Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 14XECdo/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309200269
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2309200269.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: I. E., nar. X.X.XXXX, bytom L., E. o vymoženie
738,89Eurspríslušenstvom,vedenejnaOkresnomsúdeGalantapodsp.zn.15Er/12/2009,oodvolanía
dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 6CoE/103/2013-43 z dňa 27. augusta

2013, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ako súd exekučný) uznesením č. k. 15Er/12/2009-18 zo dňa 20. septembra
2012 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 08830/08 zo dňa 10.9.2008
zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v spojení s § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v

znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK). Ďalšími výrokmi okresný súd zaviazal oprávnenú nahradiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia
a nepripustil vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka do
exekučného konania. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere,
ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), a podľa ktorej
oprávnená(veriteľ)jedodávateľomapovinná(dlžník)spotrebiteľom.Súdzistil,žerozhodcovskádoložka

uvedená v zmluve o úver je neprijateľnou podmienkou. V zmluve dojednaná rozhodcovská doložka
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému
konaniu čím povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred všeobecným súdom. Predmetná
doložka je neprijateľná a v dôsledku toho absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Súd
exekúciu v danej veci zastavil, nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 6CoE/103/2013-43
z dňa 27. augusta 2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená
potvrdil. Ďalšími výrokmi odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ a c/ OSP zamietol. Posledným výrokom povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uviedol, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa,

ktoré treba potvrdiť (§ 219 zákona ods. 1 OSP). Poukázal na to, že exekučný súd je povinný skúmať,
či exekučný titul, na podklade ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulomv zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy. Odvolací súd neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok-exekučnýtitulvdanejveciodvodilzust.§53ods.1Občianskehozákonníka,atozdôvodu,že
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou je neplatná. Rozhodcovský
súd nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto
predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať z spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny

akt.

3. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave - vo výroku zamietajúcom návrh na prerušenie konania -
podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ OSP), napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy:
1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP), 2. konali vo veci, v ktorej sa už
právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne

posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ OSP), 4. oprávnenej
odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez
pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na
základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 5. v konaní

sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
b/ OSP), pretože nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a 6. napadnuté
rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Oprávnená
(ďalejaj„dovolateľka“)žiadala,abydovolacísúdzrušilnapadnutéuznesenieodvolaciehosúduatiežním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň

žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru
Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

5. Zo spisu vyplýva, že odvolanie oprávnenej bolo podané 29.10.2013 a dovolanie 12.11.2013. Dňa 1.
júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v

ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný poriadok (zákonom č. 125/2016 Z. z. o
niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keď za § 9 boli

vloženénové§9aa§9b,ktoréupravujúpoužitieustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuvexekučnom
konaní. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného
poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) skúmal najskôr, či
sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave.

8. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Podľa odseku 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Medzi podmienky konania, ktorých nedostatok nemožno odstrániť, patrí funkčná príslušnosť súdu.
Keďže oprávnená svoje odvolanie podala ešte dňa 29.10.2013 a podľa prechodného ustanovenia § 470
ods. 4 CSP platí, že konanie začaté do 30. júna 2016 na funkčne príslušnom súde podľa predpisov
účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo, Najvyšší súd Slovenskej republikysvoju funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní oprávnenej skúmal v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho
konania. Dospel pritom k záveru, že nie je funkčne príslušný na prejednanie podaného odvolania

oprávnenej a zároveň neexistuje zákonný dôvod na postúpenie veci inému (funkčne príslušnému) súdu.

10. Z ustanovenia § 201 prvej vety OSP (resp. § 355 ods. 1 CSP) vyplýva, že účastník konania
môže odvolaním napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle
procesnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 je teda Najvyšší súd Slovenskej republiky funkčne príslušný

rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého
stupňa. Prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom
zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 OSP).

11. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už
účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred Najvyšším

súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 19.
februára 2014 sp. zn. 1OboE/6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1OboE/92/2013, z 23. septembra
2014 sp. zn. 1OboE/113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1OboE/178/2014, zo 16. decembra 2014
sp. zn. 1OboE/153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konanie
a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako
súdu prvej inštancie (ale rozhodnutím odvolacieho súdu). Najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní
smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 OSP, § 10 ods. 1
a 2 OSP, resp. § 34 a § 35 CSP). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje

s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

12.Vzhľadomktomu,žefunkčnápríslušnosťNajvyššiehosúduSRnaprejednanieodvolaniaoprávnenej
nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 ods. 2 CSP).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, následne skúmal, či je dôvodný návrh
oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.

14. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd SR vyjadril
vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená
vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia z 21. marca
2013 sp. zn. 1Cdo/301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn. 2Cdo/386/2012, z 15. mája 2013 sp. zn.

6Cdo/431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3Cdo/441/2012, z 9. júla 5Cdo/371/2012, na ktoré Najvyšší
súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj
v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo

veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má podklad v aplikácii
vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené najvyšší
súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

15. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP

časť vety pred bodkočiarkou) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

16. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa

ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.17. Dovolací súd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej

a účinnej v čase, keď oprávnená toto dovolanie podala. S prihliadnutím na dátum podania dovolania
(12.11.2013)dovolacísúdpriskúmaníprípustnostidovolaniaoprávnenejneaplikovalustanovenianovely
Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.
januára 2015, konkrétne ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa ktorého dovolanie podľa ust. § 237 ods.
1 OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.

18. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie ( § 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o
obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na
základeskoršiehodovolaniapodanéhotouistoudovolateľkou(§452ods.1CSP),viďkonaniavedenéna
Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Oboer/18/2013, 1Oboer/28/2013, 1Oboer/30/2013, 1Oboer/85/2013,
1Oboer/261/2013 a 1Oboer/243/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané

v týchto konaniach, v celom rozsah stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto ďalšie dôvody neuvádza
(ust. § 452 ods. 1 CSP).

19. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (ust. § 237 písm. a/, d/, e/, f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust.

§ 237 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške

náhrady trov konania povinného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.