Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010535
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010535.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich
Jaroslava Pučeka a Mgr. Marty Zemánkovej na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 25. apríla
2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. H., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., X. XXXX/XX, okres D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon

väzby Ilava,

Obžalovaný
N. R., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom V. - H. XXX, okres F., zamestnaný ako vodič v nákladnej doprave,
t. č. na slobode

s ú v i n n í , ž e

potom, čo si obvinený D. R. v presne nezistenom čase pred koncom roka 2015 na presne nezistenom
mieste u obvineného G. H., nahovoril obvineného G. H., aby prepadol jeho otca D. R. st., ktorý ako

podnikateľ pri sebe nosí hotovosť a ktorému podrobne popísal trasu, ktorou chodí otec z práce domov,
čas, kedy chodí domov, spôsob prepravy (na bicykli) ako aj aké veci má pri sebe, na základe čoho sa
obvinený G. H., obvinený N. R. a obvinený F. G. navzájom dohodli a dňa 26.01.2016 vo večerných
hodinách prišli do obce V.-H., kde sa stretli s obvineným F. G., ktorý vo svojom vozidle značky
Peugeot na konci obce V.-H. dával pozor, pričom obvinený G. H. a obvinený N. R. v čase o 23.00
hodine v obci V.-H. na ulici O. v blízkosti rodinného domu č. XXX fyzicky napadli poškodeného D. R. st.,

ktorý sa vracal domov z práce z L. D. a to tak, že keď tento išiel na bicykli okolo obvinených,
kráčajúcich po ulici rovnakým smerom, obvinený N. R. ho sotil, následkom čoho spadol z bicykla po
čom ho obvinený G. H. a obvinený N. R. udierali päsťami a kopali do hlavy i iných častí tela, škrtili
ho, použili elektrický paralyzér a sprej, ktorý sa poškodenému snažili striekať do očí, pričom od neho
opakovane požadovali peniaze, ktorú mal poškodený v bunde, obvinení G. H. a N. R. z poškodeného
túto bundu (i s peňaženkou) strhli, taktiež z neho strhli sveter a z krku zlatú retiazku, čím mu spôsobili

hmotnú škodu vo výške cca 1.300,- EUR a zranenia - odlomenie korunky zubu 22, čiastočné odlomenie
zubov 11 a 12, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie oka a ušnice vpravo, pomliaždenie hrudníka s dobou
práceneschopnosti do 29.02.2016 a následne z miesta činu odišli za obvineným F. G., ktorému obvinený
G. H. odovzdal finančnú
hotovosť vo výške najmenej 20,- Eur,

t e d a

obžalovaný G. H.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(so zbraňou), pričom trestný čin bol spáchaný spoločným konaním viacerých páchateľov,obžalovaný N. R.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(so zbraňou), pričom trestný čin bol spáchaný spoločným konaním viacerých páchateľov,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný G. H.
trestný čin zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona,

obžalovaný N. R.
trestný čin zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaný G. H. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l)
písmeno n) písmeno o), 37 písmeno m) Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8
Trestného zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a
to jeden kus nájdeného a zaisteného elektrického paralyzéra, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 odsek

6 Trestného zákona stáva štát.

Obžalovaný N. R. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j) písmeno
l) písmeno n) Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 39
odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad obžalovaným.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie, spočívajúce
v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným G. H. počas určenej skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca
v príkaze počas určenej skúšobnej doby byť zamestnaný alebo preukázateľne sa uchádzať o

zamestnanie.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému G. H. a obžalovanému N. R. ukladá solidárna
povinnosť nahradiť škodu poškodenému D. R., nar. XX. marca XXXX, bytom V. - H. XXX, okres F., v
sume 3.000,- Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému G. H. a obžalovanému N. R. ukladá solidárna
povinnosťnahradiťškodupoškodenejVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,a.s.,85104Bratislava-mestská
časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu v sume 257,52 Eur a poškodenej Sociálnej
poisťovni, a.s., 813 63 Bratislava, 29. Augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484 škodu v sume 165 Eur.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 20.01.2017 podala prokurátorka okresnej prokuratúry na Okresný súd Trenčín obžalobu pod č. 1Pv
71/16/3309-117 zo dňa 19.01.2017 na obvineného G. H., nar. XX.XX.XXXX, obvineného D. R., nar.
XX.XX.XXXX, obvineného N. R., nar. XX.XX.XXXX, a obvineného F. G., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok

právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona a iné na tom skutkovom základe tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo vyššie
citovanej obžalobe, ktorá trestná vec bola na Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn. 4T/9/2017.

Obžalovaný G. H. a obžalovaný N. R. na nariadenom hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 34, § 121 a podľa § 257 Tr. poriadku sa k spáchaniu žalovaného skutku
v celom rozsahu priznali a urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, t. j. že sú z
jeho spáchania vinní, a zároveň oľutovali spáchanie skutku.

Nakoľko obžalovaní uznali vinu zo spáchania žalovaného skutku, predseda senátu okresného súdu

postupoval kladením otázok obom obžalovaný primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d),
písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle
tohto ustanovenia obžalovaní odpovedali „áno“. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku
predseda senátu následne vzhľadom k vyhláseniu obžalovaných a ich kladným
odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných vzhľadom na všetky splnené zákonné podmienky a
súčasne navrhol vykonať dokazovanie len čo do výroku o treste.

Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaných G. H. a N. R. o uznaní viny zo

spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s
tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych
sankciách a výroku adhézneho konania, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to,
že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy (výpovede svedkov ako aj všetky relevantné
listinné dôkazy a vecný dôkaz), o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa

žalovaný skutok sa stal, a že sa ho dopustili v celom rozsahu práve obžalovaní v spolupáchateľstve.

Následne boli obaja obžalovaní procesným postupom podľa § 257 odsek 8 posl. veta Tr. poriadku
vypočutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď obžalovaní G. H. a N. R. urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenia oboch obžalovaných
senát okresného súdu za splnenia všetkých zákonných podmienok prijal, obaja obžalovaní boli ako
obžalovaní následne k veci vypočutí, tak so zreteľom na urýchlenosť potreby prejednania trestnej veci,
keďže obžalovaný G. H. bol stíhaný s obmedzením osobnej slobody výkonom väzby a vo vzťahu k

spoluobžalovanému D. R. nebolo možné v aktuálnom čase pokračovať v konaní, pretože tento sa
nachádzal síce vo výlkone väzby, avšak v inej svojej tredstnej veci vedenej iným súdom (Okresný súd
Pezinok), bolo konanie proti obžalovanému G. H. a obžalovanému N. R. uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 06.04.2017 sp. zn. 4T/9/2017 podľa § 21 odsek 1 Trestného poriadku vylúčené z trestnej
veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T 9/2017 zo spoločného konania s obžalovaným D. R., nar.

XX.XX.XXXX, a obžalovaným F. G., nar. XX.XX.XXXX (ku ktorému zostala potreba vykonať
rovnako ďalšie dokazovanie vo vzťahu k výroku o jeho vine) na samostatné konanie, prejednanie a
meritórne rozhodnutie.

Obaja obžalovaní z hľadiska veku spĺňajú podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle

§ 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
ich nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú
zodpovednosť alebo vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaní v žalovanom prípade konali
jednoznačne vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, t. j. chceli spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Objektom žalovanej

skutkovej podstaty trestného činu je ochrana slobody fyzickej osoby a zároveň ochrana majetku fyzickej
osoby, ktoré boli konaním obžalovaných porušené, nakoľko obžalovaní naplnili aj objektívnu stránku
stíhaného trestného činu, teda trestného činu zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestnéhozákona, keďže obžalovaní proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou), pričom trestný čin bol spáchaný spoločným konaním
viacerých páchateľov.

Na hlavnom pojednávaní preto pred senátom okresného súdu bolo vykonané následne dokazovanie
iba vo vzťahu k výroku o trestno-právnych sankciách, a to oboznámením dokladov od poškodeného,
dokladov k náhrade škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, správy o povesti
obžalovaného G. H., výpisom z evidencie priestupkov obžalovaného G. H., odpisu registra trestov

obžalovaného G. H., správy o povesti obžalovaného N. R., výpisu z evidencie priestupkov na tohto
obžalovaného, pracovných posudkov na tohto obžalovaného, odpisu z registra trestov tiež na tohto
obžalovaného, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, správy z probačného dohľadu
na obžalovaného N. R. zo dňa 25.04.2017, uznesenia PPZ, NAKA, expozitúra západ Nitra zo dňa
07.03.2017 ČVS: PPZ-637/NKA-PZ-ZA-2016.

Z oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný G. H. od roku 2000 nemá
žiadny záznam.

Z oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného G. H. vyplynulo, že tento bol doposiaľ osemkrát
súdne trestaný, a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného

súdu Trenčín zo dňa 13.05.2015 sp. zn. 4T/55/2015. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
1T/161/2013 zo dňa 14.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/16/2014
zo dňa 13.03.2014 bol odsúdený za trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek
1 Trestného zákona a iné za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 roky a 6
mesiacov.

Z oboznámeného uznesenia PPZ, NAKA, expozitúra západ Nitra zo dňa 07.03.2017 ČVS: PPZ-637/
NKA-PZ-ZA-2016 vyplynulo, že týmto uznesením bolo vznesené obvinenie trinástim osobám pre
obzvlášť závažnú trestnú činnosť, a to aj s kvalifikáciou založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny, v ktorej trestnej veci obžalovaný G. H. významným spôsobom prispieva k odhaleniu

tejto skupiny a usvedčeniu jej členov.

Z oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný N. R. od roku 2000 nemá
žiadny záznam.

Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný N. R. nebol doposiaľ súdne trestaný,
keďže nemá žiadny záznam v registri trestov.

Z oboznámených pracovných posudkov na obžalovaného N. R., ktorý pracoval ako vodič motorového
vozidla, vyplynulo, že v období od 18.02.2016 - 31.03.2016 a od 10.06.2016 do 26.07.2016 pracoval pre

zamestnávateľa Y. R., G. A., kde si zo začiatku svoje pracovné povinnosti plnil svedomito a zodpovedne,
no neskôr začal byť k práci ľahostajný a svojou ľahostajnosťou spôsobil zamestnávateľovi škodu na
majetku, z ktorého dôvodu s ním bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti. V období od 13.03.2016
do 31.05.2016 pracoval pre spoločnosť D. F. s.r.o., ktorého pracovný pomer bol skončený formou
okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to pre opakované závažné porušenie pracovnej disciplína.

Od 01.07.2016 pracoval pre spoločnosť K. A. L. necelé 4 mesiace, kde si prácu vykonával riadne
a zodpovedne, s obžalovaným nemali pracovné, disciplinárne a ani osobné problémy. Momentálne
obžalovanýN.R.pracujeprezamestnávateľaspoločnosťU.E.M.s.r.o.sosídlomvF.,atood01.02.2017
ako vodič, ktorý pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.01.2018. Z pracovného posudku
vyplynulo, že obžalovaný vykonáva prácu svedomito, chodí načas, upravený a doteraz s ním neboli

žiadne problémy, z ktorého dôvodu bol hodnotený pozitívne.

Z oboznámenej správy probačného a mediačného úradníka z probačného dohľadu na
obžalovaného N. R. zo dňa 25.04.2017 vyplynulo, že väzba nahradená probačným a mediačným
úradníkom si plní svoj účel. O. N. R. bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.10.2016 sp. zn.

3Tp/38/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.2016 sp. zn. 2Tpo/97/2016
prepustený z väzby na slobodu. Väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka
s uložením povinností spočívajúcich v zákaze vycestovať do zahraničia a každý druhý a štvrtý utorok v
príslušnom kalendárnom mesiaci sa dostaviť pred probačného úradníka. Obžalovaný zákaz vycestovaťneporušoval, pred probačného úradníka sa riadne a včas dostavoval. Bol aj naďalej zamestnaný ako
vodič kamiónovej dopravy pre spoločnosť U. E. M. s.r.o., F.. Obžalovaný skutok ľutuje, spolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní a má snahu sa s poškodeným finančne vyrovnať a ospravedlniť

sa mu. Prejavil záujem a dosiahnutie úplného stredného odborného vzdelania. V súčasnej dobe je
obžalovaný N. R. zamestnaný ako vodič MKD v spoločnosti U. E. M. s.r.o. so sídlom v F., a to od
01.02.2017 na dobu určitú do 31.01.2018. Obžalovaný chodí do práce načas, nemali s ním žiadne
problémy. Hodnotený bol pozitívne.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu u
obžalovaného G. H., s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu senát okresného súdu dospel k záveru,
že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody, a to obligatórne spojený s jeho
výkonom. U obžalovaného na druhej strane zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno
l), písmeno n) a písmeno o) Tr. zákona spočívajúce v tom, že sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp.

i súdu vzhľadom na jeho záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní
viny, čím významne prispel aj k hospodárnosti konania, ale aj samotnou svoju výpoveďou napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti ďalších spoluobvinených, najmä však vo vzťahu k
spoluobžalovanému D. R., ktorý vinu popiera, a obdobne to platí aj pokiaľ ide o spoluobžalovaného F.
G. a ďalej v inej jeho trestnej veci vedenej ešte v prípravnom konaní prispieva k odhaleniu zločineckej

skupiny. Na druhej strane nebolo možné opomenúť jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Tr. zákona, spočívajúcu v tom, že už bol za trestný čin odsúdený a opakovane aj bol vo výkone trestu
odňatia slobody. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona senát okresného
súdu obžalovanému mal ukladať takýto trest v zákonnej sadzbe od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov.

Senát okresného súdu však vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného považoval uvedenú
trestnú sadzbu predsa len v danom prípade za neprimerane prísnu, a preto aplikoval ustanovenie §
39 odsek 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d) Tr.
zákona. Použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona je podľa senátu okresného súdu obdobné k
ustanoveniu § 39 odsek 2 písmeno d) Tr. zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu

trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu je samozrejmosťou plné uznanie viny zo spáchania stíhaného skutku obžalovaným. V
predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného
skutku v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné
túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Tr.

zákona. Na vyhlásenie obžalovaného o vine, uskutočnené na hlavnom pojednávaní, je potrebné tak pri
ukladaní výšky trestu výraznejšie zohľadniť, a to v prospech obžalovaného, nakoľko nejde o bežne sa
vyskytujúcu okolnosť, pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti.
Súd tak po aplikácii ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona viazaný ustanovením § 39 odsek 3 písmeno
d) Tr. zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky obligatórne spojený s

jeho výkonom, keď obžalovaný G. H. je osobou, ktorá má zjavné sklony k páchaniu trestnej činnosti,
ktorý vo výkone trestu za spáchanú trestnú činnosť už aj bol, pričom má za to, že takýto trest naplní
svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Senát okresného súdu neopomenul
v prípade tohto obžalovaného aj jeho postoj k uplatňovaným nárokom na náhradu škody, kedy prejavil
záujem túto bez výhrad nahradiť poškodeným.

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

U obžalovaného N. R. zistil senát okresného súdu tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno
j), písmeno l) a písmeno n) Tr. zákona spočívajúce v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp. súdu vzhľadom na jeho

záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, čím významne prispel aj
k hospodárnosti konania, ale aj samotnou svoju výpoveďou napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
jeho spoluobvinených, najmä však obžalovaného D. R., ktorý vinu popiera, a zároveň žiadnu priťažujúcuokolnosť. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona senát okresného súdu
obžalovanému mal ukladať takýto trest v zákonnej sadzbe od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov.

Senát okresného súdu však aj u tohto obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
obžalovaného, najmä jeho doterajšiu všestrannú bezúhonnosť, keď doteraz nebol súdne trestaný a
dokonca ani priestupkovo riešený, momentálne je riadne zamestnaný, ktorú skutočnosť nepovažuje
preukázateľne za účelný jeho postoj, keď ako vyplýva z pracovných posudkov obžalovaný N. R. je
pravidelne zamestnaný, pričom aj doterajší probačný dohľad plní svoj účel, považoval vyššie uvedenú

trestnú sadzbu za neprimerane prísnu, a preto aj v jeho prípade aplikoval ustanovenie
§ 39 odsek 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d) Tr.
zákona. Použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona je podľa súdu obdobné k ustanoveniu
§ 39 odsek 2 písmeno d) Tr. zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu je samozrejmosťou plné uznanie viny zo spáchania stíhaného skutku obžalovaným.

V predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného
skutku v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné
túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1
Tr. zákona. Na vyhlásenie obžalovaného o vine, uskutočnené na hlavnom pojednávaní, je potrebné tak
pri ukladaní výšky trestu výraznejšie zohľadniť, a to v prospech obžalovaného, nakoľko nejde o bežne

sa vyskytujúcu okolnosť, pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Súd
tak po aplikácii ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona, viazaný ustanovením § 39 odsek 3 písmeno
d) Tr. zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu prihornej hranici zákonného rozpätia (1-5 rokov), t. j. 4
(štyri) roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad obžalovaným, obmedzenia spočívajúceho

v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným G. H. počas určenej skúšobnej doby /prostredníctvom
ktorého sa zúčastnil na predmetnej trestnej činnosti a tento ho oslovil s ponukou na účasti spáchania
žalovaného skutku/ a povinnosti spočívajúcej v príkaze počas určenej skúšobnej doby byť zamestnaný
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie /za účelom vedenia riadneho života a zabezpečenia
si prostriedkov na živobytie/, pričom má za to, že takýto trest naplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného

zákona, ktorý bude vzhľadom na osobu obžalovaného, tak ako je vyššie uvedené, dosiahnutý skôr
uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Keď súd zobral do úvahy minulosť obžalovaného N.
R., ktorý sa až doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti ani žiadneho priestupku, ktoré jeho konanie v
danomprípademožnohodnotiťakoexceszjehodoterajšiehosprávania,vedeniejehosúčasnéhoživota,
keď je riadne zamestnaný ako aj pozitívne hodnotenie jeho osoby a správania z probačného dohľadu,

z ktorých skutočností mal za to, že v prípade obžalovaného N. R. by uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody bolo neprimerane prísne a takto uložený trest by sa minul prevýchovným účinkom a
prevažovala by len represívna stránka trestu, teda výkon trestu odňatia slobody bez ďalšieho by mal na
obžalovaného skôr negatívny vplyv. Napokon senát okresného súdu u tohto obžalovaného zohľadnil aj
jeho konečný postoj, keď práve tento obžalovaný vyhlásil, že sa osobne postará o vyplatenie náhrady

škody poškodeným osobám.

Súčasne senát okresného súdu zákonne rozhodol aj o uložení trestu prepadnutia veci obžalovanému G.
H., a to: 1 ks elektrický paralyzér, ktorý mal byť použitý na spáchanie trestného činu a tento si zadovážil
ako sám uviedol práve tento obžalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje senát okresného súdu uložené tresty za účelom
ochrany spoločnosti, nápravy oboch obžalovaných a generálnej prevencie za primerané, spravodlivé a
dostatočné.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody,
keďže poškodení si v prípravnom konaní včas uplatnili nárok na náhradu škody.

Poškodený D. R. st. si škodu v trestnom konaní uplatnil riadne a včas, a to vo výške 3.000 eur,
ktorá spočívala v nákladoch súvisiacich zo zdravotnou starostlivosťou a v majetkovej škode /odcudzená

finančná hotovosť, odcudzené veci, a to zlatá retiazka, osobné doklady, bunda a sveter/. Napriek
tomu, že škoda v uplatnenej výške nebola v trestnom konaní dostatočne v celom rozsahu preukázaná,
súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal oboch obžalovaných solidárnou povinnosťou na náhradu
uplatnenej škody, ktorá bola v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom, a to vzhľadom navyjadrenie obhajcu obžalovaného N. R. ako aj samotného obžalovaného v záverečnej reči, ktorý prejavil
vôľu dobrovoľne poškodenému D. R. st. škodu v ním uplatnenej výške uhradiť v celom rozsahu aj za
spoluobvineného G. H..

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si včas a riadne v trestnom konaní uplatnila nárok
na náhradu škody vo výške 257,52 eur, ktorá vznikla trestnou činnosťou obžalovaných a predstavuje
náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému pri poškodení zdravia zavineného konaním
obžalovaných, poškodená Sociálna poisťovňa, a.s. si taktiež riadne a včas v trestnom konaní uplatnila

nárok na náhradu škody vo výške 165 eur, ktorá vznikla trestnou činnosťou obžalovaných a predstavuje
nemocenské dávky vyplatené poškodenému, a ktoré boli v trestnom konaní dostatočne preukázané.
Preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal oboch obžalovaných solidárnou povinnosťou na
náhradu vyčíslenej a preukázanej škody, ktorá bola v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom.
obžalovaný G. H.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

(so zbraňou), pričom trestný čin bol spáchaný spoločným konaním viacerých páchateľov,

obžalovaný N. R.
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(so zbraňou), pričom trestný čin bol spáchaný spoločným konaním viacerých páchateľov,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.