Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315205382.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: F. H., bytom X..
A.. M.. Š. XXXX/XX, A., zastúpeného JUDr. Milanom Španírom, Hlavná 513/63, Palárikovo, proti
žalovanému: ENCINGER, spoločnosť s ručením obmedzeným, Jadranská 13, Bratislava, IČO: 17 329
001, o zaplatenie 2 288,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10. 03. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

2 288,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 01. 03. 2015 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 30. 04. 2014 uzatvoril zmluvu o spolupráci,
na základe ktorej žalobca ako dodávateľ vykonával dohodnutý druh a rozsah práce podľa požiadaviek
žalovaného ako odberateľa. Zmluva bola uzatvorená od 02. 05. 2014 do 30. 06. 2014. Pred uplynutím

doby žalovaný vyzval žalobcu, aby zmluvný vzťah pokračoval podľa dohodnutých podmienok a podľa
jeho pokynov v súlade s podmienkami a ustanoveniami zmluvy bez určenia doby. Zmluvy vzťah
pokračoval a žalobca vykonával dohodnuté práce - baliace činnosti a manipuláciu s tovarom. Odmenu
dostával v súlade so zmluvou. Dňa 08. 01. 2015 žalovaný nedovolil žalobcovi vstup na pracovisko s tým,
že preňho už nemá prácu a písomne mu oznámi ukončenie zmluvného vzťahu. K tomu však neprišlo,
pričom dňa 19. 01. 2015 žalobca adresoval žalovanému výpoveď s tým, že výpovedná doba uplynula

dňa 28. 02. 2015.

3. Žalobca v konaní ako dôkazy označil zmluvu o spolupráci zo dňa 30. 04. 2014, výzvu zo dňa 30. 01.
2015, výpoveď zo dňa 19. 01. 2015, faktúry za rok 2014, výpovede svedkov W. G. a A. Š. a výpoveď
konateľa žalovaného.

4.Žalovanýkvecisamejuviedol,žesožalobcomuzavrelzmluvuospolupráci,avšakžalobcovinevznikol
nárok na odmenu automaticky v súvislosti s dĺžkou trvania zmluvy, ale tá bola viazaná na vykonanie
prác zo strany žalobcu. Aj keď bola zmluva ukončená ku dňu 28. 02. 2015, neznamená to, že žalobca
má nárok na úhradu odmeny paušálne bez toho, aby vykonal pre žalovaného dohodnuté práce. Pred
vystavením faktúry a úhradu zo strany žalovaného muselo vždy dôjsť k odsúhlaseniu vykonaných prác
žalovaným a ich prevzatiu, k čomu však nedošlo, pretože žalobca žiadne práce nevykonal.5. Žalobca titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že žalovaný rešpektoval písomnú zmluvu
so žalobcom okrem toho, akým spôsobom možno ukončiť ich vzájomný vzťah, pričom žalovaný
nepreukázal, že by uzavrel so žalobcom dohodu o ukončení vzťahu alebo že by mu doručil písomnú

výpoveď. Svedok Š. nemal v písomnej náplni ukončovanie pracovných vzťahov, a preto neprišlo k
uzavretiuaniústnejdohodykukončeniuvzájomnéhovzťahu,pričomaksvedokŠ.povedalžalobcovidňa
07. 01. 2015, že zmluva sa nebude predlžovať, tak logicky minimálne do 07. 01. 2015 platila. Žalobca
poukázal na to, že písomná zmluva bola predlžovaná a strany ju rešpektovali. Žalobca mal za to, že
žalovaný na základe skutkového stavu porušil právo voči žalobcovi, ktorý sa cítil byť zmluvou viazaný,

a preto podal písomnú výpoveď v zmysle ustanovení zmluvy, ktorú riadne doručil žalovanému, avšak
na ňu nedostal odpoveď.

6. Žalovaný titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že z čl. 4 zmluvy vyplýva, že žalovaný
bol povinný zaplatiť odmenu až po vykonaní činnosti podľa predmetu zmluvy, čo znamená, že vzťah
účastníkov konania je obchodno-právny a žalobca bol povinný najprv vykonať činnosť a až potom mu

mal žalovaný zaplatiť. Navrhovateľ neuviedol dôvod prečo nastúpil do práce až 08. 01. 2015, pričom
ním uvádzaný argument chorého dieťaťa neobstojí, nakoľko ten istý argument uvádzala v inom súdnom
konaní proti žalovanému družka navrhovateľa p. F..

7. Strany sporu ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 04. 07. 2016

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219
ods. 2 C.s.p. vyhlásil vo veci samej tento rozsudok.

I. Vykonané dokazovanie

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V. F. a A. Š., žalobcu a štatutárneho zástupcu odporcu,
a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o spolupráci zo dňa 30. 04. 2014, cenníkom prác, výpoveďou
žalovaného zo zmluvy o spolupráci zo dňa 19. 01. 2015, podacím lístkom zo dňa 30. 01. 2015, faktúrami
žalovaného za obdobie od 07-12/2014 a 01/2015, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom
z obchodného registra spoločnosti žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise,

a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

9. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch svedkyne W. G. z dôvodu, že jej prítomnosť
na pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť ani jej predvedením prostredníctvom príslušného OO PZ SR.

10. Z výpovede žalobcu ako strany sporu vyplývalo, že dňa 08. 01. 2015 mu bolo zo strany žalovaného
znemožnené vykonávať práce pre žalovaného, nebol mu umožnený prístup do firmy a po tomto
dátume nevykonal pre žalovaného žiadne činnosti, pretože mu to nebolo umožnené. Žalovaný mu
prostredníctvom vedúceho výroby svedka Š. oznámil, že má výpoveď. Uplatnená suma predstavovala
priemer za obdobie, počas ktorého žalobca u žalovaného pracoval. Výpovedná lehota bola mesačná a

začala plynúť dňa 01. 02. 2015. Žalobca ešte uviedol, že pri podpise zmluvy mu personalistka oznámila,
že sa zmluva robí na mesiac a neskôr sa automaticky predlžuje na dobu neurčitú. Žalobca sa domáhal
písomného dodatku, ale bolo mu oznámené, že vyplácaním mzdy a poskytovaním práce sa zmluva
predlžuje, čo sa aj v skutočnosti stalo.

11. Z výpovede svedkyne V. F. vyplývalo, že je partnerkou žalobcu. U odporcu pracovala na základe
dohody ako živnostníčka a bola majsterkou vo výrobe. Pracovný vzťah sa mal ukončiť dohodou alebo
výpoveďou, ale v skutočnosti to tak nebolo. Svedkyňa uviedla, že k ukončeniu vzťahu došlo dňa 08. 01.
2015 tak, že prišla do práce a vedúci výroby svedok Š. ju oslovil s tým, že má vrátiť kartičku a odísť,
pretože žalovaný jej neobnovil zmluvu. Svedkyňa uviedla, že to bol pre ňu šok, pretože žalovaný nemal

na to dôvod. Išla za účtovníčkou W. G., ale v kancelárii nič o prepustení nevedeli. Svedkyňa podala návrh
na súd, v ktorom žiadala, aby ju žalovaný vyplatil, ale až po čase jej súd poslal vyjadrenie žalovaného, v
ktorom uviedol, že nie je na to dôvod. P. G. bola prepustená týždeň po svedkyni. Svedkyňa uviedla, že
naposledy u žalovaného pracovala dňa 30. 12. 2014 a do práce sa vrátila až dňa 08. 01. 2015, pretože
mala chorú dcéru.

12. Z výpovede svedka A. Š. vyplývalo, že pracoval u žalovaného od roku 2011 do januára 2016 ako
vedúci výroby a žalobca bol jeho podriadený. Žalobca bol u odporcu zamestnaný podľa Obchodného
zákonníka na dobu určitú, ktorá sa predlžovala vždy o tri mesiace. Spolupráca účastníkov konania bolaodroku2014.Svedoknemoholrozhodovaťktoakedynastúpidopráce,moholtakurobiťibapodohovore
skonateľomžalovaného.Svedoksinepamätal,žebysahožalobcapýtal,čimôževjanuári2015nastúpiť
do práce neskôr ako je obvyklé. Z personálneho svedkovi dali zoznam ľudí, ktorí končili zmluvy, pričom

po dohode so svedkom alebo konateľom žalovaného sa zmluvy predlžovali tým, o ktorých bol záujem,
pričom o žalobcu záujem bol. Na konci roku 2014 žalobcovi končila zmluva. Svedok uviedol, že kvôli
množstvu práce a inventúre žalobcu žiadali, aby prišiel do práce začiatkom roka, ale on ústnou formou
povedal, že nepríde a svojvoľne prišiel až dňa 07. 01. 2015 alebo 08. 01. 2015. Dátum kedy tak urobil, si
svedok nepamätal. Svedok nemal žiadne kompetencie ohľadom zamestnávania. Tie mal až na základe

oznámenia štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalobca prišiel 7. alebo 8. januára do práce, pričom na
základe ústneho pokynu konateľa žalovaného svedok žalobcovi povedal, aby sa prezliekol a odišiel
z firmy, že s ním nebude predlžená zmluva. Svedok mal u žalovaného trvalý pracovný pomer, ktorý
bol ukončený dohodou. Svedok uviedol, že nepozná obsah písomnej dohody stranami sporu. Takýchto
prípadov bolo viac, keď niekto nemal záujem pracovať u žalovaného, tak ho tam nedržali.

13. Z výpovede konateľa odporcu Dušana Encignera vyplývalo, že zmluva medzi stranami sporu končila
v lete 2014 a na základe ústnej dohody bola predĺžená. Svedok Š. oslovil žalobcu s ponukou pokračovať
v práci, ale žalobca povedal, že už má niečo iné. Rozhovor ohľadom pokračovania v práci bol medzi
Vianocami a Silvestrom 2014. Žalovaného požiadavkou bolo, aby žalobca nastúpil do práce prvý
možný pracovný deň roka 2015, pričom žalobca povedal, že nenastúpi. Keď 7. alebo 8. januára žalobca

prišiel do práce, svedok Š. sa bol pýtať konateľa žalovaného, ale on mu povedal, nech žalobca opustí
pracovisko. Zo strany žalobcu nebolo písomné odmietnutie nástupu do práce. Žiadny písomný rozpis
práce na prvé dva týždne 2015, v ktorom by bol žalobca uvedený nemohol byť vyhotovený, nakoľko
žalovaný so žalobcom v roku 2015 už nepočítal, pretože odmietol pracovať. Žalovaný záujem o ďalšiu
spoluprácu so žalobcom mal, pričom informácia vedúceho výroby o tom, že žalobca nemá záujem

o ďalšiu spoluprácu bola pre konateľa žalovaného dostatočným dôkazom. Zmluva o spolupráci bola
ukončená ku dňu 30. 06. 2014, pričom ústne sa dohodli na jej pokračovaní do konca roka 2014 a keď
žalobca nemal záujem po novom roku pokračovať, tak spolupráca skončila a bola ukončená nezáujmom
žalobcu na jej pokračovanie. Konateľ žalovaného nekomunikoval so žalobcom v tejto veci, nevedel nič
o tom, že by bolo žalobcovi telefonicky povedané, že počas inventúry nemusí prísť do práce. Žalobca

za odvedenú činnosť vystavoval faktúry, ktoré mu žalovaní po prekontrolovaní preplatil.

II. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania
14. Žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti baliacich činností a manipulácie s
tovarom, a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti balenia orieškov a suchých

plodov,uzatvorilidňa30.04.2014vpísomnejformezmluvuospolupráci(ďalejlen„zmluva“),predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa vykonávať pre žalovaného dohodnutý druh a rozsah prác
podľa požiadaviek a pokynov žalovaného ako odberateľa, pričom išlo prevažne o baliace činnosti a
manipulácie s tovarom a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi odmenu na základe vystavenej faktúry
po splnení predmetu zmluvy, jeho odsúhlasení a prevzatí a vo výške dohodnutej v cenníku (5,50 eura/

ks).

15. Predmetná zmluva bola písomne uzatvorená na dobu určitú od 02. 05. 2014 do 30. 06. 2014 a bolo
možné ju ukončiť dohodou alebo výpoveďou s výpovednou dobou 1 mesiac so začiatkom plynutia od
prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede.

16. Žalobca predmetné práce pre žalovaného vykonával aj v mesiacoch júl až december 2014, za
ktoré žalovanému vystavil faktúry. Žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi ďalšiu prácu, čo
mu oznámil ústne prostredníctvom pracovníka - vedúceho výroby svedka A. Š.. Žalobca dňa 19. 01.
2015 zaslal žalovanému písomnú výpoveď zo zmluvy zo dňa 30. 04. 2014, v ktorej žiadal žalovaného

o zaslanie odmeny za mesiace január a február 2015. Rovnako ako žalobca u odporcu s vykonávaním
prác skončila aj jeho družka V. F..

III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu
17. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľapredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je
osoba zapísaná v obchodnom registri; osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia

20. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

22. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie

je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

23. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie,
že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť

iba písomne.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

25. Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

26. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

27. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka časné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

28. Podľa ust. § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak
odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

29. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

30. Podľa ust. § 578 Občianskeho zákonníka práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli
obmedzené.

31.Podľaust.§582Občianskehozákonníkaakjedojednanázmluvanadobuneurčitú,ktorejpredmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť

určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

32.Vzhľadomnazistenýskutkovýstavazapoužitiavyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovení
mal súd za to, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 30. 04. 2014 v písomnej

forme podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodnoprávny záväzkový vzťah, pretože pri
vzniku tohto záväzkového vzťahu obaja účastníci konania vystupovali ako podnikatelia podľa ust. § 2
ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka a týkal sa ich podnikateľskej činnosti, keďže predmetom
podnikateľskej činnosti žalobcu boli okrem iného aj baliace činnosti a manipulácia tovarom a predmetompodnikateľskej činnosti žalovaného bolo aj balenie orieškov a suchých plodov, pričom predmetom tohto
ich záväzkového vzťahu boli práve baliace činnosti a manipulácia s tovarom žalobcom pre žalovaného.
Podľa svojho obsahu išlo o nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,

pretože jej znaky nezahŕňali typové znaky žiadneho zo zákonom upravených zmluvných typov, pričom
na úpravu práv a povinností z tohto záväzku vzťahu sa použil právny režim Obchodného zákonníka
okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa
ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil
právny režim Občianskeho zákonníka. Aj keď strany sporu v konaní spomínali pojmy ako „práca“ alebo

„pracovné vzťahy“, za žiadnych okolností nebolo možné právny vzťah strán sporu subsumovať ako
pracovnoprávny, keďže zo strany žalobcu nešlo o výkon závislej práce a už len samotná povaha žalobcu
ako fyzickej osoby - podnikateľa pri vzniku tohto vzťahu vylučovala akúkoľvek pôsobnosť Zákonníka
práce na daný vzťah strán sporu, keďže zamestnancom môže byť len fyzická osoba a nie podnikateľ
konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo žalobca v zmysle svojho živnostenského
oprávnenia bol a konal tak.

33. Predmetom tohto obchodnéhoprávneho záväzkového vzťahu bol záväzok žalobcu vykonávať
baliace činnosti a manipuláciu s tovarom podľa pokynov a požiadaviek žalovaného, ktorý mu na základe
takto vykonanej práce (resp. činnosti), jej odovzdaní, prevzatí a po vystavení faktúry žalobcom uhrádzal
odmenu.

34. Nakoľko zo zmluvy vyplývalo, že existencia ich záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou je
časovo ohraničená na dobú určitú do 30. 06 .2014, uplynutím tejto doby podľa § 578 Občianskeho
zákonníka práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu obom jeho účastníkom zanikli bez toho, aby
sa k tomu vyžadovala ďalšia právna skutočnosť. Akékoľvek predĺženie doby trvania tohto záväzkového

vzťahu by po právnej stránke znamenalo zmenu pôvodného záväzku, pričom takúto zmenu mohli
zmluvné strany uskutočniť len písomne, a to uzatvorením písomného dodatku k zmluve, keďže podľa
ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. V. zmluvy bolo možné zmluvu zmeniť len
písomným dodatkom. Preto aj výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej následkom malo byť
ukončenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu založeného zmluvou zo dňa 30. 04. 2014 bola

právne neúčinná, keďže k zániku tohto záväzkového vzťahu došlo uplynutím času tak, ako súd vyššie
uviedol.

35. Preto ak žalobca aj po 30. 06. 2014 naďalej vykonával dohodnuté práce, nevykonával ich už v zmysle
vyššie dohodnutého obchodného záväzkového vzťahu z titulu písomne uzavretej zmluvy zo dňa 30. 04.

2014,alevykonávalichnazákladezáväzkovéhovzťahu,ktorývznikolkonkludentne,t.j.tým,žežalovaný
ako odberateľ dal žalobcovi pokyn a požiadavku na uskutočnenie baliacich prác a manipulácie s tovarom
(čo predstavovalo podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzavretie zmluvy) a žalobca
ako dodávateľ podľa týchto pokynov žalovaného vykonal baliace práce a manipuláciu s tovarom (čím
podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka prijal návrh na uzatvorenie zmluvy, čo malo za následok

podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik ústnej zmluvy ako nového záväzkového vzťahu). To
znamená, že za každé nasledovné žalobcom vykonané práce na základe pokynov žalovaného vznikol
žalobcovi nárok na odmenu, ktorej spôsob úhrady vyplýval z predtým písomne dojednanej úpravy v
zmluve zo dňa 30. 04. 2014 ako zaužívanej obchodnej praxe, ktorou sa strany sporu riadili aj po
jej zániku, a teda tento spôsob úpravy vzniku nároku žalobcu na odmenu sa stal určitou obchodnou

zvyklosťou podľa ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorou sa účastníci konania riadili a na ktorú
súd musel prihliadnuť pri určení práv a povinností zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným
konkludentným spôsobom. V zmysle uvedenej obchodnej zvyklosti medzi stranami sporu vyplývajúcej z
predtým uzatvorenej zmluvy žalobca po vyhotovení prác, ich odovzdaní a schválení žalovaným vystavil
raz do mesiaca faktúru, ktorou vyzval žalovaného na úhradu odmeny za ním uskutočnené práce za

daný mesiac. Na základe toho mohol žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu až po tom, ako práce v
zmysle pokynov žalovaného vykonal, resp. po tom, ako došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy
a aj k splneniu záväzku z nej vyplývajúceho žalobcom, ktorým bolo vykonanie práce podľa pokynov a
požiadaviek žalovaného, odovzdanie prác a ich prevzatie žalovaným.

36. Tým, že žalovaný dňa 08. 01. 2015 odmietol dať žalobcovi pokyn na vykonanie práce, nedošlo z jeho
strany k ďalšiemu návrhu na uzatvorenie zmluvy konkludentným spôsobom, a teda ani k uzatvoreniu
zmluvy a ani vzniku nároku žalobcu na odmenu, ktorú si v tomto konaní uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný
odmietol dať žalobcovi pokyny, znamenala nepredĺženie doby trvania takto konkludentne uzatvorenejzmluvy na dobu určitú po konci roku 2014, a preto výpoveď žalobcu zo dňa 19. 01. 2015, ktorej úmyslom
bolo ukončiť záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, bola právne neúčinná, keďže nedošlo k
predĺženiu doby trvania konkludentne uzatvorenej zmluvy, resp. k uzatvoreniu novej zmluvy, ako to súd

vyššie uviedol, a preto v čase predmetnej výpovede žalobcu už neexistoval žiadny záväzkový vzťah
medzi stranami sporu, ktorý by mohol žalobca ukončiť.

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca v mesiacoch január a
február 2015 neposkytol žalovanému žiadne služby, ktorých zaplatenie by bol oprávnený sa domáhať,

na základe čoho súd nárok žalobcu na zaplatenie odmeny v sume 2 288,- eura za mesiace január a
február 2015 ako nedôvodný zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.