Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoPr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312217117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312217117.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Bibiána Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., O. XX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Sobota, so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659,
proti žalovanému: NMC Slovakia, s.r.o., so sídlom Šaľa, Murgašova 27, IČO: 36271411, zastúpeného
splnomocnencom: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Skalica, Čulenova 2A/2621, IČO:
36864544, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Cpr/1/2012-240 zo dňa 2.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
danou navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) odporcom (aktuálne žalovaným) listom zo dňa 20.3.2012
je neplatné. Druhou výrokovou vetou súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu je ku dňu
účinnosti rozsudku skončený. Treťou výrokovou vetou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 1.537,88 Eur do troch dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1, 2,
§ 63 ods. 1, 3, § 77, § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 19.12.2006 platne a účinne vznikol právny vzťah dňom 1.3.2007 pracovný pomer na
dobu neurčitú a podľa prílohy č. 9 k pracovnej zmluve zo dňa 19.12.2009 bolo dohodnuté, že žalobca
bude pracovať v pracovnom zaradení výkonný riaditeľ. Dňa 12.1.2012 doručil konateľ zamestnávateľa
Ing. Pavel Sojka žalobcovi list zo dňa 15.12.2011 označený ako upozornenie na možnosť výpovede,
v ktorom žalobcu upozornil, že sa v priebehu roku 2011 dopustil porušenia povinností, že nedôsledne
nekontroloval priebežné náklady celej spoločnosti, najmä náklady na dopravu. Žalobca reagoval listom
zo dňa 12.1.2012, ktorým žalovanému oznámil, že nie je si vedomý porušenia povinnosti. Listom
zo dňa 8.3.2012 označeným ako upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny oznámil žalovaný
žalobcovi, že pri preskúmavaní účtovných dokladov na rok 2011 bolo zistené ďalšie závažné porušenie
pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to tým, že bolo zakúpené motorové
vozidlo vo vyššom rozpočte, bol zakúpený mobilný telefón mimo firemného poradia, bola zanedbaná
organizačná činnosť spoločnosti, neboli sledované ekonomické ukazovatele, neboli riešené krízové
situácie, riadenie spoločnosti bolo chaotické, neboli pravidelne zasielané správy a informácie, vyskytli
sa vysoko nadpriemerné telefónne účty, došlo k pochybeniu pri kalkulácii cien a k vyplateniu vreckového

za cestu do zahraničia. V závere listu bol adresát upozornený, že pokiaľ sa porušenie pracovnej
disciplíny bude opakovať, mohol by byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca reagoval listom zo dňa 14.3.2012, ktorým oznámil, že
nie si je vedomý porušenia povinností. Dňa 20.3.2012 doručil žalovaný žalobcovi list označený ako
výpoveď z pracovného pomeru pre opakované porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce, ktorým žalobcovi oznámil, že „Z vyššie uvedených dôvodov Vám týmto dávam
výpoveď z pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nakoľko Vaším
opakovaným jednaním prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a boli ste v posledných 6
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede“.
Žalobca zareagoval listom zo dňa 1.6.2012, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho
žalovaný naďalej zamestnával. Žalovaný listom zo dňa 14.6.2012 oznámil žalobcovi, že na podanej
výpovedi trvá a nie je ochotný žalobcu ďalej zamestnávať.

4. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý žalobu podal v lehote podľa
ust. § 77 Zákonníka práce (ďalej aj ZP), vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
konkrétne z rozsudku spisová značka 1 MCdo 2/2008, podľa ktorého možno jednoznačne považovať
výpoveď za neplatnú, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu s konkrétnym dôvodom výpovede
neoboznámil, v listoch zo dňa 15. 12. 2011 a 8. 3. 2012 sú iba nekonkrétne, nepreukázané, všeobecné
konštatovania údajných nedostatkov v činnosti spoločnosti v roku 2011. Dôvod výpovede musí byť
v písomnom vyhotovení výpovede vymedzený nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo a
to tak konkrétne, aby nebol zameniteľný. Dôvod výpovede je skutkovo vymedzený nezameniteľným
spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok
je nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné
uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v paragrafe 63 ods. 1 Zákonníka práce
bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom skutkovo spočíva. Dôvod
výpovede týmto spôsobom vo výpovedi zo dňa 20.3.2012 podľa prvoinštančného súdu uvedený nebol.
Vzhľadom na plynutie lehoty podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, musí byť skutkový dôvod výpovede
vymedzený aj konkrétnym časovým údajom svedčiacim o tom, kedy presne ku konkrétnemu skutku došlo
a kedy sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel. Žalovaný vo výpovedi z 20. 3. 2012 výpovedný
dôvod skutkovo nijako nevymedzil a preto jej výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce neplatná.
Za dostatočné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu podľa súdu nemožno považovať odkaz na
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.12.2011 a 8.3.2012, obsiahnutý vo výpovedi,
nakoľko uvedené upozornenia rovnako nie sú dostatočne konkretizované tak, aby skutky, ktoré nimi
mali byť opísané ako porušenia pracovnej disciplíny, bolo možné jednoznačne identifikovať aby boli
nezameniteľné s inými skutkami.

5. K jednotlivým skutkom uvedeným v predmetnej výpovedi prvoinštančný súd konštatoval nasledovné:
1/" ..že bolo do spoločnosti zakúpené osobné motorové vozidlo v rozpočte vyššom, ako bolo oznámení
Vášmu nadriadenému.." predmetný dôvod bol preukázaný len zmluvou o operatívnom leasingu zo
dňa 7.7.2011, predmetom ktorej však nie je kúpa vozidla, ale nájom, pričom z výpovede konateľa
žalovaného vyplynulo, že zmluva bola uzatvorená v lete 2011, on sa o jej existencii dozvedel po
2 mesiacoch, predmetnú zmluvu žalobcovi nevytkol, v ktorom svetle sa predmetný skutok javí byť
nedostatočne špecifikovaným a časovo a skutkovo konkretizovaným, na základe čoho nespĺňa zákonnú
podmienku ust. § 61 ods. 2 ZP ako ani podľa ust. § 63 ods. 3 ZP. 2/ "bol zakúpený nový mobilný
telefón mimo firemného poriadia" absentuje časový opis skutku, konkretizácia telefónu, na základe
čoho opätovne nespĺňa podmienku ust. § 61 ods. 2 ZP a § 63 ods. 3 ZP; 3/ "bola z Vašej strany
zanedbaná organizačná činnosť spoločnosti.."- možno konštatovať, že ide o príliš všeobecný opis skutku
a absenciou časovej línie pre posúdenie splnenia podmienky podľa ust. 63 ods. 3 ZP, pričom z výpovede
konateľa žalovaného vyplynulo, že sa tým myslelo zamestnanie pani V., avšak sám konateľ žalovaného
nevedel uviesť, kedy k skutku došlo, na základe čoho možno konštatovať, že predmetný dôvod je
v rozpore s ust. § 61 ods. 2 ZP a § 63 ods. 3 ZP. 4/ "taktiež ste nesledovali žiadnym spôsobom
ekonomické ukazovatele..." - opätovne absentuje konkretizácia skutku, ekonomických ukazovateľov,
časové zaradenie skutku, z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že malo ísť o objednanie tovaru
z Poľska a skreslenie nákladov na dopravu, čo sa stalo na začiatku roka 2012. Predmetný skutok však
čo do preukázania jeho existencie zostal na báze protichodných tvrdení účastníkov, bez relevantného
dôkazu podporujúceho pravdivosť predmetného dôvodu výpovede. 5/ "neriešili ste krízové situácie a
na tieto ste žiadnym spôsobom nereagovali..." - opätovne úplná absencia zákonných podmienok §
61 ods. 2 ZP a § 63 ods. 3 ZP, žalovaný ani dodatočne konkrétny príklad neuviedol. 6/ "riadenie

spoločnosti bolo chaotické" - konštatovanie totožné s bodom 5/;, 7/ "absentovala akákoľvek komunikácia
s ostatnými zamestnancami spoločnosti.." - konkrétny príklad žalovaným nebol prezentovaný ani v rámci
jeho výpovede, pričom dôvod je v rozpore s ust. § 61 ods. 2 ZP a nemožno ho vyhodnotiť vzhľadom na
absenciu časového vymedzenia ani podľa ust. § 63 ods. 3 ZP. 8/ "taktiež Vaše riadenie spoločnosti bolo
výhradne jednostranne zamerané len na trh s izoláciami, s čím bolo spojené nerentabilné zásobovanie
klientov.."- opätovne chýba časové vymedzenie skutku, pričom výpoveďou žalovaný spresnil skutok tak,
že žalobca činnosť žalovaného podriaďoval predaju izolácií, lebo na tento post bol do zamestnania
prijatý, vo svetle čoho súd nevidí porušenie pracovnej disciplíny popri konštatovaní, že dôvod je v rozpore
s ust. § 61 ods. 2 ZP pre nekonkrétnosť a nemožno ho vyhodnotiť podľa ust. § 63 ods. 3 ZP z hľadiska
časového vymedzenia. 9/ "rovnako ste nezasielal pravidelné správy a informácie priamym nadriadeným
tak, ako Vám to vyplýva z Vašej pracovnej náplne.." - opätovne absentuje časové ohraničenie skutku,
pričom nepravdivosť dôvodu bola preukázaná mesačnými hláseniami a tzv. reportom plus plán ciest,
týždenne predkladaným, zo strany žalobcu. 10/ "ďalším porušením Vašich povinností a pracovnej
disciplíny boli vysoko nadpriemerné telefónne účty za Vaše súkromné hovory z pracovného mobilného
telefónu..." - odhliadnuc od absencie podmienok podľa ust § 61 ods. 2 ZP bolo preukázané, že o
skutku sa žalovaný dozvedel v decembri 2012 , na základe čoho dôvod nespĺňa podmienku ust. § 63
ods. 3 ZP, pričom bolo preukázané, že SMS správy boli posielané na t.č. +XXXXXXXXXXXX externej
pracovníčke spol. VODOCENTRUM s.r.o., Karlovy Vary, obchodného partnera žalovaného, na základe
čoho komunikáciu nemožno považovať za súkromnú a v rozpore s pracovnou disciplínou. 11/ "následne
prišlo k pochybeniu z Vašej strany pri kalkulácii cien..." - absencia podmienok ust. § 61 ods. 2 ZP, pričom
snaha o konkretizáciu dodatočne žalovaným na pojednávaní v podobe predloženia listiny dňa 15.7.2013
zlyhala v tom, že z listín majúcich predstavovať nesprávne kalkulácie žalobcu nebolo zrejmé ani to kto a
kedy ich vypracoval. 12/ "ste si vyplatili vreckové na cestu do zahraničia.." - posledný výpovedný dôvod
je rovnako ako všetky predchádzajúce nekonkrétny podľa ust. § 61 ods. 2 ZP, žalovaný na pojednávaní
uviedol, že malo ísť o vreckové vyplácané v priebehu celého roka 2011, nevedel uviesť, o aké pracovné
cesty išlo a ani rozpor so zákonom, predmetné tvrdenie ani preukázané nebolo, nakoľko príkazy na
pracovnú cestu do Belgicka zo dňa 11.3.2011 a do Poľska zo dňa 24.5.2011 nevykazovali rozpor so
zákonom a boli ako dôvod výpovede časovo v rozpore s ust. § 63 ods. 3 ZP. Dôvodnosť výpovede čo
do existencie výpovedných dôvodov nebola preukázaná ani výsluchom svedkyne a interným auditom
žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu ako dôvodnému vyhovel.

6. Súd bez potreby úpravy petitu návrhu, vzhľadom na súhlasné vyjadrenie účastníkov konania, zároveň
podľa ust. § 79 ods. 1 prvej vety ZP rozhodol, že účinnosťou rozsudku zaniká pracovný pomer žalobcu
u žalovaného, nakoľko od žalovaného vzhľadom na okolnosti nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával.

7. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a celkom procesne
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v
celkovej výške 1.537,88 Eur podľa špecifikácie v písomnom vyhotovení rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Ako odvolací
dôvod uviedol, že rozsudok je vydaný v rozpore so skutkovým stavom a zároveň súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy na základe ktorých rozhodol. Predovšetkým namietal, že písomné upozornenia na
možnosť výpovede zo dňa 15.12.2011 aj 8.3.2012 boli jednoznačne podrobne skutkovo vymedzené
a konkretizované jednotlivé konania, ktorými žalobca porušil pracovnú disciplínu. Písomné uplatnenie
výpovedného dôvodu, ktoré odkazovo obsahuje tieto upozornenia, preto nemožno kvalifikovať ako
nedostatočne konkretizované a neodôvodnené, ako to urobil súd prvej inštancie. Z vykonaného
dokazovania podľa odvolateľa vyplynulo, že zo strany žalobcu prišlo k porušovaniu pracovných
povinností tak, ako mu bolo písomne vytýkané, pričom vždy v každom upozornení bola dostatočne
skutkovo opísaná situácia a kvalifikovaná ako závažné porušenie povinností, na ktoré bol žalobca
upozornený. Nie je preto možné stotožniť sa s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalovaným
produkované tvrdenia a dôkazy neboli podporené ani svedeckou výpoveďou zamestnankyne U. A..
Naopak z jej výpovede jednoznačne vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o negatívnom hospodárskom
stave spoločnosti a jej neefektívnom riadení, ako i vysokých nákladoch spoločnosti a nerentabilite
dopravy, pričom žiadnym spôsobom nevykonal nápravu, ani nemal záujem uvedenú situáciu riešiť,
naopak benefity a výhody vyplývajúce mu z pracovnej pozície čerpal a to napriek negatívnemu

ekonomickému stavu spoločnosti. V ďalšom odvolateľ poukázal na definície pojmov obchodný a výkonný
riaditeľ, v ktorej pozícii pôsobil žalobca, ako aj na súčasnú ekonomickospoločenskú situáciu, kedy
nároky na znalosti obchodných a výkonných riaditeľov, ako i ostatných zamestnancov na pozíciách
vo vedení spoločnosti, sa zvyšujú. Dôkazom podporujúcim tvrdenia žalovaného je podľa podaného
odvolania i interný audit spoločnosti, z ktorého je zrejmé, že výpovedné dôvody tak, ako boli formulované,
boli podložené jednotlivými ekonomickými ukazovateľmi, konkrétnymi listinami, účtovnými výstupmi a
preto odôvodnenie prvoinštančného súdu, že tento dôkaz je irelevantný i z dôvodu, že nie je zrejmé,
aký subjekt ho vypracoval, kedy a za akým účelom, neobstojí. Zo samotného názvu interný audit
ako aj z obsahu listín je zrejmé, že sa jedná o audit ako ekonomickú správu spoločnosti, ktorý je
interný, a ktorý môže vypracovať ktokoľvek z ekonomického oddelenia. Otázka podpisu takejto listiny je
irelevantná pretože listiny obsiahnuté v audite sú vlastne faktickými výstupmi účtovného počítačového
systému. Žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce, že žalobca uzavrel dňa 7.7.2011
zmluvu o operatívnom leasingu osobného motorového vozidla Volkswagen Passat a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia vedením spoločnosti, pričom náklady boli podstatne vyššie ako na dovtedajšie vozidlo.
Došlo k neprimeranému finančnému zaťaženiu firmy bez zváženia dôsledkov na ekonomiku spoločnosti.
Žalobca o tomto svojom konaní nikoho neinformoval a nemal k takémuto postupu ani súhlas, urobil
tak svojvoľne a bez relevantného dôvodu, zrejme zvažoval zvýšiť svoju osobnú prestíž. Výpismi z
mobilného telefónu žalobcu za obdobie od marca 2011 do decembra 2012 bola vyčíslená výška jeho
súkromných hovorov a sms správ na 330,- Eur a to celkovo asi 2.150 sms správ posielaných len na
jedno telefónne číslo intenzívne v priebehu celého dňa, teda aj v noci, takže v žiadnom prípade sa
nemohlo jednať o pracovnú činnosť žalobcu. Toto bolo žalobcovi aj vytýkané v decembri 2011 a žalobca
vyjadril ústny prísľub, že k tomu už nebude prichádzať, napriek tomu z listinného dôkazu vyplýva, že
sa to opakovalo. Žalobca tiež neplnil svoje pracovné povinnosti tým, že riadne nezasielal mesačné
hlásenia napriek tomu, že bol na to upozornený. V prípade, že nepravidelne niekedy hlásenie zaslal,
bolo v rozpore s riadnym predkladaním hlásenia plánov ciest spoločnosti. Nesprávnosť ekonomického
a absolútna neodbornosť vykonávania kalkulácie predajných cien zákazníkom zo strany žalobcu bola
súdu listinným dôkazom taktiež predložená, spoločnosť predávala svoj sortiment nie so ziskom, ale so
stratou. Žalobca si taktiež neoprávnene a bez nároku vyplácal pri zahraničných cestách vreckové, ktoré v
danej spoločnosti nebolo vyplácané žiadnemu inému zamestnancovi, o mal vedomosť i o tom, že takéto
konanie je v rozpore so všeobecnými postupmi v spoločnosti. Odvolateľ uzavrel, že z preukázaného je
evidentné, že žalobca najskôr ako obchodný a neskôr ako výkonný riaditeľ riadne spoločnosť neviedol
a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou, pretože mu bolo potrebné dávať konkrétne úlohy, pracoval
nesamostatne, nemal prehľad o jednotlivých komponentoch chodu spoločnosti, okrem toho dané pokyny
ani nedodržiaval. Nadväzne odvolateľ poukázal na jeho pracovnú náplň. V závere uviedol, že žalobca
nemal už záujem v spoločnosti pracovať, žiadal, aby mohol pracovať pre iného zamestnávateľa, čo
preukázal jeho e-mailovou komunikáciou.

9. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu (za
vyjadrenie k odvolaniu 60,- Eur a režijný paušál 8,58 Eur). Prioritne poukázal na to, že odvolanie možno
odôvodniť výlučne len dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a podľa názoru žalobcu podané
odvolanie nie je odôvodnené žiadnym z týchto dôvodov. Vyslovil názor, že podstatnú časť odvolania
žalovaný venuje vlastnému hodnoteniu výlučne len žalovaným uvedených skutočností a navrhnutých
dôkazov vrátane tzv. “interného auditu“, ktorý žalovaný sám vytvoril ako dôkaz pre súdne konanie a preto
nie je žiadnym objektívnym dôkazom. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté
dôkazy na základe vykonaných dôkazov, dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pričom vec správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočnosti,
ktoré žalovaný považoval za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré uviedol vo svojich listoch zo dňa
15.12.2011 a 8.3.2012, na ktoré sa daná výpoveď z pracovného pomeru odvoláva, sú medzi účastníkmi
sporné. Bolo preto jeho povinnosťou dôvod vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a následne dokázať, že vymedzený skutok sa stal, že je porušením pracovnej
disciplíny a že v čase doručenia výpovede neuplynula lehota podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce.
Žalovaný ale ani jednu z uvedených skutočností nepreukázal. Naopak z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dôvod výpovede nebol vo výpovedi skutkovo dostatočne vymedzený. Žalovaný v priebehu
súdneho pojednávania sám uviedol, že o všetkých skutočnostiach sa dozvedel ešte v roku 2011,
pričom vtedy tieto skutky nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny a nevyvodil voči žalobcovi
žiadny postih. V konaní podľa žalobcu žalovaný nepreukázal žiadne porušenie pracovnej disciplíny, ani

porušenie pracovných povinností a žalobca sa ani žiadneho porušenia pracovnej disciplíny nedopustil.
V ďalšom poukázal na závery NS SR v rozsudku sp. zn. 1MCdo 2/2008, podľa ktorého dôvod výpovede
v písomnom vyhotovení musí byť vymedzený nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo a to
tak konkrétne, aby nebol zameniteľný.

10. Replika ani duplika v odvolacom konaní podané neboli.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné v zmysle
§ 387 CSP potvrdiť.

13. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že
odvolateľ v podanom odvolaní nepoužil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Nielen
z vyjadrenia odvolateľa „máme za to, že rozsudok je vydaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom
a zároveň na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy na základe
ktorých následne rozhodol...“, ale aj z celého ďalšieho vyššie zhrnutého textu podaného odvolania, ktoré
je nevyhnutné posudzovať podľa obsahu (§ 24 ods. 1 CSP), je zrejmé, že žalovaný, hoci to výslovne
neuviedol, podľa obsahu odvolania použil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP - že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní
žalovaného, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo vyriešiť otázku, či výpoveď
z pracovného pomeru daná žalovaným žalobcovi listom zo dňa 20.3.2012, je pre tvrdené nedostatočné
skutkové a časové vymedzenie aj nepreukázanie jej dôvodov, neplatným právnym úkonom.

15. V konaní nebolo sporným a bolo preukázaným, že žalobca ako zamestnanec bol v pracovnoprávnom
vzťahu so žalovaným ako zamestnávateľom, kde v období od 1.3.2007 bol zaradený vo funkcii
obchodného riaditeľa a od 1.5.2010 v pozícii výkonného riaditeľa.

16. Dňa 12.1.2012 doručil zamestnávateľ žalobcovi upozornenie na možnosť výpovede pre porušovanie
povinností zo dňa 15.12.2011 s tým, že v priebehu roku 2011 sa dopustil porušenia povinností tým, že
nedôsledne kontroloval priebežné náklady celej spoločnosti, najmä náklady na dopravu. Toto porušenie
povinností vyplývajúce z funkcie výkonného riaditeľa zamestnávateľ považuje za závažné porušenie
povinností, ktoré by zakladalo dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru.

17. Následne zamestnávateľ doručil žalobcovi ďalšie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 8.3.2012 s tým, že pri dôslednom preskúmaní výsledkov hospodárenia a účtovných dokladov za rok
2011 v priebehu mesiaca február 2012 bolo zistené ďalšie závažné porušenie pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to v tom zmysle, že bolo do spoločnosti zakúpené osobné motorové
vozidlo v rozpočte vyššom, ako bolo oznámené nadriadenému, bol zakúpený nový mobilný telefón
mimo firemného poradia, zo strany žalobcu bola zanedbaná organizačná povinnosť spoločnosti. Taktiež
bolo žalobcovi vytýkané, že nesledoval žiadnym spôsobom ekonomické ukazovatele, neriešil krízové

situácie, na tieto žiadnym spôsobom nereagoval. Riadenie spoločnosti bolo chaotické, absentovala
akákoľvek komunikácia s ostatnými zamestnancami, bolo výhradne jednostranne zamerané len na trh
s izoláciami, s čím bolo spojené nerentabilné zásobovanie klientov. Zamestnávateľ žalobcovi vytýkal,
že rovnako nezasielal pravidelné správy a informácie priamym nadriadeným tak, ako to vyplýva z jeho
pracovnej náplne. Za ďalšie porušenie povinností a pracovnej disciplíny žalovaný považoval, že boli
vysoko nadpriemerné telefónne účty za súkromné hovory žalobcu z pracovného mobilného telefónu, k
pochybeniu došlo tiež pri kalkulácii cien a rovnako si vyplatil vreckové na cestu do zahraničia a to nielen
v rozpore s pracovnou zmluvou, ale ako jediný z firmy. V závere bol obdobne žalobca informovaný, že
pokiaľ by sa porušenie pracovnej disciplíny opakovalo, mohol by s ním byť rozviazaný pracovný pomer
výpoveďou. Bolo tiež preukázané a nesporné, že obe tieto upozornenia boli žalobcovi riadne doručené.

18. Nadväzne dňa 20.3.2012 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre opakované
porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.3.2012, v ktorom
uviedol, že listom zo dňa 15.12.2011 bol žalobca písomne upozornený na porušovanie pracovnej
disciplíny a neplnenie si pracovných povinností, následne v priebehu mesiaca február 2012 bolo zo
strany zamestnávateľa zistené, že opakovane prišlo k porušeniu pracovnej disciplíny a neplneniu si
pracovných povinností žalobcom, na základe čoho bol opäť upozornený výzvou zo dňa 8.3.2012, pričom
v oboch prípadoch bol poučený o možnosti výpovede z vyššie uvedených dôvodov. Vo výpovedi sa
ďalej uvádza: „Z vyššie u vedených dôvodov Vám preto dávam výpoveď z pracovného pomeru v
súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, nakoľko Vaším opakovaným jednaním prišlo k
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a boli ste v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.“ Adresát bol tiež poučený,
že výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca
po doručení výpovede.

19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
výpoveďou.

20. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

21. Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

22. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

23. Podľa § 63 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

24. Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z.z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

25. Podľa § 79 ods. 1 prvá veta zák. č. 311/2001 Z.z. ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

26. Z ust. § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na
okolnosti, za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom.

27. Platnosť právnych úkonov, vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich k rozviazaniu pracovného
pomeru, je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

28. V danom prípade žalovaný dal žalobcovi výpoveď s odkazom na § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce pre opakované porušenie pracovnej disciplíny. Pojem pracovná disciplína Zákonník práce, ale
ani iný právny predpis nevymedzuje. Pracovnoprávna teória pod týmto pojmom okrem súhrnu právnych
noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, rozumie súhrn povinností zamestnanca a v neposlednom
rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou
pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca, resp. pracovné povinnosti. K porušeniu pracovnej
disciplíny zo strany zamestnanca dochádza ak poruší tie povinnosti, ktorými je viazaný v súvislosti s
jeho dohodnutým druhom práce.

29. Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede uplatňuje a aby bolo zabezpečené,
že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej
výpovede je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností,
v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti z
ktorého dôvodu je daná výpoveď z pracovného pomeru. Podľa už konštantnej súdnej judikatúry pritom
skutočnosti, ktoré sú dôvodom výpovede, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu,
že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď neplatná len vtedy, ak by sa nedalo
ani výkladom prejavu vôle zistiť prečo došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Pritom výklad
prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne
prejavené (napr. NS ČR 5 Cdo 86/1998, 5 Cdo 155/2009, 21 Cdo1558/2001).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia
pracovného pomeru, teda je potrebné skutkovo opísať kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, inak povedané opísať porušenie pracovnej disciplíny ako časovo presný opis deja. Pre
platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol určitý a zrozumiteľný.
Preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Pri skutkovom vymedzení dôvodu
skončenia pracovného pomeru sa musí vychádzať z konkrétnej situácie. Ak je ale zreteľné z akých
dôvodov dochádza ku skončeniu pracovného pomeru s poukazom na už ustálenú judikatúru súdov (napr.
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 95/2209, 5Cdo 205/2007) stačí uviesť dôvod skončenia pracovného
pomeru tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli účastníka pracovnoprávneho vzťahu ku
skončeniu pracovného pomeru a nevznikli pochybnosti, čo chcel tento účastník prejaviť. Skutkový stav
teda nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale napríklad postačí odkaz na predchádzajúce
písomné upozornenie dané zamestnancovi. Keďže ku skončeniu pracovného pomeru dochádza preto,
že zamestnanec porušil jedno alebo viacero svojich pracovných povinností, je potrebné aj uviesť ktorú
konkrétnu povinnosť zamestnanec porušil.

31. Ak zamestnávateľ vo svojom jednostrannom právnom úkone smerujúcom k rozviazaniu pracovného
pomeru uplatní viac skutkov, ktorými malo prísť k viacnásobnému porušeniu pracovnej disciplíny, je
potom treba každý tento skutok skúmať zvlášť a samostatne tiež posudzovať jeho účinky na ďalšie
trvanie pracovného pomeru; ak len jeden z nich je relevantným dôvodom pre danie výpovede a výpoveď
je inak platná, pracovný pomer skončí iba na základe jedného z nich a ostatné uplatnené skutky sa
stávajú obsolentnými. Potom vo vzťahu ku každému z uplatnených skutkových dôvodov výpovede je
treba samostatne skúmať, či bola dodržaná lehota v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce.

32. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, bolo potrebné posúdiť prejav vôle žalovaného
obsiahnutý v písomnom vyhotovení výpovede zo dňa 20.3.2012 a to pri použití výkladu prejavu vôle
tak, aby tento právny úkon so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým mravom.
Pritom bolo nevyhnutné opierať sa o už konštantnú judikatúru poukázanú vyššie, v zmysle ktorej
pritom skutkový stav nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ale postačuje aj odkaz na
predchádzajúce písomné upozornenie dané zamestnancovi, ako tomu bolo i v danom prípade.

33. Na vyššie uvedené poukázal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k.
25CoPr/3/2014-188 zo dňa 6.10.2014, ktorým predošlý rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.
26Cpr/1/2012-163 zo dňa 8.4.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že bude potrebné opätovne vyhodnotiť podmienky platnosti
predmetnej výpovede, zohľadniť citovanú judikatúru najvyšších súdov, zvážiť potrebu ďalšieho doplnenie
dokazovania podľa návrhov účastníkov a následne výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť
a vec správne posúdiť a opätovne rozhodnúť s tým, že je potrebné rozhodnutie dostatočne
odôvodniť a podložiť relevantnou argumentáciou. Následne súd prvej inštancie doplnil dokazovanie na
nariadených prvoinštančných pojednávaniach a v odôvodnení preskúmavaného rozsudku konkrétne
uviedol jeho skutkové i právne závery osobitne ku každému jednotlivému skutku - výpovednému dôvodu
uplatnenému vo výpovedi, resp. v upozorneniach, na ktoré výpoveď odkazuje.

34. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o
zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď súd vykonal
dokazovanie v potrebnom navrhnutom rozsahu a jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu a zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa
stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových (ani právnych) záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Prvoinštančný súd sa pritom v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal so
všetkou obranou uplatnenou žalovaným v prvoinštančnom konaní, ktorá bola použitá i v odvolaní.
Po oboznámení sa s celým obsahom spisu, včítane vykonaných dôkazov, odvolací súd sa zhoduje s
prvoištančným, že výpovedné dôvody vo výpovedi zo dňa 20.3.2012, ani v spojení s listinami na ktoré
výpoveď odkazuje, neboli dostatočne skutkovo vymedzené a čiastočne ani preukázané, ani v otázke
ich časového vymedzenia, a to ani jeden z nich sám osebe tak, aby odôvodňoval zákonnú výpoveď
(pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku), v dôsledku čoho je
daná výpoveď neplatná, následkom čoho bolo potrebné žalobe vyhovieť.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov
konania, potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.