Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205957
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214205957.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov
JUDr.Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, zastúpeného Obchodnou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, proti žalovanému S. A., C. N. E., E. Č.. XX, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Petrom
Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 244,08 eura s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28.4.2016 č.k. 16C 256/2014-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého
splátkového úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenie, že právny predchodca žalobcu (Slovenská

sporiteľňaa.s.)ažalovanýuzatvorilidňa12.12.2005zmluvuosplátkovomúverenazákladektorejprávny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 995,82 euro a žalovaný sa zaviazal ho splatiť
v mesačných splátkach po 27,12 eura. Prvá splátka úveru mala byť splatná 20.1.2006 s konečnou
splatnosťou úveru 20.11.2010. Splatnosť dlhu nastala najneskôr dňom konečnej splatnosti úveru t.j.
20.11.2010. Vrátenie dlhu vzniknutého z titulu čerpania úveru sa mohol veriteľ domáhať v lehote troch
rokov odo dňa jeho splatnosti. Premlčacia lehota začala plynúť podľa názoru súdu dňom 21.11.2010 a

uplynula dňom 21.11.2013, pričom žalobca ako postupník nárok voči žalovanému uplatnil žalobou na
súde až dňa 24.2.2014, teda po uplynutí stanovenej premlčacej doby.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 101 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 5b zákona č. 250/2001
Z.z. podľa ktorého orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva vrátane jeho premlčania. Keďže premlčaním práva sa splnenie hlavného

peňažného záväzku došlo zároveň i k premlčaniu práva na zaplatenie príslušenstva súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie. V odvolaní uviedol, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho
zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútno obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu,

že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa
12.12.2005, v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Obč.
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych
úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 a to podľa jeho názoru znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola

uzavretá zmluva o úvere, keď bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a
povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52-54 Obchodného zákonníka.
Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia súdom.
Ďalej zastáva názor, že aplikáciou ust. § 5b zákona o spotrebiteľoch dochádza k značnému narušeniu
princípov právneho štátu, k porušeniu právneho štátu. Právna úprava do 30.4.2014 umožňovala

spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesenej námietky
premlčania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu
zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto

odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v
celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za pôvodné, ak vychádza z
názoru, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne použili ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sainakmalinormyobchodnéhoprávasanevzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjehoúčinnosťou.

10. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014)
orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri rozhodovaní o nároku žalobcu zohľadnil ust. § 52
ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť
normyobchodnéhopráva.Obetietoustanovenianadobudliúčinnosť1.5.2014aprávnepredpisy,ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.UvedenýnázorodvolaciehosúdujezhodnýajsnázoromNajvyššieho
súdu SR vysloveným v rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3Ncdo 14/2014.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,

avšak tomuto v súvislosti s odvolacím konaní žiadny trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).