Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/368/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208514
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814208514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkýň 1) Z. O., nar. XX.X.XXXX, M., B. XX
a 2) S. K., T.. X.X.XXXX, R. X, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/258/2014-71
z 8.4.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a a žalovaná nieje povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške
331,50 eur.
Stranám sporu nepriznáva trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, spisová značka: SR02258/14 z 28.7.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania
J. K., nar. XX.XX.XXXX, H. R. XX, uložená povinnosť uhradiť sumu 34,85 € s prísl. a to známy úrok
vo výške 133,75 €, známy úrok z omeškania vo výške 38,90 €, poplatok vo výške 235,28 €, úrok vo
výške 32 % ročne zo sumy 34,85 € od 30.05.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 270,13 € od 30.5.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,00 €, trovy mediačného
konania vo výške 158,17 € a poplatok za upomienky vo výške 32,00 €, trovy za rozhodcovské konanie

vo výške 270,87 €. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku SR02258/14 z 28.7.2014 až do
právoplatného skončenia veci 10C/258/2014, nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
tohto konania a zaviazal žalovaného uhradiť súdny poplatok vo výške 331,50 € na účet: Slovenská
pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica, v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku pripojeným príkazom na úhradu.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že pôvodná žalobkyňa J. K., ktorá zomrela počas konania
14.6.2015 a na jej miesto vstúpili do konania jej právne nástupkyne - dcéry, žalobkyne v 1. a 2. rade,

ktoré boli dedičkami v konaní 3D/167/2015, že podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Ďalej uviedol ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná. Konštatoval, že v konaní sa oboznámil
s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 02258/14 vyplýva, že návrh na rozhodcovské
konanie podal žalovaný proti pôvodnej žalobkyni 16.6.2014, že 11.8.2014 pôvodná žalobkyňa prevzala
rozhodcovský rozsudok, voči ktorému 2.9.2014 podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Ďalej uviedol, či zistil z rozhodcovského rozsudku SR 02258/14 zo 28.7.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť2.9.2014avykonateľnosť5.9.2014(taktojevyznačenénarozsudku),zoZmluvyoúvereč.
XXXXXXXXX uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou 19.12.2011, z Rozhodcovskej zmluvy
z 19.12.2011 uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že podľa čl. 2 Predmet zmluvy
- všetky spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej 19.12.2011 budú riešené pred Stálymrozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, z Prílohy k Zmluve o úvere
č. XXXXXXXXX a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Žalobkyne v 1. a 2. rade v konaní namietali neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý
vydal napadnutý rozsudok a tiež namietali platnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.1
písm. j) a ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z., že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rozpore s § 53 ods.4
písm. r) Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju
robí neplatnou. Citujúc znenie § 73 ods.1,2,3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere a rozhodcovskou
zmluvou, ktoré boli podpísané 19.12.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd
pri posudzovaní nárokov žalobkýň v 1. a 2. rade na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný 28.7.2014 podľa vtedy platnej právnej úpravy na základe zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodol na
základe ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase podpísania
rozhodcovskej zmluvy a vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014. Ďalej citoval znenie

§ 3ods.1,2, § 4 ods.1,2,3 § 40 ods.1,2 § 41 ods.1,2,3, § zák. č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014
o rozhodcovskom konaní a uviedol, že na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel
k záveru, že námietka žalobkýň v 1. a 2. rade ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je
dôvodná, nakoľko pôvodná žalobkyňa uzavrela individuálne dohodnú rozhodcovskú zmluvu pre prípad
riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, kde z obsahu rozhodcovskej zmluvy

jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo § 40 ods.1 písm.
j) zák. 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Predložená zmluva je predtlačený formulár,
bežne používaný žalovanou. Citoval znenie § 52 ods.1, § 53 ods.5 O. z., § 1 ods.2, § 2 písm. a) a

d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalobkyne v 1. a 2. rade v konaní žiadali zrušiť rozhodcovský
rozsudok a tvrdili, že zmluvu pôvodná žalobkyňa uzatvárala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Žalovaná
na druhej strane poukazovala na skutočnosť, že v zmluve o úvere je prehlásenie pôvodnej žalobkyne,

že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zaškrtnuté x pri slove povolania a preto pôvodná
žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie, kde
na jednej strane v písomnej zmluve o úvere je zaškrtnuté prehlásenie pôvodnej žalobkyne v kolónke
povolanie, kde sa nachádza aj podpis pôvodnej žalobkyne a na druhej strane je tvrdenie pôvodnej
žalobkyne, že finančné prostriedky získané z úveru použila na osobnú potrebu a v čase uzavretia

úverovej zmluvy bola starobnou dôchodkyňou a preto nemohla úver vyberať na účely povolania, čo si
len sám žalovaný vyznačil. V konaní nebolo preukázané, že by pôvodná žalobkyňa v čase uzatvorenia
zmluvy bola živnostníkom alebo, že by vykonávala iné povolanie uvedené pod poznámkou 5a) uvedené
v § 2a zák. č. 129/2010 Z.z., a zaškrtnutie kolónky povolania písmenom „x“ súd považuje za nekalú
praktiku žalovanej pri uzatváraní zmlúv o úvere, ktorá sa opakuje vo viacerých zmluvách, čo súd pozná z

vlastnej rozhodovacej činnosti. Vyplýva to zo skutočnosti, že z pripojeného spisu rozhodcovského súdu
pri doručených listinách sa nachádza príloha k zmluve o úvere, kde je pôvodná žalobkyňa označovaná
za „spotrebiteľa“ a sú tam uvedené údaje a označené ako štandardné informácie o „spotrebiteľskom
úvere“. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotná žalovaná vyhotovila prílohu k zmluve o
úvere podľa prílohy 3 zák. č. 129/2010 Z.z. Z toho jednoznačne vyplýva, že Zmluva o úvere z 19.12.2011

je spotrebiteľskou zmluvou a pôvodná žalobkyňa má v nej postavenie dlžníka - spotrebiteľa. Z dôvodu,
že pôvodná žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, nebola dôvodná námietka žalovanej ohľadom
miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie tohto sporu bol príslušný tunajší súd v zmysle § 88
ods.2 posledná veta O. s. p., ktorého znenie citoval. Ďalej citoval znenie § 9 ods.1,2, 3,4,5,6,7,8, § 11
ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že Zmluva o úvere z 19.12.2011, podpísaná

účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi
sa režimom Obchodného zákonníka, zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s § 9 ods.2
písm. i), j), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva zo skutočnosti, že v Zmluve o úvere
z 19.12.2011, ktorú podpísala pôvodná žalobkyňa, nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 9 ods.2 a to: úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota RPMN a zdôraznil, že v zmluve je odkaz
na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy, pričom ani
z týchto všeobecných podmienok nevyplývajú zákonné náležitosti § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. V
zmluve sa neodkazuje aj na prílohu k zmluve o úvere - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere atáto príloha nie je pôvodnou žalobkyňou podpísaná. Súd ju teda nepovažuje za súčasť zmluvy o úvere.
Ak by aj bola podpísaná pôvodnou žalobkyňou, opäť by zmluva o úvere nespĺňala náležitosti § 9 ods.2
zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko ani v štandardnej informácii o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená

RPMN uvedením percentuálneho vyjadrenia a nebol vykonaný rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku
žalovanej, nakoľko v čase podpisu zmluvy spotrebiteľ nevie aká je úroková sadzba úveru, RPMN,
priemernáhodnotaRPMNavýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zuvedeného
vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o úvere pôvodnej žalobkyni ako spotrebiteľovi neboli v zmluve

uvedené náležitosti podľa § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd považoval neuvedenie výšky splátok
istiny, úrokov a poplatkov, úrokovej sadzby úveru, RPMN a priemernej hodnoty RPMN za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ako to má na mysli § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka a navyše poukázal na §
11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 okrem iných aj písm. i), j), k) a
y), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetom rozhodcovského konania

bolo teda vrátenie úveru poskytnutého pôvodnej žalobkyni vo výške 350 €. Keďže nebol dodržaný §
9 ods. 2 písm. i), j), k) a y) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej
právnej úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal pôvodnú žalobkyňu na plnenia, ktoré boli v rozpore so
zákonom a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40

ods.1 písm. j) zák. 244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014. Žalovaná namietala nedodržanie 30
dňovej lehoty na podanie žaloby, čo však nebolo preukázané, nakoľko pôvodná žalobkyňa prevzala
rozhodcovský rozsudok 11.8.2014 a žalobu na súde podala 2.9.2014. V súlade s § 40 ods.2 zák. č.
244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia veci samej
vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského rozsudku. Výrok o trovách konania sa oprel

o § 142 ods.1 O. s. p. a úspešné žalobkyne v 1.a 2.rade si trovy konania neuplatnili a neúspešnej
žalovanej nevzniklo právo na náhradu trov konania. Výrok o povinnosti žalovanej uhradiť súdny poplatok
sa opiera o § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Pôvodná žalobkyňa bola v
konaní oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods.2 písm. za) a preto je povinná uhradiť súdny
poplatok neúspešná žalovaná. Výška súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych

poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je vo výške 331,50 €.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná I. v celom rozsahu, a to z nasledovných
dôvodov: II. uvedených v § 205 ods.2 písm. c), d) a f) O.s.p., nakoľko je toho názoru, že
Okresný súd Rožňava neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Rožňava

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovala znenie § 53 ods.4 písm. r/ OZ. Uviedla,
že pri rozhodcovskom rozsudku „nejde o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok,
ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu." ako aj
vo vzťahu k žalobcom uvedenému rozhodnutiu českého Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/2002,
dovolila si podčiarknuť, že žalobkyňou prezentovaný postoj českého Ústavného súdu je prekonaný

a nanajvýš neaktuálny. Podčiarkla, že Ústavný súd ČR sa vo svojom náleze z 8.3.2011, sp.zn. I.
ÚS 3227/07 posunul od zmluvnej koncepcie rozhodcovského konania „viac smerom k jurisdikčnej
koncepciirozhodcovskéhokonaniaakoknachádzaniuprávasúkromnoprávnymsubjektomanalogickým
a ekvivalentným k súdnemu konaniu a v súlade s platným právom." (Bélohlávek, A.: Ústavní soud České
republiky opustil striktní smluvní výklad koncepce rozhodčího řízení. Bulletin advokacie, 2011, č. 12,

s. 40 a nasl.) a citovala z rozhodnutia ÚS ČR. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá
medzi žalobcom a ňou je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory s
ňou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že takýto právny názor vyslovil v Uznesení z

30.5.2011, sp. zn. 14NcC/l0/2011 aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde) nebude dotknutá § 53 ods.4 písm. r/ O. z. (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca má teda kedykoľvek

právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac
treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia,
nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje
alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu.Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka
naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) ods.1 Prílohy tejto
smernicejezakázanéibadojednanie,abyspotrebiteľriešilsporynepodliehajúceprávnymustanoveniam

výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho
právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných
jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a
teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právni
rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o

rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v danom
prípade vôbec existuje, čo žalovaný popiera) vyplýva jednoznačne z § 4 ods.2 písm. r) pôvodného zák. o
spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného
§ 9 ods.2 písm. v) zák. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

(zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne
riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej
smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť
primeranýaúčinnýpostupnaurovnaniespotrebiteľskýchsporov,ktorésadotýkajúzmluvyoúvere.Tento
záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre: Raban, R: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori?

Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokácie, 2010, č. 6,
s. 18. Zdôraznila, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k
právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské
konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri
aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z

odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch
vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci z 2.3.2011, sp. zn. 12
Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci

Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje
povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z
toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe
odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho
súdu Českej republiky z 30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu

v Hradci Králové z 1.3.2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz . Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR z 29.6.2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo
popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka
bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje
rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju

nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením z 28.4.2010, sp.
zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30.3.2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s
právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené
bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme

www.beck-online.cz . Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.:
Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery
a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Medzi žalobkyňou a ňou bola v

predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene
od samotnej Zmluvy o úvere. Citovala znenie §17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Má za
to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 17 zák. č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní a teda
k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku Rozhodcovského súdu.
Stály rozhodcovský súd žalobcovi (predtým žalovanému) riadne doručil všetky písomnosti - Oznámenie

o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú odpoveď- spolu s Výzvou na
vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania riadne, ku ktorým mal žalobca možnosť sa
vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského
konania nieje zásadné, a vzdialenosť od miesta konania nieje dôležitá. Podľa Zákona o spotrebiteľskýchúveroch (zák. č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov a v znení platnom v čase uzavretia Zmlúv
o úvere) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobkyňa s ňou 19.12.2011 uzatvorili

dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, kde žalobca vlastnoručne vypísal, že finančné prostriedky
použije na úhradu nákladov spojených s nákupom výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. Ak
by toto tvrdenie nebolo pravdivé, žalobca by k nemu svoj vlastnoručný podpis nepripojil. III. Vzhľadom
na uvedené navrhla, aby odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm. h) O. z. v platnom znení Rozsudok
Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/258/2014, z 8.4.2016, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Zároveň žiadala úhradu trov konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
4.Žalobkyne sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili nasledovne: V plnom rozsahu sa stotožňujú s právnym
názorom prvostupňového súdu, ku ktorému dospel na základe zistenia úplného a správneho skutkového
stavu,čímdospelksprávnemuprávnemunázoru,keďzrušilrozhodcovskýrozsudok,ktorýjepredmetom
tohto sporového konania. Argumenty žalovanej v danom spore neobstoja, nemožno na ne prihliadať. Z
tohto dôvodu žiadajú odvolací súd, aby rozsudok 1. stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal právo na
náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Zmenil aj výrok o povinnosti žalovanej
zaplatiť súdny poplatok tak, že táto nie je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 €.

8.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za

právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou
doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.
9.Žalovaná v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie,

ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
10.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),

príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
11.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP, preto uplatnený odvolací dôvod
nie je daný.

12.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

13.Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu. Uplatnený odvolací dôvod je daný.
14.Podľa § 16 ods.1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase
vydania rozhodnutia (ďalej len zák. č. 244/2002 Z. z.), ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve

alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v
určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou
zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby
predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,
c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi, d) ak spor

rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.
15.Podľa § 16 ods.2 zák. č. 244/2002 Z. z. zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú
účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie
rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.
16.Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
17.Podľa § 40 ods.1 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods.3), b)

rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol

takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola
na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého
vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej vinynemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol
rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý

bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.
18.Podľa § 41 ods.1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
19.Podľa § 73 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len SRK), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom

konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované.
20.Podľa § 73 ods.2 o SRK na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie §
46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
21.Podľa § 73 ods.3 o SRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi

účinnými v čase jej uzavretia.
22.Podľa § 73 ods.6 o SRK rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľatohtozákonaaktoréneskončilopred1.1.2015,satýmtodňomprerušuje.Vrozhodcovskomkonaní
môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do

31.12.2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu,
pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály
rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15.6.2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania
zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods.11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie
je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie,

postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú
zachované.
23.Podľa § 73 ods.8 o SRK ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie
je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa ods.5, bude spor rozhodovať
stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne

aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve
spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto
zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o
tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy
stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský

súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa
podľa § 34 ods.8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.
Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky

založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského
konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
24.Podľa § 47 ods.1 o SRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

25.Podľa § 47 ods.2 o SRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v
odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
26.Podľa § 47 ods.3 o SRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský

súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisynaochranuprávspotrebiteľa,aakkonaniepokračujepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľa
odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnostizmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.
27.Podľa § 243d ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Prechodné

ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, (zák. č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov) vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
28.Odvolací súd poukazuje na to, že od 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73
ods.1,3 (prechodné ustanovenia), ktorý stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých

predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015, a že právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované. Odvolací súd poukazuje na § 16
ods.1,2 zák. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého rozhodcovské konanie začalo doručenou žalobou 4.1.2012
a skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku 3C/936/2012 z 19.1.2012, ktorý podľa tvrdenia žalobcu
prevzal 27.6.2013 a nadobudol právoplatnosť (§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z.). Podanie tejto žaloby nemá

vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť (resp. jeho vykonateľnosť môže byť odložená na návrh).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca proti rozhodcovskému rozsudku nepodal odpor, rozhodcovské
konanie bolo nadobudnutím právoplatnosti rozhodcovského rozsudku skončené. Právna predchodkyňa
žalobkýň proti rozhodcovskému rozsudku v zákonnej lehote podala žalobu na súd (3.7.2013) a žiadala
zrušenie tohto rozsudku v zmysle § 41 ods.2 zák. č. 244/2002 Z. z.. Od 1.1.2015 bol prijatý zák.

č. 335/2014 Z.z. o SRK, pričom gramatickým výkladom § 73 ods.1,3 je zrejmé, že podľa tohto
zákona sa postupuje len v rozhodcovských konaniach začatých pred jeho účinnosťou (1.1.2015) nie
už skončených. Tvrdenie žalobkýň, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do
31.12.2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa prvého špeciálneho
zákona č. 335/2014 Z.z. je v prejednávanej veci nedôvodné, lebo nimi tvrdená skutočnosť nevyplýva

z cit. ust.. Žalobkyne si neuvedomili, že vedené konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
rozhodcovským konaním a vzťahujú sa na neho len ust. týkajúce sa jeho zrušenia (§ 45-47 SRK). Na
tomto mieste je potrebné poukázať na § 243d ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, ktorý rieši práve tie rozhodcovské rozsudky, ktoré sa stali exekučným titulom pred
1.1.2015, pričom rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať,

keďže do 3 mesiacov nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Zo zákona sa na tento rozsudok
hľadí ako na neexistujúci. Ak by aj žalovaná sa domáhala svojej pohľadávky v novom rozhodcovskom
konaní toto by sa už riadilo zák. č. 335/2014 Z.z. o SRK a v prípade súdneho konania by bolo podrobené
prieskumu podľa príslušných ust. O. z. a CSP.
28.Rovnako nie menej významná je skutočnosť, že v prípade, ak by došlo k zrušeniu tohto

rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 47 ods.1 o SRK z dôvodu podľa § 40 písm. c), pokračoval by
súd v konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe.
29.Keďže žalobkyne neboli úspešné v spore, nevzniká žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok v
zmysle § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
30.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
31.Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
32.Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v objektívnej situácii, ktorá nastala novou legislatívnou
úpravou, preto odvolací súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žalobca

nebol v odvolacom konaní úspešný takže mu nevzniklo právo na ich náhradu.
33.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.