Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/466/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222439
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514222439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Branislava Krála a členov

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej navrhovateľky (matky): C. Q.O., L..
XX.XX.XXXX, J. C. XX, J., t. č. N. Q., D.P. E. XX/B, J. proti odporcovi (otcovi): I. T., L.. XX.XX.XXXX, P.
J. V. X, J., t. č. u matky I. G., I. XX, F., O. O., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov k mal. C. Q., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 25. mája 2016, č. k. 10C/439/2014-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že otcom maloletého C. Q., L.. XX.XX.XXXX X.
C. C. Q., O.. Q., L.. XX.XX.XXXX I. I.L. T., L.. XX.XX.XXXX (odporca), zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi
(odporcovi) maloletého uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- eur mesačne od
29.09.2014, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, zročné výživné za obdobie od
29.09.2014 do 25.05.2016 vo výške 3.976,62 eur súd povolil otcovi (odporcovi) splácať spolu s bežným
výživným v mesačných splátkach po 100,- eur pod stratou výhody splátok, styk maloletého s otcom

(odporcom) neupravil a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
trovy konania vo výške 66,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.09.2014 domáhala určenia otcovstva odporcu k maloletému
C.O. Q., L.. XX.XX.XXXX, nakoľko k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Za
biologickéhootcadieťaťaoznačilaodporcuI.T.,L..XX.XX.XXXX.Odporcasnávrhomsúhlasil,otcovstvo

k maloletému uznal, uviedol, že je jeho biologickým otcom, a pokiaľ ide o výživné tvrdil, že nie je v
jeho finančných možnostiach platiť na dieťa mesačne sumou 250,- eur, nakoľko žije v O. republike a
pracujeakoskladník.ZároveňsasosvojoupartnerkoustaráomaloletéhoD.,L..XX.XX.XXXX.Súdprvej
inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka nadviazala s odporcom známosť niekedy v
roku 2006 alebo v roku 2007. Po uplynutí niekoľkých mesiacov známosti sa ich známosť stala intímnou.
Obaja zhodne uviedli, že ich intímny styk bol nechránený, a že odporca od počiatku tehotenstva vedel
o počatí dieťaťa, pričom spolu bývali až do 7. mesiaca tehotenstva navrhovateľky. Odporca syna videl

asi, keď mal 3 týždne, následne ich navštevoval veľmi sporadicky, keďže odišiel do E.. Následkom
odlúčenia sa vzťah navrhovateľky a odporcu rozpadol ešte počas tehotenstva navrhovateľky. Súd vo
veci nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, nakoľko biologické otcovstvo odporcu
nebolo účastníkmi konania popierané. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že biologickýmotcom dieťaťa je odporca. S poukazom na majetkové pomery odporcu, ktorý žije a pracuje v O. O.,
kde podľa dostupných informácií na internetových stránkach ponuky zamestnaní v pracovnej pozícii
odporcu, sa dosahuje plat do 1.200,- eur mesačne, súd prvej inštancie zaviazal odporcu k plateniu

výživného v sume 200,- eur mesačne. Poukázal na to, že maloletý C. I. Ž. X. O. základnej školy
a takto určené výživné pokryje aspoň najzákladnejšie potreby dieťaťa. Navrhovateľka doteraz sama
zabezpečovalastarostlivosťomaloletého,jejpríjemjevporovnanísozárobkovýmimožnosťamiodporcu
neporovnateľne nižší. Nakoľko súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť od 29.09.2014, zročné výživné
mu povolil splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
3. Proti tomto rozsudku podal odporca odvolanie a napadol ním výroky, ktorým mu súd prvej inštancie
uložil povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne a zročné výživné vo výške 3.976,62 eur v
pravidelných mesačných splátkach po 100, eur, pod stratou výhody splátok. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutých častiach zrušil. Uviedol, že súdne konanie prebehlo v jeho neprítomnosti a
súd rozhodol o výške výživného bez zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie tak neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie napadnutých častiach potvrdil.
5. Kolízny opatrovník navrhol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny
potvrdiť.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný
dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

8. K odvolacej argumentácii odporcu, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že
odporca vedel o termíne pojednávania (konaného dňa 25.05.2016), a to z predošlého pojednávania,
ktoré sa uskutočnilo dňa 18.04.2016, na ktorom bol osobne prítomný a zároveň, na ktorom mu bolo
riadne oznámené, že na ďalšie pojednávanie už písomne volaný nebude a tento termín pojednávania
berie na vedomie. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaslať súdu kópiu pracovnej zmluvy. Napriek

uvedenému, sa odporca pojednávania nariadeného na deň 25.05.2016 nedostavil, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. Preto správne postupoval súd prvej
inštancie, keď v konaní pokračoval aj v neprítomnosti odporcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
účinného do 30.06.2016. Podľa cit. ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Navyše odporca bol
v konaní už riadne vypočutý, a to na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016. Nebola preto dôvodná
odvolacia argumentácia odporcu, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke

fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej
na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti)
tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale
aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným

schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych

možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,

ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenievyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu

na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
9. Odporca podľa vlastného vyjadrenia žije v O.D. (E. E.), kde aj pracuje ako skladník, pričom býva
u svojej matky. Navrhovateľka pracuje ako upratovačka s hodinovou mzdou 2,30 eur. Žije (aj s
maloletým synom) v ubytovacom zariadení, kde platí mesačné nájomné vo výške 320,- eur. Odporca

bol (na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016) súdom vyzvaný na preukázanie zárobkových pomerov,
konkrétne na predloženie podpísanej pracovnej zmluvy s rakúskym zamestnávateľom. Odporca si túto
súdom uloženú povinnosť nesplnil. Neurobil tak ani v podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ust. § 63 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého dochádza k preneseniu
povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinného. Povinný rodič ako osoba pasívne legitimovaná
má v súvislosti s preukázaním vlastných príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti a to:

1. povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomeroch - tzv.- edičná povinnosť
a 2. povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu.
Odporca mal v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložiť súdu doklady, preukazujúce jeho skutočné
príjmy, ktorých posúdenie bolo potrebné pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, predovšetkým
pracovnú zmluvu podpísanú s O. zamestnávateľom, prípadne označiť iné zdroje príjmov. Odporca si

túto dôkaznú povinnosť nesplnil (ani v podanom odvolaní), hoci nebolo sporné, že odporca určité príjmy
na území O. dosahuje. Odvolací súd má za to, že za daného stavu mohol súd prvej inštancie pri
určení výšky výživného vychádzať i z toho, že príjem odporcu v rozhodnom období bol 20 - násobok
sumy životného minima (t.j. 198,09 EUR x 20 = 3.961,80 EUR mesačne) s poukazom na § 63 ods.
1 zák. o rodine, v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Podľa tvrdenia

navrhovateľky mal odporca v O. dosahovať mesačne príjem vo výške cca 1.800,- eur brutto. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zase uviedol, že z dostupných informácií na
internetových stránkach ponuky zamestnaní v pracovnej pozícii - skladník zistil, že v tejto pozícii sa
ponuka platu pohybuje do 1.200,- eur mesačne. Z toho potom vyvodil, že výživné vo výške 200,-
eur mesačne je primerané zárobkovým možnostiam odporcu a takto určené výživné pokryje aspoň

najzákladnejšie potreby maloletého C..
I odvolací súd je potom názoru, že takto určené výživné je primerané, keď vyššie uvedené zistenie súdu
prvejinštanciejepodporenéiverejnedostupnouinformáciou(zinternetovéhoportáluG..sk),podľaktorej
bola v roku 2016 v O. minimálna mzda v pracovnej pozícii - pracovník v sklade vo výške 1.300,- eur
mesačne brutto. Suma výživného vo výške 200,- eur mesačne tak bude pokrývať odôvodnené výdavky

a potreby maloletého (ktorý je t.č. žiakom X. O. X. Š.), pri zohľadnení zárobkových pomerov odporcu
ako i toho, že matka (navrhovateľka) je k maloletému výživou taktiež povinná. Takto určené mesačné
výživné nemožno považovať za neprimerane vysoké, najmä za stavu, kedy odporca iným spôsobom na
vyživovaciu povinnosť maloletého neprispieva.
10. K otázke zaostalého výživného odvolací súd uvádza, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať

najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa (§ 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine). Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď
zročnévýživnévovýške3.976,62eurpriznalzaobdobieod 29.09.2014(začatiakonania)do25.05.2016
(vyhlásenia rozsudku). Rovnako správne súd prvej inštancie určil výšku zročného výživného, keď v
konaní nebolo preukázané, že by v tomto období odporca (s výnimkou jednorazového príspevku vo

výške 100,- eur) nejakou ďalšou sumou prispieval na výživu maloletého C., a to ani sumou zákonom
stanoveného minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine).
11. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho
napadnutých častiach vecne správny a preto ho odvolací súd v napadnutých častiach potvrdil podľa §
387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.

12. Výroky, ktorým súd prvej inštancie určil odporcu za otca maloletého C., zveril maloletého C. do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
ktorýmrozhodolotrováchprvoinštančnéhokonaniaaktorýmnávrhvozvyškuzamietolnebolinapadnuté
odvolaním a nadobudli právoplatnosť.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1

C.s.p. a s § 2 ods.1 C.m.p.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).