Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617201264
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617201264.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci navrhovateľky: O. Y., N. Z. Č.. XX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Anna Líšková, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, proti odporcovi:
Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 07. marca 2017,

č.k. 27C/125/2017-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Tatra banke a.s. , so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia; pred podaním žaloby vo veci samej; ktorým sa domáhala uloženia povinnosti
záložnému veriteľovi Tatra banka a.s. zdržať sa úkonov smerujúcich k začatiu výkonu alebo
smerujúcich k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre G.. Ú.. Z., a to
bytu č. X S. S. Č.. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súp. č. XX, vrátane podielu na
spoločných častiach a zariadenia bytového domu, a uloženia zákazu postúpiť alebo inak previesť práva

a povinnosti záložného veriteľa k uvedenému bytu na tretiu osobu; a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, keď; s poukazom na ust. § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1 CSP; vychádzajúc z návrhu a predložených listín; dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na to, že základnými podmienkami, kedy je možné
neodkladné opatrenie nariadiť, sú hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo osvedčenie, že

prípadná exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľka uviedla, že dňa 22.09.2014 uzavrela s p. F. kúpnu
zmluvu na byt č. X na prízemí, vchod X, súpisné číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX S. G..Ú.. Z., okres O.,
podľa ktorej sa predávajúca p. F. zaviazala do mesiaca september 2014 zabezpečiť výmaz záložného
práva v prospech záložného veriteľa, a to tak, že toto záložné právo prenesie z
predávanej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť v jej vlastníctve, túto zmluvnú povinnosť si však nesplnila.
Považoval zaosvedčené,ženanehnuteľnostiviaznezáložnéprávovprospechzáložnéhoveriteľa,ktorý

pristúpil k začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom dražobnej
spoločnosti, ktorá pristúpila k zabezpečovaniu ohodnotenia nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky za účelom vykonania dražby. Na základe uvedeného konštatoval danosť naliehavosti
bezodkladnej úpravy pomerov strán v prejednávanej veci. Pokiaľ však návrh navrhovateľky
smeroval kneodkladnémuopatreniu,ktorémázabezpečiťochranudo rozhodnutiavovecisamej;ateda
navrhované neodkladné opatrenie má povahu zabezpečovacieho procesného prostriedku vo vzťahu

k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou; konštatoval, že v návrhu je potrebné
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ktorý nárok však navrhovateľka nešpecifikovala,neuviedla, či nárok vo veci samej bude smerovať voči spoločnosti Tatra banka, a.s. ako záložnému
veriteľovi, alebo či bude vo veci samej žalovať predávajúcu p. F., neuviedla čoho sa bude návrhom
vo veci samej domáhať. Uviedla len, že zo skutočností v návrhu opísaných má za to, že nárok vo veci

samej má svoje riadne opodstatnenie, čo však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. V
tejto súvislosti dodal, že opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku vo
veci samej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôležité aj z toho hľadiska, že z
týchto skutočností potom súd vychádza, keď pri nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje o uložení
povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej - pri určení okruhu strán a najmä predmetu takejto

žaloby tak, aby navrhovateľovi z takéhoto neodkladného opatrenia bolo zrejmé, akú žalobu vo veci
samejmápodať,čohoaprotikomusaňoumádomáhať,aby predišielzrušeniuneodkladnéhoopatrenia.
Uviedol,žepožadovanúochranu bývanianavrhovateľky nemožnoposkytnúťabsolútnebezprihliadania
na okolnosti vzniku ujmy. Zdôraznil, že navrhovateľka neosvedčila, že by záložný veriteľ uskutočňoval
úkony smerujúce k výkonu záložného práva neoprávnene. Prihliadol aj na to, že pri podpise kúpnej
zmluvy si navrhovateľka bola vedomá, že na nehnuteľnosti záložné právo v prospech odporcu viazne

a tým sa dostala do rizikovej situácie, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti p. F. a následného
nesplácania dlhu voči odporcovi sa vystavuje riziku, že odporca pristúpi k výkonu záložného práva.
Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
nakoľko neosvedčila dostatočne dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
domáhala jeho zmeny tak, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu
vyhovené, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho skutkového
a právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek konštatovaniu naliehavosti

bezodkladnej úpravy pomerov strán jej návrh zamietol. Namietala, že výklad súdu o novej úprave CSP
sa neopiera o súčasné platné znenie ustanovenia § 324 CSP ods. 1 v spojitosti s § 336 ods. 1 CSP,
keď z tejto právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ešte pred začatím konania môže súd nariadiť
neodkladné opatrenia a môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom konajúci súd nepodal žiadne vysvetlenie, prečo

tak nepostupoval. Mala za to, že boli splnené náležitosti návrhu neodkladného opatrenia a pokiaľ súd
tvrdil opak mal možnosť postupovať podľa § 129 CSP a mal ju vyzvať na odstránenie vád návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým, že súd prvej inštancie ju nevyzval na odstránenie vád
došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Poukázala na dôkazy o začatí výkonu záložného práva,
ktoré predložila k podanému návrhu, čím preukázala naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov

strán, keďže odporca pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva v dôsledku
nesplácania úveru p. F., čím osvedčila existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku ujmy na jej
strane ako nevyhnutného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom poukázala na
svoju dobromyseľnosť, keď sa ocitla v nepriaznivej situácii bez svojho zavinenia, a preto by mal prevážiť
záujem na dosiahnutí ochrany jej vlastníckeho práva k bytu, ktorý slúži na zabezpečenie trvalého

bývania, ktoré právo sa dostáva do kolízie s právami odporcu vyplývajúcimi z jeho záväzkovoprávneho
vzťahu, ktorý je zjavne silnejším subjektom a ktorého postupom môže dôjsť o "strechu
nad hlavou".

3. Protistrana sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľky

nevyjadrila (§ 329 ods. 1 CSP).

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúťpresvedčenieoichpravdivosti ahodnovernosti;keďprinariaďovaníneodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti
danej veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného
opatrenia a po dôkladnej úvahe rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľka v
odvolacom konaní len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala aj pred súdom prvej inštancie,
pričom na dôslednom zvážení a správnom vyhodnotení týchto skutočností spočíva prvoinštančným

súdom vydané rozhodnutie. Navrhovateľka ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odlišné skutkové či právne posúdenie veci odvolacím súdom.

8. So zreteľom na tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v jej návrhu dospel odvolací súd k záveru
zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia

neboli splnené zákonné predpoklady. Hoci navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ Tatra banka a.s. reálne pristúpila k
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, uvedené však nepostačovalo pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia za stavu, keď navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

Navrhovateľka v tomto smere netvrdila, že by záložný veriteľ realizoval záložné právo v rozpore s
právnou úpravou, potvrdila v tejto súvislosti, že predávajúca ako úverová dlžníčka prestala splácať úver
zabezpečený záložným právom, a preto záložný veriteľ pristúpil k odstúpeniu od úverovej zmluvy a
následne k výkonu záložného práva predajom bytu, ktorý ona od úverovej dlžníčky dobromyseľne
nadobudla. Navrhovateľka poukázala na to, že úverová dlžníčka konala v rozpore s jej záväzkom

predávajúcej z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2014, keď do decembra 2014 záložné právo
viazané na byt nezrušila a ani nepreviedla na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve
a z uvedeného vyvodzovala opodstatnenie žaloby vo veci samej, ktorú mienila podať. Na základe
uvedených rozhodujúcich skutočností však nemožno zistiť, na zabezpečenie ochrany akého nároku;
z viacerých do úvahy prichádzajúcich nárokov z porušenia záväzku z kúpnej zmluvy predávajúcou;

navrhovateľka navrhuje neodkladné opatrenie nariadiť; keďže v danom prípade neprichádzalo do úvahy
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné pomery medzi stranami upraviť natrvalo
bez časového obmedzenia, a teda bez jeho nadväznosť na konanie vo veci samej. Za stavu, keď sama
navrhovateľka nevedela dostatočne osvedčiť nárok, ktorý by si mienila žalobou uplatniť vo veci samej,
nedôvodnevytýkasúduprvejinštancieporušenie§336ods.1CSPtým,ževovýrokusvojhorozhodnutia

jej neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej.

9. Nenáležitá je tiež argumentácia navrhovateľky, že súd prvej inštancie ju mal vyzvať na
odstránenie vád návrhu postupom podľa § 129 CSP, keďže súd prvej inštancie nezamietol návrh z
dôvodu vád návrhu, ale nedostatočného osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorými navrhovateľka

odôvodňovala dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Napokon navrhovateľka
ani v podanom odvolaní neargumentuje takými právne významnými skutočnosťami, z ktorých by bolo
zrejmé, akého konkrétneho nároku a voči komu sa mieni domáhať žalobou vo veci samej.

10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka v danom štádiu postupu konania dostatočne

neosvedčila svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ňou uvádzané tvrdenia neboli, ako správne konštatoval
aj súd prvej inštancie, dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti jej nároku, ktorý odvodzovala
z porušenia kúpnej zmluvy predávajúcou ako úverovou dlžníčkou; za stavu, keď nie sú dané ani
pochybnosti o legitimite úkonov zo strany záložného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva za
účelom uspokojenia záväzku úverového dlžníka zabezpečeného záložným právom na byt vo vlastníctve

navrhovateľky na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť nebola navrhovateľkou namietaná.

11. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na tú skutočnosť, že ochrana vlastníckeho práva
navrhovateľky k bytu, ktorý slúži na jej trvalé bývanie, nemôže byť absolútna, a teda je vždy potrebnévychádzať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Zhodne so súdom prvej inštancie vzal
ajodvolacísúdnazreteľtúskutočnosť,ženičnenasvedčujetomu,žebyzáložnýveriteľpristúpilkvýkonu
záložného práva neoprávnene a rovnako považoval za nezanedbateľnú aj tú skutočnosť, že

navrhovateľka už v čase nadobudnutia bytu do vlastníctva mala vedomosť o existencii záložného práva
zriadeného na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala z úverovej zmluvy predávajúca voči záložnému
veriteľovi Tatra banka a.s., a teda musela byť uzrozumená aj s takou možnosťou, že v
dôsledku nesplnenia si povinnosti predávajúcou vymazať záložné právo na predmetnom byte, môže v
prípade nesplácania úveru pristúpiť záložný veriteľ k výkonu záložného práva s cieľom uspokojiť svoju

pohľadávku. Pokiaľ tak predmetný byt navrhovateľka kúpila s uvedeným rizikom a jej
vopred známa hrozba výkonu záložného práva sa naplnila, nemôže sa za stavu, keď záložný veriteľ v
tejtosúvislostipostupujevsúladesplatnýmiprávnymipredpismiaplatnouzmluvouozriadenízáložného
práva, oprávnene dovolávať ochrany jej dobromyseľnosti vychádzajúcej z argumentácie, že vzniknutú
situáciu, kedy je ohrozené jej bývanie, nezavinila.

12. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu odvolací súd; stotožňujúc sa
so správnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej strane Tatra banka a.s. nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).