Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/574/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114218142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. L. č. XX, právne zastúpená JUDr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, so sídlom
B. XXX/X, Z., proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. č. XX, v konaní o príspevok na výživu
a o úhradu nákladov nevydatej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
8C/175/2014-108 zo dňa 09. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/175/2014-108 zo dňa 09. 03. 2015 vo výrokoch, ktorým
odporcovi uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu od 01.04.2014 do 01.04.2016 mesačne

sumou 35,00 Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ako aj uložil povinnosť zaplatiť príspevok
na úhradu nákladov vo výške 17,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, tiež vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 71,81 Eur k rukám

právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Ľudmily Vorčákovej, advokátky, so sídlom v Z., B. XXX/X do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na
výživu od 01.04.2014 do 01.04.2016 mesačne sumou 35,00 Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, t. j. spolu sumu 385,00 Eur. Ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok
na úhradu nákladov vo výške 17,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšnej časti
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že odporca je otcom maloletého B. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matkou je navrhovateľka. Z potvrdenia
Úradupráce,sociálnychvecíarodinyŽilinabolopreukázané,ženavrhovateľkajepoberateľkouprídavku
na dieťa od mesiaca 01/2014 vo výške 203,20 Eur mesačne, ďalej je poberateľkou rodičovského
príspevku v mesiacoch 01 - 03/2014 vo výške 23,52 Eur mesačne a od mesiaca 04/2014 vo výške 47,04
Eur mesačne. Pokiaľ sa týka odporcu, tento poberal u zamestnávateľa EDYMAX SE, Nevädzova 5,
Bratislava čistý príjem za obdobie od 08/2014 - 12/2014 vo výške 381,88 Eur mesačne. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného a pri aplikácií ust. § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine uložil okresný súd

odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke t.j. matke maloletého B. sumou 35,00 Eur mesačne od
01.04.2014 do 01.04.2016. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil doplnkový charakter tohto príspevku
určeného matke, popri prednostným vyživovacím povinnostiam rodičov k maloletým deťom. Tieto má
odporca aktuálne tri. Posledná vyživovacia povinnosť mu pribudla v čase vyhlásenia napadnutéhorozsudku dňa 09.03.2015. Keďže pri určení výživného musí súd prihliadať na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného, ktoré podľa názoru okresného súdu umožňujú odporcovi prispievať len
sumou 35,00 Eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ sa odporca bránil tým,

že zamestnanie ukončil ku dňu 31.12.2014 a že teda za celé rozhodné obdobie nepoberal príjem z titulu
zamestnania, s touto obranou sa okresný súd nestotožnil. Naopak mal za to že, vzhľadom k charakteru
povolania odporcu, ktoré sa vyznačuje nepravidelnosťou, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť
súdom určené výživné. Taktiež bol odporca zaviazaný podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine k úhrade sumy
17,00 Eur, ktorú navrhovateľka vynlažila na zdravotné vyšetrenie v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) v spojení s § 150 O.s.p. a konštatoval, že obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.
Navrhovateľka mala formálne nižší úspech, avšak prvostupňový súd prihliadol na osobitosť konania
spojeného so zabezpečením sociálnej situácie účastníka, a preto napokon o trovách konania rozhodol
podľa § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. Za ďalšie uviedol, že okresný súd pri svojom
nerozhodovaní nezohľadnil, že mu pribudla v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ďalšia, tretia
vyživovacia povinnosť. Aktuálne teda odporca zabezpečuje výživné na dve maloleté deti vo výške

30,00 Eur, ktoré riadne platí, ďalej sa stará o maloletého biologického syna, ktorého má s novou
priateľkou a tiež aj dcéru. Bývajú spolu v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu, ktorým tento
prispieva na energie sumou 100,00 Eur mesačne. Náklady na stravu a cestu do práce sú 80,00 Eur
mesačne. Okresný súd tiež nezohľadnil, podľa názoru odvolateľa ďalšie významné skutočnosti pri určení
výživného, a to exekučné konanie vedené voči odporcovi zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Tiež neprihliadol na tú skutočnosť, že navrhovateľka zabraňuje odporcovi stýkať sa s maloletými deťmi,
vovecistarostlivostiomaloletédoposiaľnebolorozhodnuté.Napokonokresnýsúdnesprávnevyhodnotil
aj schopnosti a možnosti na strane navrhovateľky, ktorá je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške
203,00 Eur mesačne, rodičovského príspevku 47,00 Eur mesačne, ďalej je tu výživné platené odporcom
60,00 Eur mesačne na dve deti. Navrhovateľka má tak po sčítaní príjem 310,00 Eur mesačne. Žije

pritom v spoločnej domácnosti s matkou, sestrou, ktorá už nechodí do školy a s priateľom, ktorý pracuje.
Suma 17,00 Eur, ktorú navrhovateľka vynaložila v súvislosti s vyšetrením u gynekológa nebola potrebná,
pretože sa jednalo o zisťovanie pohlavia dieťaťa. Toto vyšetrenie bolo dobrovoľné a nejednalo sa o
zdravie dieťaťa.

Navrhovateľka v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil. V podrobnostiach uviedla, že na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu bolo
v konaní prihliadnuté. Pokiaľ sa týka ďalších zvyšných dvoch vyživovacích povinností na maloletú P.,
nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX toto bolo uložené predbežným opatrením vo výške 30,00 Eur
mesačne na každé z maloletých detí. Uvedené výživné odporca neplatí riadne a včas. Proti odporcovi

bolo začaté aj exekučné ako aj trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V rámci
účinnej ľútosti však odporca dlžné výživné na maloleté detí zaplatil. Exekučné konanie vedené zo strany
Všeobecnej zdravotnej poisťovne je v danom prípade irelevantné. Neobstojí ani argumentácia príjmami
navrhovateľky. Z rodičovského príspevku táto nie je schopná pokryť všetky bežné výdavky pre seba a
dve maloleté detí. Priateľ navrhovateľky s ňou nebýva v spoločnej domácnosti a nie je jeho povinnosťou

živiť maloleté detí odporcu a navrhovateľky. Úhrada 17,00 Eur za sono vyšetrenie bola štandardným
vyšetrením v priebehu tehotenstva, ktoré navrhovateľka musela absolvovať, v žiadnom prípade sa
nejednalo o zvedavosť navrhovateľky ohľadom pohlavia dieťaťa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca, ako aj v písomnom
vyjadrení navrhovateľka konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a

dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto
s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (rozhodnutie
odvolaciehosúduzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkuprvostupňovéhosúdu,sktorým
tak tvorí jeden celok).

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť.
Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa
nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

V prejednávanej veci okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého

rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné,
preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Okresný
súd správne vyhodnotil, že v danom prípade je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať
navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 35,00 Eur mesačne, ktorú sumu aj odvolací súd považoval za
primeranú, zodpovedajúcu účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje, t. j., aby sa postavenie nevydatej

ženy priblížilo pokiaľ je to možné postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa.
Čo sa týka odvolacích námietok, v týchto odvolateľ len zopakoval skutočnosti ním uvádzané už
počas prvostupňového konania. O existencii ďalšej tretej vyživovacej povinnosti odporcu súd mal v
čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vedomosť, čo vyplýva z dôvodov samotného rozsudku. Dlhy
na strane odporcu, vedenie exekučného konania zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako

argumenty pre neuloženie povinnosti prispievať matke primerane na úhradu jej výživy neobstoja.
Úradu 17,00 Eur za sono vyšetrenie, ktorú navrhovateľka vynaložila v priebehu tehotenstva považoval
odvolací súd za štandardný zdravotnícky výdavok, a preto správne aj v tejto časti odporcu okresný súd
zaviazal na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine.
Z navrhovateľkou predloženého príjmového pokladničného dokladu nevyplývajú skutočnosti tvrdené

odporcom a síce, že išlo o dobrovoľné vyšetrenie súvisiace so zisťovaním pohlavia dieťaťa. Všetky
odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza
len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna

logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo
v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa
k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zodpovedá všetkým požiadavkám
kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so

všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom
odôvodnil.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zostávajúcej časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý, keďže v tejto časti nebol napadnutý odvolaním.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd jej preto
priznal náhradu trov spojených s účelným uplatňovaním práva voči odporcovi a spočívajúcich v trovách

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu úkon á 51,45 Eur + režijný
paušál 8,39 Eur + 20% DPH, všetko v zmysle § 10 ods. 1,3 (ak je predmetom právnej služby opakujúce
sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť
rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia) a nasl. vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.