Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202566
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci
žalobcu: JOPI TRADE spol. s r.o., Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpený: AK
GG, s.r.o., IČO: 59 547 09, Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: 103947263/2016 zo dňa 20.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č.
103947263/2016 zo dňa 20.09.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.

103406790/2016 zo dňa 27.06.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“ alebo „Daňový úrad“ alebo „DÚ“)

vykonal u daňového subjektu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), začatú dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V Oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle
ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly v lehote 8 dní od začatia kontroly.

2. Žalobca správcovi dane na pojednávaní konanom dňa 12.05.2014 oznámil, že dňa 15.04.2014 mu
boli zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014 Prezídiom Policajného zboru,
Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície (ďalej aj „NAKA“), o čom boli
spísané zápisnice, ktoré správcovi dane na pojednávaní dňa 12.05.2014 aj predložil. Išlo o zápisnice:
- Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 15.04.2014
- Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 15.04.2014
- Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov POKRAČOVANIE - ČASŤ

PREHLIADKY II. - ARCHÍV zo dňa 15.04.2014.3. Správca dane preto v zmysle § 26 ods. 1 Daňového poriadku požiadal Prezídium Policajného zboru
o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly podaním zo dňa
16.05.2014.

4. Z dokladov zabezpečených správcom dane k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že
za zdaňovacie obdobie máj 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od
tuzemského dodávateľa POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila 15, Vrútky, IČO: 45 433 836 (ďalej aj „POLARON“)
(od 09.04.2014 právny nástupca RICHI RESTAURANTS & CATERING, s.r.o., so sídlom Zámocká 22,

Bratislava, IČO: 43 789 242) za nákup pohonných hmôt: a to faktúry č. 612045, 612047, 612049,
612050 a 612052 a tiež od spoločnosti KOLO KOMPANY spol. s r.o. (ďalej aj „KOLO-KOMPANY“) vo
faktúrach č. 612053,612055,612057, 612058, 612060,612062,612063, 612065 a 612067 (pozn. súdu
čísla dokladov z účtovníctva žalobcu).

5. Vo vzťahu k obchodným prípadom medzi žalobcom a dodávateľom POLARON podľa nájomnej

zmluvy zo dňa 31.01.2011, uzatvorenej medzi prenajímateľom - JOPI TRADE, spol. s r.o. a nájomcom
POLARON, dodávku tovaru mal zabezpečiť predávajúci vozidlami na účet predávajúceho a predávajúci
mal odovzdať vodičovi plniaci list z rafinérie - doklad o plnení/výdaji minerálneho oleja, dodací list -
doklad o plnení minerálneho oleja, ktorý bude obsahovať okrem iných údajov vozidlo zabezpečujúce
prepravu tovaru.

6. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 uzatvorenej medzi predávajúcim POLARON a kupujúcim
JOPI TRADE, spol. s r.o. (ďalej aj „kúpna zmluva“), je predmetom kúpy dodanie objednaných množstiev
minerálnych olejov (bod II.), miesto a spôsob plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak
nebudevbudúcnostidohodnutéinak,budúdodávkyrealizovanépodľaINCOTERMS2000napariteFCA

a CPT podľa objednávok. Podľa bodu III. zmluvy spôsob dodania určí kupujúci v objednávke. Dodávku
minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy
tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest (ak
o to kupujúci požiada).

7. Za účelom zistenia skutkového stavu veci správca dane dňa 02.02.2015 vypočul konateľa spoločnosti
JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania
nových obchodných partnerov nakontaktovala na spoločnosť POLARON, za ktorú vystupoval konateľ
pán T. B., s ktorým bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 15.01.2011. Spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o.
nakupovala pohonné hmoty, lebo pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie

podmienky a pod. Tovar bol ďalej predávaný tuzemským odberateľom a prepravu tovaru od spoločnosti
POLARON, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9900430/5/240650/2015/Krin zo dňa 02.02.2015).

8. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa POLARON, dožiadal

miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o.,
ktorý je od 09.04.2014 právnym nástupcom spoločnosti POLARON. Miestne príslušný správca dane
v odpovedi zo dňa 01.12.2014 uviedol, že počas miestneho zisťovania dňa 05.11.2014 bolo zistené,
že na adrese sídla uvedenej v Obchodnom registri sa nenachádza označenie spoločnosti RICHI
RESTAURANTS & CATERING s.r.o. a nenachádza sa tam ani poštová schránka s označením tejto

spoločnosti, žiadosť o zapožičanie dokladov sa z adresy sídla tejto spoločnosti vrátila späť s poznámkou
„adresát neznámy“. Zároveň spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. bola ku dňu
15.10.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Právnym nástupcom neboli predložené
žiadne doklady dodávateľa pohonných látok POLARON, s.r.o. Z uvedeného dôvodu miestne príslušný
správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi POLARON

s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.

9. Za účelom zistenia skutkového stavu veci správca dane i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY
dňa 02.02.2015 vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť
JOPI TRADE, spol. s.r.o. sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania nových obchodných partnerov

rovnako nakontaktovala i na spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., za ktorú vystupoval konateľ pán
Y. W., s ktorým bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva dňa 25.02.2011 (ďalej aj „Rámcová kúpna
zmluva“). I v tomto prípade spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo
pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie podmienky a pod. Tovar bol ďalejpredávaný tuzemským odberateľom a prepravu tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY v prevažnej
miere zabezpečoval dodávateľ (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/Krin zo
dňa 02.02.2015).

10. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa KOLO-KOMPANY,
spol. s.r.o., dožiadal miestne príslušného správcu dane, ktorý uviedol, že daňový subjekt KOLO-
KOMPANY, spol. s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri Parková 45, Bratislava nesídli,
podľa vyjadrenia poskytovateľa virtuálneho sídla BEST OFFICE s.r.o. táto spoločnosť nemá zaplatené

služby virtuálneho sídla a výzva na predloženie dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s
poznámkou „adresát neznámy“. Aj predvolanie konateľa spoločnosti I. I., H., X. XX, U. XXXXXX, G. na
ústne pojednávanie sa vrátilo s poznámkou „neznámy, nedostatočná adresa“. Na základe uvedených
skutočností miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov
medzi daňovými subjektmi KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.

11. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo dňa 06.02.2015 č. 9900430/5/287689/2015/Krin,
doručeným žalobcovi dňa 09.02.2015 z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu,
uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním
tovaru.

12. Správca dane listom z 10.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.08.2015, oznámil žalobcovi, že
dňa 07.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov
január až december 2011 prerušená.

13. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom

bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 zo dňa 14.08.2015.

14. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly:
- Protokol č. 20845372/2015 zo dňa 10.09.2015, týkajúci sa zdaňovacích období január 2011 a júl 2011 a
- Protokol č. 20845374/2015 zo dňa 10.09.2015, týkajúci sa zdaňovacích období február až jún 2011

a august až december 2011.

15. Dňa 22.09.2015 správca dane doručil daňovému subjektu Protokol z daňovej kontroly č.
20845374/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej aj len „Protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole a na jeho prerokovanie.

16. Žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 13.10.2015 nesúhlasil so závermi správcu dane tvrdiac, že
dodanie tovaru bolo preukázané nielen dokladmi, ale aj vyjadreniami konateľov. Žalobca vo vyjadrení
tvrdil, že správca dane nevenoval dostatočnú pozornosť prevereniu skutkového stavu týkajúceho
sa dodávok od oboch dodávateľov žalobcu. Ohľadne spoločnosti POLARON, s.r.o., že žalovaný

nedostatočne preveril, akým spôsobom bol tovar následne použitý a nevykonal výsluch svedkov
bývalých konateľov T. B. a X. V.. Žalobca súčasne navrhol vypočuť aj svedkov P. W., bývalého
zamestnanca spoločnosti POLARON, s.r.o., JUDr. Y. V., právneho zástupcu spoločnosti POLARON,
s.r.o. a T. X. bývalú zamestnankyňu daňového subjektu, ktorá môže poskytnúť informácie o dodaní
tovaru. Vo vyjadrení tiež poukázal, že správca dane mal k dispozícií kúpnu zmluvu, faktúry, príjemky,

dodacielistynavnútroštátnuprepravunebezpečnýchvecíažalobcavyčerpalvlastnédôkaznébremeno,
keď predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. K preukázaniu prepravy a predloženiu dokladov
preukazujúcich prepravu poukázal, že jej preukazovanie pri tuzemských dodaniach sa štandardne
nepreukazuje a nemá oporu v ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty. Dodanie bolo
uskutočnené v Slovenskej republike a keďže prepravu zabezpečoval dodávateľ, daňový subjekt nemá

povinnosť disponovať podkladmi a informáciami, ktoré požadoval správca dane. Tvrdí, že vecne a aj
dokladmi o úhrade, skladovou, účtovnou a daňovou evidenciou (pre účely spotrebných daní) preukázal
dodanietovaru,apretosprávcadanenemádôvoduprieťdaňovémusubjektuprávonaodpočítaniedane.
Vo vyjadrení navrhol preveriť pohyb tovaru a jeho evidenciu v skladovom systéme. Žalobca tiež namietal,
že ak je dodávateľ nekontaktný v roku 2014, tak táto skutočnosť sama osebe nijako neodôvodňuje

vyvodzovanie záverov vo vzťahu k dodaniam, ktoré nastali v roku 2011.

17. Aj k preverovaniu skutočnosti správcom dane, pokiaľ ide o dodávateľa KOLO-KOMPANY žalobca vo
vyjadrení namieta a nesúhlasí so závermi správcu dane z dôvodov, že dodanie tovaru bolo preukázanénielen dokladmi, ale aj vyjadreniami konateľa a navrhol správcovi dane vykonanie preverenia
fyzického pohybu (prijatie, naskladnenie, vykládky, dodanie) tovaru a jeho evidencie v skladovacom
systéme daňového subjektu, preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných daňovým subjektom u jeho

tuzemských odberateľov za účelom preukázania dodaní od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. a
vykonanie výsluchu svedkov - bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. Y. W., osoby
zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá pracovníkom správcu dane podá informácie o skladovom
systéme spoločnosti, bývalú účtovníčku spoločnosti pani T. X. s uvedením, že všetky vyššie uvedené
osoby môžu poskytnúť informácie o dodaní tovaru od spoločností KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o.

18. Správca dane na základe písomného Vyjadrenia k Protokolu a žalobcom navrhnutých dôkazov
vypočul svedka p. T. B. - bývalého konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o., o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 zo dňa 10.02.2016 a svedka p. Y.na W. - bývalého
konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. vo veci obchodných transakcií uskutočnených pre
daňový subjekt JOPI TRADE, spol. s.r.o., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.

102518375/2016 zo dňa 09.02.2016.

19. Následne dňa 17.05.2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného
dokazovania.

20. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené
v písomnom Vyjadrení k Protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
103336309/2016 zo dňa 14.06.2016.

21. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné Vyjadrenie k Zápisnici o ústnom

pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016, v ktorom k zisteniam týkajúcich sa spoločnosti
POLARON, tak i spoločnosti KOLO-KOMPANY uviedol, že postupoval v súlade so všeobecnými
záväznými predpismi v oblasti daní a účtovníctva, a že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/55/2014 nemožno aplikovať automaticky na ostatné prípady. Opätovne navrhoval vypočuť svedkov
Ing. P. W. a JUDr. Y. V. a výpoveď svedkov B. a W. považoval za nedostačujúcu.

22.NazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavuDaňovýúradprevybranédaňovésubjektyvrozhodnutí
č. 103406790/2016 zo dňa 27.06.2016 vyrubil daňovému subjektu JOPI TRADE, spol. s r.o. rozdiel dane
vsumeXXXXX,XXEurnaDPHzazdaňovacieobdobiemáj2011,keďdaňvyrubenádaňovýmpriznaním
doručeným dňa 23.06.2011 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 17.04.2012 bola

vo výške XXX XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala výšku
XXX XXX,XX Eur. Rozhodnutie správca dane odôvodnil, že z dokladov zabezpečených správcom dane
v priebehu výkonu daňovej kontroly, t.j. z faktúr a dodacích listov, z nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011
a z kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 a z Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2011 nie je možné zistiť,
či tovar bol skutočne dodaný platiteľovi JOPI TRADE, spol. s r.o. Teda nebolo žalobcom preukázané

reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, spoločnosťou POLARON, s.r.o. a KOLO-
KOMPANY, spol. s r.o. a tým ani vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je zákonnou podmienkou
vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

23. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal najmä, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z

tuzemských nákupov tovaru žalobcovi bolo nesprávne z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového
stavu, ktorý bol aj navyše ani nepostačujúco zistený a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zároveň žalobca vytýkal nesprávny postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu
jeho rozhodnutia.

24. Žalovaný dňa 20.09.2016 rozhodnutím č. 103947263/2016 neuznajúc odvolacie námietky
dôvodnými, prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie zamietol.

25. Dňa 24.11.2016 podal žalobca podľa ust. § 77 Daňového poriadku podnet na preskúmanie
rozhodnutia v mimo odvolacom konaní Finančnému riaditeľstvu SR ako orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

26. Ministerstvo financií SR listom č. MF/008586/2017-77 zo dňa 02.02.2017 označeným ako „Podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ oznámilo žalobcovi, že preskúmanímrozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 103947263/2016 zo dňa 20.09.2016 dospelo k záveru, že nie
je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.

II.
Žaloba

27. Žalobca sa žalobou doručenou v zákonnej lehote tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103947263/2016 zo dňa 20.09.2016, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103406790/2016 zo dňa
27.06.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume XX XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011. Orgány finančnej správy svoje
rozhodnutie založili na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca nepreukázal reálne dodanie
tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach, a to spoločnosťami POLARON a KOLO-KOMPANY tak

ako sú identifikované v rozhodnutí a vyššie a teda ani vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je
zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

28. Žalobca s týmito závermi nesúhlasí a rozhodnutie tak správcu dane, ako aj žalovaného považuje za
nezákonné,pretoževychádzaznesprávnehoposúdeniaveci,jenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť

a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
skutkovýstav,ktorýbolvzatýzazákladrozhodnutiajevrozporesadministratívnymispismia/alebonemá
v nich oporu a že v konaní pred správcom dane došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov,
ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

29. K námietke, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe nedostatočne zisteného a
nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca namietal
vo vzťahu k obstaraniu tovaru od spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY, že žalovaný uprel
žalobcovi právo na odpočítanie DPH z tuzemských nákupov pohonných látok od týchto spoločností
tvrdiac, že nebolo preukázané uskutočnenie dodania tovaru týmito dodávateľmi. Žalobca sa s týmto

záverom nestotožňuje z nasledovných dôvodov:
- žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho
dodávateľmi. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľov, znáša dôkazné
bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane,
- žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena,

- do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže nijako
ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, nemôže preto preukazovať,
akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili,
- v rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať,
že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na

rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal, že dodávatelia tovar nedodali, resp. ho nedodali žalobcovi,
- prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za
následokodopretieprávanaodpočítanieDPHžalobcovi,aktentootomtonevedelalebonemoholvedieť.

30. Žalobca namieta názor žalovaného a tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si
povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľmi a že na preukázanie opaku v dôsledku
skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľov, znáša dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca
dane. Žalobca zároveň namieta argumentáciu žalovaného vyslovenú v jeho rozhodnutí na str. 19
rozhodnutia, druhý odsek: „V tomto prípade pre nepriznanie uplatneného odpočtu bolo podstatné, že

nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľmi POLARON, s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol.
s r.o., ďalej nebola preukázaná preprava pohonných látok k daňovému subjektu, nebol preukázaný
pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti nepreukázal ani samotný daňový subjekt. Nebol preukázaný
pôvod pohonných látok a dodávateľom POLARON s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. nevznikla
daňová povinnosť a existujú tu len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie“. Žalovaný

v napadnutom rozhodnutí opiera svoje závery aj o skutočnosť, že spoločnosti POLARON,
resp. jej právny nástupca (spoločnosť RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o.) a KOLO-KOMPANY
nepredložili žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa
nenachádzajú a nevykonávajú tam žiadnu ekonomickú činnosť. Daňový úrad opiera svoje závery vRozhodnutí DÚ o tvrdenie, že spoločnosť POLARON, resp. jej právny nástupca a spoločnosť KOLO-
KOMPANY boli, okrem iného, v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktné a miestne príslušný správca
dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi Žalobcom a uvedenými dodávateľmi.

Ďalej žalovaný argumentoval, že „T. B. (konateľ dodávateľa POLARON, s.r.o. v čase realizácie dodávok)
síce v rámci svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry a dodala daňovému
subjektu pohonné látky, ale v rámci dokazovania vykonaného správcom dane neboli získané žiadne
dôkazy a doklady, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili“. Žalobca namieta, že táto argumentácia žalovaného je
zjednodušujúca, pretože T. B. už nemal prístup k účtovným dokladom spoločnosti POLARON vzhľadom

na skutočnosť, že v čase daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania už nebol konateľom tejto
spoločnosti a nemohol správcovi dane a ani dožiadanému Daňovému úradu predložiť príslušné doklady.
A tiež, že ak správca dane nezískal žiadne dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali
tvrdenia T. B., nemôže byť na ťarchu žalobcu.

31. Vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY analogicky žalovaný uvádza, že: „svedok Y. W. rovnako

potvrdil vystavenie faktúr a uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol.
s r.o., ale neuviedol názvy žiadnych prepravcov, ktorí mali prepravu vykonať...“

32.Žalobcapovažujeskutočnosť,žekonateľdodávateľaY.W.nevymenovalprepravcovzanepodstatnú,
keďže počas výsluchu uviedol, že tovar objednával od svojho dodávateľa vrátane dopravy. Z

objektívnych dôvodov preto nemusel disponovať informáciami o konkrétnych prepravcoch tovaru, s
ktorými bol v zmluvnom vzťahu dodávateľ, ktorý tovar spoločnosti KOLO-KOMPANY dodal. Y. W. vo
svojej výpovedi uviedol, že prepravu tovaru k žalobcovi obstarával len v prípade, že dodávateľ tovaru
dopravu tovaru nevedel zabezpečiť.

33. Napriek tomu, že žalobca vo Vyjadrení k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 10336309 zo dňa
14.06.2016 (ďalej aj „Vyjadrenie k Zápisnici“) navrhol opätovné vypočutie Y. W., ktorému sa podľa
zistení žalobcu počas obdobia po predložení Vyjadrenia k Protokolu podarilo skontaktovať s dopravcom,
ktorý vykonal prepravu tovaru a mohol by objasniť okolnosti, za ktorých KOLO-KOMPANY, spol. s r.o.,
resp. jej dodávatelia tovar prepravovali, s týmto návrhom na dodatočné vypočutie svedka sa správca

dane v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal i napriek tomu,
že žalobcovi vyčítal nedostatočné preukázanie uskutočnených nákupov. Hoci žalobca túto skutočnosť
namietal v odvolaní, odvolací orgán sa v rozhodnutí k tejto námietke nevyjadril.

34. K tvrdeniu žalovaného, že dokazovaním neboli získané žiadne doklady od spoločnosti KOLO-

KOMPANY, ktorými by sa potvrdili skutočnosti uvádzané svedkom Y. W., žalobca uviedol, že Y. W.
nemal v čase výsluchu prístup k účtovným dokladom spoločnosti KOLO-KOMPANY a nemohol
Daňovému úradu predložiť príslušné doklady vzhľadom na skutočnosť, že v čase daňovej kontroly, resp.
vyrubovacieho konania už nebol konateľom tejto spoločnosti.

35. Ak žalovaný tvrdí, že dokazovaním neboli získané žiadne doklady od spoločnosti KOLO-KOMPANY,
ktorými by sa potvrdili skutočnosti uvádzané svedkom Y. W. a ani samotným daňovým subjektom neboli
predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom
reálneho plnenia a ktoré by preukázali aj vznik daňovej povinnosti, žalobca namieta, že orgány finančnej
správy nemôžu žalobcu zaťažiť preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Na

základe uvedeného nemôže žalobca preukázať účtovné a daňové doklady o pôvode tovaru, ktorými
môžu disponovať jedine spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY, resp. dodávatelia, ktorí týmto
spoločnostiam tovar dodali.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že prepravu tovaru v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011

uzatvorenej so spoločnosťou POLARON a Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2011 uzatvorenej
so spoločnosťou KOLO-KOMPANY, ako aj na základe informácií uvedených bývalými konateľmi oboch
dodávateľskýchspoločností,zabezpečovalidodávatelia,niejeodôvodnené,abyžalobcamalkdispozícii
akékoľvek doklady o preprave tovaru. Uvedenými dokladmi môžu disponovať jedine dodávatelia, resp.
dopravcovia, ktorí tovar prepravovali.

37.NazákladevýpovedebývaléhokonateľaspoločnostiPOLARONT.B.,prepravutovaruoddodávateľa
spoločnosti POLARON do skladu, ktorý mala spoločnosť POLARON v nájme od žalobcu, zabezpečoval
dodávateľ spoločnosti POLARON, od ktorého táto spoločnosť tovar nakúpila. Pri predaji tovaru žalobcovisa predávaný tovar nachádzal v prenajatom sklade. Na základe uvedeného preprava tovaru v prípade
tovaru žalobcovi nebola realizovaná, pretože tovar sa nachádzal priamo v prenajatom sklade, kam si ho
žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien).

38. Vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY v čase realizácie dodávky tovaru, ako uviedol jeho
bývalý konateľ Y. W. (konateľ spoločnosti v čase realizácie obchodu), medzinárodné nákladné listy
CMR sprevádzajúce tovar počas prepravy odovzdal prepravca tovaru jemu, pričom on ich žalobcovi
neodovzdával. Keďže išlo o tuzemskú prepravu, odovzdal žalobcovi len faktúru a dodací list. Túto

skutočnosť upravuje aj Rámcová kúpna zmluva v č.l. I, podľa ktorého sa predávajúci zaväzuje najneskôr
pri dodaní tovaru odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na dodaný tovar (dodací list). Uvedené
potvrdzuje skutočnosť, že žalobca dostal od spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. len faktúru a
dodací list. Iné doklady, ktorými by žalobca mohol preukázať dodanie tovaru, žalobca objektívne nemal
a nemohol ani mať prečo k dispozícii.

39. Navyše žalovaný mal počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania k dispozícii podklady k
pôvodu tovaru dodaného spoločnosti KOLO-KOMPANY, dodacie listy vystavené spoločnosťou ČEPRO,
a.s. pre spoločnosť KOLO-KOMPANY. Počas nahliadnutia do spisu splnomocnený zástupca žalobcu
dňa 07.11.2016 zistil, že uvedené doklady sa v administratívnom spise správcu dane nenachádzajú a
tento ich existenciu nespomenul v žiadnom zo svojich písomností (zápisnica o ústnych pojednávaniach,

Protokol, rozhodnutie). Na základe uvedeného sa potom žalobcovi javí, že správca dane buď vedome
zamlčal existenciu uvedeného dôkazu alebo svojim povrchným prístupom k preverovaniu dokladov,
ktoré mal neustále k dispozícii v priestoroch Prezídia Policajného zboru SR, existenciu uvedeného
materiálu ani nezistil.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa Rámcovej kúpnej zmluvy bol miestom plnenia (dodania)
sklad žalobcu vo Vlčanoch, nebolo potrebné samostatne zmluvne upravovať skutočnosť, že prepravu
zabezpečí a uhradí dodávateľ. Uvedenie spôsobu dodania a identifikácia motorových vozidiel, ktorými
bol tovar prepravený k odberateľovi nepatrí v žiadnom prípade medzi štandardné údaje, ktoré dodávateľ
bežne uvádza na faktúrach a dodacom liste.

41. Ani zo skutočnosti, že dodávatelia boli v čase daňovej kontroly, t.j. 3-5 rokov po realizácii obchodu
nekontaktní,niejemožnévyvodiťzáver,žesadodanianeuskutočnili.Žalobcanemalanemánauvedené
skutočnosti žiaden vplyv a preto nemôže niesť zodpovednosť za to, že dodávatelia boli v čase vykonania
kontroly nekontaktní a nevedeli preukázať skutočnosti požadované Daňovým úradom.

42. Navyše spoločnosť KOLO-KOMPANY podľa odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti (list
Daňového úradu Bratislava zo dňa 09.03.2015) podala za každé zdaňovacie obdobie roka 2011
(štvrťrok) daňové priznanie. Správca dane v Protokole ani v rozhodnutí neuviedol, či deklarované
hodnoty dane na výstupe v príslušnom daňovom priznaní svedčia o tom, že KOLO-KOMPANY daň

z faktúr pre žalobcu odviedla alebo nie, hoci preukázateľne na základe informácií uvedených v spise
daňového subjektu mal uvedenú informáciu k dispozícii. Podľa informácií uvedených v predmetnom
liste Daňového úradu Bratislava KOLO-KOMPANY podávala daňové priznanie až do roku 2013. To
naznačuje, že KOLO-KOMPANY bola ešte minimálne dva roky od realizácie dodávok pre žalobcu
fungujúcou spoločnosťou, ktorá si plnila svoje povinnosti týkajúce sa podávania daňových priznaní.

Záverom preto žalobca tvrdí, že u spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY neboli zo strany správcu
dane zabezpečené žiadne dôkazy a teda ani dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru
žalobcovi nebolo uskutočnené. Daňový úrad nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej
núdzi v akej sa nachádzal, rozhodol v neprospech v žalobcu a v rozpore so zákonom.

43. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho
dôkazného bremena ako mu to ukladá ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pripomína žalobca, že v
zmysle tohto zákonného ustanovenia je Daňový subjekt povinný preukazovať v zásade len skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a ktoré uvádzajú v daňovom priznaní alebo iných podaniach,
resp. na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalobca

odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 5Afs 131/2004-48, podľa
ktorého „Důkazní břemeno stíhá daňový subjekt pouze ohledně sktuečností, které tvrdí a uvádí ve
svém účetnictví. ... Má-li správce daně pochybnosti o důkazní hodnotě prostředků, jimiž daňový subjekt
prokazuje ve smyslu ust. § 31 odst. 9 zákona č. 337/1992 Sb. svá tvrzení, přenáší se důkazní břemenoz daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností dle § 31 odst. 8 cit. zákona je pak prokázat
existenci takových skutečností, ktoré věryhodnost, průkaznost, správnost či úplnost účetnictví, evidence
či jiných záznamů zcela vyvracejí. Důkazní břemeno nelze pojímat extenzivně a rozšiřovat je na

prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíhá
zcela jiný subjekt“.

44. Na základe uvedených zásad, ktoré sformuloval český súd a obsahuje ich aj slovenská judikatúra
(napr. rozsudok NS SR č. 3Sžf 1/2011), je povinnosťou správcu dane preukázať existenciu takých

skutočností, ktoré vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť predložených dokladov úplne
vyvracajú. Nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať na preukazovanie všetkých, resp.
akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ktoré sa týkajú iného subjektu.

45. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením Daňového poriadku, ktoré upravuje rozsah jeho
dôkaznéhobremenaakoajvsúladesostatnýmivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismivoblastidaní

a účtovníctva i so zaužívanými hospodárskymi zvyklosťami, keď si k ich predmetným dodávkam tovaru
od spoločnosti POLARON a spoločnosti KOLO-KOMPANY zaevidoval dodávateľskú faktúru, potvrdenia
o úhrade, dodací list a doklady o skladovej evidencii.

46. Nákupy uskutočnené žalobcom vrátane obstarania pohonných látok od spoločnosti POLARON

a KOLO-KOMPANY zodpovedali množstvám pohonných látok, ktoré žalobca ďalej dodával na
výstupe svojím odberateľom. Skladová evidencia a vyššie uvedené doklady preukázali nadobudnutie
predmetného tovaru a boli počas daňovej kontroly nepretržite Daňovému úradu k dispozícii. Daňový
úrad však skúmaniu skladovej evidencie zjavne nevenoval žiadnu pozornosť.

47. Počas svedeckej výpovede bývalí konatelia dodávateľov POLARON a KOLO-KOMPANY T. B. a Y.
W. vystavenie faktúr ako aj dodanie predmetného tovaru pre žalobcu potvrdili. Obaja konatelia potvrdili
všetky podstatné skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu, a síce:
? skutočnosť, že spoločnosť POLARON / KOLO-KOMPANY vyhotovila predmetné faktúry,
? skutočnosť, že predmetné obchody deklarované na faktúrach sa uskutočnili (objednávky tovaru

telefonicky, resp. osobne prijímali od zamestnancov žalobcu),
? skutočnosť, že prepravu tovaru zabezpečovali dodávatelia na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru,
? za dodávateľov sa zúčastňovali odovzdávania tovaru konatelia oboch spoločností.

48. Žalobca teda počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia a navrhoval vypočutie svedkov. Správca dane všetky predložené dôkazy označil za
nepreukazné, resp. nedostatočné. Vlastné dokazovanie však neviedol dôsledne, nevykonal navrhované
výsluchy svedkov a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania vyšli najavo.

49. Napokon žalobca vo Vyjadrení k Protokolu namietal, že Daňový úrad nedostatočným konaním, resp.
nekonanímvpredmetnejvecinedostatočnezistilskutkovýstav,čímporušilust.§24ods.2a4Daňového
poriadku, keď skutočnosti rozhodujúce pre účely správy daní nezistil čo najúplnejšie a nevyužil ako
dôkaz všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane. Žalobca tiež navrhol vykonanie množstva úkonov a výsluchov rôznych svedkov, napr. osoby

zodpovednejzaskladovúevidenciu.Nazákladeuvedenéhosprávcadanepočasvyrubovaciehokonania
síce doplnil dokazovanie, avšak stále nedostačujúcim spôsobom pre dostatočné zistenie skutkového
stavu a objektívne vyvodenie záverov rozhodujúcich pre správne určenie dane.

50. Ak žalobca dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, realizácia nákupov vyplýva z uskutočnených

úhrad, zo skladovej, účtovnej a daňovej evidencie, dodanie tovaru potvrdil bývalý konateľ dodávateľa,
dodanie tovaru je v prípade spoločnosti KOLO-KOMPANY preukázané dodacími listami od ČEPRO,
a.s., Daňový úrad nemá právo uprieť žalobcovi odpočítanie dane.

51. Vytýka žalobca žalovanému tiež, že tento v niektorých častiach rozhodnutia na jednej strane

spochybňuje skutočnosť, že dodanie bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, v iných
akoby spochybňoval samotnú existenciu fyzického plnenia. Ak žalovaný na jednej strane nespochybnil
uskutočnenie nezdaniteľných obchodov, ale tvrdí, že dodávateľom nebol subjekt uvedený na faktúre,
t.j. POLARON / KOLO-KOMPANY, správca dane mal zároveň uviesť, ktorý iný subjekt mal byť podľajeho zistení skutočným dodávateľom predmetných plnení alebo akým iným spôsobom mali byť uvedené
plnenia uskutočnené a na základe týchto zistení mal transakciu posúdiť z hľadiska DPH. Túto informáciu
však rozhodnutie neobsahuje a nie je jasné, či ju neobsahuje preto, že správca dane nevykonal

dokazovanie dôsledne alebo preto, že záver správcu dane o prípadnom neoprávnenom vyhotovení
faktúry je nesprávny.

52. Vyslovuje žalobca názor, že ak správca dane mal v súvislosti s predmetnými plneniami prípadne
pochybnosti, mal viesť konanie predovšetkým voči subjektu, ktorý so správcom dane nespolupracuje a

ktorý pravdepodobne neodviedol daň, a to aj vzhľadom na zásadu rovnosti daňových subjektov pred
správcom dane zakotvenú v ust. § 3 ods. 7 Daňového poriadku („daňové subjekty majú pri správe daní
rovnaké práva a povinnosti“).

53. Za účelom preukázania daní od spoločnosti POLARON, s.r.o. a spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol.
sr.o.žalobcanavrhovalvoVyjadreníkProtokolu(bod88)preverenieuskutočneniadodanírealizovaných

žalobcom u jeho tuzemských odberateľov, keďže žalobca dodaný tovar ďalej predával. Žalobca tiež
navrholprevereniefyzickéhopohybutovaru(prijatie,naskladnenie,vykládkaadodanie)ajehoevidencie
v skladovom systéme žalobcu a tiež výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá by
zamestnancov správcu dane informovala o skladovom systéme žalobcu. Ani tomuto návrhu vyhovené
nebolo. Uskutočnené dodania realizované žalobcom u jeho tuzemských odberateľov správca dane

nepreveroval a v rozhodnutí vykonanie uvedeného úkonu odmietol s tým, že nespochybňuje skutočnosť,
že žalobca ďalej s tovarom obchodoval. Tiež nepredvolal osobu zodpovednú za skladovú evidenciu
žalobcu ako to navrhoval žalobca vo Vyjadrení k Protokolu. Žalovaný na námietky žalobcu k týmto
skutočnostiam uvedenými v odvolaní neprihliadol.

54. Pripomína žalobca, že evidencia príjmu a výdaja tovaru bola k dispozícii v dokladoch, ktoré
zamestnanci žalobcu vydali Prezídiu Policajného zboru, NAKA, ktorá vykonala dňa 15.04.2014
prehliadku kancelárskych a iných priestorov žalobcu a ktorej boli odovzdané všetky účtovné doklady
týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, t.j. celého roku 2011. Potom žalobca tvrdí, že si
splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena v zmysle ust. § 24

ods. 1 Daňového poriadku a že správca dane vyžadoval od žalobcu dôkazné prostriedky, ktoré od neho
nemožno rozumne, spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať, čím porušil aj ust. § 3 ods. 1 a 2
Daňového poriadku, pretože pri správe daní nedbal na zachovanie práva a právom chránených záujmov
žalobcu ako daňového subjektu a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu
a vyrubeniu dane.

55. Namieta ďalej žalobca, že do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré ako daňový
subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá právne ani technické, či iné prostriedky na to, aby kontroloval
dodávateľa, napr. či správne vedie účtovníctvo, či eviduje všetky doklady a či tovar nadobudol legálne
alebo prečo je v čase daňovej kontroly už nekontaktný i napr. s odstupom niekoľkých rokov od dodania.

Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky
ťaživoprenášaťnažalobcu,pretožeplneniesipovinnostiinýchsubjektovnepatrídodôkaznéhobremena
žalobcu a nemožno ich od neho spravodlivo požadovať (pozri napr. rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
5Sžf/49/2010). Správca dane a žalovaný nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď ho v
celom rozsahu preniesol na ťarchu žalobcu a zaťažil ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka

iných daňových subjektov (dodávateľov tovaru). Takýto postup je v rozpore s už ustálenou judikatúrou
NS SR vyslovenou napr. v rozsudkoch NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf 1/2011, sp. zn. 5Sžf 49/2010, či vo veci
sp. zn. 6Sžf 10/2012. I podľa Ústavy SR je možné vyžadovať len plnenie povinnosť uloženej zákonom.
Každá osoba môže konať to, čo nezakazuje zákon. Na druhej strane štátne orgány môžu konať len to,
čo im zákon povoľuje. Výklad všetkých zákonov, teda aj výklad Daňového poriadku, musí byť v súlade s

Ústavou SR. V záujme právnej istoty by mal byť rozsah dôkazov pre daňový subjekt vopred známy, lebo
požadovaním dôkazov, ktoré mu nie sú vopred známe - teda ich preventívne neprodukuje a nearchivuje -
je daňový subjekt zbavený právnej istoty a stupňovaním vopred neznámych požiadaviek na dokazovaní
môže byť vždy dotlačený do pozície dôkaznej núdze.

56. olboca si všetky dokumentačnéa dokazovaní môže byť vždy dotlačený do pozície dôkaznej núdze.
odukuje a nearhivuje-ku, druhej sŽalobca si všetky dokumentačné povinnosti splnil a nad rámec svojich
zákonných povinností i obvyklej hospodárskej praxe. Pri vystavovaní a uchovávaní dokladov mal snahu
vyhovieť požiadavkám správcu dane na dodatočné preverovanie. Už v priebehu konania nasledujúcehopo vydaní Protokolu navrhol žalobca vykonať dôkazy, ktorými bolo možné objektívnejšie zistiť okolnosti
týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov, ktoré nemal možnosť sám zo svojej pozície zadovážiť,
avšak tento návrh nebol správcom dane akceptovaný. Vo veci dodávok od spoločnosti POLARON napr.

žalobca navrhoval vypočutie ďalších osôb ako svedkov, ktorí sa zúčastňovali rokovaní pri uzatváraní
obchodov (Ing. P. W., JUDr. Y. V.), čo správca dane nevykonal.

57. Vypočutie týchto osôb správca dane odmietol, a to i napriek tomu, že svedeckú výpoveď T. B.
považoval zjavne za nedostačujúcu a na základe jeho výpovede Vlastimila Kučeru, ktorý konal za

spoločnosťPOLARONvobchodnýchzáležitostiachnazákladesplnomocnenia,nevypočul.Žalobcaproti
tomuto postupu správcu dane namietal už i vo Vyjadrení k Zápisnici. Je nanajvýš potom paradoxné, že
správca dane na jednej strane vyčítal žalobcovi nedostatočné preukázanie uskutočnených nákupov, ale
nadruhejstraneodmietalvykonaniedôkazovnavrhnutýchžalobcomavypočutienavrhnutýchosôbP.W.
a Y. V. ako svedkov, ktorých výpovede mohli prispieť k objasneniu realizovaných dodávok od spoločnosti
POLARON, s.r.o.

58. Žalobca namieta, že v rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt
zostranyžalobcuakodaňovéhosubjektu,žebolipreukázanéskutočnostiprislúchajúcejehodôkaznému
bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal, že dodávatelia tovar nedodali žalobcovi. V súvislosti s rozložením dôkazného

bremena medzi správcu dane a daňový subjekt sa žalovaný odvoláva na uznesenie Ústavného súdu SR
III ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, odhliadnuc od skutočnosti, že súdne rozhodnutia vo všeobecnosti
zaväzujúlenstranysporu,žalobcavyslovujepochybnosť,ženauvedenésúdnerozhodnutiesanemožno
vprípadedodaniatovaruoddodávateľovPOLARONaKOLO-KOMPANYaniodvolávať,pretožesprávca
dane v danom prípade nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov

predložených žalobcom. Nie je možné preto tvrdiť, že dôkazné bremeno sa presunulo z Daňového
úradu na žalobcu. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu ako daňového subjektu, ale len v rozsahu,
v akom to zákon o DPH, Daňový poriadok alebo iný zákon ukladá. Zo žiadnych všeobecne záväzných
právnych predpisov nevyplýva povinnosť žalobcu disponovať ďalšími dokladmi o nadobudnutí tovaru
od dodávateľa, aby ich mohol v budúcnosti predložiť Daňovému úradu, ak by tento mal pochybnosti

o realizácii obchodov. Žalovaný a správca dane v rozhodnutí tvrdia, že dodanie pohonných látok
dodávateľmi POLARON a KOLO-KOMPANY uvádzanými na faktúrach nebolo preukázané. Tvrdenie,
že tovar nebol dodávateľmi žalobcovi dodaný, predstavuje podľa názoru žalobcu len subjektívny názor
orgánov finančnej správy, ktorý sa úplne vymyká zásade voľného hodnotenia dôkazov, pretože orgány
finančnej správy nehodnotili všetky dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach tak ako im ukladá

ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Ak by tak učinili, nemohli by dospieť k záveru, že dodanie tovaru
nebolo preukázané. Žalobca preukázal dodanie tovaru všetkými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré
mal a mohol mať k dispozícii. Naproti tomu správca dane ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali, že dodávatelia žalobcovi príslušný tovar nedodali alebo nemohli dodať.

59. Daňový úrad dokazovanie neviedol zodpovedajúcim spôsobom, keď nepreveroval dodanie
tovaru v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca na úrovni dodávateľov spoločnosti POLARON
a spoločnosti KOLO-KOMPANY. Hoci bývalí konatelia týchto spoločností vo svojich svedeckých
výpovediach identifikovali svojich dodávateľov, správca dane uvedené skutočnosti nepreveroval. Bývalý
konateľspoločnostiKOLO-KOMPANYvosvojejvýpovediidentifikovalspoločnosti,ktorétejtospoločnosti

(KOLO-KOMPANY) dodali tovar (spoločnosť ČEPRO, a.s.). Daňový úrad dokazovanie neviedol týmto
smerom a dodanie tovaru dodávateľmi spoločnosti KOLO-KOMPANY nepreveroval. Ak by tieto dodania
preveril, nemohli by dospieť k záveru, že KOLO-KOMPANY nebola dodávateľom tovaru pre žalobcu.
Žalobca nespochybniteľne preukázal pôvod tovaru.

60. Daňový úrad nepreveroval ani pohyb tovaru od žalobcu smerom k jeho odberateľom, nepredvolal
všetkých žalobcom navrhnutých svedkov a nevyužil možnosť opakovane predvolať svedkov, ani inštitút
predvedenia svedkov. O skutočnosti, že správca dane nezískal dostatočné dôkazy od spoločnosti
KOLO-KOMPANY ani z interných zdrojov svedčí aj list Daňového úradu zo dňa 09.03.2015, v ktorom
dožiadanýsprávcadaneDaňovémuúraduoznamuje,ženevieuviesť,čiuspoločnostiKOLO-KOMPANY

bolo uskutočnené miestne zisťovanie alebo daňová kontrola, nakoľko spis bol delimitovaný a správca
dane nemá spis za rok 2011 založený. Daňový úrad Bratislava v liste tiež uvádza, že nemá prístup do
systému VIES. Systém VIES je pritom informačný systém, ktorý umožňuje zdielať údaje o platiteľoch
DPH v rámci EÚ ako aj údaje o dodaní tovaru a služieb, ktoré vstupujú do súhrnného výkazu. SystémVIES teda umožňoval získať informácie aj o tom, že spoločnosť KOLO-KOMPANY nakupovala pohonné
látky od českého dodávateľa ČEPRO, a.s. Žalovaný a Daňový úrad nedostatočne zistili skutkový stav
veci, keď nepreverili údaje v systéme VIES vzťahujúce sa na dodávky ČEPRO, a.s. a pre spoločnosť

KOLO-KOMPANY. Daňový úrad teda nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že dodanie tovaru dodávateľom
KOLO-KOMPANY sa neuskutočnilo tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom rozhodnutí.

61. Ani prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže podľa
názoru žalobcu mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, ak tento o tom nevedel

alebo nemohol vedieť.

62. Z tvrdení Daňového úradu vyplýva, že Daňový úrad má pochybnosti o spôsobe nadobudnutia tovaru
a má podozrenie, že došlo k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch reťazca. Žalovaný
však v rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by správca dane zistil a
ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť jednoznačný záver, že

žalobca vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa. Žalobca tiež tvrdí,
že v čase realizácie obchodov dodávatelia tovarov neboli nekontaktní a skutočnosť, že dodávatelia,
resp. ich právni nástupcovia v súčasnosti so správcom dane nespolupracujú, nie je možné pripísať
za zodpovednosť žalobcovi, pretože žalobca na uvedené skutočnosti nemá objektívne žiaden vplyv.
Daňový úrad žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodávatelia POLARON a KOLO-KOMPANY boli v

čase dodania tovaru nekontaktní.

63. Zdôrazňuje v žalobe žalobca, že:
? spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY dodávali pohonné látky žalobcovi za štandardných
podmienok, za trhovú cenu, ktorá bola žalobcom uhradená bezhotovostným prevodom na účty týchto

spoločností vedené v príslušných bankách,
? spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY neboli so žalobcom prepojené majetkovo ani personálne
prostredníctvom štatutárnych orgánov,
? žalobca preukázateľne uhradil DPH dodávateľom v cene tovaru,
? žalobca mal uzatvorenú s dodávateľmi písomnú zmluvu,

? žalobca si overoval pôvod tovaru dodávateľa a ku každej faktúre od KOLO-KOMPANY mal priloženú
faktúru, ktorú dostala KOLO-KOMPANY od svojho dodávateľa ČEPRO, a.s.

64. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných dokladov vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané
na preverenie spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY, ktoré bolo možné v rámci dostupných

informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej praxe pred realizáciou obchodu
bežne vykonávajú. Prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase realizácie dodávok tovaru
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvodnom konaní: preveril si existenciu dodávateľov v príslušne verejne dostupných registroch
(Obchodnýregister,RegisterplatiteľovDPH)atiežpreveril,žedodávatelianiesúevidovanívzoznamoch

uvedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by identifikovali ich nespoľahlivosť.

65. Vzhľadom na tieto uvádzané skutočnosti, ak by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich
stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie
DPH žalobcu, keďže žalobca o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť. Uvedený záver podporujú

rozhodnutia Súdneho Dvora EÚ, napr. rozhodnutie C-642/11, C-78/12.

66. Poukazuje ďalej žalobca, že NS SR vo svojich rozhodnutiach v oblasti daňového práva vyslovil,
že všeobecné dôkazné bremeno je modifikované právom EÚ, podľa ktorého je možné odoprieť nárok
na odpočítanie dane na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o

podvodnomkonanínapredchádzajúcichalebonasledujúcichstupňochobchodnéhoreťazcavedelalebo
mohol vedieť. Ak teda orgány finančnej správy disponujú informáciami o skutočnostiach svedčiacich o
tom, že žalobca vedel, alebo mal vedieť, že spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY sa zúčastňujú
daňového podvodného konania, mali vo svojich rozhodnutiach uviesť konkrétne informácie, aby sa k
nim mohol žalobca vyjadriť. Pri absencii týchto informácií sú rozhodnutia orgánov finančnej správy

nepreskúmateľné.

67.Vytýkažalobcavžalobeajpodstatnéporušenieprocesnýchpredpisovatvrdí,ževydaniurozhodnutia
správcu dane predchádzal nezákonný postup a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dôkaznýchprostriedkov získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. V tejto súvislosti poukazuje, že daňová
kontrola kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január - december 2011 začala dňa 11.04.2014 na
základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. Z dôvodu

zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal dňa 06.02.2015 rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
09.02.2015. Po doručení odpovedi k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane
dňa 07.08.2015 pokračoval vo výkone daňovej kontroly, o čom upovedomil žalobcu Oznámením č.
20641473/2015 zo dňa 10.08.2015. Od začatia daňovej kontroly, t.j. 11.04.2014 do skončenia daňovej

kontroly, t.j. do dňa doručenia Protokolu dňa 22.09.2015 teda uplynulo 529 dní, čo predstavuje 1 rok
a viac ako 5 mesiacov. Vychádzajúc z ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota
na vykonanie daňovej kontroly je vo všeobecnosti najviac jeden rok odo dňa jej začatia, daňovú
kontrolu je možno prerušiť aplikujúc primerane ust. § 61 Daňového poriadku okrem iného aj vtedy,
ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 442/2012 Z. z.
o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov). Daňový úrad

odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií. V kontrolovanom zdaňovacom období však správca dane žiadne informácie z medzinárodnej
výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli žiadne faktúry za dodanie tovarov
do iných členských štátov (intrakomunitárne dodania tovaru), ale len tuzemské transakcie. Uvedené
je zrejmé z Protokolu ako aj z toho, že predmetom medzinárodnej výmeny informácií iniciovanej

Daňovým úradom neboli žiadne transakcie uskutočnené v kontrolovanom zdaňovacom období,
resp. pokiaľ takéto transakcie predmetom medzinárodnej výmeny informácií aj boli, podľa zistenia
splnomocnenéhozástupcužalobcuprinahliadanídospisudňa07.11.2016,Daňovýúraddostalodpoveď
z medzinárodného dožiadania ešte pred uplynutím jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly.
Tieto skutočnosti sú preveriteľné v administratívnom spise. Daňový úrad nemal teda žiaden dôvod

trvanie daňovej kontroly vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 predlžovať. Namieta preto
žalobca, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu uvedeného správcom dane bolo v danom prípade
neopodstatnené, neúčelné, zbytočné a nezákonné. Ako také teda nemohlo mať za následok prerušenie
plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane
potom využil právny inštitút prerušenia daňovej kontroly ako nástroj na umelé a neúčelné predlžovanie

dĺžky trvania daňovej kontroly a získavanie času nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno
prihliadať, t.j. prerušenie daňovej kontroly nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom,
ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca síce nespochybňuje oprávnenie
správcu dane prerušiť daňovú kontrolu, len namieta, že daňová kontrola mohla byť prerušená len v

rozsahu, resp. za zdaňovacie obdobia, v ktorých bolo nevyhnuté zisťovať skutočnosti prostredníctvom
medzinárodnejvýmenyinformácií.Preprípadzdaňovaciehoobdobiamáj2011,totoalepotrebnénebolo.
Keďže za zdaňovacie obdobia, v ktorých Daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny
informácií nepotreboval z dôvodu, že predmetom kontroly boli len tuzemské transakcie, mala byť daňová
kontrola ukončená v zákonnej lehote jedného roka. Argument, že daňová kontrola bola vykonaná za

jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2011 ako celok, nemá opodstatnenie. Daňový úrad mohol a mal
ukončiť daňovú kontrolu vo vzťahu k jednotlivým obdobiam samostatným protokolom. Takýto postup
správca dane napokon aj uplatnil vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 a júl 2011, ktoré
vyčlenil do osobitného Protokolu (Protokol 2). Argument žalovaného, že správca dane nemohol ukončiť
daňovú kontrolu vo vzťahu k špecifickým zdaňovacím obdobiam skôr, je preto neopodstatnený a

odporuje mu prax samotného správcu dane pri ukončení predmetnej daňovej kontroly vo vzťahu k
obdobiam január 2011 a júl 2011. Žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezakazuje správcovi dane,
aby vydal samostatný protokol po ukončení kontroly špecifického mesiaca (zdaňovacieho obdobia), aj
keď samotná daňová kontrola pokrýva viacero mesiacov (zdaňovacích období). Správca dane môže
postupovať selektívne vo vzťahu k špecifickým mesiacom v rámci jednej daňovej kontroly zameranej na

DPH. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu.
Uvedené ustanovenie nevylučuje ukončenie daňovej kontroly pre každé zdaňovacie obdobie, ktoré je
predmetom daňovej kontroly, samostatným protokolom a v inom časovom rozmedzí. V danom prípade
lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku
kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 bolo nezákonné a dňa 10.09.2015 vydaný Protokol

mal preto charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Protokol preto nemôže byť použitý
ako dôkaz v daňovom/vyrubovacom konaní. Takýto záver podporuje i rozhodovacia prax Ústavného
súdu SR (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, podľa ktorého „Ak dĺžka
daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosťdaňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, Protokol z takejto daňovej
kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v zdaňovacom konaní nemôže byť
použitý“).

68. V rámci procesných pochybení žalobca ďalej vytýka správcovi dane, že porušil práva žalobcu, keď
sa odmietol zákonným spôsobom vysporiadať s Vyjadrením žalobcu k Zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 14.06.2016, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Túto námietku žalobca bližšie
zdôvodňuje tým, že dňa 14.06.2016 sa v priestoroch žalobcu uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci

prerokovaniapripomienokadôkazovpredloženýchžalobcomkProtokolu.Správcadanevtejtosúvislosti
spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 a žalobca svoje Vyjadrenie k Zápisnici podal
správcovi dane dňa 23.06.2016. Správca dane odmietol Vyjadrenie k Zápisnici ako celok bez toho,
aby sa vysporiadal s konkrétnymi jednotlivými skutočnosťami uvádzanými vo Vyjadrení k Zápisnici. K
Vyjadreniu správca dane vo svojom rozhodnutí len stroho skonštatoval, že z predložených dôkazov
nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery správcu dane. Hodnotenie

dôkazov správcom dane zakotvené v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku síce predpokladá voľnú úvahu
správcu dane, ale zároveň ukladá správcovi dane povinnosť, aby vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a
všetkyvovzájomnýchsúvislostiach,pričombymalprihliadnuťnavšetko,čonasprávedanívyšlonajavo.
Správca dane odmietol Vyjadrenie k Zápisnici en bloc, bez toho, aby skutočnosti v ňom uvedené a
dôkazyknemupriloženévyhodnotilvsúladesuvedenouzásadou.ŽalobcapritomvoVyjadrenípoukázal

na skutočnosti a zároveň predložil doklady, ktoré spochybňovali spoľahlivosť zistenia a preukazovali
nesprávnosťzáverovsprávcudaneuvádzanýchvZápisnici.Totovyjadreniežalobcuobsahovalocelkove
50 bodov na dvanástich stranách a dôkazy boli predložené v štyroch osobitných prílohách. Správca
dane sa nevysporiadal jednotlivo s konkrétnymi špecifickými skutočnosťami a dôkazmi predloženými
žalobcom v tomto Vyjadrení a takýto postup je potom nielen v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. §

3 ods. 3 Daňového poriadku, ale zakladá zároveň a predovšetkým vadu rozhodnutia Daňového úradu z
dôvodu jeho nezrozumiteľnosti pre nedostatočné odôvodnenie. V zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku
bol Daňový úrad povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, vysporiadať sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Ani žalovaný sa v rozhodnutí s

uvedenými námietkami použitými i v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Žalobca má potom za to, že uvedený nezákonný postup správcu dane predstavuje
podstatné porušenie ustanovenia o konaní zo strany správcu dane, ktoré má za následok nezákonnosť
rozhodnutia tak správcu dane ako aj potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného.

69. Záverom žalobca navrhol, aby súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutie tak
žalovaného ako aj správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho
poriadku a pre zrušenie rozhodnutia Daňového úradu použil ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

70. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.01.2017 žalobu neuznal dôvodnou.
Žalovaný zotrváva na názore, že správca dane pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia

vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u žalobcu a zároveň ho
preveriludodávateľov,atovýsluchomsvedkov,pričompočasdaňovejkontrolyajvyrubovaciehokonania
umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce
právo na odpočítanie DPH z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane viedol dokazovanie
a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľmi

POLARON, s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. nezískal. Túto skutočnosť podľa neho preukazujú
zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačným a
dostatočným spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí
odvolacieho orgánu. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle ust. § 24 ods. 4
Daňového poriadku a z týchto vyplýva, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľov

POLARON, s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. uvedených na dodávateľských faktúrach, z ktorých si
uplatnil odpočívanie dane za zdaňovacie obdobie máj 2011.71. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcich sa dodania pohonných látok uviedol, že dodanie
pohonnýchlátokdodávateľomPOLARON,s.r.o.uvádzanýmnafaktúrach,nebolopreukázané.Zozistení
správcu dane vyplýva, že dodávateľská spoločnosť POLARON, s.r.o. nepredložila žiadne doklady a

dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam
žiadnu ekonomickú činnosť. T. B. síce v rámci svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť vystavila
predmetné faktúry a dodala daňovému subjektu pohonné látky, ale v rámci dokazovania vykonaného
správcom dane neboli získané žiadne dôkazy a doklady, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

72. Zo zistení správcu dane a zo získaných a predložených dokladov žalobcom potom vyplýva, že
pohonné látky, ktoré mali byť predmetom dodania podľa faktúr od dodávateľa POLARON, s.r.o., mali
byť týmto dodávateľom uskladňované a dodávané v priestoroch prenajatých práve od žalobcu JOPI
TRADE, spol. s r.o. na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011 (prenajaté nádrže na
ropné produkty č. 3, 4, 7, 8). Z vyjadrení svedka T. B., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti
POLARON, s.r.o. vyplynulo, že si žalobca JOPI TRADE, spol. s r.o. naložil tovar do cisterny, stočil si

dohodnuté množstvo a následne mala prebehnúť fakturácia na základe stáčacích lístkov, ktoré mali byť
odovzdané žalobcom JOPI TRADE, spol. s r.o. dodávateľovi POLARON, s.r.o. Z výpovede tiež správcovi
dane vyplynulo, že s tovarom manipulovali zamestnanci žalobcu.

73. K predmetným faktúram od dodávateľa POLARON, s.r.o. boli priložené dodacie listy, z ktorých

nevyplývali žiadne bližšie skutočnosti o dodaní a preprave tovaru od dodávateľa POLARON, s.r.o.
Ďalej bola správcom dane získaná Kúpna zmluva zo dňa 15.01.2011 uzatvorená medzi predávajúcim
POLARON, s.r.o. a kupujúcim JOPI TRADE, spol. s r.o. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy v bode II. je
dodanie objednaných množstiev minerálnych olejov, pričom miesto a spôsob konkrétneho plnenia budú
dohodnutévpríslušnejobjednávkeaaknebudevbudúcnostidohodnutéinak,budúdodávkyrealizované

podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa objednávok. Podľa bodu III. zmluvy, spôsob
dodania určí kupujúci v objednávke. Dodávku minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými
vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi
pri každej dodávke dodací list a atest, ak o to kupujúci požiada. Zmluva stanovuje formu dodacieho
listu pri parite CPT, pričom predávajúci odovzdá vodičovi plniaci list z rafinérie - doklad o plnení/výdaji

minerálnych olejov a dodací list - doklad o plnení minerálneho oleja, ktorý okrem iných údajov má
obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúcom prepravu. Pri parite FCA zmluva stanovuje odovzdanie
dodacieholistu-dokladuoplneníminerálnehoolejavodičovisostanovenýmobsahom,ktorýmárovnako
obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúcom prepravu. V bode IV. zmluvy je určené, že originál faktúry
s priloženým nákladným listom - dokladom o plnení/výdaji minerálnych olejov a dodacím listom zašle

predávajúci kupujúcemu do 3 dní poštou.

74. Dodávateľom POLARON s.r.o., ani samotným žalobcom, neboli predložené stáčacie lístky, atesty,
plniace listy, ani nákladné listy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k preprave pohonných
látok od dodávateľa POLARON, s.r.o.

75. Ani výpoveďou T. B. nebolo možné určiť, kto bol prepravcom pohonných látok a nebolo možné
ani určiť dodávateľa pohonných látok pre spoločnosť POLARON, s.r.o. a zároveň z jeho výpovede
vyplýva, že pohonné látky mali byť skladované v priestoroch žalobcu a dokonca s nimi mali manipulovať
zamestnanci žalobcu. Samotným žalobcom však neboli predložené žiadne stáčacie lístky, resp. doklady

o plnení/výdaji pohonných látok tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy, na základe ktorých by bolo možné
určiť aj prepravcu pohonných látok. Zároveň tieto doklady sa nepodarilo získať ani správcovi dane v
rámci vykonaného dokazovania, nakoľko právny nástupca spoločnosti POLARON, s.r.o. spoločnosť
RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. v čase dokazovania bol nekontaktný, nespolupracoval so
správcom dane a nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie pohonných látok žalobcovi.

Žalovaný tiež uvádza, že aj spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. zanikla 25.09.2015
a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o. Spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o.
bola zrušená dňa 09.12.2015 a od 16.12.2015 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť RELCO s.r.o.
Týmito zmenami bolo znemožnené správcovi dane preveriť skutočnosti a získať dôkazy vo veci dodania
pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o.

76. Na základe týchto skutočností správca dane požadoval od žalobcu len také doklady, ktorými mal
pri dodaní tovaru disponovať a na základe ktorých bolo možné identifikovať, že k dodaniu tovaru došlo
práve dodávateľom POLARON, s.r.o.77. Rovnako aj v prípade spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. bývalý konateľ spoločnosti (Y.
W. - konateľ spoločnosti v čase obchodných transakcií) potvrdil vystavenie faktúr a uskutočnenie

zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., ale neuviedol názvy žiadnych
prepravcov, ktorí mali prepravu vykonať a podľa jeho vyjadrení sa údaje o zabezpečení prepravy mali
nachádzať na dodacích listoch. Na dodacích listoch, ktoré správca dane získal spolu s faktúrami, sa
nenachádzajú ale žiadne údaje o dopravných prostriedkoch a prepravcoch, ktorí mali vykonať prepravu.
Dokazovaním neboli získané ani žiadne doklady od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., ktorými

by sa potvrdili skutočnosti uvádzané svedkom Y. W..

78. Aj v tomto prípade mal byť tovar dodaný priamo do priestorov žalobcu a mal byť preberaný priamo
zamestnancami žalobcu, o čom svedčí výpoveď svedka Y. W.. Dodacie listy, na ktoré žalobca poukazuje
v žalobe, vystavené spoločnosťou ČEPRO, a.s. neobsahujú žiadne údaje, že príjemcom tovaru mala byť
spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. Na dodacích nákladných listoch vystavených spoločnosťou

ČEPRO, a.s., ktoré žalobca predložil k žalobe, sa síce nachádza spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s
r.o., ale táto nepotvrdila prijatie tovaru na týchto dokladoch a boli potvrdené len samotným žalobcom,
pritom podľa výpovede svedka Y. W. sa osobne zúčastnil vykladania tovaru a preberal doklady od
prepravcov. Ani na základe podaných daňových priznaniach na DPH spoločnosťou KOLO-KOMPANY,
spol. s r.o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2011 nie je možné potvrdiť dodanie tovaru tak, ako to

deklaruježalobca,nakoľkospoločnosťouKOLO-KOMPANY,spol.sr.o.nebolipredloženéžiadnedaňové
a účtovné doklady, ktorými by bolo možné overiť údaje v podaných daňových priznaniach a zároveň aj
potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. od spoločnosti ČEPRO, a.s.

79. Záverom žalovaný uviedol, že zásadnou skutočnosťou, ktorá mu z uvedených zistení vyplýva je,

že nebolo preukázané dodanie pohonných látok práve dodávateľmi KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a
POLARON, s.r.o., ktorí boli uvádzaní na dodávateľských faktúrach predložených k výkonu daňovej
kontroly. Dodávateľmi KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a POLARON, s.r.o. ani samotným žalobcom neboli
predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom
reálneho plnenia a ktoré by preukázali aj vznik daňovej povinnosti.

80. Nebola spochybnená ani reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca následne dodával svojim
odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít, ale správca dane preveroval nárok uplatnený
žalobcom, a to nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov KOLO-KOMPANY,
spol. s r.o. a POLARON, s.r.o., na základe ktorých mali byť pohonné látky dodané. Pri daňovej kontrole

a vo vyrubovacom konaní správca dane preveroval doklady vystavené dodávateľmi KOLO-KOMPANY,
spol. s r.o. a POLARON, s.r.o. Z uvedených skutočností vyplýva, že daňová kontrola bola zameraná
nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na
skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na
zistené skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona

o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva
na odpočet DPH.

81. K námietkam žalobcu vo veci nevypočutia svedkov Ing. P. W. a JUDr. Y. V. žalovaný uviedol, že s
dôvodom ich nevypočutia sa správca dane dostatočne vysporiadal v rámci prerokovania pripomienok

predložených k Protokolu z daňovej kontroly, ako aj v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Žalovaný
dodáva, že žalobcom neboli predložené žiadne špecifikácie, na základe ktorých by bolo možné
navrhnutých svedkov vypočuť. Ani dokazovaním správcu dane neboli získané dôkazy a doklady, v
zmysle ktorých by mali byť navrhnutí svedkovia priamo účastní na dodaní pohonných látok dodávateľmi
POLARON, s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. Preto žalovaný hodnotí námietky žalobcu ako

neopodstatnené.

82. Žalovaný pripomenul, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na
to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov,
nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Správca

dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Žalobca
nepreukázal, že pohonné látky skutočne dodali deklarovaní dodávatelia KOLO-KOMPANY, spol. s r.o.
a POLARON, s.r.o., žalobca nepreukázal prepravu a tá nebola preukázaná ani zo strany dodávateľov,
dokonca zo zistení vyplýva, že sa motorová nafta u dodávateľov KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. aPOLARON, s.r.o. aj žalobcu nachádzala v tých istých priestoroch (u žalobcu), pričom manipuláciu s
tovarom mali zabezpečovať len zamestnanci žalobcu.

83. Žalobca v žalobe uvádza, že pohonné látky následne dodával odberateľom. Žalovaný k týmto
skutočnostiam uviedol, že manipuláciu a skladovanie zabezpečovali zamestnanci žalobcu, preprava
tovaru bola vykonaná priamo od dodávateľov spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a POLARON,
s.r.o. do skladov žalobcu, ktoré mala v tomto prípade spoločnosť POLARON, s.r.o. v prenájme od
žalobcu a teda je spochybnené postavenie spoločnosti POLARON, s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s

r.o., ktoré by tvorili medzičlánok v obchodnom reťazci. Podľa názoru žalovaného, spoločnosti KOLO-
KOMPANY, spol. s r.o. a POLARON, s.r.o., u ktorých nebolo možné preveriť reálnosť obchodných
transakcií v čase vykonania dokazovania, vystupovali v deklarovaných obchodných transakciách ako
formálni dodávatelia. V priebehu konania pritom nebolo žiadnym relevantným spôsobom žalobcom
preukázané, že mu tovar skutočne dodali tieto spoločnosti tak ako to deklarujú dodávateľské faktúry
a zároveň, že tieto spoločnosti boli priamymi účastníkmi obchodu, ktorí predmetný tovar prebrali a

následne aj dodali žalobcovi a neboli iba umelo vytvorenými článkami obchodného reťazca.

84. Z uvedených dôvodov žalovaný námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezákonne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia a právneho záveru nepovažuje za
opodstatnenú.

85. K námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje zistenia, kto skutočne dodal pohonné látky
žalobcovi, resp. akým spôsobom boli plnenia uskutočnené, žalovaný uvádza, že zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje zistenia, kto skutočne dodal pohonné látky žalobcovi,
resp. akým spôsobom boli plnenia uskutočnené. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a aké závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím

na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k
dispozícii. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale vykonal k
tomuto účelu aj iné dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo,
ale aj vo vzájomnej súvislosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp.

zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012 vo veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na
faktúrach, v zmysle ktorého NS SR uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.
V danom prípade nepostačuje pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane za dodávateľské
faktúry iba predložením faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody

boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou.

86. Žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane daňového
subjektu a tento musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo skutočne vykonané osobou
uvádzanou na predložených faktúrach. Preto tvrdí žalovaný, že správca dane postupoval súladne s

judikatúrou aj Ústavného súdu SR s odkazom napr. na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17
a preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom a preto je možné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne
zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí.

87. Zo spisového materiálu v danom prípade žalovanému vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej
kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Bolo úlohou žalobcu,
aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach aj skutočne preukázal. Preto neobstojí
tvrdeniežalobcu,žesprávcadaneohľadnepreukázaniaexistenciespornéhonárokutovaruneprimerane
preniesol dôkazné bremeno len na kontrolovaný daňový subjekt. V tomto prípade pri realizácii

obchodných transakcií takého rozsahu ako to deklaruje žalobca, s ohľadom na všetky správcom dane
zistené skutočnosti, je neprípustné prenášať zodpovednosť preukázateľnosti dodania tovaru len na
dodávateľov alebo správcu dane.88. Preto sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade neboli splnené podmienky
zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr na
nákup pohonných látok znejúcich na dodávateľov KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a POLARON, s.r.o. a

námietky žalobcu považuje za neopodstatnené.

89. K námietkam žalobcu vo veci prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola
za zdaňovacie obdobie január - december 2011 bola vykonaná dňa 11.04.2014 ako celok na základe
jedného Oznámenia o daňovej kontrole 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014, ktoré bolo

daňovému subjektu doručené dňa 17.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že za jednotlivé obdobia neboli
vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by mali byť začaté samostatnými oznámeniami. Správca
dane prerušil daňovú kontrolu dňa 09.02.2015 na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č.
9900430/5/287689/2015/Krinzodňa06.02.2015vzmysle§61ods.1a§46ods.10Daňovéhoporiadku,
ktoré upravujú prerušenie konania ako právo správcu dane. V zmysle ustanovení § 61 Daňového
poriadku správca dane v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len

čo pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. V konaní možno teda pokračovať až v momente, keď
sa splní vo výroku rozhodnutia uvedená podmienka. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa Daňového
poriadku neplynú (spočívajú). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane
dostatočne, jasne a zrozumiteľne uviedol ako dôvod prerušenia daňovej kontroly zaslanie žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov v

súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2011.
Táto skutočnosť predstavuje legitímny dôvod pre prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný v tejto veci
dáva do pozornosti judikatúru NS SR, ktorá sa vzťahuje na právnu otázku zachovania zákonnej lehoty
pre vykonanie daňovej kontroly, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že možnosť prerušenia daňovej
kontroly je v justičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva plne akceptovaná (napr. rozsudok NS

SR z 13.11.2012 č.k. 3Sžf/24/2012).

90. Ďalej žalovaný uviedol, že z ust. § 46 ods. 8 a 9 Daňového poriadku vyplýva, že z výsledku
daňovejkontrolyvyhotovujezamestnanecsprávcudaneProtokol,ktorýmusíobsahovaťajvyhodnotenie
dôkazov, ako aj vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu, ktoré predložil správcovi dane v priebehu

daňovej kontroly, k zisteným skutočnostiam ako aj k spôsobu ich zistenia. Ak bol daňovou kontrolou
zistený rozdiel, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve kontrolou určí aj lehotu na vyjadrenie,
ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní od jej doručenia. Kontrolovaný daňový subjekt má v tejto
lehote možnosť vyjadriť sa k zisteniam a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ktoré nemohol

predložiť v priebehu daňovej kontroly. V prípade, že sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel v sume, ktorú
daňový subjekt mal zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok, kontrolór vyhotoví protokol,
ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu. Výzvu správca dane nezasiela. V takomto prípade
nezačne ani vyrubovacie konanie (§ 68 Daňového poriadku), lebo daň je vyrubená podaním daňového
priznania. Z uvedených skutočností vyplýva, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď

z daňovej kontroly vyhotovil Protokol za zdaňovacie obdobia, pri ktorých došlo k zisteným rozdielom
a za zdaňovacie obdobia, pri ktorých nebol zistený rozdiel (pozn. súdu: Protokol, Protokol 2). Zároveň
v prípade Protokolu, ktorým boli zistené rozdiely, správca dane vyhotovil aj výzvu na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v Protokole, na základe ktorej umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zisteným rozdielom.
Námietky, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, že mal správca dane vyhotoviť za každé zdaňovacie

obdobie samostatný Protokol v inom časovom vymedzení, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko
ani Daňový poriadok neumožňuje vyhotoviť zvlášť za každé zdaňovacie obdobie samostatný Protokol
v prípade kontroly viacerých období začatej jedným oznámením, ale rozlišuje len protokol z daňovej
kontroly v prípade zistených rozdielov a v prípadoch, keď neboli zistené rozdiely.

91. K námietkam žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 14.06.2016 žalovaný uviedol, že v podanom vyjadrení neboli žalobcom predložené
žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru dodávateľom POLARON,
s.r.o., s čím sa správca dane vysporiadal vo vydanom rozhodnutí č. 103406790/2016 zo dňa 27.06.2016
a zároveň aj žalovaný sa vo vydanom rozhodnutí č. 103947263/2016 zo dňa 20.09.2016 vysporiadal

so všetkými námietkami uvádzanými v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu.

IV.
Replika žalobcu92. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2017 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného
k žalobe a zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe, ktoré bližšie rozviedol.

V.

93. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na pojednávaní

konanom dňa 13.07.2017 a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

94. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

95. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými

administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má

zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

96. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania

pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

97.Podľa§3ods.1zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(Daňovýporiadok,ďalejaj„zákonč.563/2009
Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov

a iných osôb.

98. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane (ods. 2).

99. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3).

100. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5).

101. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7).

102. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.103. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

104. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

105. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

106. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z., zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol
sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov

1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v

priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu podľa osobitného predpisu.

107. Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (ods. 9)

108. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré
určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety

pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov
(ods.10).

109. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

110. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

111. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.112. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

113. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

114. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

115. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

116. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

117. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

118. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne
a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (ods. 2).

119. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako

spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,

c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.120. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

121. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

122. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

123. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo

veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho

prieskumu súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedenéprocesnépochybeniesprávnehoorgánujetakouvadoukonaniapredsprávnymorgánom,ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

124. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada

zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

125. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,

ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú

súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

126. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúcehozo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

127. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na
ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil.
Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám

preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

128. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné

preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

129. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt
môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom

dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na
odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo
zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

130. V danom preskúmavanom prípade žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach

dospeli k záveru, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom
ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli
deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu
právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa
vystavujúceho faktúry, ktorých pravdivosť správca dane spochybňuje.

131. V danej súvislosti najprv súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa
výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z
21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci
C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen...). Vyplýva z nej, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú

majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou
Únie“. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl.
smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené

na vstupe“ (pozri rozsudok Bonik, citovaný vyššie, bod 26 a citovanú judikatúru). „Na odpočítanie je
potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby
zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, citovaný vyššie, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto

podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“.

132. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto

právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod
spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná
osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to
bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia

služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchtoslužiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb.

133. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú
predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že právo na odpočítanie dane a právo daňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom
napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu objektívnych skutočností

priznanieprávavylučujúcich.Vnútroštátnemusúdupotomprináležívykonaťcelkovéposúdenievšetkých
skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené
daňovýmiúradmimožnéurčiť,čidaňovýsubjektvedelalebomalvedieť,žeuvedenéplneniezakladajúce
právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

134. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá

je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr.
preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch

podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

135. Žalovaný tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola v prípade oboch dodávateľov
spochybnená,pretožezfaktúr,dodacíchlistovkpredmetnýmfaktúram,nájomnejzmluvy,kúpnejzmluvy,
Rámcovej kúpnej zmluvy a iné, nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, keďže na
dodávateľských faktúrach a ani na dodacích listoch nie je uvedené, akým spôsobom bol tovar dodaný,
akými motorovými vozidlami bol tovar prepravený. Žalobca teda nepreukázal reálne dodanie tovaru

dodávateľmi uvedenými na faktúrach - POLARON a KOLO-KOMPANY a vznik daňovej povinnosti v
tuzemsku, ktorá je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49
ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný svoj záver oprel aj o skutočnosť, že v konaní tiež nebolo potvrdené, že
tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následné
právo na odpočet DPH.

136. Žalovaný tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia v prípade dodávateľa POLARON bola
spochybnená aj zo zistenia, že p. T. B., bývalý konateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. nepredložil v
Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 zo dňa 10.02.2016 žiadne relevantné a konkrétne
informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy predmetného tovaru. Pritom z
výpovede žalobcu dňa 02.02.2015 vyplynulo, že prepravu tovaru od spoločnosti POLARON, s.r.o. v

prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ a podľa výpovede p. T. B., prepravu predmetného tovaru mal
zabezpečiť dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o.

137. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože prepravu tovaru od dodávateľa
POLARON do prenajatého skladu od žalobcu, zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON-u, od

ktorého POLARON tovar nakúpil. Pri predaji tovaru žalobcovi sa predávaný tovar nachádzal v sklade
prenajatom od žalobcu, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien), a preto preprava
nebola realizovaná, čo potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti POLARON vo svojej výpovedi.

138. Zistenia správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania, nevylučujú možnosť, že

dodávateľ žalobcu a jeho subdodávatelia mohli konať v rozpore so zákonom, avšak v žiadnom prípade
to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu.

139. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a
Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu

splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba,
ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila
nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba
vedelaalebomalavedieť,žeuvedenéplneniezakladajúcenároknaodpočetdanejesúčasťoudaňovéhopodvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského
reťazca.

140. Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu,
že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na
základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné

dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51).

141. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by
bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom
prípade obeťou podvodu.

142. Dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobcu nemožno, podľa názoru
súdu, považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho
vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú
participáciu na daňovom podvode.

143. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane,
resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne
prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako
daňovýsubjektvedel,alebomoholvedieť,žesaprijatímplneniabudepodieľaťnaplnení,ktoréjespojené

s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,
ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (rozhodnutie NS SR vo
veci 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010).

144. Súd len pripomína, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných dokladov vykonal úkony odbornej
starostlivosti zamerané na preverenie spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY, ktoré bolo možné
v rámci dostupných informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej praxe
pred realizáciou obchodu bežne vykonávajú. Prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase
realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť

k jeho účasti na daňovom podvodnom konaní: preveril si existenciu dodávateľov v príslušne verejne
dostupných registroch (Obchodný register, Register platiteľov DPH) a tiež preveril, že dodávatelia nie
sú evidovaní v zoznamoch uvedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by identifikovali
ich nespoľahlivosť.

145. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a zo zistení, ktoré vyplynuli súdu i z administratívneho
spisu žalovaného sa javí súdu ako predčasný a nemajúci vo vykonanom dokazovaní materiálny
podklad záver žalovaného i správcu dane prezentovaný v napadnutých rozhodnutiach, a to že nebolo
preukázané reálne dodanie tovaru žalobcovi a žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď právne
relevantným spôsobom nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľov POLARON a

KOLO-KOMPANY. Za tento nemožno považovať pochybnosti orgánov finančnej správy. Daňové orgány
v konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym
účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom
na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v
rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho

by daňovým orgánom (tiež súdu) prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Súd
opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej veci zdaniteľnej osobe zamietlo
právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na možné podvody
alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa toto dodanie nepovažuje za
skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná

osobavedelaalebomalavedieť,žeuvedenéplneniezakladajúceprávonaodpočítaniedanejesúčasťou
podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca.
Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom, ktoré v danom prípade
k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne.146. Žalovaný svoje skutkové zistenia, ktoré súd považuje za nedostatočné, zhrnul do tvrdenia, že
nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou

POLARON a KOLO-KOMPANY, nebola preukázaná preprava pohonných látok k žalobcovi, nebol
preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti nepreukázal ani sám žalobca, teda týmto
dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a existujú len formálne
doklady, ktoré preukazujú fakturované plnenie, a preto jediným cieľom deklarovaných plnení na základe
vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre podnikateľské subjekty

zapojené do reťazca, čiže aj pre žalobcu.

147. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade
mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že
v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce

nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo
iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by v takomto
prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie
smeruje resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje, že „či
vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by

žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň
uzrozumený.

148. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však uvedené preukázané rozhodne
nebolo. Aj v napadnutom rozhodnutí sám správca dane svoj záver o nepreukázaní reálneho

uskutočnenia obchodu vyvodil zo svojej pochybnosti, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, pretože
dodanie tovaru, ako sám uviedol, nie je možné zistiť. Napriek tejto pochybnosti správca dane odmietol
vypočuť konkrétnych svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí boli prítomní pri dodaní tovaru a mali tak
jednoznačnúvedomosť,čitransakciaprebehlatak,akotvrdilžalobcaaajbývalíkonateliaPOLARON-ua
KOLO-KOMPANYavyvrátiltýmpochybnostisprávcudane.Správcadaneodmietolvypočuťoznačených

svedkov X. V., bývalých zamestnancov P. W. a T. X., právneho zástupcu žalobcu JUDr. Y. V., dovypočuť
svedka T. B. a iné, pretože žalobcom neboli predložené žiadne špecifikácie, na základe ktorých by
bolo možné navrhovaných svedkov vypočuť a tiež z dôvodu, že z vykonaných dôkazov nevyplýva,
že navrhovaní svedkovia by mali disponovať informáciami potrebnými na objasnenie predmetných
skutočností, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na posúdenie predmetných obchodov. Na druhej

strane správca dane však v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že bolo vo sfére vplyvu žalobcu preukázať
uskutočnenie predmetných obchodných transakcií a zabezpečiť relevantné informácie a doklady
preukazujúce uskutočnenie predmetných obchodných transakcií. Z uvedeného vyplýva nejednotnosť
názoru správcu dane a takýto postup správcu dane je možné hodnotiť ako postup v rozpore s účelom
daňovej kontroly, ktorej účelom je preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov majúcich vplyv

na daňové výdavky žalobcu.

149. Žalovaný svoj záver vyvodil aj zo skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal dodanie tovaru dodávateľmi. Žalobca však tvrdí, že správca dane nemôže zaťažiť žalobcu
preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval a nemôže ich ani ovplyvniť, keď prepravu tovaru

zabezpečoval dodávateľ, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj bývalý konateľ spoločnosti POLARON, resp.
prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru, čo potvrdil vo
svojej výpovedi bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY. V súvislosti s rozložením dôkazného
bremena poukázal, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného
bremena na rozdiel od správcu dane, ktorý nepreukázal, že tovar žalobcovi dodaný nebol. Ak správca

dane nezískal žiadne dôkazy od dodávateľov, ktoré by potvrdzovali, resp. vyvracali dodanie tovaru, tak
toto nemôže byť na ťarchu žalobcu.

150. S uvedenou námietkou žalobcu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zo skutkového stavu zisteného
daňovými orgánmi je vylúčené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom)

daňového podvodu (iného protiprávneho konania) alebo, žeby páchateľom pomáhal. Uvedené vyplýva
aj z výpovede svedka B. (POLARON), svedka W. (KOLO-KOMPANY), ktorí potvrdili, že pri predaji
tovaru spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o., si prepravu tovaru zabezpečoval žalobca od POLARON-
u sám tým spôsobom, že žalobca si stočil dohodnuté množstvo litrov do cisterny, keďže tovar sanachádzal v prenajatom sklade od žalobcu, následne bol tovar vyfakturovaný a ako doklad o množstve
stočenýchlitrovdostalaspoločnosťPOLARONodžalobcustáčacílístok.Zažalobcutovarodspoločnosti
POLARON prijali skladníci spoločnosti alebo zamestnankyne spoločnosti. Objednávky za žalobcu

vybavovali telefonicky jeho zamestnanci, niekedy sa na dostupnosť tovaru opýtal aj skladník žalobcu.
Na deklarované miesto fyzickej vykládky tovaru chodieval T. B.. Svedok B. sa vyjadril aj k predaju tovaru
ostatným zákazníkom spoločnosti POLARON, s.r.o. (okrem spoločnosti JOPI TRADE spol., s.r.o.), kedy
prepravu pre spoločnosť POLARON, s.r.o. zabezpečovala spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o.

151. K dodávateľom spoločnosti POLARON svedok B. uviedol, že prepravu tovaru od dodávateľa
spoločnosti POLARON, s.r.o. do skladu, ktorý mala spoločnosť POLARON, s.r.o. prenajatý od
spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. a prepravu
tovaru pri nákupe objednával p. T. B. spolu s tovarom od svojho dodávateľa. Za spoločnosť POLARON,
s.r.o. nebol na mieste fyzickej nakládky tovaru u dodávateľa prítomný nikto, tovar prišiel na sklad. Za
spoločnosť POLARON, s.r.o. tovar odberateľovi odovzdal p. B..

152. Svedok W. potvrdil, že pri predaji tovaru spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o. - žalobcovi,
si prepravu tovaru zabezpečoval žalobca sám tým spôsobom, že keď tovar objednával od svojho
dodávateľa, tak bol objednaný aj s prepravou, pričom cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. V
prípade keď dodávateľ nevedel prepravu zabezpečiť, tak prepravu objednal aj inde ako u dodávateľa

tovaru a prepravu tovaru hradil p. Y. W.. Za prepravu tovaru spoločnosť KOLO-KOMPANY prijala faktúru
alebo príjemku a prepravná trasa bola ČEPRO - VLČANY. Svedok p. Y.B. W. zároveň potvrdil, že
prepravutovaružalobcanevykonával.ZaspoločnosťKOLO-KOMPANYobjednávkyprijímalavybavoval
p. Y. W., za žalobcu objednávali tovar p. W., p, W., p. K., skladník, telefonicky, niekedy aj p. Y.Á. W.
osobne, lebo do spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. chodil. Podľa vyjadrenia svedka p. Y. W. tovar

nakladali skladníci zo spoločnosti ČEPRO a pri vykládke tovaru bol prítomný p. Y. W., za žalobcu bol
prítomnýprivykládketovaruskladník,tovarprijalskladníkapotomboltovarvypustenýdoskladu,svedok
W. tam tovar prevzal a aj odovzdal.

153. Podľa názoru súdu z výpovede p. B. ani z dôkazov zabezpečených správcom dane a z

takto zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k
reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa POLARON, s.r.o. skutočne došlo, keď p.
B. (konateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. v čase obchodných transakcií) nepredložil dňa 10.02.2016
žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy
predmetného tovaru. Práve naopak, p. B. jasne opísal transakciu dodania tovaru žalobcovi, pri preberaní

tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec, ktorého žalobca aj navrhol vypočuť, no
správca dane aj tento výsluch odmietol zrealizovať. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal žiadne
dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia T. B., nemôže byť na ťarchu žalobcu.

154. Ani z výpovede p. W. ani z dôkazov zabezpečených správcom dane a z takto zisteného skutkového

stavu žalovaný nemohol vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru zo
strany dodávateľa - platiteľa KOLO- KOMPANY skutočne došlo, keď p. W. nepredložil počas svojej
svedeckej výpovede dňa žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania
uskutočnenia prepravy predmetného tovaru. Práve naopak, p. W. jasne opísal transakciu dodania tovaru
žalobcovi, pri preberaní tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec, ktorého žalobca aj

navrhol vypočuť, no správca dane tento výsluch nerealizoval. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal
žiadne dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia p. W., nemôže byť na ťarchu
žalobcu a mal dôslednejšie preverovať dodanie tovaru žalobcovi, keď aj sám uviedol, že nespochybňuje
existenciu predmetného tovaru, ktorý však nie je dôkazom, že tovar bol dodaný platiteľovi deklarovaným
dodávateľom.

155. K preukázaniu dodania tovaru žalobcovi súd má za potrebné ešte uviesť, že správcovi dane bolo
známe, že žalobcovi boli Národnou kriminálnou agentúrou dňa 15.04.2014 zaistené všetky doklady
a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014, o čom boli spísané zápisnice, ktoré žalobca správcovi
dane na pojednávaní dňa 12.05.2014 aj predložil. Správca dane preto ďalšie dokazovanie vykonával

na základe dokladov, resp. ich fotokópií poskytnutých NAKA, keďže žalobca dokladmi týkajúcimi sa
predmetného zdaňovacieho obdobia nedisponoval. Ak žalovaný mal aj napriek dôkazom zabezpečeným
od NAKA stále pochybnosť o dodaní tovaru, pretože tieto doklady zabezpečené správcom dane nie sú
dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované,mal vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by jeho pochybnosť úplne odstránilo. Pochybnosť ako taká
nemôže mať za následok konštatovanie, že žalobca porušil ust.§ 49 ods. 1 zák. o DPH.

156. Taktiež ani z miestneho zisťovania vykonaného miestne príslušným správcom dane Daňovým
úradom Bratislava dňa 05.11.2014 nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu
dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa POLARON, s.r.o. skutočne došlo, keďže miestne
príslušný správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi
POLARON s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o. Takýto záver správca dane prijal zo zistenia,

že spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., ktorá je od 09.04.2014 právnym nástupcom
spoločnosti POLARON, s.r.o., je nekontaktná, na adrese uvedenej v Obchodnom registri nesídli,
nenachádza sa tam ani poštová schránka s označením spoločnosti, uvedená spoločnosť so správcom
dane nespolupracuje, zásielky nepreberá a na výzvy správcu dane nereaguje. Prípadná nekontaktnosť
právneho nástupcu dodávateľa v čase daňovej kontroly (r. 2014) je ale vo vzťahu k obdobiu dodania
tovaru - máj 2011 bez právnej relevancie.

157. Rovnako ani z miestneho zisťovania vykonaného miestne príslušným správcom dane Daňovým
úradom Bratislava nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru
zo strany dodávateľa - spoločnosti KOLO-KOMPANY skutočne došlo, keďže miestne príslušný správca
nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi KOLO-KOMPANY

a platiteľom JOPI TRADE, spol. s.r.o. Takýto záver správca dane prijal zo zistenia, že Daňový úrad
Bratislava nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi KOLO-KOMPANY a žalobcom,
keďspoločnosťKOLO-KOMPANYnaadreseuvedenejvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislava
I, Parková 45, 821 05 Bratislava nesídli, nemá zaplatené služby virtuálneho sídla, výzva na predloženie
dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou „adresát neznámy“. Taktiež predvolanie

konateľa spoločnosti I. I., H., X. XX, U. XXXXXX, G. sa vrátilo na Daňový úrad s poznámkou „neznámy,
nedostatočná adresa“.

158. K uvedenému má súd za potrebné uviesť, že na preukázanie reálnosti plnenia spoločnosťou
KOLO-KOMPANY žalobcovi, miestne zisťovanie vykonané príslušným daňovým úradom nemá žiaden

vplyv, pretože zistené skutočnosti neosvedčujú, že spoločnosť KOLO-KOMPANY bola nekontaktná aj v
preskúmavanom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti majú význam v čase, keď miestne zisťovanie
bolo vykonávané a nie spätne v čase, a to v máji 2011. Tiež je potrebné podotknúť, že v čase
uskutočňovania zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY mala sídlo v zmysle výpisu z
obchodného registra Žihárec 722, 925 83 Žihárec, a až dňom 15.01.2013 nastala u neho zmena sídla

na Parková 45, 821 05 Bratislava.

159. Podľa názoru súdu žalobcovi nie je možné ani vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu. Dôkazné bremeno ohľadom
ním tvrdených skutočností naopak neuniesol žalovaný. Svoj záver o neunesení dôkazného bremena

žalobcom nepodložil dostatočnými dôvodmi, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (viď rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 5Afs 131/2004). V zmysle uvedeného rozsudku „Důkazní
břemeno stíhá daňový subjekt pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. ...
Má-li správce daně pochybnosti o důkazní hodnotě prostředků, jimiž daňový subjekt prokazuje ... svá
tvrzení, přenáší se důkazní břemeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností ... je pak

prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, průkaznost, správnost či úplnost účetnictví,
evidence či jiných záznamů zcela vyvracejí. Důkazní břemeno nelze pojímat extenzivně a rozšiřovat je
na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíhá
zcela jiný subjekt.“ Správca dane nakoniec aj sám nepopiera, že k plneniu skutočne došlo a že tovar
bol ďalej žalobcom predávaný. Týmto žalovaný a správca dane v rozhodnutí si odporuje, čím sa stáva

jeho rozhodnutie zmätočným, resp. nezrozumiteľným.

160. Aj z judikatúry, na ktorú poukázal sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyplýva, že na strane
daňového subjektu je nevyhnutné primárne uniesť dôkazné bremeno, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17). Z uvedeného vyplýva,
že po tom, ako žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcichpre správne určenie dane, pričom správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a ani samotný obchod, prenieslo sa dôkazné bremeno
z daňového subjektu na správcu dane, ktorý mal pochybnosť o reálnom uskutočnení tovaru. S ohľadom

na zaistenie dokladov NAKA žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii:
Kúpnu zmluvu zo dňa 15. januára 2011, Nájomnú zmluvu zo dňa 31. januára 2011, Rámcovú kúpnu
zmluvu zo dňa 25.02.2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy, v ktorých žalobca ako odberateľ
potvrdil prevzatie tovaru, príjemky tovaru, saldokonto záväzkov voči dodávateľovi, evidenciu príjmu
a výdaja tovaru a zároveň bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu predmetných

obchodov a popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru. Žalobca tiež navrhol Daňovému úradu
ďalšie úkony pre zaobstaranie dôkazov, ktorých vykonanie je v právomoci Daňového úradu, ale tomuto
návrhu nebolo DÚ vyhovené.

161. Súdu sa preto uvedené závery žalovaného zdali jednak predčasné, vecne nesprávne a pre
preskúmanie jeho rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Napriek obsiahlosti rozhodnutí, súd musí

konštatovaťabsenciuriadnehoodôvodnenia.Jepretotrebasúhlasiťisnámietkamižaloby,ženapadnuté
rozhodnutia trpia vadami nepreskúmateľnosti. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia daňového úradu
je zadefinovaný v ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Týmto sa ale správca dane ani žalovaný
postačujúco neriadil. V napadnutých rozhodnutiach správcu dane a žalovaného absentuje vecné
posúdenie podporené ich úvahami a nie vždy je subsumované pod príslušné procesné či hmotnoprávne

daňové predpisy.

162. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného a správcu
dane, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti

určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.

Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

163. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne

len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

164. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

165. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí je treba súhlasiť, že správca
dane sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. júna 2016 nevysporiadal s obsiahlym Vyjadrením žalobcu
k pojednávaniu konanom dňa 14.06.2016. Tieto odmietol so všeobecným odôvodnením, že neboli
Vyjadrením predložené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie

tovaru dodávateľmi POLARON a KOLO-KOMPANY. I žalovaný v potvrdzujúcom rozhodnutí zo dňa
20. septembra 2016 vady prvostupňového rozhodnutia neodstránil, len uviedol, že v odôvodnení
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre
posúdenie prejednávanej veci. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno hodnotiť inak ako kpredmetnej námietke arbitrárne. Bolo povinnosťou konajúcich orgánov uviesť v odôvodnení ich
rozhodnutí, prečo konkrétne správny orgán neuveril žalobcom predloženým listinným dôkazom, ktoré
v zásade potvrdzuje výpoveď svedka T. B. vypočutého inak až na návrh žalobcu a odmietol vykonať

navrhované dôkazy.

166. Za vzájomne si odporujúce a privodzujúce nezrozumiteľnosť rozhodnutia treba považovať i
rozhodnutie žalovaného v časti, kde žalovaný na jednej strane spochybňuje skutočnosť, že dodanie
tovaru - pohonných hmôt, bolo uskutočnené dodávateľom žalobcu uvedeným na faktúrach, oproti tomu

ďalej už spochybňuje samotnú existenciu fyzického plnenia a v ďalšom potom uvádza, že žalobca ďalej
dodaný tovar dodával ďalším odberateľom.

167. Nepostačujúcim spôsobom vyhodnotil správca dane a potvrdzujúcim rozhodnutím i žalovaný i
návrhy predkladané žalobcom na doplnenie dokazovania, a to konkrétne celkom návrhy na výsluchy
svedkov.

168. Žalobca ďalej v žalobe vytýka žalovanému i správcovi dane, že rozhodnutiu správcu dane, s
ktorým sa žalovaný plne stotožnil, predchádzal nezákonný postup. Tvrdí, že daňové konanie vo veci
začaté fakticky dňa 11. apríla 2014 správca dane rozhodnutím č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo
dňa 6. februára 2015 (doručené žalobcovi 9. februára 2015) prerušil en bloc za celé kontrolované

obdobie január - december 2011 s odôvodnením, že zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii,
nerozlišujúc zdaňovacie obdobia, kedy medzinárodná výmena informácia nebola potrebná, pretože
predmetomfakturáciebolilentuzemskéobchodnétransakcieanejednalosaointerkomunitárnedodania
tovaru, čo je i prípad zdaňovacieho obdobia máj 2011. Prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu k
zdaňovacím obdobiam o predmete len tuzemských obchodných transakcií potom nemá oporu v zákone.

Ak potom správca dane pokračoval v daňovej kontrole 7. augusta 2015 a Protokol bol žalobcovi
doručený22.septembra2015,podobuprerušeniakonaniabolsprávcadanenečinnýnedôvodne,potom
v uvedenom prípade daňová kontrola neúčelne, neopodstatnene a v rozpore so zákonom trvala 529
dní a Protokol zo dňa 10.09.2015, ktorým bola daňová kontrola ukončená, má povahu nezákonného
dôkazného prostriedku a ako taký v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, napr. nález vo veci sp.,

zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010 nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom/vyrubovacom konaní.
Správne mal správca dane podľa názoru žalobcu vo vzťahu ku konkrétnym zdaňovacím obdobiam bez
potreby medzinárodnej výmeny informácii (a teda aj v zdaňovacom období máj 2011), vydať samostatný
protokol bez prerušenia konania.

169. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje
nepochybnevýznamnýzásahdoriadnehoabežnéhofungovaniakaždéhodaňovéhosubjektu.Jejvýkon
je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady
rýchlosti a procesnej ekonómie mal správca dane konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu
nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je časovo

potrebné obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto aj správca dane je povinný postupovať účelne
a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a
zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly
ani nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po
sebe systematicky nasledovať a v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie

NSS ČR vo veci sp. zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).

170. Aplikujúc uvedené na daný preskúmavaný prípad súd musí konštatovať, že správca dane
postupoval a contrario s ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku, keď bezdôvodne výkon daňovej kontroly
pre zdaňovacie obdobia bez interkomunitárnych obchodných prípadov, a teda aj v danom zdaňovacom

období máj 2011 prerušil.

171. Daňová kontrola, ako to už bolo vyššie a opakovane uvedené, bola začatá na základe Oznámenia
zo dňa 11. marca 2014 (č. 99004300/5/925107/2014/Krin) fakticky dňa 11. apríla 2014. Správca dane
predmet daňovej kontroly časovo zadefinoval ako zdaňovacie obdobie január - december 2011 a túto

ukončil dňa 10. septembra 2015 vydaním dvoch protokolov: Protokolu č. 20845374/2015, v ktorom
vyčíslil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia február - jún 2011, august - december 2011 a Protokolu
č. 20845372/2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorých neidentifikoval rozdiel dane.172. Súd s uvedenou námietkou žaloby sa plne stotožňuje. Administratívnym spisom a písomnou
dokumentáciou žalobcu bezosporu je preukázané, že v zdaňovacom období máj 2011 predmetom
sporných faktúr sú len tuzemské obchodné prípady a nejedná sa o interkomunitárne obchodné

transakcie žalobcu a dodávateľov spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY. Preto prerušenie daňovej
kontroly vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácii neobstojí. Na uvedenom nemôže meniť nijako ani skutočnosť, že správca dane zvolil daňovú
kontrolu s časovým ohraničením ako zdaňovacie obdobie január - december 2011. Zvolený postup
vedenia spoločnej daňovej kontroly má síce oporu v zásade hospodárnosti a procesnej ekonómie, ale

súčasne musí byť v celom konaní zachovaná i primárna a napokon ústavná zásada platná v daňovom
konaní, a v rámci neho i daňovej kontrole, zásada legality (zákonnosti). Správca dane nemôže pri výkone
svojich právomoci postupovať svojvoľne, ale právomoc mu zverenú zákonom môže uplatňovať len v
rozsahu, v akom mu bola zverená. Musí postupovať v súlade so zákonom a na základe zákona. Správca
dane nemôže zákon ani nijako obchádzať. Zároveň je pri výkone daňovej kontroly povinný šetriť práva
a právom chránené záujmy daňového subjekty i tretích osôb.

173. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vydať jeden spoločný protokol k
daňovej kontrole vedenej spoločne k viacerým zdaňovacím obdobiam na základe jedného Oznámenia
o zahájení daňovej kontroly, ako to bolo i v danom posudzovanom prípade. Súd nemôže súhlasiť preto s
argumentáciou žalovaného, že v takomto prípade bolo jeho povinnosťou vyčkať v rozsahu celej daňovej

kontroly ( teda aj v rozsahu zdaňovacích samostatných období bez interkomunitárnych obchodných
transakcií) na výsledky medzinárodnej výmeny informácii, pre tento dôvod daňovú kontrolu prerušiť en
bloc, a vydať jeden spoločný protokol. Takýto postup správcu dane nemá oporu v ust. § 46 Daňového
poriadku a ani v inom ustanovení Daňového poriadku. Uvedenému napokon odporuje i prax samotného
správcu dane, ktorý po takomto prerušení konania vydal dňa 10. septembra 2015 dva samostatné

protokoly, Protokol č. 20845374/2015 k zdaňovaciemu obdobiu február - jún 2011, august - december
2011, v ktorom správca dane vyčíslil rozdiel na DPH a Protokol č. 20845372/2015 za zdaňovacie
obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorých rozdiel dane neidentifikoval. Správne a súladne s judikatúrou
Ústavného súdu SR argumentoval preto žalobca, že vydaniu samostatného rozhodnutia o vyrúbení
rozdielu dane žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu

máj 2011 predchádzal nezákonný postup a ak daňová kontrola bola ukončená vydaním Protokolu
dňa 10. septembra 2015 pri daňovej kontrole začatej dňa 11. apríla 2014, to znamená bez právneho
dôvodu po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na jej ukončenie (§ 46 ods. 9 Daňového poriadku),
pri rešpektovaní rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. poukázaný nález ÚS ) je treba Protokol
považovať za nezákonný dôkazný prostriedok.

174. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto
rozhodnutie žalovaného zrušil ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a z dôvodu procesnej ekonómie zrušil i rozhodnutie Daňového úradu pre
vybrané daňové subjekty č. 103406790/2016 zo dňa 27. júna 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

175. Bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorý
je pre správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP záväzný, predovšetkým doplniť dokazovanie ako už bolo
súdom vyššie uznajúc dôvodnosť námietok žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému

stavu, preneseniu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, jeho nesprávneho vyhodnotenia
a z neho vyvodenia predčasného a pritom nesprávneho právneho záveru uvedené, o opätovný výsluch
svedka konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o. v čase realizácie obchodných prípadov T. B., X. V.,
bývalých zamestnancov spoločnosti POLARON Ing. P. W. a T. X., tiež právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Y. V., ktorý sa mal zúčastňovať pri obchodných rokovaniach žalobcu a dodávateľa POLARON,

vypočuť i ďalších žalobcom navrhnutých svedkov - zamestnancov k otázke realizácie dodania tovaru
a ich prepravy.

176. Vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY bude potrebné preverenie fyzického pohybu tovaru
(prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie) a jeho evidencie v skladovom systéme žalobcu a tiež

vykonať výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, k otázke skladového systému žalobcu.

177. Tiež bude potrebné vzhľadom na námietky tak správcu dane žalovaného, ale i samotného žalobcu,
vykonať dokazovanie k prevereniu pohybu tovaru a jeho evidencii v skladovom systéme v rozsahu -prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie a preverenia uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom
u jeho tuzemských odberateľov.

178. Bude potrebné doplniť dokazovanie a toto následne vyhodnotiť aj o dodacie listy od spoločnosti
ČEPRO, a.s. pre dodávateľa žalobcu spoločnosť KOLO-KOMPANY a o informácie zo systému VIES
vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosťou ČEPRO, a.s. pre KOLO-KOMPANY, ktoré vo veci doposiaľ
absentujú.

179. Uvedené bude nevyhnutné v ďalšom konaní vykonať, a to bez pochybností vzťahu žalobcu k
dodávateľovi, resp. k reťazcu, v rámci ktorého sa uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody a bude
žalovaný povinný riadne zisťovať, a to znova bez pochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu.

180. Až následne správca dane vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s

požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnení.

181. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

182. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.