Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 9, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214217857
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214217857.5

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: v 1.rade L. N., nar. XX.X.XXXX a 2.rade C.. R. N., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom B. XX/XX, M., právne zastúpení: JUDr. Roman Bušo, advokát, AK Bratislava,
Tobrucká 6, proti žalovanému: Mesto Komárno, IČO: 00 306 525, Nám. Gen. Klapku 1, Komárno, právne
zastúpený: AK AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, IČO:47 236 230 v konaní o náhradu
škody vo výške 2.983,68 €, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 2983,68 € s príslušenstvom.

2. Prípisom doručeným súdu dňa 18.7.2017 žalobcovia zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu.

3. Prípisom doručeným dňa 8.8.2017 žalovaný vyjadril súhlas so zastavením konania.

4. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu

späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

5. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01
alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože

nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bolažaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo

zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného,
alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods.
1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161
ods. 3 CSP).

Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď'
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o
tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú

splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

6. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, nakoľko žalobca zobral žalobu

späť v celom rozsahu. Žalovaný vyslovil súhlas so zastavením konania.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu-
žalobcovia- založili vzťah medzi nimi a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami
navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania tým, že zobrali žalobu späť bez
uvedenia dôvodu, čím vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené
všetky predpoklady tak, ako sú opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu
(späťvzatie žaloby žalobcami) a dôsledkom je vznik trov protistrany. V prípade ak k zastaveniu prišlo

z akejsi svojvôli žalobcov, t.j. bez príčiny, ktorá by spočívala v správaní žalovaného (napr. zaplatenie
požadovanej škody), musí trovy konania jednoznačne znášať žalobca, ktorý zastavenie zavinil. Súd je
názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a ktoré žalobca
zobral späť v domnení, že žaloba už z nejakého dôvodu nie je dôvodná, a to bez ohľadu na to, ako
by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaný, ktorý sa iba v konaní bránil, nemôže niesť zodpovednosť za

vznik trov, keď k zastaveniu príde z dôvodu konania žalobcu ako pána sporu. Primárne sa musí brať do
úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania, pričom zastavenie konania
resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaného. Rovnako tak
ani vznik sporu nebol primárne odvodený od správania sa žalovaného, ale z nepreukázaných tvrdení o
vzniku škody správaním sa žalovaného. Teda ani samotný vznik sporu nemožno jednoznačne dať na

vrub správania žalovaného, a vonkoncom sa mu teda nemôže pripísať zavinenie na zastavení konania.
Tu treba jednoznačne ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom, na ktoré
späťvzatie nedal svojim správaním žalovaný podnet.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd vrátil časť poplatku odvolanie prípustné nie je.

Proti zvyšným výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.