vlastníctva č. 790 ako lesný pozemok, ktorý patrí do lesného

pôdneho fondu, kde bez povolenia zozbierali a následne odcudzili tam na zemi nájdené 2 ks konárov
dreviny jelša o dĺžke 4,00 m a priemere 0,08 m, 1 ks konára dreviny breza o dĺžke 5,60 m a priemere
0,08 m a rôznu drevnú hmotu malých rozmerov, spolu v celkovom množstve 0,25 m3, čím takto
svojim konaním spôsobili Združeniu vlastníkov súkromných lesov - pozemkové spoločenstvo Petrová,
so sídlom Petrová, okr. Bardejov, IČO: 31 959 156, celkovú škodu vo výške 10,- Eur,

lebo nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvinených X. D. a Z. D. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove obžalobu pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21. 9. 2016 v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli v katastrálnom území obce Petrová, okr. Bardejov, v časti

zvanej Busov do lesného porastu parcely registra „E“ čísla 1854 vedeného na liste vlastníctva č. 790
ako lesný pozemok, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, kde bez povolenia zozbierali a následne
odcudzili tam na zemi nájdené 2 ks konárov dreviny jelša o dĺžke 4,00 m a priemere 0,08 m, 1 ks
konára dreviny breza o dĺžke 5,60 m a priemere 0,08 m a rôznu drevnú hmotu malých rozmerov, spolu
v celkovom množstve 0,25 m3, čím takto svojim konaním spôsobili Združeniu vlastníkov súkromných
lesov - pozemkové spoločenstvo Petrová, so sídlom Petrová, okr. Bardejov, IČO: 31 959 156, celkovú

škodu vo výške 10,- Eur.

Samosudca podanú obžalobu v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 Tr. por. preskúmal a dospel k záveru,
že konanie obvineného popísané v skutkovej vete obžaloby nenaplňuje zákonné znaky prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obvinený X. D. vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 22.11.2016 k skutku, z ktorého bol obvinený
uviedol, že sa dňa 21.9.2016 spolu s manželkou Z. D. asi okolo 15:00 hod. vybral do lesa, ktorý sanachádza poniže rómskej osady Cigeľka. Chceli si nazbierať suché drevo na kúrenie do domu. Prešli asi
400 metrov od osady a začali zmierať drevo. Vzal 2 konáre jelše a 1 konár brezy. Manželka zbierala malé
suché konáre a tieto si ukladalo do plastovej nádoby, ktorú so sebou zobrala do lesa. Keď nazbierali

plnú nádobu dreva, vyšli z lesa a tam ich stretol muž, ktorý povedal, že je vlastníkom lesa a zavolal
policajtov. Ďalej obvinený uviedol, že drevo zbieral, lebo ho chcel použiť na kúrenie do domu. Zároveň
uviedol, že je ochotný majiteľovi lesa nahradiť škodu.

Obvinená Z. D. vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 22.11.2016 uviedla, že dňa 21.9.2016 sa vybrala

spolu s manželom do lesa. Chceli nazbierať suché drevo na kúrenie do domu. Ona zbierala suché
konáre, ktoré si lámala a pílila do plastovej nádoby, ktorú si zobrala do lesa. Manžel našiel suché konáre,
ktoré ťahal za sebou. Keď nazbierala plnú nádobu suchého dreva, vyšli von z lesa na lúku, tam prišiel
nejaký muž, ktorý sa ich pýtal, či majú povolenie na zber dreva. Ten pán následne zavolal policajtov.
Drevo zbierali preto, že ho chceli použiť na kúrenie.

Poškodený B. V. pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 23.11.2016 uviedol, že toho dňa 21.9.2016 okolo
16:00 hod. išiel z obce Petrová smerom do obce Cigeľka po hlavnej ceste a z cesty si všimol na lúke
pod lesným porastom Busov dvoch Rómov, ženu a muža. Muž ťahal za sebou 3 konáre a žena ťahala
za sebou plastovú nádobu. išli smerom od lesa cez lúku k hlavnej ceste. Povedal, že je vlastník lesa.
Povolenie nemali, preto zavolal políciu. Odcudzenou drevinou boli 2 konáre stromu jelša o dĺžke 4 m a

priemeru 0,08 m a 1 konár suchého dreva dlhý 5,6 m a priemere 0,08 m. Žena mala v nádobe rôzne
malé kúsky suchého dreva rôzneho druhu. Celkovo bola podľa jeho merania odcudzená drevná hmota
v množstve 0,25 m3. Pre Združenie vlastníkov súkromných lesov - pozemkové spoločenstvo Petrová
vznikla škoda vo výške 10 Eur. Poškodení drevnú hmotu na mieste odovzdali, preto si neuplatnil náhradu
škody.

Zo záznamu z fyzického vrátenia alebo odovzdania zaistenej veci zo dňa 21.9.2016 (č.l. 37-39) plynie,
že poškodenému bola vrátená zaistená vec, a to 2 ks konárov jelše o dĺžke 4 m, priemer 8 cm, 1 ks konár
brezy o dĺžke 5,6 m, priemer 8 cm, 0,25 m3 na drobno nalámané kusy drevnej hmoty rôzneho druhu.

V zmysle § 8 Tr. zák. na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky:
a) musí ísť o protiprávny čin,
b) jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.
V ustanoveniach § 10 ods. 2 Tr. zák. a v § 95 ods. 2 Tr. zák., ktoré sa dotýkajú prečinu, je upravená
výnimka z formálneho chápania kategórie trestného činu. V dvoch prípadoch ustanovuje, že pri

protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť
a) nepatrná, alebo
b) u mladistvých malá.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú

znaky prečinu. Má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Tento materiálny korektív môže mať štyri
stupne, ktoré majú význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu
a) ak je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,
b) ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná, pôjde o prečin,
c) ak je závažnosť činu malá (u mladistvých), nepôjde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok,

d) ak je závažnosť činu vyššia ako malá (u mladistvých), pôjde o prečin.

Podľa § 8 Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z., ďalej len „Tr. zákon“), trestný čin je protiprávny čin,
ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú

škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskehopôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka
s intenzívnym chovom,

Stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. Toto ustanovenie je
dolnou hranicou platnou pre prečiny. Závažnosť prečinu určujú:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky,
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti -
ustanovenia § 36 a § 37 Tr. zák.),

c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa,
pričom ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu.

Na rozdiel od kritérií, ktoré boli určujúce pre vymedzenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti podľa
predchádzajúceho Trestného zákona, kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa
netýkajú všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty trestného činu. Tieto kritériá sa netýkajú subjektu

trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa
osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach (§ 36 a§ 37 Tr. zák.) Objekt trestného
činu je daný priamo zákonom a je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých
skutkových podstatách, preto netreba osobitne hodnotiť ani toto kritérium.

Samozrejme, nie je vždy jednoduché stanoviť jednoznačnú deliacu čiaru, ktorá diferencuje
protispoločenské konanie za priestupok alebo trestný čin. Pri stanovovaní hranice medzi priestupkom
a trestným činom treba postupovať dostatočne obozretne, t. j. tak, aby umiestnenie danej hranice malo
svoje logické opodstatnenie a zároveň, aby sa táto deliaca hranica aplikovala na neurčitý počet prípadov
rovnakého druhu a aby nemala iba individuálne použitie. Takouto deliacou čiarou medzi priestupkom a

trestným činom býva spravidla závažnosť určitého protispoločenského konania. Hoci závažnosť nie je
exaktným pojmom, možno ju „merať“, inter alia, s prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku.

Súd sa dôsledne zaoberal žalovaným skutkom a skúmal, či v žalovanom konaní obžalovaných X. D. a

Z. D. došlo k naplneniu všetkých znakov súdeného trestného činu a to aj z pohľadu spôsobu vykonania
krádeže, jeho neskoršieho následku, miere spoluúčasti obžalovaných na tomto skutku a najmä, či
intenzita takéhoto konania obžalovaných presahuje nepatrnú závažnosť, tak ako to ustanovuje § 10
ods. 2 Tr. zákona z hľadiska ich trestnej zodpovednosti. Ako vyplýva z popisu skutkovej vety obžaloby
obžalovaní po vzájomnej dohode dopustili konania spočívajúceho v tom, že bez povolenia zozbierali a

následne odcudzili na zemi nájdené 2 ks konárov dreviny jelša o dĺžke 4 m a priemere 0,08 m, 1 ks
konára dreviny breza o dĺžke 5,60 m priemere 0,08 m a rôznu drevnú hmotu malých rozmerov, spolu v
celkovom množstve 0,25 m3. Uvedeným konaním spôsobili poškodenému škodu vo výške 10 Eur. Ako
je zrejmé aj z výpovedí a obdobia roka (začiatok zimy) obžalovaní odcudzili suché konáre za účelom
zatopenia si v príbytku.

Ako vyplýva zo súdnej praxe, čin, ktorý síce vykazuje znaky prečinu krádeže, avšak ktorým bola
spôsobená minimálna škoda a ktorého závažnosť je nižšia ako nepatrná, i so zreteľom na všetky ostatné
okolnosti charakterizujúce čin a jeho páchateľa, nie je prečinom. Taký čin však možno postihnúť ako
priestupok. Zároveň je nutné uviesť, že samotné zistenie, že páchatelia sa zmocnili cudzej veci, dreva

z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, opodstatňuje len záver o naplnení formálneho znaku
skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.

Pri posudzovaní materiálnej stránky tohto trestného činu je však nutné komplexne sa zaoberať tými
okolnosťami, ktoré spoluurčujú stupeň závažnosti. Predovšetkým je potrebné posudzovať samotný

spôsob naplnenia objektívnej stránky trestného činu, teda spôsob vykonania trestného činu, následok
jeho vykonania, ako aj predmet, ktorým bol trestný čin vykonaný, ďalej povahu a výšku spôsobeného
škodlivého následku, mieru zavinenia a pohnútku činu obžalovaných, ich postoj ku spáchanému činu a
hodnotenie ich osoby. Nezanedbateľnými sú aj fakultatívne znaky skutkovej podstaty, účinok trestného
činu a iné následky.

Až potom je možné urobiť záver o tom, či čin obžalovaných vykazuje takú závažnosť pre spoločnosť (t.j.
vyššiu než nepatrnú), akú predpokladá ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona.U prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona síce výška spôsobenej škody nie je jej zákonným
(formálnym) znakom, to však neznamená, že hodnota odcudzenej veci páchateľom je i v týchto
prípadoch celkom bezvýznamná pre posúdenie trestnosti takéhoto činu. Pri zistení zanedbateľnej

hodnoty odcudzenej veci a pri súčasnej neexistencii iných okolností zvyšujúcich závažnosť je možné
urobiť záver, že nie je splnená materiálna podmienka trestnosti činu a to najmä v prípadoch, pokiaľ
ide o posudzovanie trestnej zodpovednosti u obžalovaných z pohľadu ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona. Pri
posudzovaníkonkrétnychokolnostíspáchaniačinu,akoajipriposudzovaníostatnýchkritériíjepotrebné
prihliadať na motív konania obžalovaných, ktorým malo byť zabezpečenie drevnej hmoty na vykurovanie

v zime s tým, že ku krádeži došlo pred zimnou vykurovacou sezónou 2016/2017. V tejto súvislosti bolo
potrebné zhovievavejšie hodnotiť aj pohnútky konania obžalovaných a motív konania, ktorým teda malo
byť zabezpečenie drevnej hmoty počas zimy 2016.

Zároveň súd prihliadal aj na okolnosti spáchania trestného činu, ktoré neboli v žiadnej vysokej intenzite,
keďže v danom prípade nedošlo k odcudzeniu a bezohľadnému zásahu do lesného pôdneho fondu

(surovému zásahu do živého porastu) so zrezaním živého stromu alebo jeho časti (viď priemer, resp.
obvod suchej dreviny), ale k odcudzeniu troch suchých konárov o priemere 0,08 m (viď fotografie č. 5 - 9
na č.l. 30-31 vyšetrovacieho spisu) a rôznej drevnej hmoty malých rozmerov (viď fotografie č. 1-4 na č.l.
29-30 vyšetrovacieho spisu), ktorá by odôvodňovala naplnenie materiálnej podmienky trestnosti činu. O
tom, že sa jednalo o suché kúsky dreva a uvedená krádež nebola vykonaná žiadnym sofistikovaným a

rozsiahlym spôsobom vypovedá aj výpoveď poškodeného.

V neposlednom rade bolo potrebné prihliadnuť na výšku celkovej vzniknutej škody 10 Eur, čo je dokonca
menej ako 26- násobok malej škody a skutočnosť, že poškodený si ani neuplatnil náhradu škody, keďže
drevná hmota bola namieste odovzdaná poškodenému, ktorý si ju osobne prevzal.

V súdenej trestnej veci je potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaná Z. D. nebola doposiaľ nikdy súdne
trestaná a podľa ústrednej evidencie priestupkov má len jeden záznam za priestupok fajčenie na
mieste, kde je to zakázané dňa XX.XX.XXXX s pokutou vo výške 5 eur, v obci nebola postihnutá ani
v priestupkovom ani kárnom konaní, jej správanie na verejnosti nie je problémové a povinnosti v rámci

aktivačných prác si plní dobre. Obžalovaný X. D. bol síce súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu
Bardejov sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorým bol odsúdený podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní jeden
rok, avšak osvedčil sa už XX.X.XXXX s tým, že nemá v registri evidencie priestupkov absolútne žiaden
záznam, v obci sa správa bezproblémovo, je zaradený do aktivačných prác, ktoré si plní dobre a nebol
ani raz postihnutý v priestupkovom ani v kárnom konaní.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností posudzovaného prípadu, tak ako boli zistené (najmä
spôsob prevedenia skutku, pohnútka páchateľov, povaha a výška spôsobenej škody a naplnenie
reparačnej funkcie náhrady škody), tak je nesprávny záver o tom, že čin obžalovaných vykazuje takú
závažnosť, akú predpokladá ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Keďže čin obžalovaných podľa súdu nevykazuje zákonom vyžadovaný stupeň závažnosti, tak sa
nejedenáotrestnýčin.Takýtočinobžalovanýchbyvšakmoholprejednaťpríslušnýorgánakopriestupok.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin preskúma samosudca a podľa

jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por.

Keďže súd dospel k záveru, že výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o
skutok, ktorý by mohol byť priestupkom v zmysle ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch, z uvedeného
dôvodu súd podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestnú vec proti obvinenému postúpil ako priestupok

na prejednanie Okresnému úradu Bardejov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú
môže podať prokurátor a obvinený. Sťažnosť sa podáva na Okresnom súde Bardejov. Sťažnosť má
odkladný účinok.