Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010204
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8717010204.2

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
5. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

A. A. V. Z. H. F. Ň. Á. G. - nar. XX.XX.XXXX S. A., okres A., trvale bytom

G., X.. G. Z. XXX, Č. F.

s a u z n á v a z a v i n n é h o

-zprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Trestnéhozákona,spoukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- ako otec maloletých detí A., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX V. M., nar. XX.XX.XXXX, hoci
mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a na základe § 7 ods. 1 Trestného

poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou
27,13 € mesačne, spolu sumou 81,39 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
detí H. A., túto svoju vyživovaciu povinnosť v Poprade, okres Poprad, ani inde úmyselne neplní od

01.05.2015 až doposiaľ, pričom matke detí zaslal na výživu detí v mesiaci august 2015 sumu 21,31
€, v mesiaci december 2016 sumu 34,79 €, v mesiaci apríl 2017 sumu 20,--eur a v mesiaci máj 2017
sumu 15,--eur, v sledovanom období bol zamestnaný vo f. Samcor s.r.o. Praha 5 od 01.02.2014 do
22.07.2015, kde ukončil pracovný pomer dohodou na jeho žiadosť, ktorej firma vyhovela a v roku
2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 7.827,- Kč, vo f. J.M.KAPA, s.r.o. Kolín od 13.07.2015
do 31.03.2016 s čistým mesačným príjmom 14.667,- Kč, od 01.04.2016 do 31.08.2016 bol vedený v

evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal príspevok v nezamestnanosti do 31.05.2016 vo výške
9.534,- Kč mesačne, do 31.07.2016 vo výške 7.334,- Kč mesačne, za mesiac august vo výške 6.601,-
Kč, od 01.09.2016 bol zamestnaný vo f. L.. A. S., Sodovkárna Kolín, kde mal čistý príjem za mesiac
september 9.204,- Kč, za mesiac október 9.407,- Kč, od mesiaca október 2016 je zamestnaný v
spoločnosti SECURITY CENTRUM SLUŽEB s.r.o. Ostrava, kde mal za mesiac október čistú mzdu
3.388,-Kč,vmesiacidecembervovýške5.547,-Kč,čímmuzauvedenéobdobievznikoldlhnavýživnom

pre matku detí H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., Š. XX, P. U. vo výške 1.943,65,--eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.Za to mu

u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 18 /
osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu u r č u j e povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe matke
detí H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., X.. Š. Č.. XX, P. U. dlh na výživnom vo výške 1 943,65,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného A. A. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že ako otec maloletých detí A., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX V. M., nar.
XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a na základe § 7

ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na výživu každého
dieťaťa sumou 27,13 € mesačne, spolu sumou 81,39 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky detí H. A., túto svoju vyživovaciu povinnosť v Poprade, okres Poprad, ani inde úmyselne
neplní od 01.05.2015 až doposiaľ, pričom matke detí zaslal na výživu detí v mesiaci august 2015 sumu
21,31 €, v mesiaci december 2016 sumu 34,79 €, v sledovanom období bol zamestnaný vo f. Samcor
s.r.o. Praha 5 od 01.02.2014 do 22.07.2015, kde ukončil pracovný pomer dohodou na jeho žiadosť,
ktorej firma vyhovela a v roku 2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 7.827,- Kč, vo f. J.M.KAPA,

s.r.o. Kolín od 13.07.2015 do 31.03.2016 s čistým mesačným príjmom 14.667,- Kč, od 01.04.2016 do
31.08.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal príspevok v nezamestnanosti
do 31.05.2016 vo výške 9.534,- Kč mesačne, do 31.07.2016 vo výške 7.334,- Kč mesačne, za mesiac
august vo výške 6.601,- Kč, od 01.09.2016 bol zamestnaný vo f. L.. A. S., Sodovkárna Kolín, kde mal
čistý príjem za mesiac september 9.204,- Kč, za mesiac október 9.407,- Kč, od mesiaca október 2016 je

zamestnaný v spoločnosti SECURITY CENTRUM SLUŽEB s.r.o. Ostrava, kde mal za mesiac október
čistú mzdu 3.388,-Kč, v mesiaci december vo výške 5.547,- Kč, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom pre matku detí H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., Š. XX, P. U. vo výške 1 734,48,--eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného A. A. v zmysle
§ 258 ods. 4 Trestného poriadku vzhľadom nato, že obžalovaný sa pojednávania napriek riadnemu a

včasnému nezúčastnil, výsluchom svedkyne H. A., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné.
Obžalovaný A. A. v prípravnom konaní priznal, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na maloleté
deti i toho, že ju riadne a včas neplní s poukazom nato, že výživné určené zákonom o rodine na jedno
dieťavovýške27,--eurjepodľaneho„vysoká“suma,ženemádostatokfinančnýchprostriedkovažiadny
majetok nevlastní, že matka detí „ušla“ z miesta ich posledného spoločného bydliska v Českej republike

na Slovensko, resp. nato, že matke detí pred odchodom „dal“ čiastku 500,--eur v hotovosti, o čom mal
svedčiť doklad nachádzajúci sa v civilnom spise prebiehajúceho rozvodového konania vedeného na
Okresnom súde Spišská Nová Ves.
Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným A. A. bolo okrem jeho priznania preukázané aj výpoveďou
svedkyne H. A., ktorá v prípravnom konaní i v konaní pred súdom potvrdila, že obžalovaný si svoju

vyživovaciu povinnosť v žalovanom období a až do súčasnosti neplnil a neplní a na svoje maloleté deti
A. A., O. A. V. M. A. neplatí vyživovaciu povinnosť, až na mesiac august 2015, kedy jej zaslal čiastku
21,31,--eur /600,--CZK/ a mesiac december 2016, kedy jej zaslal čiastku 34,79,--eur i to, že obžalovaný
sa s deťmi nekontaktuje, nenavštevuje ich, nekupuje im darčeky, s výnimkou mesiaca december 2015,
kedy im obžalovaný zaslal teplákové súpravy a hry na počítače a mesiaca december 2016, kedy im

zaslal 2 ks tablety a neprejavuje o ne žiadny záujem. Svedkyňa však zároveň uviedla, že deti núdzounetrpia, vzhľadom nato, že s výdavkami na ich výchovu, výživu i domácnosť jej finančne vypomáhajú
jej rodičia a známi.
Priznaniu obžalovaného A. A. a výpovedi svedkyne H. A. zodpovedali aj ďalšie dôkazné prostriedky -

listinné dôkazy v podobe zápisnice o trestnom oznámení H. A. matky maloletých detí zo dňa 08.06.2016,
kópií rodných listov detí - A., D.. XX.XX.XXXX, O., D.. XX.XX.XXXX V. M., D.. XX.XX.XXXX, potvrdení
o návšteve školy ZŠ a MŠ maloletých detí a potvrdení o zaplatenom výživnom v mesiaci august 2015
a december 2016 v sumách 21,31,--eur a 34,79,--eur.
Listinné dôkazy v podobe správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad potvrdzovali, že obžalovaný

od 01.05.2015 nebol evidovaný v príslušnej poisťovni ako poberateľ dávok v nezamestnanosti,
nemocenských dávok, úrazových dávok a ani dôchodku, v podobe správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad potvrdzovali, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie iba v
čase od 28.10.2004 do 18.01.2005 a od 15.03.2005 do 16.06.2005 i to, že obžalovaný od 01.05.2015
nepoberal dávky pomoci v hmotnej núdzi a že matka detí H. A. nie je a nebola vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, že pomoc v hmotnej núdzi poberá od 01.10.2016 vo výške 83,--eur, že

náhradné výživné nepoberala a nepoberá a že raz ročne jej boli vyplácané vyrovnávacie dávky do
výšky prídavku na dieťa a rodičovského príspevku podľa výšky priznaných dávok v Českej republike a
v podobe správy Úradu práce Českej republiky - pobočka Příbram potvrdzovali, že obžalovaný bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený v období mimo žalovaného obdobia a to od 21.04.2011
do 16.10.2011, 11.09.2012 do 31.10.2012, 05.01.2013 do 03.06.2013 a od 11.11.2013 do 31.01.2014 a

v žalovanom období od 01.04.2016 do 31.08.2016 ako aj to, že od 01.04.2016 do 31.05.2016 mu bol
poskytovaný nemocenský príspevok vo výške 9 534,--CZK, od 01.06.2016 do 31.07.2016 vo výške 7
334,--CZK a od 01.08.2016 do 31.08.2016 vo výške 6 601,--CZK.
Ďalšie listinné dôkazy v podobe potvrdení bývalých zamestnávateľov obžalovaného - f. J.M.KAPA, s.r.o.
Kolín potvrdzovala, že obžalovaný bol v tejto spoločnosti zamestnaný na základe dohody o vykonaní

práce od 13.07.2015 do 28.07.2015 a od 29.07.2015 do 31.03.2016 na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú, pričom od 26.11.2015 do 21.12.2015 a od 08.03.2016 do 31.03.2016 bol
pracovne neschopný, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 14 667,--CZK, f. L.. A. S.
- Sodovkárna Kolín potvrdzovala, že obžalovaný bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 01.09.2016,
pričom od 31.10.2016 bol pracovne neschopný, s priemerným čistým mesačným príjmom za mesiac

september 2016 vo výške 9 204,--CZK, október 2016 vo výške 9 407,--CZK, f. Samcor, s.r.o. Praha
potvrdzovala, že obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 09.01.2014 do 31.01.2014 na základe
dohody o vykonaní práce a od 01.02.2014 do 22.07.2015 na základe pracovnej zmluvy, pričom od
12.03.2014 do 23.03.2014 s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 7 827,--CZK i to, že
obžalovanýpracovnýpomervtejtospoločnostiukončilnavlastnúžiadosťdohodousozamestnávateľom.

Z potvrdenia zaslaného obžalovaným je zrejme, že obžalovaný bol od 14.10.2016 do 31.12.2016
zamestnaný vo f. Security centrum služeb, s.r.o. Ostrava, s čistým mesačným príjmom v októbri 2016
vo výške 3 388,--CZK, v decembri 2016 vo výške 5 555,--CZK, v januári 2017 vo výške 5 290,--CZK a
vo februári 2017 vo výške 4 847,--CZK.
Predmetnésprávybývalýchisúčasnýchzamestnávateľovobžalovanéhosvedčiliajpreto,žeobžalovaný

ani jednému z nich neoznámil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, resp. preto, že obžalovanému v
príslušných obdobiach trvania jeho pracovného či obdobného pomeru neboli vykonávané z odmeny za
prácu alebo zo mzdy žiadne zrážky na výživné.
Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16P 7/2016 zo dňa 16.01.2017 /ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku neprávoplatného pre odvolanie obžalovaného ako odporcu/ vyplýva, že

maloletí A., O. V. M. boli zverené do osobnej starostlivosti matky - H. A. a že obžalovaný ako otec
maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 40,--eur mesačne a
maloletých O. a M. vo výške 30,--eur mesačne počnúc od 11.01.2016 k rukám matky vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Takto vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, § 12
a § 19 Trestného poriadku viedlo súd k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že postačuje na jeho rozhodnutie a že hodnotené
dôkazybolizískanézákonnýmspôsobomažeboliajvyhodnotenépodľavnútornéhopresvedčeniasúdu,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle

od toho kto ich obstaral. Súčasne konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal na tom
skutkovom základe, ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, až na výšku dlžného výživného,
ktoré upravil oproti pôvodnému obžalobnému návrhu a že žalovaný skutok spáchal obžalovaný A. A.
tým, že ako otec maloletých detí A., D.. XX.XX.XXXX, O., D.. XX.XX.XXXX V. M., D.. XX.XX.XXXX,hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a na základe § 7 ods. 1 Trestného
poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou
27,13 € mesačne, spolu sumou 81,39 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
detí H. A., túto svoju vyživovaciu povinnosť v Poprade, okres Poprad, ani inde úmyselne neplní od
01.05.2015 až doposiaľ, pričom matke detí zaslal na výživu detí v mesiaci august 2015 sumu 21,31

€, v mesiaci december 2016 sumu 34,79 €, v mesiaci apríl 2017 sumu 20,--eur a v mesiaci máj 2017
sumu 15,--eur, v sledovanom období bol zamestnaný vo f. Samcor s.r.o. Praha 5 od 01.02.2014 do
22.07.2015, kde ukončil pracovný pomer dohodou na jeho žiadosť, ktorej firma vyhovela a v roku
2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 7.827,- Kč, vo f. J.M.KAPA, s.r.o. Kolín od 13.07.2015
do 31.03.2016 s čistým mesačným príjmom 14.667,- Kč, od 01.04.2016 do 31.08.2016 bol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal príspevok v nezamestnanosti do 31.05.2016 vo výške

9.534,- Kč mesačne, do 31.07.2016 vo výške 7.334,- Kč mesačne, za mesiac august vo výške 6.601,-
Kč, od 01.09.2016 bol zamestnaný vo f. L.. A. S., Sodovkárna Kolín, kde mal čistý príjem za mesiac
september 9.204,- Kč, za mesiac október 9.407,- Kč, od mesiaca október 2016 je zamestnaný v
spoločnosti SECURITY CENTRUM SLUŽEB s.r.o. Ostrava, kde mal za mesiac október čistú mzdu
3.388,-Kč,vmesiacidecembervovýške5.547,-Kč,čímmuzauvedenéobdobievznikoldlhnavýživnom

pre matku detí H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., Š. XX, P. U. vo výške 1.943,65,--eur.
Súd súčasne konštatoval, že obžalovaný A. A. sa z hľadiska právnej kvalifikácie dopustil konania, ktoré
po všetkých stránkach vykázalo znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, pretože najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách /tri maloleté deti/.
Podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách.
Na účely tohto zákona sa rozumejú najmenej tri osoby.
Pri uznaní viny obžalovaného A. A. súd vychádzal predovšetkým z priznania obžalovaného, výpovede

svedkyne H. A. - matky detí A., O. V. M., ako aj z vyššie citovaných listinných dôkazov, pretože všetky
tieto dôkazy jednoznačne, objektívne a spoľahlivo svedčili pre to, že obžalovaný si ako otec detí A., D..
XX.XX.XXXX, O., D.. XX.XX.XXXX V. M., D.. XX.XX.XXXX neplnil vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu
mu priamo z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, hoci tak v žalovanom období mal a mohol
urobiť, keďže počas tohto obdobia neboli konajúcim súdom zistené žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by ho vyviňovali z následkov trestno-právnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti
vo vzťahu k svojim maloletým deťom napriek obrane obžalovaného spočívajúcej len v tom, že pre
plnenie si svojich vyživovacích povinností nemal dostatok finančných prostriedkov a z hľadiska vyššie
uvedeného záveru konajúceho súdu neobstojí potom ani jeho obrana, že matke detí po jej odchode
zo spoločnej domácnosti zaslal čiastku 500,--eur, ani vyhlásenie insolventnosti /osobného bankrotu/

obžalovaného, ani existencia dlhov, na ktorých sa mala podieľať aj matka detí a ani listinné dôkazy, ktoré
obžalovaný predložil v konaní pred súdom v podobe čestných prehlásení jeho priateľky či známych,
keďže s prejednávajúcou trestnou vecou žiadnou relevantnou skutočnosťou spojené neboli. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na správu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.01.2017,
podľaktorejsavpríslušnomopatrovanskomspise/sp.zn.16P7/2016/nenachádzažiadnydokladotom,

aby obžalovaný vyplatil čiastku 500,--eur matke detí tak, ako tvrdil on, iba potvrdenie, že dňa 13.04.2015
sa v príslušnej zmenárni zamieňala suma 14 015,--CZK na sumu 500,--eur. Pre posúdenie trestno-
právnej zodpovednosti obžalovaného za žalované konanie a žalovaný skutok nie je rozhodujúcou ani
skutočnosť neprávoplatného rozsudku opatrovanského súdu sp. zn. 16P 7/2016 zo dňa 16.01.2017,
ktorým bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným

vo výške 40,--eur mesačne a maloletých O. V. M. vo výške 30,--eur mesačne počnúc od 11.01.2016 k
rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pretože orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní v
takomto prípade postupovať podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku a podľa ktorého posudzujú samostatne
predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu,
Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu,

orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny.
Predbežná /prejudiciálna/ otázka je otázkou, ktorá nie je sama predmetom trestného konania, bez
jej vyriešenia však nie je možné vo veci samej rozhodnúť a môže byť tak súkromnoprávna, ako aj
verejnoprávna, resp. hmotnoprávna alebo procesnoprávna, s výnimkou predbežných otázok týkajúcichsaosobnéhostavu,oktorýchsarozhodujevinomsúdnomkonaní-napr.neplatnosťmanželstva,určenie
otcovstva, osvojenia, spôsobilosti na právne úkony a pod.
Trestnýsúdpriposudzovaníotázkyzavineniazanedbaniapovinnejvýživypodľa§207Trestnéhozákona

nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach civilných stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti
a musí vychádzať z reálnych možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti podľa § 7 ods.
1 Trestného poriadku.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie je schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona /§ 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení Zákona č. 372/2004 Z.z./.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a
opatreniaMPSVaRSRč.186/2013Z.z.zaživotnéminimumfyzickejosobyalebofyzickýchosôb,ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 01.07.2013 suma alebo súhrn súm
90,42,--eurmesačne,akideozaopatrenéneplnoletédieťa,čovkonkrétnomprípadepredstavuječiastku

27,13,--eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Správy a potvrdenia bývalých či súčasných zamestnávateľov obžalovaného alebo príslušného Úradu
práce Českej republiky jednoznačne potvrdzujú, že obžalovaný mal určitý a viac menej stály príjem
finančných prostriedkov zo mzdy, z náhrad mzdy, z nemocenských dávok alebo z príspevkov v
nezamestnanosti a ich výška objektívne potvrdzuje aj to, že obžalovaný si mal a mohol svoju zákonnú

vyživovaciu povinnosť plniť riadne a včas.
Obžalovaný navyše žiadnym spôsobom nereagoval ani na výzvy orgánov činných v trestnom konaní a
súdu, aby zaplatil dlžnú čiastku na výživnom, hoci už v prípravnom konaní tvrdil, že tak urobí a preto
nemohli byť v konaní pred súdom použité ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Trestného
zákona.

Pri stanovení výšky mesačného výživného na maloleté deti i výšky dlžného výživného konajúci súd
v plnej miere teda rešpektoval minimálnu zákonnú výšku výživného, ktorá zohľadňovala i osobné a
majetkové pomery obžalovaného.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne
H. A., že obžalovaný okrem neplnenia si vyživovacej povinnosti sa žiadnym iným spôsobom o svoje tri

maloleté deti nezaujíma, nestará, nekontaktuje, nenavštevuje ich a neprispieva na ich výchovu, či výživu
iným spôsobom napr. kupovaním oblečenia, potravín, školských pomôcok, či iných darov s výnimkou
vecí, ktoré svedkyňa vo svojich výpovediach uviedla.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného A. A. vyhodnotil ako konanie spáchané v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným

v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho
konania tento záujem aj porušil.
Obžalovaný A. A. doposiaľ na území Slovenskej republiky trestaný nebol, nemá záznam ani v evidencii
priestupkov vedených v MV SR a z príslušných miest jeho bydlísk je hodnotený len všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady

platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k
riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, prihliadol na vedenie riadneho spôsobu
života obžalovaného ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, bez zistenia
priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a tak dospel k záveru, že u obžalovaného A. A.

sa účel trestu dosiahne len uložením podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 1 roka a skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov, spolu s povinnosťou zaplatiť v
skúšobnej dobe matke detí H. A.Ň. dlh na výživnom vo výške 1 943,65,--eur.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného
druhu trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá

tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobeného
následku/, ako i samotnej osobe obžalovaného A. A..
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.