Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110216377
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110216377.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: K.. R. Š., W..
XX.X.XXXX, F. A. U. Č.. XX, L. Ľ., zastúpeného JUDr. Jánom Gogom-Ferkom, bytom Prešov, Kotradova
5, proti žalovanému: T. Y., W.. XX.X.XXXX, F. H., V. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom,
advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, o zaplatenie 14 829,85 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14.829,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 14.000 eur 7.8.2007 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania 8,5 % ročne z istiny 829,85 eur konanie z a s
t a v u j e,

v zastavujúcej časti žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 889,50 eur, v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.6.2010 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť mu 14.829,85 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 7.8.2007 z istiny 14.000
eur do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.7.2007 uzavrel so žalovaným písomnú
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v ten istý deň v hotovosti žalovanému poskytol pôžičku vo
výške 151.000 eur a žalovaný ju oproti podpisu prijal. V zmluve sa žalovaný zaviazal pôžičku v celosti
vrátiť do 30-tich dní od prijatia pôžičky. Do dňa podania návrhu žalovaný vrátil 137.000 eur. Napriek
niekoľkým telefonickým výzvam zostávajúcu časť pôžičky vo výške 14.000 eur nevrátil. K ďalšej zmluve

o pôžičke uzavretej ústnou formou došlo dňa 7.9.2007 na základe ktorej žalobca poukázal žalovanému
čiastku 829,85 eur v slovenských korunách na účet jeho manželky na základe udania údajov žalovaným.
Taktiež bolo dohodnuté, že pôžička bude vrátená do 30-tich dní od jej poskytnutia. Do dňa podania
návrhu žalovaný túto čiastku rovnako napriek telefonickým výzvam nevrátil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16 Ro 174/2010-9 dňa 7.12.2010 proti ktorému v zákonom

stanovenej lehote podal žalovaný odpor.

Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že zmluva o pôžičke mala byť len dokladom o prevzatí peňazí
od navrhovateľa, ktoré na základe ich dohody uložil u notára vo Švajčiarsku na spoločný obchod.
Nakoľko obchod nevyšiel, peniaze na pokyn žalobcu vybral a notárovi zaplatil poplatok za úschovu,
ktorý predstavuje práve žalovanú sumu, žalobca s týmto postupom súhlasil, z týchto dôvodov žalobu

navrhol zamietnuť.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Š. Č. a listinnými
dôkazmi a to návrhom, zmluvou o pôžičke, výpisom vkladu v hotovosti ( č.l. spisu 3), dodatkom k zmluve
o pôžičke ( č.l. spisu 51), potvrdením o výmene peňazí zo dňa 15.5.2007, účtom o ubytovaní a ostatným

obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 6.7.2007 zmluvu o pôžičke (čl. spisu 2),
predmetom písomnej zmluvy bola dohoda zmluvných strán o tom, veriteľ poskytne dlžníkovi finančnú
pôžičku v hotovosti a to 151.000 eur, pri podpise zmluvy. Dohodnutý bol termín vrátenia a to 30 dní od

prijatia pôžičky dlžníkom (t.j. od 6.7.2007). V zmluve bol uvedený naviac účel pôžičky a to, že prostriedky
slúžia výhradne za účelom zloženia poplatku na čerpanie úveru pre spoločnosť DOPFIN a.s. Zmluva
bola opatrená podpismi oboch zmluvných strán a svedka Š. Č.. Dlžník žalovaný svojim podpisom
potvrdil prevzatie pôžičky t.j. sumy 151.000 eur. Na rubovej strane zmluvy sa nachádza osvedčenie
pravosti podpisu žalovaného ako dlžníka dňom 6.7.2007 notárkou JUDr. Ivetou Andrášovou.

Ďalšia zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne dňa 7.9.2007 predmetom ktorej bola istina 25.000,- Sk.
Žalobca uviedol, že išlo rovnako o pôžičku, ktorá bola žalovanému poskytnutá na pokrytie jeho nákladov
spojených s cestou do Švajčiarska, pričom o túto požiadal žalovaný žalobcu telefonicky, pričom istina
bola poukázaná žalovanému na účet vedený v Tatrabanke a.s. ktorého majiteľkou je evidovaná Y. H.,
manželka žalovaného. Dohodnutý mal byť termín vrátenia 30 dní od jej poskytnutia.

Vo veci bol vyslúchnutý žalobca ako účastník konania a uviedol, že niekedy v apríli 2007 ho oslovil Š. Č.,
s požiadavkou, že jeho známy potrebuje na bližšie neidentifikovú obchodnú záležitosť „dobrý obchod“ vo
Švajčiarsku určitý obnos finančných prostriedkov. Dovtedy sa so žalovaným osobne nepoznal. Následne
sa všetci traja stretli, žalovaný ho informoval, že má možnosť vybaviť bližšie nešpecifikovaný úver na

financovanie svojho podnikania vo Švajčiarsku, nemal finančné prostriedky potrebné na jeho vybavenie
a rovnako ani Š. Č., požiadal ho o poskytnutie finančných prostriedkov. Keďže súhlasil, aj o financovaní
tejto cesty do Zürichu a svojej účasti na tejto ceste na podporu svojich tvrdení predložil potvrdenie
o zmene finančných prostriedkov na švajčiarske franky zo dňa 15.5.2007 a potvrdenie o zaplatení
účtu za hotel zo dňa 15.5.2007 pre tri osoby, čo bola prvá cesta do Švajčiarska. V tejto časti bol

investorom tejto cesty do Švajčiarska a šoférom. Za to mal prisľúbené, že bude žalovaný od neho
odoberať pneumatiky (žalovaný mal v budúcnosti odkúpiť väčšie množstvo kamiónov), nakoľko žalobca
bolvlastníkom pneuservisu.Priprvejcestemaldohodnuté,žebudevýhradnýmdodávateľompneumatík
a že náklady, ktoré vzniknú s touto cestou, že mu budú vrátené osobne žalovaným. Žalovaný sa stretol
vo Švajčiarsku s osobou slovenského pôvodu, ktorá sprostredkovávala zabezpečenie úveru. Večer

na hoteli žalovaný žalobcovi oznámil, po telefonáte s pánom F., že obchod nebude možné realizovať,
nakoľko bolo nutné zložiť zábezpeku na províziu v sume 500.000 eur, ktoré mal prísľúbené práve od
T.. F., ktorý to telefonicky odmietol.

Žalobca vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že vedel, že žalovaný má zabezpečenú sumu 350.000

eur na zabezpeku z iného zdroja a tak mu ponúkol, že mu požičia zo stávajúcu potrebnú časť t.j. 150.000
eur, ale na základe zmluvy o pôžičke.

Počas druhej cesty v Zürichu žalovaný zabezpečoval doklady v banke a žalobca so Š. Č. po tom, čo si
preverili cez internet notára, u ktorého by túto zábezpeku zložiť, išli si overiť túto osobu notára fyzicky

osobne vo Švajčiarsku, pričom išlo o zloženie financií nielen tých ktoré on požičiaval žalovanému ale aj
tie, ktoré mal žalovaný požičané od tretej osoby, spolu 500.000 eur. Následne po príchode na Slovensko
žalovaný zabezpečil vypracovanie zmluvy o pôžičke a dohodli sa, že mu túto sumu, ktorá je uvedená v
zmluve, požičia, k čomu aj došlo, svedkom bol aj Š. Č.. Jedentisíc eur zo 151.000,- eur bol určený na
bankové poplatky. K spresneniu sumy, ktorá bola predmetom pôžičky, došlo po návrate zo Švajčiarska

do doby, kedy táto suma bola poskytnutá v hotovosti žalovanému.

Po odovzdaní finančné prostriedky žalovanému, žalobca požiadal žalovaného o odmenu za poskytnuté
finančné prostriedky, o niekoľko dní preto došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pôžičke, kde bola
dohodnutá odmena (čl. 51), 5% z hodnoty poskytnutej pôžičky, t.j. zo 151.000,- t.j. 7.75 s tým, že bude

zaplatená v prípade, že bude poskytnutý úver zo Švajčiarska. A bolo dohodnuté, že všetky náklady
spojené s vybavovaním úveru pre spoločnosť DOPFIN a.s. budú žalobcovi vrátené.Žalovaný uviedol, že pri zabezpečovaní úveru konal v mene spoločnosti DOPFIN a.s., ktorá mala
zabezpečené finančné prostriedky vo Švajčiarsku, avšak bolo potrebné pre jeho získanie finančné krytie,
preto oslovil známeho Š. Č., ktorý mu sprostredkoval stretnutie so žalobcom, a v zhode so žalobcom

uviedol, že tohto dovtedy nepoznal. Na stretnutí bolo žalobcovi ozrejmené, čo to je za obchod, akým
spôsobom je možné podieľať sa na ňom. Dohodli sa, že pôjdu na služobnú cestu do Švajčiarska
pre zistenie potrebných informácií. Spoločnosť DOPFIN a.s., mala v predmete podnikania kamiónovú
dopravu. Následne vycestovali. Obchodných stretnutí s (bližšie neidentifikovanou) nebankovou
spoločnosťou, sa zúčastnil len žalovaný a informoval žalobcu E. Š.M. Č. o podmienkach získania

úveru pričom, nevyhnutné bolo, že musí byť zložená odmena nebankovej spoločnosti ako zábezpeka,
že táto zabezpečí v HSBC Bank úver, následne sa stretávali, a rozhodovali sa o prijatí, či neprijatí
týchto podmienok, žalobca sám mal sa rozhodnúť, že „do toho pôjde“ a následne sa dohodli aj
o odmene za finančnú účasť na tomto obchode. Žalovaný poukázal nato, že on poskytol „know-
how“ (súbor skúseností, znalostí a kľúčových informácií), a všetko zabezpečoval a žalobca poskytol
financie. Poukázal na to, že žalobca vedel o tom, že finančné prostriedky (ktoré boli predmetom pôžičky)

sú určené na zloženie depozitu u notára. O tom, že bude strhnutý poplatok pre notára, nevedel. Poplatok
vznikol, keď sa stornoval obchod. Žiadateľom o úver zo Švajčiarska bola spoločnosť DOPFIN a.s., ktorej
bol predsedom predstavenstva, ktorá mala aj vyhotovený projekt. Úver bol žiadaný na nákup kamiónov.

Čo sa týkalo dodatku k zmluve o pôžičke uviedol, že išlo len o prehlásenie, ani nie o dodatok, nakoľko

žalobca hovoril, že „vždy sa len rozpráva o odmene ale nikdy nemá nič písomne“.

Žalobca vo svojej výpovedi poukázal nato, že žalobca vystupoval ako investor, mal „to celé financovať“
za určitú províziu a potom, ako by bol vybavený úver pre spoločnosť DOPFIN a.s.,, mal sa vybavovať
úver pre potreby žalobcu.

Ohľadom poskytnutej sumy 25.000,-Sk žalovaný potvrdil, že tieto peniaze boli vložené na účet jeho
manželky. Tieto peniaze boli určené na náklady, ako bolo dohodnuté (zrejme so žalobcom), pretože
bolo potrebné rýchlo konať a „zachrániť“ depozit u notára, tak mu žalobca poskytol tieto prostriedky
na dopravu, na letenku, číslo účtu mu sám poskytol. K postaveniu svedka uviedol, že Š. Č. bol ako

sprostredkovateľ a tiež mal mať odmenu.

Svedok Š. Č., uviedol, že žalovaného pozná už dlhé roky, žalobcu približne 4 roky jeho vzťah k obom bol
v minulosti priateľský, so žalovaným je aj v súčasnosti v priateľskom vzťahu, so žalobcom v kontakte
nie je. So žalovaným nikdy neobchodoval v pravom slova zmysle. Čo sa týka roku 2007, začalo sa to

tým, že bola „tu nejaká ponuka zo Švajčiarska o poskytnutie úveru“, o ktorý mal záujem žalobca a túto
informáciu o obchode priniesol žalovaný. Jednalo sa o úver, ktorý bolo za určitých podmienok možné
zabezpečiť zo Švajčiarska a žalobca mal oň záujem, chcel sa o tom presvedčiť a preto v roku 2007, na
jar, vycestovali spolu do Švajčiarska všetci traja. Stretli sa s inou osobou slovenského pôvodu, ktorý im
vysvetlil podmienky, akým spôsobom je možné tento úver získať v prítomnosti všetkých troch. Cieľom

bolo zistiť, či je to seriózny obchod, boli im poskytnuté podklady, s podmienkami na poskytnutie úveru.
Následne sa konalo stretnutie s predstaviteľmi firmy, ktorá mala poskytnúť úver. Na stretnutie išiel len
žalovaný. Svedok uvádzal, že žalobca mal tiež o tento úver záujem a hovoril, že „do toho ide“, že bude
finacovať všetky náklady spojené s vybavovaním tohto úveru, keďže išlo o úver žiadaný v zahraničí,
bolo všetkým jasné, že vzniknú náklady.

Na otázky súdu svedok uvádzal, že žalobca sa vyjadroval, že má nejaké projekty viaceré, (aké si
nepamätal), na aký účel chcel žiadať úver. Uviedol, že bolo potrebné zložiť províziu do bankového
depozitu, pre sprostredkovateľa úveru a táto bola prepadná aj vtedy ak by úver bol poskytnutý za iných
podmienok. Uviedol, že sám žalovaný navrhol, aby bol požiadaný nejaký právnik - notár, ktorý by fyzicky

zodpovedal, že provízia bude poskytnutá druhej strane až vtedy, čo poskytovateľ úveru oznámi, že úver
je možné čerpať, t.j. po prekontrolovaní dokladov. Poukázal na to, že žalobca mal ľahkovážny prístup,
nenamietal, že provízia mala byť zaslaná na určené číslo účtu touto sprostredkujúcou švajčiarskou
spoločnosťou. Následne sa stretli pri Mestskej hale v Prešove, žalobca doniesol v hotovosti sumu
150.000,-eur. Svedoksipamätal,žemedzižalobcomažalovanýmbolatouzatvorenázmluvaopôžičke.

Avšak podľa jeho vyjadrenia v skutočnosti to bol len doklad pre banku nakoľko išlo o vysoký finančný
obnos, ktorý preukazoval ich pôvod a následne žalovaný vykonal aj ich prevod do Švajčiarska.Svedok nevedel uviesť, či zmluva bola podpísaná v ten deň ani, kým bola pripravená. Potvrdil, že
žalovaný hotovosť prevzal a bol vložiť na účet do VÚB banky a.s.. Následne predložil doklad o ich
vloženíaajdoklad,žebolitietoprevedenédoŠvajčiarska.Peniazeboliposielanéžalovanýmzjehoúčtu,

takto sa dohodli žalobca a žalovaný. Následne do mesiaca mala prísť informácia, či je úver poskytnutý,
žalovaný zo Švajčiarska doniesol kópiu všetkých hlavných dokladov, aj potvrdenia o tom, že úver je
poskytnutý, ale doniesol len kópie dokladov, nakoľko až po poukázaní provízie mal byť poskytnutý
originál certifikátu, k úveru. Po preložení do slovenského jazyka zistili, že úver je síce poskytnutý bez
ručenia, avšak nebolo jasné stanovisko banky a obávali sa, že pri žiadosti o poukázanie financií z

úveru bude banka požadovať už ručenie. Telefonicky kontaktovali banku, ktorou im bolo oznámené,
že nezaplatili províziu, preto sú neseriózni a bude preto požadované aj ručenie. Nik z nich, však nebol
schopný poskytnúť také ručenie a preto nedošlo k čerpaniu úveru. Svedok jednoznačne uvádzal, že
žalobca sa podieľal na celom obchode.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť
a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods.1 OZ s plnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods.2 OZ dlh muší byť splnený riadne a včas.
Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho

peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je

dvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska2)platnejkprvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa zákonného ustanovenia § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy účastníkmi konania po danom poučení v zmysle ust. §
120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p. (návrh vykonať dokazovanie výsluchom svedka T.. F. žalobca zobral späť).
Vykonaným dokazovaním sa žalobcovi podľa presvedčenia súdu podarilo preukázať, že dňa 6.7.2007

so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, ako aj dňa 7.9.2007 ústnu zmluvu o pôžičke v zmysle ust. §
657 až 658 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný nepopieral, že prevzal finančné prostriedky od žalobcu a že uzatvoril zmluvu o pôžičke na
sumu 151.000 eur a nepopieral ani prevzatie istiny 25.000,-Sk prevedenú žalobcom na účet manželky
žalovaného, bránil sa však v konaní tým, že nešlo o finančné prostriedky, prevzaté titulom pôžičiek, ale

ktorými sa mal žalobca podieľať ako investor na zabezpečovaní úveru v zahraničí o ktorého získanie
mal aj on záujem. Žalovaná suma preto predstavovala náklady, ktoré sa žalobca zaviazal znášať.
Pri hodnotení dôkazov samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach nevyznievajú logicky vyššie
uvádzané žalovaným skutočnosť, nakoľko potvrdil, že išlo o úver, ktorý zabezpečoval pre spoločnosťDOPFIN a.s., určený na nákup nákladných motorových vozidiel, pričom táto spoločnosť pripravila
projekt, a žalovaný bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti (čo uviedol vo svojej výpovedi
žalovaný). Taktiež z dodatku k zmluve o pôžičke (čl. spisu 51) vyplýva, že pristúpila táto spoločnosť ako

spoludlžník k tomuto záväzku vzniknutého titulom pôžičky, naviac podľa v bodu 2. písm. c/ dodatku
sa dlžníci zaviazali preplatiť náklady spojené s vybavovaním úveru pre spoločnosť DOPFIN, a.s.

Zo samotnej zmluvy o pôžičke bodu 5. vyplýva, že poskytnuté prostriedky slúžia výhradne na účel
zloženia poplatku na čerpanie úveru pre DOPFIN a.s. Ak však žalovaný mal za to, že sa jedná o finančné

prostriedky odovzdané titulom akejsi spoločnej podnikateľskej aktivity žalobcu, takémuto záveru na
základe vykonaného dokazovania nemožno prisvedčiť, naviac náklady zabezpečenia úveru, sa zaviazal
žalovaný uhradiť žalobcovi aj v dodatku k zmluve o pôžičke (čl. spisu 51). Súd mal na základe zisteného
skutkového stavu za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou zmluvu o
pôžičke, pričom bol ich účel viazaný. To, že mal žalobca záujem tiež o úver pre svoje podnikateľské
aktivity, a že financoval výdavky na cesty do Zürichu, pripadne radil resp. overoval hodnovernosť

informácií podmienok k úveru, bez ďalšieho neznemená, že by tým sa vzdal práva časti poskytnutých
finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému titulom pôžičky.

Čo sa týka výpovede svedka T. Č., že by zmluva o pôžičke mala byť fingovaná len pre potreby banky
ako titul vkladaných peňazí, uvedené netvrdil ani žalovaný preto súd považoval toto tvrdenie za

bezvýznamné a celkovo výpoveď svedka vyznela nehodnoverne, resp. svedok mal snahu napomôcť
žalovanému, na otázky ktoré považoval za vhodné vypovedal podrobne pritom na obdobné detaily, už
nie priaznivé pre žalovaného si nepamätal.

Vo veci je nutné uviesť, že podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Vyššie citované ustanovenie ukladá účastníkom právnych úkonov prevenčnú povinnosť, aby pri úprave
zmluvných vzťahov odstránili všetko, čo by v budúcnosti mohlo byť dôvodom rozporov, porušenie tohto
ustanovenie nemá samo o sebe následky neplatnosti zmluvy, pokiaľ súčasne neprichádza do úvahy
neplatnosť takejto zmluvy z iného v zákone ustanoveného dôvodu.

Súd dodáva, že najmä žalovaný ak mal za to, že žalobca sa chce podieľať ako investor na obchodnej
transakcii ako podnikateľ a teda podieľať sa aj na prípadných stratách, zanedbal vyššie uvedenú
povinnosť, naviac bolo možné využiť najmä ustanovenia Obchodného zákonníka a vystupovať ako
účastník týchto právnych úkonov mala najmä spoločnosť DOPFIN a.s.

Čo sa týka samotného záväzkového vzťahu - zmluva o pôžičke môže byť uzavretá dokonca aj
ústnou formou, jej pojmovými znakmi je prenechanie veci na voľné nakladanie a to veci druhovo
určených, dočasnosť takéhoto právneho vzťahu, dojednanie povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu a
doba splatnosti jej vrátenia, ktorej neuvedenie nie je pojmovým znakom (čo sa týka požičanej sumy

25.000,-Sk kde nebola dohodnutá doba splatnosti, resp, nebola preukázaná).
Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008 odo dňa nasledujúceho po splatnosti t.j. 7.8.2007 dlžnej sumy
14.000 eur.

V časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 829,85 eur žalobca zobral svoj nárok späť, s čim
žalovaný súhlasil, preto súd podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca má právo
na náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku vo výše 889,50 eur iné trovy konania proti
žalovanému neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.