Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203773
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714203773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcov 1/ K. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Y., 2/ N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXX/XX, XXX
XX Y., obaja zastúpení advokátom Mgr. Iankom Troiakom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských
hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., právne
zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Viglaským, Advokátska kancelária so sídlom Mlynská 54, 974
09 Banská Bystrica, o určenie, že finančné prostriedky v sume 16 719,11 € patria do dedičstva o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/38/2014-230 zo dňa 14. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov o určenie, že finančné prostriedky v sume 16 719,11
€ patria do dedičstva po poručiteľovi D. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O. XX, ktorý zomrel
dňa XX. XX. XXXX. Súčasne rozhodol o povinnosti žalobcov nahradiť žalovanej trovy konania v sume
3 099,90 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia podali na súde prvej inštancie

určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom preukazovali
právny záujem na takejto žalobe v odstránení spornosti vzťahu medzi účastníkmi dedičského konania
po nebohom D. B. a takouto žalobou by dosiahli pre seba, ak by bola úspešná, priaznivejšie postavenie
v dedičskom konaní. Okresný súd pripustil procesnú opodstatnenosť žaloby a zaoberal sa žalobou
po skutkovej stránke. Dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Žalobcovia
žiadali určiť, že finančné prostriedky v sume 16 719,11 € patria do dedičstva po ich starom otcovi D. B.,
zomrelom dňa XX. XX. XXXX. Pri prejednaní dedičstva po ich starom otcovi bol do dedičstva radený

vklad na vkladnej knižke SPOROknižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX vedenej u Slovenskej sporiteľni,
a.s.vovýške16,65€(ďalejlen„vkladnáknižka“).Poslednývýberztejtovkladnejknižkyboluskutočnený
dňa 13. 10. 2008 v sume 16 719,11 € (503 680,- Sk) a to žalovanou. Z ústneho vyjadrenia nebohého
starého otca za života mali vedomosť o financiách, ktoré po jeho smrti mali byť rozdelené. Žalovaná
riadnym spôsobom nezdôvodnila, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, ktoré vybrala z vkladnej knižky
nebohého ešte za jeho života, pričom skutkové vyjadrenia žalovanej sa rôznili. Nebolo sporné, že
žalovaná po smrti svojej matky Z. B., rod. M. a manželky nebohého D. B. zabezpečovala starostlivosť

o otca sama. Poskytovala mu nielen starostlivosť, ale aj opateru, nakoľko žili v blízkosti na spoločnom
dvore Žalobcovia sa vyjadrovali k stretávaniam sa s nebohým starým otcom s tým, že žalobkyňa 1/
pravidelne starého otca nenavštevovala. Podľa jej vyjadrenia to bolo z pracovných dôvodov, keď na
prelome rokov 2007 - 2008 osem mesiacov pracovala v zahraničí. Naposledy sa stretli v novembri 2010na hroboch. Žalobca 2/ navštevoval starého otca pri príležitosti sviatkov, víkendov s tým, že pred smrťou
sa s ním stretol v októbri 2011. Za týchto okolností bolo pochopiteľné zo strany D. M., že sa po smrti
svojej manželky, s ktorou žil v dlhoročnom manželstve, upäl na svoju dcéru - žalovanú a s dôverou sa na

ňu obracal vo všetkých záležitostiach a to i finančných. Prejavilo sa to aj tým, že po smrti manželky založil
spornú vkladnú knižku dňa 28. 07. 2007 s vkladom 10 400,47 €. Dispozičné právo zriadil k tejto vkladnej
knižke žalovanej; v tom čase syn nebohého N. B. a otec žalobcov ešte žil, avšak dispozičné právo k
vkladnej knižke mu nezriadil. Rovnako bolo preukázané, že v ten istý deň, keď založil vkladnú knižku boli
uskutočnené dva hotovostné výbery po 4 149,24 € (125 000,- Sk) a následne bol vykonaný hotovostný

výber z vkladnej knižky až 13. 10. 2008 v sume 16 719,11 €. Tento výber uskutočnila žalovaná. Peniaze
z vkladnej knižky nebohého boli vybraté žalovanou takmer tri roky pred jeho smrťou. Podľa výpovedí
strán sporu mal nebohý všetky finančné záležitosti riadiť sám a v tomto ohľade bol samostatný až do
svojej smrti. Po rozumovej stránke bol orientovaný, vedel čo koná a aká je jeho vôľa. Za týchto okolností
konštatoval súd prvej inštancie ako málo pravdepodobné, že by sa nebohý od 13. 10. 2008 až do svojej
smrti dňa 02. 11. 2011 nezaujímal o svoje peniaze na spornej vkladnej knižke. Rovnako konštatoval,

že nebolo sporné vlastníctvo finančných prostriedkov na tejto vkladnej knižke. Spôsob života, ktorý
nebohý podľa popisu strán viedol, keď išlo o pracovitého človeka, ktorý celý život aj s manželkou šetril
svedčil o tom, že tento si vedel svoje finančné záležitosti obstarať sám a sám si ich aj riadil. Do svojej
smrti nemal oslabené rozumové schopnosti, vôľu, mal dobré právne vedomie, mal prehľad o tom, aký
stav je na jeho vkladnej knižke. Podľa názoru súdu tak musel vedieť o výbere žalovanej čiastky. Je

nepravdepodobné,žebysatentoofinančnéprostriedkynavkladnejknižkeaždosvojejsmrtinezaujímal.
Žalobcovia v posledných rokoch života sa so starým otcom nebohým D. B. stretávali iba príležitostne,
ale žalovaná s ním žila v tesnej blízkosti. Žalobca 2/ potvrdil, že sa starý otec pred nimi o svojich
finančných záležitostiach nezmieňoval. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že práve žalobcovia žiadali v
dedičskom konaní zistiť transakcie na spornej vkladnej knižke 10 rokov spätne od smrti starého otca.

Je pravdou, že vyjadrenia žalovanej ohľadom finančných prostriedkov z vkladnej knižky nebohého boli
rôzne tak v dedičskom konaní, ako aj v trestnom. Súd prvej inštancie poukázal na tieto vyjadrenia s
tým, že vychádzal z tvrdení ohľadom vôle nebohého na čerpanie finančných prostriedkov žalovanou. Za
týmto účelom žalovaná navrhla vypočuť svedkyne, ktoré vypovedali tak, že finančné prostriedky každej
vo výške 8 298,48 € (250 000,- Sk) im boli zo strany starého otca vyplatené. O tomto dare nebol žiaden

záznam a pri tomto dare okrem darcu a obdarovanej nebol nik. Obe svedkyne okolnosti darovania opísali
zhodne. V ich výpovediach neboli žiadne rozpory. Súd mal za to, že logicky zdôvodnili aj motív daru,
keď nebohý D. B. mal k obom vnučkám emotívny vzťah a bolo to aj opačne. Svedkyne zdôvodnili aj
tú skutočnosť, prečo nikomu z rodiny nepovedali o tomto darovaní a to ani matke - žalovanej až do
súdneho konania. Bolo to na prianie nebohého starého otca pre „pokoj v rodine“. Rovnako bola vypočutá

aj tretia dcéra žalovanej a sestra dvoch obdarovaných vnučiek, ktorá objasnila, prečo starý otec jej ako
tretej vnučke neposkytol finančné prostriedky. Všetky tri svedkyne boli poučené o význame svedeckej
výpovede,oichprávachapovinnostiach,akoajotrestnýchnásledkochkrivejvýpovede.Potomsúdprvej
inštancie nemal dôvod vyhodnotiť výpovede svedkýň za nevieryhodné, tak ako to žiadali žalobcovia,
keď navyše vo svedeckých výpovediach nezistil žiaden rozpor.

1.2 K námietkám žalobcov súd prvej inštancie uviedol, že vyšetrovacie konanie, ktoré bolo začaté
trestným stíhaním OR PZ Zvolen Obvodné oddelenie PZ Krupina bolo zastavené, lebo posudzovaný
skutok nebol trestným činom. K „zošitku darov“ súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná predložila tak do
dedičského konania, ako aj do súdneho konania dve listiny, na ktorých je na jednom liste zaznamenaná
pôžička od starých rodičov pre vnuka N. B. v sume 1 659,70 € a na druhej sú uvádzané rôzne sumy

bez ďalšej výpovednej hodnoty (nie je zrejmé, čoho sa týkajú, za akým účelom, kto záznam vyhotovil,
v akom čase, pre koho mali byť poskytnuté). Navyše súd vychádzal zo svedeckých výpovedí s tým, že
obe svedkyne potvrdili, že si nebohý starý otec prial pre „pokoj v rodine“, aby dar zostal v tajnosti. Potom
nemusel byť v tejto listine zaznamenaný. Ďalší namietaný postup v prípade darovania nehnuteľnosti
svedčí o dobrom právnom vedomí nebohého starého otca žalobcov, keď ohľadom týchto darov spísal

listiny. K ďalším námietkám žalobcov týkajúcich sa spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
žalovanou vzhľadom na investície do nehnuteľností a motorového vozidla súd prvej inštancie poukázal
na to, že z ničoho nevyplýva, že by žalovaná nemohla disponovať uvedenou finančnou čiastkou, keďže
s manželom celý život pracovali a krátko pred tým dostala výplatu z dedičstva po svojej nebohej matke,
čo v konaní sporné nebolo, nakoľko rovnakú sumu obdržal aj ich otec. Ani vklad žalovanej na jej vkladnej

knižke vedenej u Slovenskej sporiteľni založenej 25. 02. 2000 ku dňu 25. 10. 2008 nevylučuje, aby
hotovosť, ktorú žalovaná poskytla svoju nebohému otcovi na účel daru vnučkám, nemala v tomto období
v hotovosti. Nakoľko mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že D. T. čiastku 16 596,96 € daroval
dvom vnučkám v októbri 2008, pričom túto hotovosť doma nemal, lebo to nebolo jeho zvykom, čo vkonečnom dôsledku tvrdili aj samotní žalobcovia, súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Nebolo
zistené, že by žalovaná finančné prostriedky z vkladnej knižky vybrala bez súhlasu nebohého s cieľom
obohatiť sa bez jeho vedomia a na jeho úkor bez právneho dôvodu.

1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 O. s. p.. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá žiadala priznať trovy konania
a tieto v zákonnej lehote vyčíslila. Žiadala priznať trovy právneho zastúpenia, pričom súd rozhodol a
priznal náhradu účelne vynaložených trov v konaní, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume
3 099,90 €.

2. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia dňa 09. 07. 2015 voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie odvolanie, v ktorom namietali nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav veci, ktorý má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/
O. s. p.). Rozsudok okresného súdu je podľa žalobcov nepresvedčivý, dostatočne neodôvodnený a
nepreskúmateľný, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalovanej, ako aj

všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo. Súd neodôvodnil, prečo rozhodol na základe
svedeckých výpovedí a neprihliadol na listinné dôkazy doložené žalobcami, resp. ďalšie skutočnosti,
ktoré počas konania boli preukázané. V prvom rade žalobcovia poukazovali na rôzne interpretácie zo
strany žalovanej ohľadom vkladnej knižky. Žalovaná odmietala vkladnú knižku ukázať od smrti starého
otca až do dedičského konania. Následne uvádzala rôzne odporujúce si tvrdenia. Súd zamietol návrh na

vykonanie dôkazu a to dopytu na príslušný peňažný ústav ohľadom zisťovania sťažností na porušenie
bankového tajomstva. Žalobcovia na základe takéhoto správania sa žalovanej nadobudli dojem, že
nebohý starý otec D. B. nevedel, že peniaze boli prevedené na iný účet. Im mal tvrdiť, že peniaze,
ktoré nasporil, budú medzi dedičov rozdelené. Navyše od roku 2008 mal dostatočný časový priestor,
aby ich ako svojich dedičov informoval o tom, že peniaze daroval. Rovnako popreli, že by starého

otca nenavštevovali. Žalobkyňa 1/ navštevovala starého otca pravidelne, naposledy v novembri 2010.
Žalobca 2/ ho taktiež navštevoval vždy počas sviatkov, naposledy v nemocnici v októbri 2011. Mali k
nemu dobrý vzťah a mali ho radi. Rovnako zdôraznili, že pri zhodnotení dôkazov súd prvej inštancie
nebral do úvahy fakt, že ich otec a syn nebohého, N. B., mal s otcom rovnako dobrý a blízky vzťah a
pravidelne ho navštevoval až do svojej náhlej smrti v septembri 2009. V odvolaní žalobcovia spochybnili

hodnovernosť a bezúhonnosť vypočúvaných svedkýň W. I. a N. D. (ktorú navrhli v konaní vypočuť práve
žalobcovia) s tým, že nebohý starý otec nesúhlasil so sobášom jednej z vnučiek a druhá z vnučiek
sa rozviedla, čo sa tiež priečilo životným zásadám nebohého. Z pohľadu starých rodičov svedkyne
neviedli usporiadaný život, o čom majú vedomosť z rozhovorov so starými rodičmi. Samotné zriadenie
dispozičného práva ku vkladnej knižke pre žalovanú podľa odvolateľov nemožno považovať za takú

skutočnosť, ktorá by potvrdzovala upätosť nebohého len na jeho dcéru. Len sa tým potvrdilo, že mal k
žalovanej ako dcére dôveru a udelil jej dispozičné právo ku vkladu na vkladnej knižke. Takýto postup
zvolil zrejme preto, že žalovaná bola bližšie fyzicky k rodičom, než ich otec, t. j. syn nebohého. Navyše
dôveru k tete - žalovanej mali aj oni. V odvolaní zdôraznili, že správne súd prvej inštancie konštatoval
v rozhodnutí, že nebohý starý otec bol po rozumovej stránke orientovaný a finančné záležitosti si riadil

sám až do svojej smrti, pričom vedel, čo koná a aká je jeho vôľa. O tomto mal svedčiť aj fakt, že
si viedol „zošit darov“. Časť z tohto zošitku predložila žalovaná v dedičskom konaní. Napriek tomu,
že jej bola súdom uložená povinnosť predložiť ho do spisu, nikdy sa tak nestalo. Poukazovali aj na
nelogické držanie „neživej“ vkladnej knižky poručiteľom len s udržiavacím poplatkom. Zdôraznili, že sa
súd nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej uvádzanými v rámci dedičského konania a trestného konania

ohľadom výberu finančných prostriedkov z vkladnej knižky nebohého dňa 13. 10. 2008. Mali za to,
že je rozpor vo vyjadreniach ohľadom darovania finančných prostriedkov žalovanej, pretože nedošlo k
darovaniu a darovacia zmluva nebola urobená ani písomne. Žalovaná nedoložila potvrdenie o tom, že
by poskytla nebohému otcovi pôžičku. Mali za to, že boli aj rozpory vo výpovediach samotných svedkýň;
neexistuje písomný dôkaz o prijatí daru týmito svedkyňami ani dôkaz, ako naložili s prijatým darom.

Svedkyne vypovedali stroho a stručne. Ich výpovede považovali za účelovo vykonštruované počas
prebiehajúceho súdneho konania pod tlakom novoobjavených skutočností. Mali za to, že tieto svedkyne
klamali v snahe pomôcť svojej matke. Domnievali sa, že v ich výpovediach je časový rozpor. Keďže
súd založil svoje rozhodnutie na výpovediach svedkýň, tieto mali predložiť dôkaz o tom, že dar dostali.
Súd sa však týmito skutočnosťami nezaoberal. Spochybňovali hodnovernosť vypočúvaných svedkýň,

keďže žalovaná, ktorá je ich matkou pred ich výpoveďami na súde previedla svoje majetky na dcéry.
Zdôraznili, že súd ani neskúmal, akým spôsobom nadobudla žalovaná finančné prostriedky, ktoré mala
poskytnúť nebohému za účelom ich ďalšieho darovania. Mali za to, že vzhľadom na pohyb na účtoch
žalovanej a vkladnej knižke bolo veľmi nepravdepodobné, aby mala doma finančnú hotovosť, jedine akby sa jednalo o príjmy z nelegálnej činnosti. Žalovaná od začatia dedičského konania až po súčasnosť
uvádza rozporné a zavádzajúce tvrdenia, čím žalobcovia nadobudli pocit, že sa ich snažila podviesť. V
závere odvolania žiadali v prípade potvrdenia rozhodnutia, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd

zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Až v samotnom súdnom konaní sa totiž preukázali nové skutočnosti, ktoré by sa žalobcovia
bez tohto konania nedozvedeli. S poukazom na dôvody uvádzané v odvolaní žiadali, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel prípadne, aby napadnutý rozsudok ako
nezákonný a nepreskúmateľný zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2.1 Žalobcovia dňa 23. 09. 2015 doručili Okresnému súdu Zvolen doplnenie dôvodov odvolania voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kde opätovne poukázali na rozpory vo výpovediach strán v konaní,
najmä žalovanej ako aj svedkýň.

3. Žalovaná zaslala súdu vyjadrenie k odvolaniu žalobcov, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie riadne a úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a rozhodnutie

je vo výroku vecne správne. Stotožnila sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukázala, že
súd prvej inštancie viedol súdne pojednávanie mimoriadne dôsledne a ukážkovo precízne, rešpektujúc
právo všetkých strán na spravodlivý proces a na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Konajúca
sudkyňa bola pripravená do najmenších podrobností. Aplikácia a výklad použitých hmotnoprávnych
noriem zo strany sudkyne súdu prvej inštancie je absolútne perfektný, zrozumiteľný, výstižný, stručný

a úplný a ústavne komfortný. Na odvolanie voči napadnutému rozsudku nie je daný ani jeden zákonný
dôvod. V konaní nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Skutkový stav veci bol úplne zistený, súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Záver, ktorý súd prvej inštancie urobil o vykonaných dôkazoch z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je výsledkom jej vnútorného presvedčenia a jej

myšlienkového postupu a tvorí ucelenú ničím nenarušenú logickú reťaz. V tejto súvislosti žalovaná
poukázala na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nie je povinnosť
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené nespokojným účastníkom a povinnosťou
súdu je odpovedať na zásadné otázky, resp. sa vysporiadať so zásadnými námietkami nespokojného
účastníka. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na návrhy žalovanej ohľadne rozdelenia dedičstva žalovaná

mala za to, že návrhy s konaním v danej veci nijako nesúvisia. V rámci dedičského konania v snahe
vyriešiť a prejednať dedičstvo po nebohom otcovi navrhla svojím spoludedičom dohodu, s touto však
žalobcovia nesúhlasili. Pokiaľ ide o trovy konania zdôraznila, že nie je dôvod na aplikáciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej priznal
aj trovy odvolacieho konania.

4. Po doručení vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcov títo zaslali odvolaciemu súdu vyjadrenie, v
ktorom reagovali na stanovisko žalovanej. S tvrdeniami žalovanej nesúhlasili. Opätovne poukázali na
jednotlivé skutočnosti uvádzané v odvolaní a na rozpory vo vyjadreniach tak žalovanej ako aj samotných
svedkýň. Poukázali na uznesenie OO PZ Krupina, ktorým bolo trestné konanie zastavené. V rámci

trestného konania žalovaná jednoznačne uviedla, že finančná hotovosť z účtu jej otca na jej účet bola
darovaná.Tátoskutočnosťboladôvodomapodkladomnapodanieuvedenejžaloby.Tvrdeniažalovanej,
že si zápisnicu neprečítala, pretože nemala pri sebe okuliare a že poskytla otcovi pôžičku zo svojich
peňazí, ktoré mala doma považovali za účelové. Nesporné je, že peniaze previedla z vkladnej knižky
nebohého na svoj účet žalovaná. Z výpovedí svedkýň malo vyplynúť, že boli od nebohého obdarované,

avšak vo svojich výpovediach neuviedli, že sa malo jednať o peniaze pochádzajúce z vkladnej knižky
poručiteľa. Navyše ani jedna zo svedkýň nevedeli o údajnej pôžičke nebohého a ich matky - žalovanej.
Vyjadrenia žalovanej považujú za účelovo vymyslené v priebehu súdneho konania. Podľa odvolateľov
súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne a neposudzoval všetky dôkazy kontinuálne a vo
vzájomnej súvislosti, pričom dospel k nesprávnemu záveru nerešpektujúc zásady formálnej logiky.

Odvolatelia mali za to, že finančná čiastka, ktorú žalovaná vybrala z vkladnej knižky patrí do dedičstva
po ich nebohom starom otcovi.

5. Rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené dňa 14. mája 2015, t. j. za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie bolo podané 09. 07. 2015, rovnako za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 C. s. p.
zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľaustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie dokazovania alebo jeho
zopakovanie prichádza do úvahy podľa ustanovenia § 384 ods. 1 C. s. p. v prípadoch, ak je odvolací súd
toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.Odvolacísúdnezdieľanázoržalobcov,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dokazovanie vykonal aj nad rámec potrebný pre zistenie
skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z
nich správne skutkové zistenia. Zistený skutkový stav podriadil pod správne zákonné ustanovenia a vec
správne právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie,
pretoževprípade,akbysapreukázalvýberfinančnýchprostriedkovzvkladnejknižkyporučiteľabezjeho
vedomiaasúhlasu,žalovanábysanajehoúkorbezdôvodneobohatila.Odvolacísúdsavcelomrozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozhodnutia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. vydaného po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 C. s. p. obmedzuje iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ako odpovede na odvolacie námietky žalobcov.

7. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia, že finančné prostriedky v sume 16 719,11 € patria
do dedičstva po nebohom poručiteľovi D. B., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. Žalobu
odôvodňovali tým, že pri prejednaní dedičstva po nebohom starom otcovi bol do súpisu aktív zaradený

vklad na vkladnej knižke SPOROknižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX vedenej u Slovenskej sporiteľni
v sume 16,65 €. Posledná transakcia na uvedenej vkladnej knižke bola uskutočnená 13. 10. 2008
žalovanou v sume 503 680,- Sk (16 719,11 €). Zostatok vkladu na vkladnej knižke ku dňu úmrtia
poručiteľa nekorešponduje so skutočnosťou ako o nej vedeli najmä žalobkyňa 1/ z ústneho vyjadrenia
nebohého starého otca ešte za jeho života. Mali za to, že žalovaná výber z vkladnej knižky uskutočnila

bez vedomia poručiteľa D. B. a nebol to dar od neho a ani pôžička. Žalovaná popierala skutočnosti
uvádzané žalobcami s tým, že žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú. Poručiteľ jej sám
za svojho života zriadil dispozičné právo k jeho peniazom na jeho vkladnej knižke a dňa 13. 10. 2008
ju požiadal, aby vybrala z vkladnej knižky uvedenú sumu. Túto sumu na jeho požiadanie vložila na
svoju vkladnú knižku. Finančné prostriedky v rovnakej hodnote poskytla nebohému otcovi, ktorý tieto

finančné prostriedky spotreboval a naložil s nimi podľa vlastného uváženia. Súd vykonal dokazovanie
nielen výsluchom strán v konaní, ale aj oboznámením sa s dedičským spisom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 27D/66/2008 ako aj spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21D/156/2011, vyšetrovacím
spisom z OO PZ Krupina ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013 a správami peňažného ústavu, ako aj ďalšími
listinami predloženými stranami v konaní. Z dedičského spisu sp. zn. 21D/156/2011 bolo zistené, že

sa vedie dedičské konanie po nebohom D. B., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX.
Ako dedičia v prvej zákonnej skupine boli povolaní žalovaná dcéra poručiteľa a žalobcovia vnučka a
vnuk po ich nebohom otcovi Jozefovi Očovskom. Rovnako sa súd oboznámil aj s dedičským spisom
po nebohej manželke D. B. Anne G. rod. M., kde k dedeniu boli povolaní manžel a deti, žalovaná a
jej brat otec žalobcov. Aj v rámci tohto konania boli do dedičstva radené vklady na vkladnej knižke

vedenej v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX. V dedičskom konaní
po nebohej Z. B. sa dedičia dohodli na rozdelení dedičstva, žiaden z dedičov sa v tomto konaní po
poručiteľke nedomáhal započítania daru na dedičský podiel. Súčasne sa súd prvej inštancie oboznámil
aj s vyšetrovacím spisom OO PZ Krupina ČVS: ORP-721/JKA-ZV-2013. V rámci vyšetrovacieho konania
bola zadovážená správa z peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa, a. s., z ktorej vyplynulo, že vklad na

SPOROknižke kapital č. XXXXXXXXX/XXXX bol vedený na meno D. B., dispozičné právo k tomuto účtu
mala žalovaná. Z výpisu z vkladnej knižky vyplynulo, že dňa 13. 10. 2008 bol z nej vykonaný hotovostný
výber v sume 16 719,11 €. Zostatok ku dňu 31. 12. 2008 predstavoval 16,61 €. Výber tejto čiastky
uskutočnila žalovaná, ktorá pri výpovedi uviedla, že finančné prostriedky čerpala na základe požiadavky
otca. Bez jeho vedomia by na jeho účet nešla a ani by nikdy nezobrala žiadne financie. Žalobcovia

v rámci konania pri výsluchu potvrdili, že žalovaná poskytovala nebohému osobnú starostlivosť. Starý
otec nebol imobilný, nepotreboval však takúto osobnú starostlivosť. Pripadalo im nepravdepodobné, aby
starý otec, ktorý bol šetrný, tri roky pred smrťou vo veku 83 rokov spotreboval pre svoje potreby takú
veľkú hotovosť. Žalovaná pritom ani nevedela uviesť, na čo by ju spotreboval. Žalovaná potvrdila, žedispozičné právo k vkladnej knižke mala ona, toto zriadil ešte za života jej matky. Starala sa o neho a
po smrti matky mala na starosti aj domácnosť otca. Finančnú čiastku z vkladnej knižky vybrala na jeho
požiadanie. Predtým mu dala svoje peniaze. K tomu, na čo ich potreboval sa vyjadriť nevedela. V rámci

konania bola doložená aj sporná vkladná knižka, ktorá potvrdila skutočnosti zistené v rámci trestného
konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj svedecké výpovede svedkýň vypočúvaných v konaní Z. I., J.
H.aN.D.,ktorúnavrhlivypočuťžalobcovia.Jednásaodcéryžalovanej.Stranyvkonaníakoajsvedkyne
potvrdili, že nebohý bol po rozumovej stránke orientovaný až do svojej smrti, vedel čo koná a aká je
jeho vôľa. Súd prvej inštancie potom zhodnotil, že za týchto okolností je málo pravdepodobné, že by sa

o vkladnú knižku až do svojej smrti dňa 02. 11. 2011 nezaujímal o svoje peniaze na spornej vkladnej
knižke. Podľa názoru súdu musel vedieť o výbere tejto sumy žalovanou. Je preto nepravdepodobné,
že by sa o finančné prostriedky na vkladnej knižke až do svojej smrti nezaujímal. Naopak, žalobcovia
sa v posledných rokoch života s poručiteľom stretávali ojedinele. Žalobca 2/ uviedol, že sa starý otec
nezmieňoval o svojich finančných záležitostiach. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žiadali v rámci
dedičskéhokonaniapreveriťtransakcie10rokovspätneodsmrtistaréhootca.Námietky,ktorévodvolaní

žalobcovia uvádzali boli námietky, ktoré prezentovali počas celého konania a s ktorými sa súd prvej
inštancie vysporiadal.

8. V sporovom konaní, o ktoré v posudzovanej veci ide, ležala aj za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov na stranách sporu, ktorí mali podľa ustanovenia § 79

ods. 1 O. s. p. povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p.. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena
určuje hmotnoprávna norma, od ktorej si strana sporu svoj nárok odvodzuje. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení, ktorými odôvodňujú žalobcovia svoj nárok zaťažuje žalobcov. Odvolací súd súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že sa žalovaná obohatila na úkor

ich právneho predchodcu. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nie
je možné prisvedčiť žalobcom, že finančné prostriedky žalovaná čerpala z vkladnej knižky poručiteľa
bez jeho vedomia. Sami niekoľkokrát vo svojej výpovedi a aj v odvolaní potvrdili, že poručiteľ až
do svojej smrti bol natoľko rozumne vyspelý a zorientovaný, že si dokázal obhospodarovať svoje
financie sám. Potom vyznieva nepresvedčivo ich tvrdenie, že by o čerpaní takejto čiastky z jeho

vkladnej knižky poručiteľ vedomosť nemal. O tom, že žalovanej dôveroval svedčí aj fakt, že jej zriadil
dispozičné oprávnenie nakladať s vkladnou knižkou a to ešte za života otca žalobcov, teda svojho
druhého dieťaťa. V konaní nebolo zistené a ani preukázané, že by poručiteľ po výbere z vkladnej
knižky, t. j. po 13. 10. 2008 akýmkoľvek spôsobom dopytoval žalovanú na vrátenie vkladnej knižky alebo
domáhal sa vrátenia týchto finančných prostriedkov, resp. iným spôsobom žiadal vysvetliť, prečo bol

uskutočnený výber z tejto vkladnej knižky. Je málo pravdepodobné, že za obdobie viac ako tri roky sa
nedomáhal vrátenia vkladnej knižky, ktorá po uskutočnenom výber ostala u žalovanej a ani nezisťoval,
kde sa mali tieto finančné prostriedky podieť. Preto skutočnosti zistené v konaní nasvedčujú pravdivosti
tvrdení žalovanej vrátane svedkýň, ktoré zdôvodnili okolnosti darovania, tieto popísali zhodne a v ich
výpovediach tak, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidel žiadne rozpory. Na základe dôkazov

obstojí názor súdu prvej inštancie, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí zodpovedal všetky zásadné otázky, resp. sa vysporiadal so zásadnými námietkami
žalobcov. Základné právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivé prejedanie veci nevyžaduje,
aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia nevyhnutne muselo odpovedať na všetky otázky a zachádzať
do všetkých detailov sporu. Postačuje zdôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k tým otázkam, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odvolatelia v rámci odvolania, ale aj v rámci konania pred súdom prvej inštancie kládli hypotetické
otázky, na ktoré si nevedeli zodpovedať ako nespokojné strany sporu, avšak dôkazy preukazujúce ich
tvrdenia v rámci konania nedoložili. Tvrdenia žalobcov nemožno považovať ani za nepriame dôkazy
preukazujúce opodstatnenosť nimi uplatňovaného nároku. Naopak, skutočnosti v rámci konania zistené

nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalovanej a vypočutých svedkýň najmä s poukazom na rozumovú
vyspelosť poručiteľa, jeho finančnú gramotnosť a snahu vysporiadavať si všetky náležitosti aj pokiaľ ide
o financie. Výsledok sporu zodpovedá miere, v akej sporové strany dôkazné bremeno uniesli.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania na súde prvej inštancie zodpovedá obsahu

spisu a ustanoveniu § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p., preto aj v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený ako vecne správny. Dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v tvrdeniach žalobcov ohľadom opodstatnenosti nároku nimi uplatňovanom s tým, že nové
okolnosti vyplynuli až v rámci konania pred súdom, neobstoja. V tejto súvislosti odvolací súd poukazujena úpravu v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, kde ustanovenie § 257 C. s. p. výnimočne
umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Vzhľadom na odvolanie žalobcov aj ohľadom výroku o trovách konania odvolací

súd posudzoval, či sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Je potrebné
zdôrazniť, že základným kritériom priznania náhrady trov konania je zásada úspechu v spore (§ 255 C.
s. p.). Zásada úspechu vo veci je charakteristická pre sporové konania a uplatňuje sa tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Je to tzv.
zásada zodpovednosti za výsledok sporu. Je nepochybné, že v danej veci sa jednalo o sporové konanie,

kedy súd správne aplikoval vyššie citované ustanovenia v tom čase účinného Občianskeho súdneho
poriadku. K aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa tak môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii. Súd si však všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní. Ide tu o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov
konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. V určitých prípadoch je možné prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku na súde, avšak nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane v konaní súd náhradu trov konania
nepriznal. Súd v danej veci nevidel dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.. Podľa odvolacieho
súdu správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade účelne vynaložených trov spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia, ktoré žalovaná vynaložila pri bránení svojich nárokov v danom konaní.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 % vzhľadom na úspech žalovanej v odvolacom
konaní.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).