Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209469
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215209469.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie
1.065,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda,

č. k. 6C/270/2015-53 zo dňa 28. januára 2016 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š
í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh čo do zaplatenia 934,80 eur s
príslušenstvom zamietol, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 130,44 eur zastavil a výrokom III.

rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil poukazom na ust. 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka
(ďalej iba „OZ“), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.
Skutkovotým,žezpredloženejplatobnejhistóriežalovanejnaspornomúverejezrejmé,žetátoposlednú
splátku uhradila 16.09.2011. Žalobca napriek tomu však až listom zo dňa 25.05.2012 vyzval žalovanú
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, hoci s poukazom na § 565 OZ toto právo mohol

použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda do 16.10.2011. Trojročná premlčacia
lehota takto márne uplynula dňom 16.10.2014. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku súd návrh ako
nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej
žalovanejnáhradutrovkonanianepriznal,keďžežalovanánáhradutrovkonaniaaninežiadalaavkonaní
jej preukázateľne trovy ani nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, kde súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol ich návrh z dôvodu premlčania, keď aplikoval počiatok premlčacej doby od splátky splatnej dňa
16.10.2011, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky ako nesprávny, pretože pod hrozbou začatia
premlčania celého nároku bezprostredne po nezaplatení prvej riadne a včas neuhradenej splátky núti
veriteľa vyvolať predčasnú splatnosť celého dlhu. Ust. § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. §

565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie
niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti
najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii
právneho názoru súdu prvej inštancie tak premlčacia doba predčasne zosplatnenej časti pohľadávky
nelogicky a v rozpore s princípom právnej istoty predbehla beh premlčacej doby jednotlivých splátok
nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť podľa názoru súdu vyhlásená. V súlade

s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ začala najskôr odo dňa nasledujúceho po
splatnosti v poradí 24. splátky splatnej dňa 20.05.2012, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosťúveru listom zo dňa 25.05.2012 plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku
nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 18.05.2015, t.j. pred uplynutím 3-
ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 21.05.2012. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS

Trenčín sp. zn. 5Co 483/2014 zo dňa 30.07.2014. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku
úveru najskôr dňom doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru je podporený aj výkladom ust. §
565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na
zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006,
tiež NS ČR sp. zn. 21 Cdo 426/2005). Pokiaľ by odvolací súd dospel k názoru, že právnym úkonom ich

právneho predchodcu zo dňa 25.05.2015 nedošlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky postupom
podľa § 565 OZ z dôvodu absencie zmluvného dojednania žiadať o predčasné zaplatenie pohľadávky
preneplneniesplátok(rozhodnutieNSSRsp.zn.4Cdo75/2007),vtakomprípadebysakaždájednotlivá
splátka premlčovala samostatne vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej dobe podľa lehoty splatnosti
jednotlivýchsplátokanimiuplatnenýnároktakniejevcelomrozsahupremlčaný. Nazákladeuvedeného
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s petitom tohto odvolania a

zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k
záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné.

4. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1.065,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 04.06.2012 do zaplatenia zo sumy 1.065,24 eur, pričom tento odvodzuje zo Zmluvy o

pôžičke č. 261934 zo dňa 03.05.2010.

5. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdenie správnosti
rozhodnutia, v časti, kde súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

6. V danom prípade nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a
keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony
(zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách
a nároky žalobcov ex offo. Preto súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ skúmal či nedošlo k
uplynutiu premlčacej doby s ohľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z..

7. V prejednávanej veci teda ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného
zmluvou o pôžičke č. 261934 z 03.05.2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Podľa zmluvy žalovaná čerpala spotrebiteľský úver vo výške 1100 eur a mala plniť a vrátiť

poskytnutý úver v mesačných splátkach po 37,97 eur po dobu 48 mesiacov. Podľa predžalobnej
upomienky zo dňa 25.05.2012 bola žalovaná vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo
v súlade so všeobecnými podmienkami zmluvy a to vo výške 1.158,10 eur najneskôr do 3 dní od
doručenia tejto predžalobnej upomienky. Uvedenú predžalobnú upomienku prevzala žalovaná 31.
05.2012.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie z predloženej platobnej histórie
žalovanej na spornom úvere zistil, že táto poslednú splátku uhradila 16.09.2011. Uviedol, že žalobca
napriek tomu však až listom zo dňa 25.05.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo, hoci s poukazom na § 565 OZ toto právo mohol použiť najneskôr do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky, teda do 16.10.2011. Trojročná premlčacia lehota takto márne uplynula dňom
16.10.2014.9. Súd prvej inštancie síce uviedol od kedy začala plynúť premlčacia doba, avšak bližšie už neodôvodnil,
prečo práve od prvej nesplnenej splátky (16.10.2011), nakoľko z predžalobnej upomienky zaslanej
žalovanej nevyplýva, že to bola práve táto splátka, pre ktorú zosplatnil právny predchodca žalobcu celý

úver.Uvedenébyboloivrozporesust.§565OZ,kedymôževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené a toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, na ktoré poukázal aj súd prvej
inštancie. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že zosplatnenie pohľadávky je právom a nie povinnosťou,
pričomprávnynázorprezentovanýsúdomI.inštancie,žežalovanáposlednúsplátkuuhradila16.09.2011

a žalobca napriek tomu však až listom zo dňa 25.05.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo, je v rozpore so zásadou dôvery v právo a skutočným záujmom strán právneho
vzťahu, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po nezaplatení prvej riadne a včas
neuhradenej splátky núti veriteľa vyvolať predčasnú splatnosť celého dlhu. K tomu, aby bolo možné
aplikovať ustanovenie § 565 OZ sa vyžaduje dohoda medzi stranami. Pokiaľ takáto dohoda medzi
stranami nebola, neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie v tom, že žalobca mohol právo na okamžitú

úhradu splátok jednorázovo v zmysle ust. § 565 OZ využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky teda do 20.10.2011 (podľa bodu 6.2 VOP „Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo Zmluve
alebo podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci). Preto je tiež potrebné vysporiadať sa i s tým, či predžalobnú upomienku možno považovať
za platný právny úkon na zosplatnenie celého úveru. Pokiaľ takáto dohoda nebola dojednaná, pričom zo

strany súdu prvej inštancie v tomto smere dokazovanie nebolo vykonané, je nutné posúdiť premlčanie
jednotlivých splátok samostatne.

10. V preskúmavanej veci teda je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie vec právne posúdil
bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v dôsledku čoho súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. (viď rozhodnutie NS SR 6Cdo 67/2014).

11. Požiadavka na zistenie skutkového stavu veci v ustanovení § 153 ods. 1 O. s. p. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie vyjadruje, že základom pre rozhodnutie súdu sú také skutočnosti,

ktoré boli v konaní zistené procesne regulérnym spôsobom pri vykonávaní dokazovania (a čo vyšlo za
konania inak najavo). Z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nedostatočne
zistil skutkový stav, ktorý by umožňoval posúdiť relevantné sporné skutočnosti potrebné pre meritórne
rozhodnutie súdu, jeho rozhodnutie nemohlo obstáť.

12. Pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol výlučne z dôvodu nesprávne vyhodnoteného
skutkového stavu, neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu
prvej inštancie, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako vecne nesprávny rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa § 389 ods. 1
písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní a zaoberať sa nárokmi žalobcu. Bude
skúmať, či medzi sporovými stranami bola uzatvorená dohoda ohľadom možnej okamžitej splatnosti
pôžičky, a v prípade ak bola, následne posúdi či nárok žalobcu nie je premlčaný v dôsledku predčasného
zosplatnenia pôžičky. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti ust.§ 53 ods. 9 OZ, ktoré

treba vo vzťahu k ust. § 565 OZ považovať za lex specialis. V prípade ak z dokazovania vzíde to,
že dohoda o možnej okamžitej splatnosti nebola dojednaná, je potrebné posúdiť či nie sú premlčané
iba niektoré splátky pôžičky a zmluvu o pôžičke i z ďalších hľadísk, to je či má náležitosti v zmysle
zák. č. 129/2010 Z.z., teda či nejde o úver bezúročný a bezpoplatkový, posúdiť výšku dojednanej
úrokovej sadzby s ohľadom na ust. § 3 a § 39 OZ, koľko žalovaná žalobcovi z pôžičky už uhradila a na

základe vykonaného dokazovania, aký vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie titulom zmluvy o pôžičke.
S prihliadnutím k názoru odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie náležite, v
súlade s § 220 ods. 1, 2 CSP odôvodní, keď v novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného
konania i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).