Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707208353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8707208353.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a

členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Pekárne a
cukrárne RUSINA, spol. s r.o., so sídlom Matúškova 1637/15, Dolný Kubín, IČO: 31 611 907, právne
zastúpeného Mgr. Beátou Ďaďovou, advokátkou, Hviezdoslavova 308, Nižná, proti žalovanému R. I.
T. A., s miestom podnikania L. XXXX/X, Y., S.: 10 724 699, právne zastúpenému JUDr. Mariánom
Kollárom, advokátom, Mnoheľova 22, Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31
595 545, o zaplatenie 5.267,24 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. 17C/44/2008-295 zo dňa 08.12.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

II. Z r u š u j esa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi stranami sporu a výrokoch o trovách
štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla v dôsledku zničenia nákladného automobilu AVIA

vo vlastníctve žalobcu pri dopravnej nehode, ktorú zavinil zamestnanec žalovaného dňa 24.09.2005. V
priebehu konania vedľajší účastník na strane žalovaného čiastočne plnil a predmetom konania sa stal
nárok vo výške 4.959,37 Eur s úrokom z omeškania.

2.Žalovanývosvojejprocesnejobranenamietalvýškuuplatnenéhonároku,všeobecnúhodnotuvozidla.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že „Konanie o zaplatenie
sumy 1.260,63 Eur zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 42,57 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % p. a. zo sumy 1.303,20 Eur od 28.09.2007 do 13.12.2012 všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznáva. Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 54,02 Eur na účet Okresného
súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo

výške 18,61 Eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 24.09. 2005 pri dopravnej
nehode, ktorú zapríčinil zamestnanec žalovaného J. B. došlo k totálnemu zničeniu nákladnéhoautomobilu AVIA A31N/SPEB, EČ: DK 283 AB vo vlastníctve žalobcu. Dňa 29. 08. 2005 bol na
základe podnetu žalobcu vypracovaný znalecký posudok v ktorom bola určená hodnota vozidla v
čase vzniku dopravnej nehody na sumu 203.326,- Sk. Na základe likvidačnej správy Komunálnej

poisťovne, a. s., kde je žalovaný poistený zákonným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bola žalobcovi uhradená sumy 44.644,- Sk. Z výpočtu hodnoty vozidla
a výšky škody vypracovaného spoločnosťou Slovexperta, s. r. o. vyplýva všeobecná hodnota vozidla
k dátumu spôsobenej dopravnej nehody 57.400,- Sk - 1.905,33 Eur. Vyčíslené náklady na opravu
poškodenia súvisiace s poistnou udalosťou vo výške 250.000,- Sk - 8.298,48 Eur, z uvedeného vyplynula

neekonomickosť opravy. Hodnota použiteľných zvyškov bola vyčíslená na sumu 12.755,56 Sk - 423,41
Eur. Z uvedeného bola vyčíslená skutočne výška škody vo výške 44.644,- Sk, ktorá bola uhradená,
zo strany Komunálnej poisťovne, a. s. s ktorou mal uzatvorenú žalovaný zmluvu o zákonnom poistení
predmetného motorového vozidla. Z likvidačnej správy Komunálnej poisťovne, a. s. vyplýva plnenie vo
vzťahu k žalobcovi titulom spôsobenej škody vo výške 44.644,- Sk. Zo znaleckého posudku č. 088/2005
vypracovaného znalcom Ing. L. X. z 29. 08. 2005 vyplýva zistená všeobecná hodnota predmetného

vozidla ku dňu 24. 6. 2005 203.326,- Sk - 6 749,19 Eur. Z pripojených záznamov o prevádzke
motorového vozidla predložených žalobcom za obdobie november 2003 až 24. 6. 2005 vyplýva počet
skutočne najazdených kilometrov spolu vo výške 49 696 km. Znalec S.. L. X. na pojednávaní uviedol, že
vroku2005vypracovalznaleckýposudok č.088/2005.Privypracovaníznaleckéhoposudku postupoval
v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. a mal k dispozícii listinné dôkazy: technický preukaz vozidla,

osvedčenie o vozidle, faktúry týkajúce sa generálnej opravy vozidla. Čo sa týka počtu ubehnutých
kilometrov na predmetnom vozidle vychádzal z údajov zistených na tachometri predmetného vozidla.
Do roku 2001, kedy bola vykonaná generálna oprava vozidla vychádzal z predpokladaného ročného
jazdného výkonu vozidla. Nemohol vychádzať z počtu ubehnutých kilometrov, lebo tieto boli zrejmé
iba za obdobie od vykonanej generálnej opravy v roku 2001. Poukázal na predpokladaný ročný

jazdný výkon daného vozidla uvedený v znaleckom posudku, ktorý bol stanovený na 36 000 km. Znalec
Ing. R. K. v znaleckom posudku č. 122012 konštatoval všeobecnú hodnotu motorového vozidla Avia
ku dňu 24.06.2005 vo výške 3.093,50 Eur bez DPH a 3.681,26 Eur s DPH. Znalec sa stotožnil s
ostatnými hodnotami posudku znalca S.. L. X.. Poukázal na základný rozdiel v posudzovaní výpočtu
technickej hodnoty mimoriadnej výbavy. Znalec konštatoval, že do východiskovej hodnoty mimoriadnej

výbavy sa neuvádzajú celkové náklady na opravu, ale náklady na použití materiál, preto znalec pri
výpočte použil len cenu materiálových položiek. Druhý rozdiel je pri výpočte koeficientu poškodenia
vozidla haváriou, preto samotný výsledok všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením je v znaleckých
posudkoch rozdielny. Znalecká organizácia EXPERTA v znaleckom posudku č. 59/2015 konštatovala,
že pri porovnaní znaleckých posudkov S.. L. X. a S.. R. K. bolo zistené, že ani jedna všeobecná

hodnota motorového vozidla ku dňu 24.06.2005 nie je správna. Rozdiel spočíva v porovnaní znaleckých
posudkov. Znalecká organizácia dospela k záveru, že rozdiel spočíva v zaradení celkových nákladov na
opravu a čiastočných nákladov. Ďalších rozdiel je v použití koeficientu poškodenia haváriou. Vzhľadom
na nesprávne použitú metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty v oboch posudkoch sú tieto zistené
rozdiely irelevantné. V uvedených znaleckých posudkoch ani jeden výpočet tvoriaci všeobecnú hodnotu

motorovéhovozidlakudňu24.06.2005niejesprávny.Znaleckáorganizáciavyčíslilavšeobecnúhodnotu
motorového vozidla ku dňu 24.06.2005 na sumu 5.093,- Eur.

5. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná v časti V konaní nebol sporný základ nároku.

6. Prijal právny záver, že v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka žalovaný ako prevádzkovateľ
predmetnéhomotorovéhovozidlazodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkoudopravného prostriedku.
Bolo nesporné, že zamestnancom žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, k vzniku škody
na vozidle žalobcu a je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pokiaľ

žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie
je premlčaný. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala
plynúť až v čase, keď sa žalobca dozvedel o výške škody, t. j. najneskôr v deň 29. 8. 2005 kedy bol
vypracovaný znalecký posudok č. 088/2005. V danom prípade išlo o rozsiahle poškodenie vozidla,
subjektívna premlčacia doba nezačala plynúť ihneď po spôsobenej nehode ako v prípade spôsobenej

bežnej škody malého rozsahu.

7. Pri posudzovaní uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí dospel k názoru, že žalobe možno
vyhovieť v časti o zaplatenie sumy 42,57 Eur. Súd pri rozhodovaní preto vychádzal iba zo znaleckéhoposudku znaleckej organizácie EXPERTA s.r.o. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že stanovená
všeobecná hodnota motorového vozidla k 24.06.2005 je 3.093,-. Zo všeobecnej hodnoty motorového
vozidla 3.093,- Eur je potrebné odpočítať hodnotu zvyšku vozidla 307,89 (ktorá suma nebola medzi

účastníkmi konania sporná) a výšku plnení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v prospech
žalobcu 1.481,91 Eur a 1.260,63 Eur. Na zaplatenie rozdielu 42,57 Eur titulom náhrady škody súd
zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie žalobu
zamietol.

8. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania.

9. Aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2, 3 zákona č. 659/2007 Z. z., § 226 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 106 ods1, § 517 ods.1 veta prvá, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka,
§ 10a, § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - zásady
pomerného úspechu s aplikáciou ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Je zrejmé, že každý
z účastníkov konania mal v konaní pomerný úspech. Zohľadniac dôvody hodné osobitného zreteľa
súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Súd je názoru, že v danej veci je potrebné
zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa, a to skutočnosť, že výška plnenia závisela od záverov

znaleckého dokazovania. Súd je názoru, žeby ale nebolo spravodlivé požadovať náhradu trov konania
od žalovaného. Každý z účastníkov konania má znášať jemu vzniknuté trovy konania.

11. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v súlade s
výsledkami konania. Trovy štátu predstavujú zaplatené svedočné svedkovi Petrovi Mazúchovi vo výške

29,- Eur a znalečné znalcovi Ing. Marcelovi Luxovi vo výške 43,03 Eur, spolu 72,03 Eur. Podľa zásady
úspechu na zaplatenie 75 % trov štátu súd zaviazal žalobcu, t. j. vo výške 54,02 Eur, na zaplatenie 25
% trov štátu súd zaviazal žalovaného, t. j. vo výške 18,01 Eur.

Obsah odvolania

12. Proti tomuto rozsudku podal a to proti výroku vyhovujúcemu a výroku o trovách konania odvolanie
žalovaný. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok v týchto častiach považuje za nesprávny a
nezákonný, lebo súd ho vydal na základe vykonaných dôkazov, ale dospel k nesprávnym skutkovým
záverom a jeho rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

zo záverov znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vyhotovené vyplýva, že všeobecná hodnota
motorového vozidla bola určená na sumu 3.093,- Eur. Súd tak nesprávne konštatoval, že hodnota bola
v sume 5.039,- Eur. Má za to žalovaný, že plnil vedľajší účastník v prospech žalobcu navyše sumu o
7,41 Eur a tak výrok, ktorým bol zaviazaný žalobca na plnenie je nesprávny. Súd mal v prevyšujúcej
časti zamietnuť žalobu. Podľa jeho názoru súd vychádzal len zo skutkových tvrdení žalobcu. V odvolaní

poukazuje na to, že bolo preukázané, že vedľajší účastník uznal žalobcovi jeho nárok na náhradu
škody, ak už pred podaním žaloby mu zaplatil sumu 1.481,91 Eur, a preto bola podaná žaloba na
súd o zaplatenie 5.267,24 Eur. V priebehu konania vzal žalobca v časti späť žalobu o sumu 307,87
Eur po odpredaji vraku a následne o sumu 1.260,63 Eur. Mal zato, že žalobca bol uspokojený v celej
výške. Za nesprávny považuje aj výrok o nepriznaní trov konania, pretože konštatovanie súdu pre

aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 a následne s aplikáciu § 150 O.s.p. nestačí, pretože súd nevyhodnotil
existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa, namieta tak aj určenú výšku trov štátu na plnenie pre
žalobcu a žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.Kodvolaniusapísomnevyjadrilžalobca,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudok
vo výrokoch, proti ktorým podal odvolanie žalovaný.

14. Vedľajší účastník sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné čiastočne.

16. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani

v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

17. Žalovaný tvrdí, že je daný v prejednávanej veci odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu a podania odvolania). Tento odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k

výške náhrady škôd, ktorú zaviazal zaplatiť žalovaného. Vychádzajúc z nespornej medzi stranami sporu
všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 3.093,- Eur po odpočítaní úhrad vedľajšieho účastníka a hodnoty
vraku (čo je sporné medzi stranami sporu) je zostatok sumy, ktorú má ešte zaplatiť žalovaný vo výške
správne určenej súdom prvej inštancie. Vedľajší účastník zaplatil sumu 1.481,91 Eur pred podaním
žaloby, následne v priebehu konania 1.260,63 Eur a 307,89 Eur (hodnota vraku). Celkovo plnil žalobcovi

sumu 3.050,41 Eur Ak všeobecná hodnota vozidla je 3.093,- Eur po odpočítaní plnenia tak zostáva
nárok žalobcu dôvodný vo výške 42,57 Eur.

19. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného sa dotýka nesprávneho právneho posúdení veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu o povinnosti žalovaného plniť náhradu škody tvrdiac, že
neobstojí skutkový záver zistení súdu. Súd správne aplikoval na zistený skutkový stav veci správne
ustanovenia právneho predpisu a jeho právny záver je správny.

21. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a jeho odôvodnenie nie je v rozpore so zásadami uvedenými

v § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu). Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a
náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. (účinného v čase
rozhodovania súdu), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. V tejto súvislostipodotýka, že podstata princípu materiálnej pravdy spočíva v presnom dodržaní určitých postupov pri
rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku dospelo k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Na to,
aby súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo musí získať bezprostredné a čo najpresnejšie informácie

o prejednávanej veci. K tomu mu slúži zásada priamosti, v ktorej zmysle súd musí použiť také dôkazné
prostriedky, ktoré mu umožnia, aby jeho poznanie sporných skutočností bolo čo najbezprostrednejšie.
Po úplnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci, na základe ktorého potom súd vydáva svoje
rozhodnutie, musí tento zodpovedať objektívne zistenej skutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu
slúži zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia

stanoví skutkový stav, na základe ktorého potom rozhodne. Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny
predpis neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp. akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým
dôkazným prostriedkom. Záver o skutkovom stave prijatý súdom vychádza zo všetkých vykonaných
dôkazov a je súladný s princípmi hodnotenia dôkazov.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.

2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil vo vyhovujúcom výroku.

23. Odvolací súd po preskúmaní výrokov o trovách konania dospel k záveru, že prijatý záver súdu prvej
inštancie je predčasný. Pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k prijatému záveru o aplikácii ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p a § 150 O.s.p je tak rozsudok súdu na úkor preskúmateľnosti.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

25. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman

proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

26. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

27. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Podľa § 150 Ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

29.Zrozhodnutiasúduprvejinštancie niesúdostatočnezrejmédôvody,prektorésúdpristúpilkaplikácii
ustanovenia § 150 O.s.p.

30. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

31. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradutrov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a

je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
strán v priebehu konania a pod.

32. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

33. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 C.s.p.)

nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné.

34. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložení povinnosti žalovaného
zaplatiť trovy konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie
naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho
rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).