Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220064
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115220064.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Bc. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., H. O. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea
Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 2748/28, proti odporcovi: SH, spol. s r.o., IČO:
36 420 778, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, ČSA 86, v konaní o zaplatenie 25.000,00 EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni 25.000 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 1.7.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania rozsahu 92 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 1.436,50 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 3.7.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 25.000,- € od 01.07.2015 do zaplatenia a zaplatenia sumy 1028,- eur

a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobkyňou (ktorá v čase uzavretia
zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť pod prideleným IČO: 44 100 558) ako nájomcom dňa
01.09.2011 nájomnú zmluvu a dňa 01.01.2012 Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve. Na základe Nájomnej
zmluvy žalobkyňa platila žalovanému ako nájomné sumu vo výške 1000,- € mesačne. Nájomná zmluva
je však neplatná, a to z viacerých dôvodov, ktoré uplatnila v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 4C/65/2014,

3. Nakoľko žalobkyňa plnila „nájomné" z neplatnej zmluvy, tak žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne
obohatil.Žalobkyňasapodľa§451ods.1Občianskehozákonníkatoutožaloboudomáhaodžalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia, a to vo výške zaplatených súm ako nájomné vo výške 1000,- € v
každom mesiaci od septembra roku 2011 do augusta roku 2013, čo súhrnne predstavuje bezdôvodné
obohatenie vo výške 24.000,- eur. Navyše si žalovaný požiadal od žalobkyne „nájomné" aj za mesiac
09/2013, v ktorom sa v nebytových priestoroch vykonávali na základe pokynu žalovaného práce
súvisiace s vyprataním predmetných priestorov, a to opäť v sume 1.000,- eur. Dňa 04.06.2015 vyzvala

žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedených sumách, a to
najneskôr do 30.06.2015. Do dnešného dňa žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil ani v časti a zároveň
sa k predmetnej výzve ani nevyjadril. Zároveň uviedla, že nakoľko v praxi súdov SR sa začína objavovať
postup, ktorým súdy nepriznávajú náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v odmeneza právne služby za spísanie predžalobnej výzvy s odôvodnením, že sa nejedná o trovy konania,
uplatňujeme tieto náklady v tejto žalobe ako príslušenstvo pohľadávky, a to v sume 1028,- eur.

4. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

6. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe.

7. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí. Prevádzkovanie jasličiek začalo
1.9.2011 a trvalo do 31.8.2013. Hoci si žalobkyňa prenajala nebytové priestory od nich, vlastnú činnosť
prevádzkovala firma Mackovo s.r.o., ktorá dostala súhlas na prevádzkovanie. Nebol dôvod, aby zmluvu
s nimi uzavrelo Mackovo s.r.o.. Preto nejde o bezdôvodné obohatenie. Dňa 5.8.2013 im bolo doručené
odstúpenieodnájomnejzmluvybezrešpektovania12mesačnejvýpovednejdoby.Užvtedymalivškôlke

nedostatok detí a nemohli ju otvoriť. Celý nájom prebiehal podľa uzavretej nájomnej zmluvy, ktorá možno
mala mať charakter podnájomnej zmluvy. Zmluva sa uzatvárala ešte na základe zmluvy z roku 2004
uzavretej medzi jeho manželkou a firmou SH, na základe ktorej bolo uzavretých viacero zmlúv. Celé
správanie žalobkyne považoval za špekulatívne s snahe vyhnúť sa plateniu nájomného za 12 mesiacov
počas výpovednej doby. Poukázal tiež na to, že nájomné dostala žalovaná aj od Mackovo s.r.o. teda

znova by sa prijala nájomné dva krát. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa prehlásila v konaní sp. zn.
4C/65/2014 dňa 12.11.2014, že nebude sa domáhať žiadnych nárokovo voči nemu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa LV XXXX ako vlastník nebytového priestoru 1-1 na prízemí a priestoru 1-2 na prízemí v podiele

1/1 je pod r.č. X E. Q., nar. XX.XX.XXXX.

13. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2011 uzavretej medzi žalobkyňou ako nájomníčkou a žalovaným
ako prenajímateľom, predmetom zmluvy bolo prenajatie priestorov prvého nadzemného podlažia v ľavej
časti polyfunkčného domu ul. ČSA XX v L. o výmere 84,90 m2 a 106,7 m2 spolu 191,6 m2. Uvedená

výmera pripadá práve na nebytové priestory č- 1-1 a 1-2 na prízemí polyfunkčného domu č.s. 86
postaveného na KN-C parc. č. XXX/X o výmere 398 m2 k.ú. L. U. G..

14. V obdobnej veci bolo rozhodnuté pred tunajším súdom rozsudkom 4C/65/2014-230 z 21.10.2015,
kde súd vyslovil právny názor, že nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom a nemôže sa jednať

ani o zmluvu o podnájme. V danom konaní si totiž žalovaný v postavení žalobcu uplatnil voči žalobkyni
vtedy v postavení žalovanej nárok na zaplatenie nájomného titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej s
odporkyňou dňa 1.9.2011, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov prvého nadzemného
podlažia (prízemia) v ľavej časti polyfunkčného domu na ul. ČSA XX v L. U. G. o celkovej výmere
191,60 m2. Aj súd v danom konaní vyhodnotil skutočnosť, že podľa listu vlastníctva číslo XXXX pre

katastrálne územie L. U. G. navrhovateľ je vedený ako vlastník priestorov špecifikovaných na LV, a
to na druhom a treťom poschodí a ako vlastník priestorov špecifikovaných na LV číslami XX, XX-X,
XX-X,X, X-X, X-X, a to na prízemí, je vedená E. Q., teda nie je vlastníkom nebytových priestorov
na prízemí polyfunkčného domu č. XX, ktorých nájom bol predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej
dňa 1.9.2011 medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ teda titulom vlastníckeho práva s predmetnými

nebytovými priestormi nakladať nemohol. Pokiaľ navrhovateľ predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa
10.7.2004 s vlastníčkou predmetných nebytových priestorov na prízemí polyfunkčného domu Mgr. Q.
E., a tvrdil, že s nebytovými priestormi nakladal ako ich nájomca a súd by mal vykladať právny úkon
- nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 1.9.2011 ako zmluvu podnájomnú, súdmal v konaní nesporne preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a Mgr. Q. E. dňa
10.7.2004 nemohlo dôjsť. V zmluve je totiž uvedené DIČ 2021852118, ktoré bolo navrhovateľove, teda
daňovému subjektu - spoločnosti SH, spol. s r.o. pridelené od 21.7.2001, čo mal súd preukázané so

správy Daňového úradu Žilina, kontaktné miesto Kysucké Nové Mesto zo dňa 14.10. 2015.

15. Súd teda musel zhodne s predchádzajúcim rozhodnutím konštatovať, že žalovaný nemohol platne
uzatvoriť nájomnú zmluvu s žalobkyňou, pretože nebol vlastníkom prenajímanej veci, teda nebytového
priestoru 1-1 na prízemí a priestoru 1-2 na prízemí bytového domu č.s. XX postaveného na KN-

C parc. č. XXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku 8490/88284
náležiaceho k nebytovému priestoru 1-1 a 10670/88284 náležiaceho k nebytovému priestoru č. 1-2,
ktorých nehnuteľností vlastníčkou v podiele 1/1 je pod r.č. 8 E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Len vlastník má
právo s vecou disponovať. Preto ak žalovaný vystupoval ako nájomca, hoci aj po dohode s vlastníkom
veci, nemohol platne uzatvoriť nájomný vzťah.

16.Pokiaľsatýkanámietkyhodnotenianájomnejzmluvypodľa§41aObč.zák.akopodnájomnejzmluvy,
v danom prípade súd nemal preukázané ani len splnenie podmienok pre takéto posúdenie. Podľa
citovanej úpravy, „Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno
sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.“, absentuje preukázanie

vôle uzatvoriť podnájomný vzťah, najmä s poukazom na rozdielne práva a povinnosti účastníkov
pri nájomnom a podnájomnom vzťahu a nepreukázanie ani platného nájomného vzťahu na strane
žalovaného, ktorý na svoje tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil ani neoznačil.

17. Pokiaľ poukázal žalovaný na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne v konaní 4C/65/2014 o tom,

že sa v budúcnosti nebude domáhať nárokov z neplatného právneho úkonu voči žalovanému, nakoľko
takéto vyjadrenie nemalo podľa názoru súdu náležitosti odpustenia dlhu či vzdania sa nároku podľa §
571 Obč. zák., nemohlo mať takéto prehlásenie právne následky.

18. Ak teda podľa takejto neplatnej zmluvy žalobkyňa plnila žalovanému nájomné, nemal žalovaný

na takéto plnenie nárok a teda prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu sa obohatil na úkon
žalobkyne. Na bezdôvodné obohatenie nemá vplyv ani to, či žalobkyňa účtovala spoločnosti Mackovo
s.r.o. nájom alebo podnájom alebo iné prostriedky spojené s existenciou a prevádzkou detských jaslí,
pretože opätovne aktívna legitimácia k tomuto nároku svedčí tomu, kto plnil z neplatného právneho
úkonu a je len na ňom, či si takýto nárok uplatní alebo nie.

19. Zároveň pre rozhodnutie v tejto veci je irelevantné, prečo sa žalobkyňa nedomáhala v tomto konaní
aj nárokov za platby spojené s užívaním veci, teda energie a pod., nakoľko ak takýto nárok uplatnený
nebol, nemôže súd o ňom rozhodovať.

20. Nakoľko žalovaný neuplatnil iné prostriedky procesnej obrany, neuplatnil on ani tretie osoby v rámci
obranyžiadnenároky,súdžalobevyhovelazaviazalžalovanéhovydaťbezdôvodnéobohatenievovýške
uhradených platieb titulom nájomného od septembra 2011 do augusta 2013 a platbu v mesiaci 09/2013,
t.j. vo výške 25.000,- eur. Tieto prostriedky získal žalovaný od žalobkyne, v právnom vzťahu medzi
účastníkmi neplatného právneho úkonu nejestvovalo synalagmatické plnenie, ale len jednostranné,

iné nároky uplatnené neboli a súd o prípadných nárokoch iných osôb bez ich uplatnenia nemohol
rozhodovať, preto súd dospel k názoru, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného na
úkor toho, kto plnil, teda žalobkyne. Výšku uhradených prostriedkov a prijatých titulom nájomného
jednak žalovaný nerozporoval a súd ju mal preukázanú z výpisu z podnikateľského účtu 2626789356
s úhradou dňa 14.11.2011 v sume 700 eur, dňa 26.6.2013 so špecifikáciou nájom 06/2013 vo výške

1000 eur, dňa 24.5.2013 o úhrade 1000 eur, so špecifikáciou nájom 05/2013, dňa 24.4.2013 vo výške
1.000 so špecifikáciou nájom, dňa 28.3.2013 úhradou 1000 eur so špecifikáciou nájom 03/2013, dňa
27.2.2013súhradouvovýške1000eursošpecifikáciounájom02/2013,úhradou700eurdňa6.12.2011,
hotovostnými vkladmi na účet SLSP 312235577/0900 a to 1600 eur 3.9.2013 a dokladom o hotovostnom
vklade na účet v SLSP 1000 eur 28.1.2013 so špecifikáciou nájom F. ako aj a knihou záväzkov C. F.

s evidenciou platieb voči partnerovi SH s.r.o., spolu s zmluvu o pôžičke zo dňa 7.10.2011 s dohodou o
vrátení prostriedkov 1800,- eur zápočtom vo vzťahu podľa nájomného.21. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, súd tieto priznal žalobkyni v súlade s ustálenou súdnou praxou
od uplynutia doby určenej vo výzve z 4.6.2015 podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z.z. vo výške o 5% vyššej ako výška základnej sadzby stanovená ECB k prvému dňu omeškania, teda

od 1.7.2015 vo výške 5,05% ročne.

22. Súd žalobu zamietol v časti nároku príslušenstva pohľadávky spojeného s vymáhaním nároku,
nakoľko poskytnutie právnej služby pri vymáhaní nároku nemožno považovať za náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky, nanajvýš sa môže jednať o trovy konania.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Súd priznal žalobkyni úspech podľa pomeru úspechu a neúspechu vo vzájomnom rozdiele.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).