Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205382
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315205382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: F. H., N. X.. A.. M..
Š. XXXX/XX, A., zastúpeného JUDr. Milanom Španírom, Hlavná 513/63, Palárikovo, proti žalovanému:
ENCINGER,spoločnosťsručenímobmedzeným,Jadranská13,Bratislava,IČO:17329001,zast.JUDr.
Adrián Suchánek, advokát, Grősslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 2 288,- eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/124/2015-119 zo dňa
04.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/124/2015-119 zo dňa

04.07.2016 vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e.

Výrok o trovách konania mení tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 288,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20
% ročne od 01. 03. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti
baliacich činností a manipulácie s tovarom, a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci
v oblasti balenia orieškov a suchých plodov, uzatvorili dňa 30. 04. 2014 v písomnej forme zmluvu o
spolupráci (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa vykonávať pre
žalovaného dohodnutý druh a rozsah prác podľa požiadaviek a pokynov žalovaného ako odberateľa,
pričom išlo prevažne o baliace činnosti a manipulácie s tovarom a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi
odmenu na základe vystavenej faktúry po splnení predmetu zmluvy, jeho odsúhlasení a prevzatí a vo

výške dohodnutej v cenníku (5,50 eura/ks). Predmetná zmluva bola písomne uzatvorená na dobu určitú
od 02. 05. 2014 do 30. 06. 2014 a bolo možné ju ukončiť dohodou alebo výpoveďou s výpovednou
dobou 1 mesiac so začiatkom plynutia od prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca
predmetné práce pre žalovaného vykonával aj v mesiacoch júl až december 2014, za ktoré žalovanémuvystavil faktúry. Žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi ďalšiu prácu, čo mu oznámil
ústne prostredníctvom pracovníka - vedúceho výroby svedka A. Š.. Žalobca dňa 19. 01. 2015 zaslal
žalovanému písomnú výpoveď zo zmluvy zo dňa 30. 04. 2014, v ktorej žiadal žalovaného o zaslanie

odmenyzamesiacejanuárafebruár2015.Rovnakoakožalobcauodporcusvykonávanímprácskončila
aj jeho družka V. F..
4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2,
§ 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods.
1, § 578, § 582 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 30. 04.
2014 v písomnej forme podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodnoprávny záväzkový
vzťah. Predmetom tohto obchodného záväzkového vzťahu bol záväzok žalobcu vykonávať baliace
činnosti a manipuláciu s tovarom podľa pokynov a požiadaviek žalovaného, ktorý mu na základe takto
vykonanej práce (resp. činnosti), jej odovzdaní, prevzatí a po vystavení faktúry žalobcom uhrádzal

odmenu. Nakoľko zo zmluvy vyplývalo, že existencia ich záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou
je časovo ohraničená na dobú určitú do 30. 06 .2014, uplynutím tejto doby podľa § 578 Občianskeho
zákonníka práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu obom jeho účastníkom zanikli bez toho, aby
sa k tomu vyžadovala ďalšia právna skutočnosť. Akékoľvek predĺženie doby trvania tohto záväzkového
vzťahu by po právnej stránke znamenalo zmenu pôvodného záväzku, pričom takúto zmenu mohli

zmluvné strany uskutočniť len písomne, a to uzatvorením písomného dodatku k zmluve, keďže podľa
ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. V. zmluvy bolo možné zmluvu zmeniť len
písomným dodatkom. Preto aj výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej následkom malo byť
ukončenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou zo dňa 30. 04. 2014 bola
právne neúčinná, keďže k zániku tohto záväzkového vzťahu došlo uplynutím času tak, ako súd vyššie

uviedol. Preto ak žalobca aj po 30. 06. 2014 naďalej vykonával dohodnuté práce, nevykonával ich už v
zmysle vyššie dohodnutého obchodného záväzkového vzťahu z titulu písomne uzavretej zmluvy zo dňa
30. 04. 2014, ale vykonával ich na základe záväzkového vzťahu, ktorý vznikol konkludentne. Tým, že
žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi pokyn na vykonanie práce, nedošlo z jeho strany k
ďalšiemunávrhunauzatvoreniezmluvykonkludentnýmspôsobom,atedaanikuzatvoreniuzmluvyaani

vzniku nároku žalobcu na odmenu, ktorú si v tomto konaní uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný odmietol dať
žalobcovi pokyny, znamenala nepredĺženie doby trvania takto konkludentne uzatvorenej zmluvy na dobu
určitú po konci roku 2014, a preto výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej úmyslom bolo ukončiť
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, bola právne neúčinná, keďže nedošlo k predĺženiu doby
trvania konkludentne uzatvorenej zmluvy, resp. k uzatvoreniu novej zmluvy, ako to súd vyššie uviedol,

a preto v čase predmetnej výpovede žalobcu už neexistoval žiadny záväzkový vzťah medzi stranami
sporu, ktorý by mohol žalobca ukončiť.

6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca v mesiacoch január a
február 2015 neposkytol žalovanému žiadne služby, ktorých zaplatenie by bol oprávnený sa domáhať,

na základe čoho súd nárok žalobcu na zaplatenie odmeny v sume 2 288,- eura za mesiace január a
február 2015 ako nedôvodný zamietol.

7. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods.

1 Civilného sporového poriadku.

8. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Uviedol,žesúdzistil,žepredmetná
zmluva bola na dobu určitú, ale nedal do súvislostí fakt, že nebola ukončená písomnou dohodou alebo
výpoveďou‚ ale bola predĺžená ústnou dohodou, čo napokon obe strany sporu podopreli dôkazmi a

akceptovali faktickým pokračovaním podmienok predmetnej zmluvy. Za ťažiskovú považoval výpoveď
svedkyne W. G., pričom súd v odôvodnení rozhodnutia chybne uviedol, že jej účasť sa na pojednávanie
nepodarilo zabezpečiť. Žiadal, aby odvolací súd vyhodnotil faktické zatajenie závažného dôkazu a
opomenutie významného dôkazu súdom ako cestu k nesprávnym záverom a chybnému rozsudku.

9. Uviedol, že za rozhodujúce považuje, že fakticky sa predmetná zmluva plnila a až do 08. 01. 2015
nepociťoval stav právnej neistoty. Poukázal na to, že poctivo pracoval pre žalovaného až do 08.01.2015
s vedomím existencie predĺženej platnej predmetnej Zmluvy, čo mu umožňovalo vykonávať dohodnutú
prácu podľa pokynov žalovaného a dostávať odmenu, presne dohodnutú v predmetnej Zmluve. Ak satoto dialo presne v súlade s predmetnou zmluvou a jej jednotlivými článkami, žalobca nemohol vedieť,
že všetko platí, iba ustanovenia čI. II o dohode alebo písomnej výpovedi a článku III. o povinnosti
odberateľa /žalovaného/ poskytovať súčinnosť pre plnenie zmluvy, vraj neplatia, čo však žalovaný začal

tvrdiť až na pojednávaní. Žalovaný využíval služby žalobcu ešte aj v priebehu roku 2015, minimálne do
dňa 08.01.2015. Prvostupňový súd mal síce k dispozícii faktúry za služby za jednotlivé mesiace roku
2014, ale nezaoberal sa charakterom tých tzv. služieb.

10. Podľa názoru žalobcu hlavný problém súdneho sporu je v tom, či došlo k pokračovaniu predmetnej

zmluvy uzavretej na dobu určitú, v takom prípade by mal byť výsledok sporu jasný, lebo predmetná
Zmluva platila ako celok alebo, ako sa k tomu priklonil prvostupňový súd, po dátume ukončenia
predmetnej Zmluvy tento dokument zanikol a konkludentne vznikla iná zmluva, čím sa vytratil zmysel
sporu.
11. Žiadal, aby odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu správne zvážil význam výpovede
žalovaného /konateľa/ pred súdom, ktorý jasne priznal, že dohodou bola predĺžená predmetná zmluva

a konkludentne nejaká iná bližšie nešpecifikovaná zmluva, ako to tvrdí prvostupňový súd.
12. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.05.2017. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,

že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom

súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

16. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi
stranami sporu vznikol uzavretím písomnej zmluvy zo dňa 30.04.2014 podľa § 261 ods. 1 Obch.zák.
obchodnoprávnyzáväzkovývzťah,pričomexistenciatohtozáväzkovéhovzťahubolačasovoohraničená
do 30.06.2014. Keďže zmeny zmluvy bolo možné vykonať podľa čl. V. zmluvy iba formou písomného

dodatku, uplynutím písomne dohodnutej doby práva a povinnosti zo zmluvy zanikli. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súd prvej inštancie, že ak žalobca vykonával nejaké práce aj po 30.06.2014,
vykonával ich na základe konkludentného záväzkového vzťahu.
18. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že písomná zmluva zo dňa 30.04.2014
uzavretá medzi sporovými stranami na dobu určitú, bola predĺžená ústnou formou, teda že išlo o

pokračovanie platnosti tej istej zmluvy. Je nesporné, že podľa článku V. predmetnej zmluvy bolo
možné meniť zmluvu iba formou písomného dodatku, t.j. aj na predĺženie resp. pokračovanie zmluvy
sa vyžadoval písomný dodatok. Meniť zmluvu ústnou formou by bolo možné iba v prípade, ak by
zmluva neobsahovala výhradu, že je možné meniť ju iba písomnou formou. V tejto súvislosti poukazujeodvolací súd na ustálenú súdnu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/26/2004). Z
uvedeného vyplýva, že akékoľvek ďalšie objednávky zo strany žalovaného a plnenie zo strany žalobcu
po 30.06.2014 predstavovali už iba konkludentný záväzkový vzťah. Ustanovenia písomnej zmluvy o

výpovedi teda nebolo možné aplikovať.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie zatajil vykonaný dôkaz a
to svedeckú výpoveď W. G., ktorá sa mala podľa žalobcu vyjadriť práve k predĺženiu zmluvy. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že účasť navrhnutej svedkyne na pojednávanie sa nepodarilo zabezpečiť ani v

súčinnosti s políciou. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že svedkyňa v tomto konaní vypovedala a
súdprvejinštanciejejvýpoveďnevyhodnotil.Súdvodôvodnenírozhodnutianatútoskutočnosťpoukázal
a uviedol všetky dôkazy, ktoré vykonal.

20. K výpovedi konateľa žalovaného, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje, odvolací súd uvádza,
že podľa konateľa zmluvný vzťah pokračoval ústne do konca roku 2014. Nepotvrdil, že išlo o vzťah

na dobu neurčitú a že by obsahom ústnej dohody mala byť aj dohoda o výpovedi. Vzťah medzi
sporovými stranami po zániku písomne uzatvorenej zmluvy na dobu určitú už možno vyhodnotiť iba ako
konkludentný, obsahom ktorého boli objednávky žalovaného a plnenie zo strany žalobcu za obvyklé,
resp. zaužívané ceny.

21. Keďže žalobca v mesiacoch január a február 2015 už žiadne práce nevykonal, súd prvej inštancie
správne konštatoval, že jeho nárok nie je dôvodný. Nárok nebolo možné posúdiť ani ako „finančnú
odmenu“ za výpovednú lehotu, pretože písomná výpoveď žalobcu zo dňa 30.04.2014 bola právne
neúčinná.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu
zamietol, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Súvisiaci výrok o trovách konania odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému
právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože úspešným v konaní bol žalovaný a nie

žalobca, ako zrejme omylom uviedol vo výroku i v odôvodnení súd prvej inštancie.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).