Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205235
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114205235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ C. T., rod. U.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX X. X., 2/ Y. W., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom O. XX, XXX XX P., proti žalovaným 1/ T. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J.
XX, XXX XX X., právne zastúpenému JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Lazovná č. 45, 974 01 Banská Bystrica, 2/ Z. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J.
XX/XX, XXX XX X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/68/2014-54 zo dňa 22. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne 1/ o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu 2/ a v
závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný 1/ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015 žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol (prvý výrok).

Zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 282,65 Eur,
na presne špecifikovaný účet jeho právnej zástupkyne, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej
aj „žalobcovia“) sa žalobou doručenou súdu dňa 10. 03. 2014 domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy V XXX/XXXX. V žalobe uviedli, že žalovaný 1/ ako kupujúci uzavrel so
žalovaným 2/ kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 03. 05. 2013 pod V XXX/XXXX. Vtedajší

spoluvlastník žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/ svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6/10-ín na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X., okres X. X., zapísaných na Liste vlastníctva
č. XXXX. Jednalo sa o rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. XXXX a tak isto o
pozemky parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere
XX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Ďalej tvrdili, že tieto nehnuteľnosti

sú v súčasnej dobe vedené na žalobcu 2/ v podiele 4/6-iny, zrejme po správnosti 4/10-iny a žalovaného
1/ v podiele 6/10-ín. Žalobcovia uviedli, že tieto nehnuteľnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený dňa 03. 05. 2013, boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v rozsahu 4/10-
ín a pôvodného spoluvlastníka žalovaného 2/ v rozsahu 6/10-ín, ktorý tento svoj spoluvlastnícky podielneponúkol na predaj ďalšiemu spoluvlastníkovi, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
§ 140 v spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej
z predkupného práva zostáva dotknutému podielovému spoluvlastníkovi niekoľko možností nápravy,

pričomprvoujemožnosťdomáhaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuvzmysle§40aObčianskeho
zákonníka. Žalobcovia tvrdili, že sa domáhajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka, pretože nemajú inú možnosť na dosiahnutie nápravy ako určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 03. 05. 2013 pod V XXX/
XXXX.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na vykonané dokazovanie.
Na základe neho zistil, že kúpnou zmluvou (ktorej platnosť žalobcovia napádajú), „boli prevádzané
nehnuteľnosti tak, ako to vyplýva z Listu vlastníctva č. XXXX a to rodinný dom číslo súpisné XX,
postavený na parcele č. XXXX a pozemky parcelných čísiel XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX/X, ktoré
predstavujú zastavané plochy a záhrady. Vlastníkmi týchto nehnuteľností boli žalobkyňa 1/ v pomere
4/10-ín a žalovaný 2/ v pomere 6/10-ín.“ Zo spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny

odbor V XXX/XXXX prvoinštančný súd ďalej zistil, že „žalobkyňa 1/ darovala darovacou zmluvou zo
dňa 28. 01. 2013 žalovanému 2/ vyššie citované pozemky a stavbu tak, ako boli zapísané na Liste
vlastníctva č. XXXX. Žalobkyňa 1/ previedla svoj podiel v rozsahu 4/10-ín touto darovacou zmluvou na
žalovaného 2/. Vklad vlastníckeho práva bol povolený ku dňu 20. 02. 2013. Týmto dňom bol žalovaný
2/ výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.“ Prvoinštančný súd ďalej vykonal dokazovanie

zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenou medzi žalovanými 1/ a 2/, kde predávajúci
bol žalovaný 2/ a kupujúci žalovaný 1/ a konštatoval, že „zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy
vyplynulo, že budúci predávajúci uzatvoril dňa 28. 01. 2013 darovaciu zmluvu, na základe ktorej mu
podielová spoluvlastníčka žalobkyňa 1/ previedla podiel 4/10-ín darovacou zmluvou. Účastníci tejto
zmluvy sa dohodli, že potom čo bude vklad vlastníckeho práva povolený pre žalovaného 2/, tento

kúpnou zmluvou prevedie nehnuteľnosti vyššie uvedené v prospech kupujúceho, t. j. žalovaného 1/.“
Následne súd prvej inštancie uviedol, že „za situácie, kedy žalovaný 2/ bol výlučný vlastník uvedených
nehnuteľností, previedol kúpnou zmluvou zo dňa 07. 03. 2013 uvedené nehnuteľnosti, pričom vkladové
konanie prebiehalo pred Okresným úradom Banská Bystrica, odborom katastrálnym pod číslom V XXX/
XXXX. Vzhľadom k tomu, že v priebehu vkladového konania bolo doručené rozhodnutie zo dňa 27. 03.

2013 žalovanému 1/ o tom, že vkladové konanie je prerušené z dôvodu, že predmetom vkladového
konania majú byť nehnuteľnosti v celosti a podľa oznámenia Okresného úradu, odboru katastra bol
v tom čase žalovaný 2/ spoluvlastníkom nehnuteľností opäť len v pomere 6/10-ín. Vzhľadom na toto
došlo k spresneniu kúpnej zmluvy uzatvorením dodatku zo dňa 10. 04. 2013 tak, že predmetom kúpy
medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ sa stala časť len rozsahu 6/10-ín nehnuteľností, ktoré sú vyššie

uvedené. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňom 03. 05. 2013.“ Ďalej prvoinštančný súdu uviedol,
že zo spisu Okresného úradu Banská Bystrica odboru katastrálneho vedeného pod číslom V XXX/
XXXX „zistil, že žalovaný 2/ darovacou zmluvou daroval žalobkyni 1/ podiel na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach v rozsahu 4/10-ín, a to darovacou zmluvou zo dňa 27. 02. 2013. Vklad takéhoto
vlastníckeho práva pre žalobkyňu 1/ bol povolený dňom 21. 03. 2013. Ako vyplýva zo spisu Okresného

úradu Banská Bystrica, odboru katastrálneho vedeného pod V XXXX/XXXX, následne žalobkyňa 1/
previedla darovacou zmluvou svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach v rozsahu 4/10-ín na žalobcu 2/,
pričom vklad bol povolený dňa 19. 12. 2013.“ Zo spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho
úradu prvoinštančný súd ďalej zistil, že „žalobca 2/ darovacou zmluvou previedol tento svoj podiel na
uvedených nehnuteľnostiach ďalej na tretiu osobu.“

1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenie ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že „žaloba žalobcu 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ nie je dôvodný, vzhľadom k tomu,
že žalobca 2/ nebol účastníkom teda zmluvnou stranou v kúpnej zmluve, ktorá sa žalobou napádala,
teda kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 07. 03. 2013. Z tohto dôvodu mu nesvedčí
hmotnoprávna legitimácia, v danom prípade aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby, a preto súd

žalobu žalobcu 2/ zamietol.“ Zároveň uviedol, že „takýto záver vyplýva aj z toho, že žalobca 2/ nebol v
žiadnom spoluvlastníckom vzťahu jednak s žalobkyňou 1/, resp. so žalovaným 2/.“
1. 5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že „žalovaný 2/ v postavení predávajúceho uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 1 ako kupujúcim dňa
07. 03. 2013. Ku dňu 07. 03. 2013, teda ku dňu kedy bola kúpna zmluva medzi žalovanými 2/ a 1/

uzatvorená, bol žalovaný 2/ výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli vedené na liste vlastníctva
č. XXXX (...). Výlučným vlastníkom sa žalovaný 2/ stal rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho
práva zo dňa 20. 02. 2013 v konaní V XXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 07. 03. 2013,
kedy bola teda uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/, bol žalovaný 2/ tedavýlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností a mal právo s nimi nakladať, pričom spoluvlastnícke
právo žalobkyne 1/ jej k tomuto dňu nesvedčilo. Žalobkyňa 1/ sa stala opätovne vlastníčkou v časti 4/10-
ín uvedených nehnuteľností až ku dňu 21. 03. 2013, kedy bol povolený vklad jej vlastníckeho práva v

konaní pred Okresným úradom Banská Bystrica, odborom katastrálnym V XXX/XXXX, a to na základe
darovacej zmluvy zo dňa 27. 02. 2013. Z tohto dôvodu preto žaloba žalobkyni 1/ nie je dôvodná, pretože
nedošlo k porušeniu jej predkupného práva, pretože takéto predkupné právo jej nesvedčilo, keďže
nebola ku dňu 07. 03. 2013 spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností tak, ako boli zapísané na
Liste vlastníctva č. XXXX. Z tohto dôvodu preto súd žalobu žalobkyne 1/ zamietol ako nedôvodnú.“

1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a žalovanému
1/, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, za presne špecifikované úkony právnej služby.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie. Odôvodnili ho tým, že

prvoinštančný súd „nezistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
skutočnosti.“ Preto navrhli, vypočuť žalovaného 2/.

3. Žalovaný 1/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v
súvislosti s odvolaním žalobkyne 1/ namietal, že jej odvolanie bolo podané oneskorene a preto žiadal,

aby ho odvolací súd odmietol. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu 2/ uviedol, že už v prvoinštančnom konaní
namietal jeho aktívnu legitimáciu v tomto spore. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca 2/ v čase
uzatvárania predmetný kúpnej zmluvy (07. 03. 2013) a ani v čase jej zavkladovania (03. 05. 2013)
nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu a preto nemohol mať
ani predkupné právo. Taktiež nebol ani účastníkom - zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne 1/ odmietol a rozsudok
prvoinštančného súdu vo vzťahu k žalobcovi 2/ ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku presne nešpecifikoval.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného 1/ k ich odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,

Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

7. 1. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) v prvom rade skúmal včasnosť podaného odvolania.
7. 2. Podľa prvej vety § 362 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti, ktorého rozhodnutiu smeruje.
7. 3. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
7. 4. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený do
vlastných rúk žalobkyni 1/ dňa 24. 02. 2015 a žalobcovi 2/ dňa 05. 03. 2015. Lehota na podanie odvolania
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 362 CSP uplynula žalobkyni 1/ dňa 11. 03. 2015 a žalobcovi

2/ dňa 20. 03. 2015 (včítane). Žalobcovia 1/ a 2/ podali spoločné odvolanie (č.l. 60 spisu), ktoré bolo
osobne podané na prvoinštančnom súde dňa 20. 03. 2015. Z toho vyplýva, že odvolanie žalobkyne 1/
bolo podané oneskorene a preto odvolací súd jej odvolanie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 386
písm. a) CSP odmietol.

8. Následne odvolací súd preskúmal vec v rozsahu odvolania žalobcu 2/ v súlade s ustanoveniami §
379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím §
219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu 2/ a v
závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.9. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobca 2/ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Ako už bolo uvedené, žalobca 2/
v odvolaní uviedol len všeobecnú námietku, že prvoinštančný súd „nezistil skutkový stav“, pričom v

tomto smere neuviedol žiadne konkrétne argumenty. Taktiež neuviedol žiadne konkrétne okolnosti alebo
skutočnosti, ku ktorým by mal byť vypočutý žalovaný 2/ Z. J.. Keďže odvolací súd je podľa § 380 ods.
1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, nemohol za tohto stavu odvolanie žalobcu 2/ hodnotiť inak ako
nedôvodné.

12. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho
odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania),
či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto
dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité

dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu),
alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom
dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)

13. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z
neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na
základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov
zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými

procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo
doplniť.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým
zamietol žalobu žalobcu 2/ a v závislom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2

CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/
a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).