Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Reištetter

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206773
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206773.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

M. M. J. J.. S.. Z.., so sídlom U.Á. XXX, P., IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887
481, proti odporcovi H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, T. T., v konaní zastúpenom JUDr. Martou
Ivaničovou, advokátom, so sídlom Dolná 62, Banská Bystrica, o zaplatenie 521,06 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 400,13 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 405,13 Eur od 22. 03. 2014 do 29. 09. 2015 a zo sumy 385,13 Eur od

30. 09. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,61 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 46,35 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Henricha Schindlera, advokáta,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 04. 2015 domáhal zaplatenia sumy 521,06 Eur s

príslušenstvom.Vnávrhuuviedol,žedňa22.01.2014uzavrelsodporcomRámcovúzmluvuoposkytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová
zmluva“) a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe
ktorých navrhovateľov poskytol odporcovi úver vo výške 350,00 Eur. Predpokladom uzavretia zmluvy a
rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa
za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený
požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným účtom. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli účinnosť dňom

vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami. V prípade navrhovateľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal
navrhovateľovi vrátiť čiastku vo výške 456,06 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových
nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 Eur. Odporca nevrátil
navrhovateľovi dlžnú sumu riadne a včas. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu

jeho záväzku, v dôsledku čoho si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v
celkovej výške 65,00 Eur. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 521,06 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 456,06 Eur odo dňa 22. 03. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 21. 05. 2015 uviedol, že odporcovi poskytol sumu vo výške
350,00 Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

pri finančných službách na diaľku tým, že odporca sa ako spotrebiteľ registroval u navrhovateľa.
Suma 106,06 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom táto suma predstavuje 30,30
% poskytnutej čiastky a nejedná sa o úroku z omeškania alebo jednorazovú odplatu. Výška ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve neodzrkadľuje reálnu hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov.

Odporca sa zaviazal splatiť navrhovateľovi dlh v lehote nepresahujúcej tri mesiace od pripísania
prostriedkov na jeho účet. Suma 65,00 Eur predstavuje personálne náklady, náklady na prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS a e - mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady
vynaložené navrhovateľom. Odporcovi boli zaslané štyri upomienky s poplatkom vo výške 15,00
Eur, 10,00 Eur, 10,00 Eur a 30,00 Eur. Vzhľadom na uvedené považuje navrhovateľ svoj nárok za
odôvodnený v celom rozsahu.

Odporca nesúhlasil s návrhom v celom rozsahu. Nespochybnil, že dňa 22. 01. 2014 uzavrel s
navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol bezúčelový, bezúročný úver vo výške
350,00 Eur. Navrhovateľovi sa zaviazal vrátiť sumu vo výške 456,06 Eur, čo tvorí súčet poskytnutého
úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 Eur,

ktoré predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Požičanú sumu nevrátil do jedného mesiaca od
poskytnutia finančných prostriedkov, pretože nemal finančné prostriedky a bol nezamestnaný. Dňa 29.
09. 2015 zaplatil navrhovateľovi čiastku vo výške 20,00 Eur. Zvyšok dlžnej sumy je schopný a ochotný
splácať v mesačných splátkach po 20,00 Eur mesačne. Navrhovateľ uvádza, že poskytol odporcovi
úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), avšak tento zákon sa na úver, ktorého splatnosť je kratšia ako tri mesiace, nevzťahuje.
Preto zákon o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať na túto zmluvu. Rovnako nie je možné
aplikovať ani Obchodný zákonník, pretože a nejedná o zmluvu o úvere, ale o zmluvu o pôžičke, ktorú
upravuje Občiansky zákonník. Rozdielom medzi týmito zmluvnými typmi však je záväzok dlžníka zaplatiť

z prijatých peňažných prostriedkov úroky. V predmetnej veci však bolo medzi účastníkmi konania
dohodnuté, že navrhovateľ mu poskytuje finančné prostriedky bezúročne. Navrhovateľ uviedol, že
celkové náklady predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur, pričom ak by súd
akceptoval, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
jeho dojednanie treba považovať za neplatné. Percentuálne predstavuje poplatok vo výške 106,06 Eur

pri úvere vo výške 350,00 Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu vo výške 30,30 % z poskytnutej
sumy, čo je 363,60 % ročne. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v zmluve (2 156,5 %)
predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden rok. Je zrejmé, že tieto údaje sú
v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe
uvedeného navrhol odporca, aby súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 106,06 Eur zamietol.

Čo sa týka nákladov vo výške 65,00 Eur, tieto mali navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s vyzývaním na
zaplatenie dlžnej sumy. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, aké skutočné náklady mu
v skutočnosti vznikli, pričom sa jedná o dojednanie výlučne v prospech navrhovateľa a odporca nemal
toto dojednanie možnosť ovplyvniť. Zmluvné dojednanie o poplatkoch je v rozpore s dobrými mravmi a
zároveň je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto aj v tejto časti odporca navrhol, aby súd návrh

navrhovateľa zamietol.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, a
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, prednesom

právneho zástupcu odporcu a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca odporcu zotrval na písomnom podaní a navrhol, aby súd zamietol návrh v časti odplaty
vo výške 106,06 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 65,00 Eur z dôvodu, že boli dohodnuté v
rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súdu predložil potvrdenie o uhradení sumy vo výške 20,00 Eur v

prospech účtu navrhovateľa dňa 29. 09. 2015.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca si na webovom sídle U.:/..M.-M..L. vytvoril profil
užívateľa, na základe čoho potom navrhovateľ uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu a zmluvu. Nazákladezmluvynavrhovateľposkytolodporcoviúvervovýške350,00Eur.Podľazmluvymalnavrhovateľ
poskytnúť odporcovi úver v požadovanej výške najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzavretí zmluvy.
Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu vo výške 456,06 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu

určitú so splatnosťou úveru dňa 21. 03. 2014. V zmluve bola uvedená aj ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 2 156,5 %. Ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. o), p), t), u), w) a x) zákona o
spotrebiteľských úveroch boli uvedené v rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola zmluva.
V rámcovej zmluve bolo dohodnuté, že úver je bezúročný, ale v prípade omeškania budú klientovi
účtované aj náklady spojené s vymáhaním poskytnutého úveru, a to vo výške 15,00 Eur, 10, 00 Eur,

10,00 Eur a 30,00 Eur (čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy).

Dňa18.02.2014poskytolnavrhovateľodporcovisumuvovýške350,00Eur,očomnavrhovateľpredložil
výpis z účtu, a do dňa podania návrhu odporca navrhovateľovi nič nezaplatil.

Dňa 29. 09. 2015 zaplatil odporca v prospech účtu navrhovateľa sumu vo výške 20,00 Eur, čo bolo

zistené z potvrdenia o vklade v Q. T., I.. J..

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pravidelne zverejňuje súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (č. l. 75 spisu). Za prvý štvrťrok 2014 bol vážený
priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov

vo výške 17,99 %.

Predmetom konania bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18. 02. 2014, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku“). Účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ
poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných
splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa)
je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov

ide o vzťah občianskoprávny.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno odspotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Podľa § 1a ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa
zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a

súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto

zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického
kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä
elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ môže použiť

na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu
komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ
výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací
systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.V konaní bolo nesporné, že účastníci dňa 18. 02. 2014 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka) o poskytnutí úveru vo výške 350,00 Eur s poplatkom za poskytnutie

úveru vo výške 106,06 Eur so splatnosťou úveru dňa 21. 03. 2014, teda v lehote splatnosti kratšej
ako tri mesiace od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku. Ďalej nebolo sporné ani to, že odporca skutočne čerpal úver vo výške
350,00 Eur a odporca ani nespochybnil, že by poskytnuté finančné prostriedky vrátil navrhovateľovi.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 29. 09. 2015 zaplatil odporca navrhovateľovi
sumuvovýške20,00Eur,čímsadlžnáistinaznížilaapredstavujesumuvovýške330,00Eur.Vtejtočasti
považuje súd návrh za dôvodný a nesporný, pretože poskytnutie finančných prostriedkov nespochybnil
ani odporca.

Odporca namietal výšku odplaty v sume 106,06 Eur za poskytnutie finančných prostriedkov ako aj výšku

poplatkov v sume 65,00 Eur. Navrhovateľ v zmluve uviedol, že celkové náklady predstavujú poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur, avšak nie je konkretizované, aké reálne náklady navrhovateľovi
vznikli. Pokiaľ by v tejto sume boli zahrnuté aj úroky (čo nie je možné zistiť), tak zmluva mala obsahovať
aj výšku úrokovej sadzby, aj keď je uvedené, že sa úver poskytuje ako bezúročný, a v tom prípade by
nebola splnená zákonom stanovená podstatná náležitosť a úver by sa považoval za bezúročný a bez

poplatkov. V prípade, že by súd akceptoval, že ide iba o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška
v sume 106,06 Eur by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Percentuálne predstavuje tento poplatok vo výške 106,06 Eur pri
úvere vo výške 350,00 Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu za poskytnutie úveru vo výške 30,30
% z poskytnutej sumy, čo ročne predstavuje 363,60 %. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov

uvedený v zmluve (2 156,50 %) predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden
rok. Je zrejmé, že tieto údaje sú v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore
s dobrými mravmi. Občiansky zákonník však predpokladá aj zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru
spotrebiteľovi. Súd preto mohol priznať navrhovateľovi odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov
len v takej výške, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s

ustanovením § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka najviac do výšky dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, čo by podľa zverejnených údajov ministerstva
financií predstavovalo výšku 35,98 %, teda ešte vyššiu odplatu, ako bola dohodnutá. Priznanie takejto
odplaty by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o nepomer práv medzi navrhovateľom a

odporcom v neprospech odporcu. Podľa názoru súdu však navrhovateľovi patrí odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov, pretože je to jeho predmetom podnikania, čoho cieľom je dosahovanie zisku.
Poskytovanie finančných prostriedkov bez odplaty (za predpokladu, že zmluva je platná a nie je
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných zákonov) by v tomto prípade pre
navrhovateľa nemalo význam. Súd preto analogicky (podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) priznal
navrhovateľovi odplatu zodpovedajúcu trojnásobku úrokov z omeškania, t. j. 3 x 5,25 % = 15,75 %, čo
už súd považuje za primerané. Odmena navrhovateľa za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
350,00 Eur na dobu jedného mesiaca potom predstavuje sumu vo výške 55,13 Eur (15,75 % x 350,00
Eur).

Nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov si navrhovateľ uplatnil podľa článku IV. bod 5.
Rámcovej zmluvy, podľa ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 Eur, druhej a tretej upomienky
vo výške 10,00 Eur a štvrtej upomienky vrátane prípravy prípadu na predanie externej inkasnej

spoločnosti vo výške 30,00 Eur. Súd má však za zo, že navrhovateľ preukázal náklady len v určitej
časti. Odporcovi zaslal celkom štyri upomienky, čím mu však nemohli vzniknúť náklady vo výške 65,00
Eur (t. j. vyhotovenie štyroch listov a uhradenie poštovného). Súd priznal navrhovateľovi len sumu
vo výške 15,00 Eur, ktorá podľa názoru súdu odráža skutočne vynaložené náklady za vyhotovenie
všetkých upomienok a poštovného. Súd prihliadol na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi

je platná a odporca túto skutočnosť nenamietal, pričom podpisom zmluvy prijal aj všeobecné podmienky
(Rámcová zmluva), kde bolo všetky poplatky jasne a zrozumiteľne dohodnuté. Možno pripustiť, že
odporca podmienky zmluvy nemohol ovplyvniť, avšak podľa názoru súdu nespôsobujú až takú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu, že by boli neplatné aneprijateľnévcelomrozsahu.Jetotižnepochybné,žeodporcovibolizaslanéadoručenéštyriupomienky
a napriek tomu až po začatí konania začal odporca plniť svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ
však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikli poplatky za zasielanie SMS správ či telefonické

hovory.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 330,00 Eur, odplatu za poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 55,13 Eur a poplatky za upomienky vo výške 15,00 Eur, teda celkom
sumu vo výške 400,13. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Čo sa týka úrokov z omeškania, v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ich súd navrhovateľovi priznal vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 405,13 Eur (t. j. istina vo výške 350,00 Eur + odplata vo výške 55,13 Eur)
od 22. 03. 2014 do 29. 09. 2015 a zo sumy 385,13 Eur (t. j. istina vo výške 320,00 Eur + odplata vo
výške 55,13 Eur; vzhľadom na úhradu vo výške 20,00 Eur) od 30. 09. 2015 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 76,79 % (t. j. súd mu priznal sumu 400,13 Eur
z uplatnenej sumy vo výške 521,06 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 23,21 %. Miera
úspechu navrhovateľa predstavuje 53,58 %. Z uvedenej miery možno priznať navrhovateľovi náhradu
trov konania. Navrhovateľ si uplatnil a vyčíslil trovy konania vo výške 31,00 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 86,50 Eur (2 x 34,86 Eur + 2 x režijný paušál á 8,39 Eur + 20 %DPH). Podľa miery

úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 16,61 Eur (t. j. 53,58 % x 31,00 Eur) a
trovy právneho zastúpenia vo výške 46,35 Eur (t. j. 23,64 % x 86,50 Eur).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vo veci samej a o trovách konania je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 07. 10. 2015

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.