Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214096
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117214096.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, X.,
zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, 919 65 Horná Krupá
14, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o zaplatenie sumy 593,76 eura, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá zamestnávateľovi žalobcu - W. zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako
veriteľom dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažalobouzodňa18.05.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa30.05.2017,domáhavydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu titulom vydania bezdôvodného obohatenia
sumu 593,76 eura, ako aj náhrady trov konania.

2. Tunajšiemu súdu bol dňa 10.07.2017 doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 06.07.2017 a dňa 18.07.2017 doručené doplnenie návrhu, v ktorom návrhu žalobca navrhuje, aby

súd uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej,
vykonávaných na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel
žalobca so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť

žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Na základe zmluvy ku dňu podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca žalovanej uhradil sumu vo výške 2.093,76 eura. S poukazom na
uvedené je tu podľa žalobcu založený dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva
neobsahuje potrebné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a preto sa spotrebiteľský úver v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobca poukazoval na to,

že zmluva obsahuje nesprávne vypočítanú úrokovú sadzbu ako aj RPMN, a že dojednané úroky sú
neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe ust. § 39 Občianskeho zákonníka za
následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy. V zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočnosti podal žalobca proti žalovanej na Okresný súd

Trnava žalobu o zaplatenie 593,76 eura s prísl. zo dňa 18.05.2017. Súčasťou zmluvy bola taktiež
dohoda o zrážkach zo mzdy. V zmysle článku 13 bod 13.2 zmluvy v prípade omeškania dlžníka sosplácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Žalobca je zamestnancom spoločnosti

W. W. D. s.r.o., odštepný závod P.. Žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach
zo mzdy za účelom výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Zamestnávateľ žalobcu vystavil dňa 29.05.2015
oznámenie o zrážkach zo mzdy žalobcu, v zmysle ktorého bola žalobcovi v prospech žalovanej zrazená
suma v celkovej výške 1.832,01 eura. Žalobca má za to, že dohodu o zrážkach zo mzdy bez súdnej
kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou

výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. V zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie
a aj podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa
v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ust. §
551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Taktiež nie je možné dohodou o

zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku, tak ako je to v tomto prípade. Zrážky vykonávané
podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka žalobca nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť,
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad
majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej
príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Zmluva podľa žalobcu poskytuje veriteľovi priamo právny

priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Právna úprava neumožňuje ani
spotrebiteľovi a ani zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu
a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu,
že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahnuť na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná nijakou

verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v prípade upustenia od
používania dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá dlžník istotu, že veriteľ
v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa dlžníka na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne
nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Podľa názoru žalobcu je nevyhnutné
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže žalovaná prostredníctvom zamestnávateľa

žalobcu realizuje zrážky zo mzdy z uvedeného spotrebiteľského úveru napriek neplatnej dohode o
zrážkach zo mzdy a napriek skutočnosti, že žalobca už istinu úveru celú splatil. Žalovaná si uplatnila
nároky z dohody o zrážkach zo mzdy voči zamestnávateľovi žalobcu, pričom tento začal vykonávať
zrážky v prospech žalovanej. Podľa názoru žalobcu je úver bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na
čo žalovaná už nemá právny nárok na vymáhanie, resp. inkasovanie ďalších finančných prostriedkov a

má za to, že zrážky, ktoré žalovaná prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu vykonáva, nie sú dôvodné
a sú v rozpore so zákonom, keďže neexistuje platný právny titul na ich uskutočňovanie. V nadväznosti
na danú skutočnosť by sa pokračovaním vo vykonávaní zrážok zvyšovalo bezdôvodné obohatenie na
strane žalovanej na úkor žalobcu a žalobcovi by mohla vzniknúť ďalšia ujma. Žalobca nie je v priaznivej
finančnej situácii, pričom jeho mzda sama o sebe nepostačuje na uspokojenie základných ľudských

potrieb. S ohľadom na zaslanie pokynu na realizáciu zrážok, ktorú žalovaná zaslala zamestnávateľovi
žalobcu, je nutné skonštatovať, že realizácii zrážok zo mzdy nie je možné zabrániť inak, než nariadením
neodkladného opatrenia a následne rozhodnutím súdu vo veci samej. V tomto prípade je nevyhnutné
dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako aj vo vzťahu k inému subjektu, ktorý nie je
účastníkom (zamestnávateľovi žalobcu), a to z toho dôvodu, že reálne existuje hrozba toho, že žalovaná

(aj prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu) neoprávnene zasahuje do majetkovej dispozície žalobcu
a bezdôvodne sa obohacuje. Žalobca je pritom v nepriaznivej životnej situácii a zníženie mzdy v takomto
rozsahu značne zasahuje do jeho možnosti uhrádzať náklady na základné životné potreby. Žalobca má
za to, že povinnosť zdržať sa zrážok je potrebné stanoviť aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, pretože
tento nemôže bez predchádzajúceho pokynu oprávnenej osoby takéto zrážky pozastaviť. Zároveň

žalovaná nebude fakticky donútená, aby takýto pokyn zamestnávateľovi dala. Vzhľadom na to by
bola vykonateľnosť samotného neodkladného opatrenia ohrozená a záujmy žalobcu by tak neboli
legitímne ochránené. Žalobca je toho názoru, že takúto povinnosť možno od zamestnávateľa žalobcu
ako neúčastníka spravodlivo žiadať, nakoľko zdržaním sa zrážok zo mzdy nebudú jeho práva žiadnym
spôsobom poškodené, či ohrozené. Žalobca záverom uviedol, že neodkladné opatrenie je jediným

efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy, domáha sa ním ochrany
pred neoprávneným zásahom do svojho majetku a nie je v jeho moci zabrániť vykonávaniu zrážok zo
mzdy. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, D. kalendár č. XXXXXXXXXX, Oznámenie veriteľa o schváleníúveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie zamestnávateľa žalobcu o zrážkach
zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok.

4. Súd sa oboznámil so žalobou s prílohami, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
06.07.2017, s doplnením zo dňa 13.07.2017 a prílohami, ako aj ostatným obsahom spisu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 335 ods. 1 a 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým

konanie vo veci samej zastavuje. (1) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,
zohľadňujúc stav konania vo veci samej. (3)17. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

18. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

neodkladného opatrenia získa druhá strana.

19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k žalobe a k návrhu za
osvedčené, že dňa 22.04.2015 bola medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá
Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaná

ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi revolvingový úver vo výške 1.500,- eur. Z článku
13 bod 13.2 zmluvy vyplýva dojednanie, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi
mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Z Oznámenia o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.05.2015 vyplýva,

že zamestnávateľ žalobcu žalobcovi oznamuje, že mu boli vykonávané zrážky na základe dohody so
spoločnosťou žalovanej mesačne vo výške 87,24 eura mesačne celkom 21x, čo činí uhradenú sumu
1.832,04 eura. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.02.2016 vyplýva, že táto bola
žalovanou adresovaná zamestnávateľovi žalobcu, pričom žalovaná ňou požiadala o vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobcu, keď celkový dlh žalobcu voči žalovanej mal činiť ku dňu 18.02.2016 sumu 2.451,55

eura. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť tým, že
na úver zaplatil viac ako len vrátil istinu, pričom má za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

20. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako

dôvod na dočasné obmedzenie práva žalovanej na výkon práva na zrážky zo mzdy žalobcu. V žalobe
žalobca dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, pričom zo žaloby nie je možné v tomto štádiu konania vyvodiť, že by bola žaloba
zjavne nedôvodná, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
dostatočné osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní
bolo osvedčené, že žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, z
čoho vyplýva žalobcom tvrdená nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia konania
vo veci samej. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanou a vykonávania zrážok zo mzdy
zamestnávateľom žalobcu by totiž mohlo byť sťažené uplatnenie práv žalobcu (ktorý sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia), čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak by totiž súd
tieto pomery dočasne neupravil a v priebehu tohto konania by sa zrážky zo mzdy vykonávali, došlo by
k neustálemu navyšovaniu sumy prípadného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Tým by
mohlo dôjsť k sťaženiu tohto konania, pretože by nemohlo dôjsť k ustáleniu skutkového stavu v konaní,ktorý je potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, a tým by hrozili prieťahy v konaní. Súd tiež poukazuje
na to, že nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej,
pretože má len dočasný charakter a nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný

a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon práva na
zrážky zo mzdy v prospech žalovanej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

21. Súd tiež usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno

spravodlivo žiadať od zamestnávateľa žalobcu, teda inej osoby ako strany sporu, nakoľko tým nebudú
jeho práva nijako dotknuté. Hoci Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť uložiť
neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu (do 30.06.2016 účinné ustanovenie §
76 ods. 2 OSP), súd poukazuje na iba príkladmý výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP,
ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie
Čl.4 ods. 2 CSP uvádza, že normu, ktorá bola obsiahnutá v uvedenom ustanovení § 76 ods. 2 OSP

(neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než strane len vtedy, ak to možno od
neho spravodlivo žiadať), a ktorá v súčasnosti absentuje, by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, nakoľko
by tak výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Súd tiež poukazuje na komentár k

ustanoveniu § 325 CSP (Veľký komentár k CSP, C.H.Beck, 2016, str. 1094), v ktorom sa uvádza, že
nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal
§ 76 ods. 2 OSP, pričom uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.

22. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na
predmet sporu vo veci samej (vydanie bezdôvodného obohatenia v určitej výške) dôvodné až do
skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť realizáciu zrážok zo mzdy, ktorého realizáciou sa

žalobcovi hrozí, a teda obmedziť povinnosť zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

23. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vo výroku tohto
rozhodnutia, pričom podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/337/2015
zo dňa 04. 05. 2015, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/676/2014 zo

dňa 17.09.2014 vydané v obdobných prípadoch.

24. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom
opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..