Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206997
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616206997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. J., nar. XX. XX.
XXXX, D. J., nar. 20. XX. XXXX, H. J., nar. XX. XX. XXXX a W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov:
matka: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Ľ. A. XXXX/XX, otec: D. J., nar. XX. XX. XXXX, t.č. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody M., o uloženie povinnosti matke podávať informácie a o úpravu styku, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. januára 2017 č.k. 9P/213/2016-40,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti matke podávať mu pravidelné informácie o ich spoločných deťoch a to už na plnoletého X.,
maloleté deti T. a W. a tiež uložiť matke povinnosť zabezpečiť priamy kontakt s deťmi. Žiadal, aby ho
matka informovala minimálne raz za mesiac o zdravotnom stave detí, o prospechu v škole, o záujmových
krúžkoch detí a všetkých podstatných veciach. Poukázal na to, že matka má krátkodobé vzťahy, ktoré

nemajú dobrý vplyv na deti, neverí tomu, že by deti prestali mať o neho záujem, nakoľko im pred
odchodom na výkon trestu odňatia slobody každý deň kupoval desiatu a čakal ich pred školou. Matka,
podľa neho nezabezpečuje deťom potrebnú starostlivosť a nevytvára im vhodné domáce prostredie.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že maloletý H.. navštevuje 3. ročník Základnej
školy sv. D. U. v W., do školy chodí pravidelne a včas a na hodinách sa zapája do vyučovacieho
procesu, zaujímajú ho všetky predmety, je priateľskej povahy, veselý a rád kreslí. Má uhradený poplatok
za plavecký výcvik a matka mu uhradila aj predplatné na časopis na celý školský rok. Desiatu si do

školy nosí a na obedy chodí, pričom otec sa o jeho výsledky neinformuje žiadnou formou. Maloletý D.
navštevuje 8. ročník tejto základnej školy, jeho dochádzka do školy v mesiacoch september, október
bola pravidelná, všetky vymeškané hodiny má ospravedlnené, pričom matka na predvolanie sa do školy
dostaví. Poplatky voči škole a rodičovskému spoločenstvu má uhradené. Otec od tej doby, ako nastúpil
do výkonu trestu, o maloletého D. žiadnym spôsobom neprejavoval záujem. Maloletá W. navštevuje 1.
triedu tejto základnej školy, má pravidelnú dochádzku, nevymeškala ani jednu vyučovaciu hodinu a otec
doposiaľ nekontaktoval školu ohľadne získania akýchkoľvek informácií o dcére. Maloletá T., je žiačkou

2. triedy Strednej odbornej školy W., odbor čašník - servírka, pričom chodí do školy riadne upravená a
doposiaľ mala uhradené všetky poplatky. Problémy s disciplínou nemá a správanie je v norme. Otec o
maloletú sa nezaujímal a nekontaktoval triednu učiteľku.1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, ods. 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
1.3. Konštatoval, že otec maloletých detí si neplní základnú povinnosť, ktorú má voči maloletým deťom

t.j. vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a celková
starostlivosť o maloleté deti spočíva na matke. Otec maloletých detí má vedomosť, ktorú základnú školu
deti navštevujú, má teda právo komunikovať so školou, ako i detskou pediatričkou a zistiť si sám tieto
informácie.Pokiaľideonávrhotcanaúpravustyku,teda,abymaloletédetinavštevovaliotcavzariadení,
kde vykonáva trest odňatia slobody, dospel k záveru, že toto prostredie, nie je vhodné pre maloleté deti,

už aj vzhľadom na ich ďalší psychický a fyzický vývoj. Z uvedeného dôvodu, súd návrh otca v celom
rozsahu zamietol.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletých detí. Nesúhlasí s rozhodnutím

súdu prvej inštancie, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to tým, že skúmal
i tú skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Potvrdil, že si odpykáva trest za
zanedbanie povinnej výživy, avšak to nič nemení na skutočnosti, že má svoje deti rád a má o ne aj
záujem. Matkou uvádzané informácie o tom, že sa o deti nikdy nezaujímal, sú skresľujúce. Taktiež
kolíznym opatrovníkom boli zamlčané skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na správne rozhodnutie

vo veci, napr. že opakovane podával sťažnosti na matku detí, čo nie je pravda, pretože všetky jeho
podania boli návrhovými podaniami. Dobrovoľne platí výživné z pracovnej odmeny, ktorú vo výkone
trestu dostáva. Ďalej namieta, že súd si nepreveril, akým spôsobom prebieha návšteva vo výkone trestu
odňatia slobody a ani to, či prebieha v prostredí, ktoré by mohlo ovplyvniť psychický a fyzický vývoj detí.
V zariadení, kde vykonáva trest, prebiehajú návštevy priamym kontaktom v oddelenej budove určenej

len na návštevy,kde sú vytvorené podmienky ajpre návštevy s deťmi, preto nie je zrejmé, ako súd dospel
k ním uvádzanému záveru o nepriaznivosti prostredia. Okrem toho poukázal, že dcéra T. má takmer 17
rokov a už nie je maloletá, ale mladistvá, syn X. je plnoletý a syn D. má tiež onedlho 15 rokov, takže
opierať rozhodnutie na takto nestabilnom základe, je právne neudržateľné. Vytýka súdu, že nevykonal
výsluch plnoletého syna X., výsluchy maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka k tomu,

ako vnímajú deti jeho ako otca, prípadne vypočuť jeho rodičov. Rozsudok považuje za nesprávny a
arbitrárny, pretože v konaní sa vyskytli chyby, ktoré vytvorili nesprávny podklad na rozhodnutie vo veci
samej. Navrhuje preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len

„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1
CSP), a dospel k záveru, že tak odvolanie otca ako aj matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“).
Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.6. Predmetom konania v danej veci je návrh otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, aby súd
uložil matke povinnosť pravidelne mesačne ho informovať o maloletých deťoch a aby matke uložil tiež
povinnosť zabezpečiť kontakt s deťmi. Súd prvej inštancie návrh zamietol s tým, že otec má právo sa

sám informovať v škole, ako aj u detského pediatra na prospech a zdravotný stav maloletých detí. K
úprave styku otca s deťmi počas doby, v ktorej sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody iba
skonštatoval, že toto prostredie nie je vhodné pre maloleté deti a preto návrh otca v celom rozsahu
zamietol. Otec s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a podal odvolanie.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo
ako aj dôvody uvádzané v odvolaní otca maloletých detí a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je
dôvodné.

8. V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca vychádzal zo zásad a princípov
uvedenými predovšetkým v ustanovení § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pričom v tomto smere dôsledne

a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ňom uvádzané
dôvody duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie ich správnosti.
8.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd iba zdôrazňuje, že prvoradou

povinnosťou súdu pri určovaní výkonu rodičovských práv a povinností, najmä v časti úpravy styku rodiča,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom, je mať na zreteli predovšetkým a
jedine záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade je nevyhnutné na jednej strane poznamenať, že
rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati zo strany druhého rodiča. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že je však

predovšetkým v jeho záujme, aby sa o informácie o maloletých deťoch dožadoval od rodiča, ktorému deti
boli zverené do starostlivosti, v danom prípade od matky detí. V konaní, v ktorom súd vykonal dostatočné
dokazovanie, avšak ani raz, a to ani sám otec detí, nepreukázal a ani to netvrdil, že by sa dožadoval
od matky informácií o maloletých deťoch, o ich školskej dochádzke, o ich zdravotnom stave. Sám otec
detí poukazuje na skutočnosť, že syn X. je plnoletý, T. bude plnoletá čoskoro a tiež ostatné deti D., H.

a W. navštevujú základnú školu a sú samé schopné podať správu a informáciu najmä o tom, ako sa im
vedie v škole. Z vyjadrení otca však vôbec nevyplýva, že by sa o maloleté deti akýmkoľvek spôsobom
zaujímal, nekontaktoval v tomto smere plnoleté dieťa, ani matku maloletých detí, resp. samotné maloleté
deti, ktoré vedia čítať a písať, preto tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, nevidel dôvod, aby uložil
matke povinnosť poskytovať otcovi detí informácie o maloletých deťoch pravidelne mesačne, keďže on

sám doteraz túto iniciatívu a ani záujem o maloleté deti neprejavil. Taktiež odvolací súd prihliadol v tejto
veci na skutočnosť, že otec detí si neplnil ani svoju základnú povinnosť, prispievať na výživu svojim
deťom, nakoľko za tento trestný čin je vo výkone trestu odňatia slobody a preto je viac pravdepodobné
tvrdenie matky, že o deti neprejavoval záujem.

9. K uloženiu povinnosti matke zabezpečiť styk otca s maloletým deťmi v ústave na výkon trestu odňatia
slobody, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nevhodnosti
prostredia, v ktorom sa otec nachádza, aby sa v tomto prostredí s deťmi stretával.

10. K námietke nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré v podanom

odvolaní vytýka otec detí súdu prvej inštancie, odvolací súd iba poznamenáva, že súd prvej inštancie
sa riadne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami,
vyhodnotil všetky dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodol, uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a napokon riadne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd preto iba konštatuje, že
toto rozhodnutie spĺňa všetky atribúty rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým 157 ods. 2 OSP) a

nie je možné hovoriť o nedostatočnom odôvodní napadnutého rozsudku. Iba skutočnosť, že súd prvej
inštancie nevyhovel otcovi detí tak, ako to sám podaným návrhom žiadal, resp. nevykonal tie dôkazy,
ktoré navrhol až v podanom odvolaní, nemôže zakladať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
prípadne jeho arbitrárnosť.

11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.12.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§52CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).