Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114217135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5,
proti žalovaným : 1/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Y. č. XX, 2/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. č. XXX/XX, o zaplatenie 4.755 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 19. 11. 2015 č. k. 18C/436/2015-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v l. rade p o t v r d
z u j e .

Žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v l. a v 2. rade súd náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 a § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 369 ods. 1 a 2, § 497, § 506 Obchodného zákonníka (ďalej
len OBZ), § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zák. č. 483/201 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB) a § 3 ods. 1

Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 01. 2013. Uviedol, že predmetom konania je
žaloba žalobcu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade (ďalej len žalovaní)
zaplatenia mu sumy 4.755 eur s prísl. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 19. 09.
2006 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v l. rade ako dlžníkom uzatvorená Zmluva
o splátkovom úvere číslo 0233368084, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo
výške 130.000 Sk. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 2.600 Sk, poplatok za splátku úveru 60
Sk mesačne, výška splátky 1.910 Sk, splatnosť prvej splátky 20. 10. 2006. Zároveň bol dohodnutý počet

splátok 119, splatnosť splátok mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci s konečnom splatnosťou
úveru 20. 08. 2016 pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,77 %. Žalovaná suma 5 959,63
eura pozostávala z istiny 5.036,71 eura, riadneho úroku 617,73 eura, úroku z omeškania 288,33 eura a
ostatnéhopríslušenstva16,86eura.Zmluvouopostúpenípohľadávokčíslo1175/2012/CEzodňa28.09.
2012Slovenskásporiteľňa a.s.,Bratislavatentodlhpostúpilanažalobcu,ktorýdňa15.10.2012oznámil
žalovanému v l. rade postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ a vyzval ho na úhradu dlhu zároveň s
oznámením vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako

vzťah spotrebiteľský. Argumentoval, že pre platné postúpenia pohľadávky zo strany banky ako postupcu
musia byť splnené všeobecné podmienky podľa ust. § 524 OZ a tiež aj podmienky uvedené v ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podľa tohto ustanovenia predmetom postúpenia z banky na
nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveňmusí banka písomne vyzvať svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s tým, že je v omeškaní
nepretržite 90 dní. V prípade výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní
omeškania dlžníka, bol namieste záver, že banka môže postúpiť úverový vzťah bežne uzatváraný na

akýkoľvek subjekt, teda aj na nebanku. Tento záver označil za rozporný s účelom Zákona o bankách,
keďže by to viedlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou,
ktorej činnosť podlieha dozoru NBS ale stal by sa dlžníkom nebanky. Zmluvu o postúpení pohľadávky
na žalobcu z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. považoval za neplatný právny úkon, keď
Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá má štatút banky, previedla na žalobcu celú pohľadávku, vzniknutú zo

zmluvy o splátkovom úvere skôr, ako sa stala splatnou. Zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu z
pôvodného veriteľa bola totiž uzatvorená dňa 27. 09. 2012 a splatnosť úveru nastala dňom 15. 10.
2012. Mal za to, že pôvodný veriteľ bol povinný dodržiavať Zákon o bankách a konať v jeho intenciách,
najmä podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB, ktorý poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich
situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru tým, že predmetom postúpenia môže byť len
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V tomto smere poukázal na to, že pôvodný veriteľ listom

zo dňa 15. 10. 2012 oznámil žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi, že pohľadávku vo výške 5959,63 eura
s prísl. postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012 žalobcovi s tým, že
uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne postupníkovi - žalobcovi.
Tiež, že pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ale až žalobca zaslal žalovanému v 1.
rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňu 15. 10. 2012, teda po postúpení

pohľadávky. Uzavrel, že žalobca tak nepreukázal v spore svoju aktívnu legitimáciu, a preto žalobu
žalobcu zamietol. Poznamenal, že žalobca navyše nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovanej v 2.
rade, keď Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená so žalovaným v 1. rade a žalovaná v 2. rade nie
je v zmluve uvedená ako ručiteľka ani ako spoludlžník. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti jeho zamietajúcej časti vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe, resp. jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Tvrdil, že v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovanému v 1. rade o postúpení pohľadávky, z ktorého oznámenia mal súd
vychádzať bez toho, aby skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Svoje tvrdenie oprel o rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4 Obo 210/01. Prezentoval názor, že ust. § 92 ods.
8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože podmienky

uvedené v predmetnom ustanovení nepodmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Porušenie povinnosti obsiahnutej v uvedenom ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska
podľa § 50 ods. 1 ZoB a teda splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,

LL.MV publikovaný v Súkromnom práve č. 1/2015, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 8C/67/2013. Tvrdil, že žalovaný v 1. rade bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1194
dní, teda viac ako jeden rok, preto jeho právny predchodca by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB
aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému v 1. rade nezasielal. Dodal, že z ust. § 92 ods. 8
ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka, poukazujúc na gramatický

výklad rozlišujúci pojmy peňažný záväzok a časť peňažného záväzku. Mal za to, že pokiaľ dlžník uhradil
banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky,
právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ však je dlžník
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len jej časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. V tejto

súvislosti podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015
zo dňa 09. 12. 2015. Uviedol, že právny predchodca nevyužil svoje oprávnenie pristúpiť k mimoriadnej
splatnosti úveru, mimoriadnu splatnosť vyhlásil sám ku dňu 03. 11. 2012 a to podaním zo dňa 15.
10. 2012 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru“.
Postúpením pohľadávky sa tak stal veriteľom a jeho základným právom v zmysle ust. § 488 OZ je právo

na plnenie od dlžníka, keď vyhlásením zosplatnenia dlhu sa celý dlh stáva splatným. Uzavrel, že svoju
aktívnu vecnú legitimáciu a platné postúpenie pohľadávky preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok
spolu s prílohou.4. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného
sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V tomto spore sa žalobca žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v l. a v 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 4.755 eur istiny s 8,75 % úrokom z omeškania od 04. 11.
2012 do zaplatenia a sumu 193,76 eura ako úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2010
do 03. 11. 2012 z titulu nesplateného úveru. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu

žalobcu zamietol. Pre absenciu odvolania strán sporu rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k
žalovanej v 2. rade a predmetom odvolacieho konania tak zostala len žalobcom odvolaním napadnutá
jeho zamietajúca časť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a na to nadväzujúci výrok o náhrade trov
konania. Súd prvej inštancie zamietajúci rozsudok založil na zistení nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny vo vzťahu k žalovanému v l. rade potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti
sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,

na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že
jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie zákonná procesná

úprava, keď súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v
danej veci posudzovaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v
konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Následne postupoval správne,

keďsaprioritnezaoberalotázkouaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,t.j.čižalobcajenositeľomhmotno-
právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá

fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o
absencií aktívnej legitimácie na strane žalobcu, napriek existencie Zmluvy o postúpení pohľadávok zodňa 28. 09. 2012 pre nesplnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky
voči žalovanému v l. rade z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava na žalobcu.

9. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky

musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení,
t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky
postúpenia pohľadávky vo vojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie

bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB). Nedodržaním
zákonnýchpodmienokpostúpeniabankovejpohľadávkyvspotrebiteľskýchveciachsatakétopostúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto právneho úkonu.

11. V danom prípade v konaní bolo preukázané, že Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 1175/2012/CE,

ktorej predmetom bolo i postúpenie pohľadávky voči žalovanému v l. rade z úverovej zmluvy zo dňa 19.
09. 2006, uzatvorili Slovenská sporiteľňa a.s. (veriteľ žalovaného) ako postupca a žalobca ako postupník
dňa 27. 09. 2012. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému v l. rade žalobca písomným podaním zo
dňa 15. 10. 2012 a ďalším písomným podaním z rovnakého dňa mu pre porušenie povinnosti splácať
úver riadne a včas oznámil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 10. 2012 a zároveň ho vyzval na

úhradu dlhu vo výške 6.131,36 eura najneskôr do 30. 10. 2012. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č.
0233368084 zo dňa 19. 09. 2006 žalovanému v l. rade bol Slovenskou sporiteľňou a.s. poskytnutý úver
vo výške 130.000,- Sk, splatný v 119 splátkach po 1.910,- Sk mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa
20. 10. 2006 a konečnou splatnosťou dňa 20. 08. 2016. Nepochybne tak ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver, keď k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti pristúpil až samotný žalobca a to

až po postúpení pohľadávky, z ktorého dôvodu Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ nebola oprávnená
postúpiť pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti na iný subjekt. Naviac, žalobca v konaní
nepreukázal ani existenciu výzvy banky pre žalovaného v l. rade na zaplatenie peňažného záväzku
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok. Vo svetle zhora uvedených aspektov je tak plne
opodstatnený záver o neplatnosti zmluvy zo dňa 27. 09. 2012, ktorou Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila

v spore uplatňovanú pohľadávku voči žalovanému v l. rade na žalobcu, keď táto bola uzatvorená v
rozpore so zákonom v zmysle § 39 OZ a tým absentuje i aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

12. Odvolací súd tiež dodáva, že ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia
bankovejpohľadávkyscieľomumožniťdlžníkoviporušujúcemuzmluvnépodmienkyúveruvprimeranom

čase vykonať nápravu a zotrvať vo vzťahu s bankou, s ktorou dohodol finančnú službu, pričom zák. č.
299/2016 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu podmienok
pre postúpenie bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach. Hodnotiac doterajšiu právnu úpravu i v
týchtosúvislostiachtaknemožnosastotožniťsargumentácioužalobcu,žehlavnýmdôvodomsprísnenia
cesie bankovej pohľadávky bola práve ochrana bankového tajomstva.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému v l. rade ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo
veci náležite zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil.14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému v 1. rade náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by

bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému v 1. rade podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala
skutočnosť, že žalovanému v 1. rade v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím
bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).