Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209358
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416209358.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci
žalobkyne: X. I., U. I., C. XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX O. D. XXX proti žalovanému: W. L., U. L., C.
XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX O. D. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Mačajom, so sídlom Dolná 7,
969 01 Banská Štiavnica, o náhradu škody na zdraví a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.10.2016 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 274,20 € titulom náhrady škody na zdraví a zaplatenia sumy 5.000 €
titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.10.2014 v čase cca o 16.30

hodine ju žalovaný pod vplyvom alkoholu v priestoroch dreveného domčeka, v ktorom bývala, slovne
a fyzicky inzultoval tým spôsobom, že ju chytil za ľavú ruku a udrel ju do tvárovej časti hlavy. Incidentu
predchádzala hádka žalovaného s jej matkou B. I. a B. U.. Nárok na náhradu škody na zdraví si
uplatnila titulom bolestného s poukazom na bodové hodnotenie a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si uplatnila z dôvodu, že dôsledkom fyzickej inzultácie zo strany žalovaného došlo k zníženiu
jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Poukázala na to, že od incidentu pociťuje stres, je frustrovaná a

máva úzkostné stavy. V žalobe poukázala taktiež na dlhodobé neprimerané správanie sa žalovaného,
ktorý ju navyše obviňuje aj z väzobného stíhania jej strýka Ľ. L.Š., zo smrti strýka R. L. a z okradnutia
starého otca K. L..

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Na svoju obranu uviedol, že v súvislosti s tvrdeným
skutkom popísaným v žalobe bolo vedené priestupkové konanie, výsledkom ktorého bolo zastavenie

konania.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní nariadenom na deň 15.06.2017, na ktoré riadne predvolal obidve
strany ako aj právneho zástupcu žalovaného. Žalobkyňa sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
na pojednávanie nedostavila, preto súd s poukazom na § 180 veta druhá CSP rozhodol, že pojednávať
bude v jej neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to lekárskym posudkom o bolestnom zo
dňa 16.02.2016, listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí R. L. zo dňa 15.07.2014,
rovnopisom obžaloby Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom na obvineného Ľ. L. zo dňa 06.05.2014,
lekárskymi správami MUDr. S. M., potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, darovacou zmluvou
zo dňa 29.04.2014, rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy

č. OU-ZH-OVVS-2016/000056 zo dňa 09.09.2016, podstatným obsahom trestného spisu ČVS: OKP-14/
ZH-ZH-2015 a výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:5. Vychádzajúc z obsahu žaloby a lekárskych správ, žalobkyňa dňa 13.10.2014 utrpela zranenie -
podvrtnutie ľavého zápästia, pričom ako pôvodcu zranení označila žalovaného. Lekárske vyšetrenie

absolvovala v ambulancii lekárky MUDr. S. M. dňa 16.10.2014, odkedy bola zároveň práceneschopná.
Lekár - chirurg MUDr. B. B. v lekárskom posudku o bolestnom vystavenom dňa 16.02.2016 ohodnotil
diagnózu žalobkyne počtom bodov 15.

6. Z ďalších žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplynulo, že príčinou úmrtia R. L. dňa

13.07.2014 v Banskej Štiavnici bolo udusenie v epileptickom záchvate.

7. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom súd zistil, že táto bola podaná na Ľ. L., C.
XX.XX.XXXX, ako obvineného pre zločin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť voči svojmu otcovi
K. L., C.É. XX.XX.XXXX.

8. Darovacou zmluvou zo dňa 29.04.2014 K. L., narodený dňa XX.XX.XXXX ako darca daroval B. I.,
matke žalobkyne ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Sklené Teplice.

9. Rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-

ZH-OVVS-2016/000056 zo dňa 09.09.2016 bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu ublížením na zdraví z nedbanlivosti podľa § 49 odsek 1 písmeno b) Zákona
o priestupkoch, z ktorého bol podozrivý žalovaný zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo
žalovanému preukázané. Priestupkovému konaniu predchádzalo uznesenie prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1 Pv 50/15/6613 (ČVS: ORP-14/ZH-ZH-2015) zo dňa 02.07.2015

o postúpení trestnej veci žalovaného (ako obvineného) na prejednanie priestupku.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

14. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

15. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

16. Z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila dva samostatné nároky,
a to nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, pričom obidva uplatnené nároky odvodzovala od jediného skutkového deja, ktorý sa mal
odohrať dňa 13.10.2014 medzi ňou a žalovaným spôsobom popísaným v žalobe.

17. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide
o preukázanie takého protiprávneho konania žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom

škody (ujmy) na zdraví. V tomto smere povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno ohľadom existencie neoprávneného zásahu a príčinnej súvislosti zaťažovala
žalobkyňu. Hoci žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, že voči žalovanému bolo vedené
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, z dokazovania listinnými dôkazmi vyplynulo, že žalovanýbol v súvislosti so skutkom, ktorý sa mal dňa 13.10.2014 odohrať medzi ním a žalobkyňou prejednávaný
v priestupkovom konaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na zdraví z
nedbanlivosti podľa § 49 odsek 1 písmeno b) Zákona o priestupkoch. Priestupkové konanie vedené

Okresným úradom Žiar nad Hronom, odbor vnútornej kontroly bolo zastavené, pretože spáchanie
skutku žalovanému ako tvrdenému útočníkovi nebolo preukázané. Z obsahu rozhodnutia príslušného
správneho orgánu zo dňa 09.09.2016 vyplynulo, že nebol preukázaný žiaden príčinný vzťah medzi
konaním žalovaného (ako podozrivého z priestupku) a spôsobeným následkom vo forme ujmy na zdraví
žalobkyne (ako poškodenej). Súd pri viazanosti uvedeným rozhodnutím príslušného správneho orgánu

(§ 193 CSP) uzavrel, že v konaní nebol preukázaný žiadny protiprávny úkon žalovaného, a teda ani
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a ujmou na zdraví žalobkyne. Preto nejestvuje žiadna
povinnosť, ktorá by zaväzovala žalovaného na úhradu žalobkyňou uplatnenej škody na zdraví.

18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ustanovenie § 13 odsek 2
Občianskeho zákonníka predpokladá priznanie uvedenej náhrady len v takom prípade, ak by sa

zdalo nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka v podobe upustenia
od neoprávnených zásahov, odstránenia ich následkov a poskytnutia primeraného zadosťučinenia,
a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v
spoločnosti. Žalobkyňa ale v priebehu konania nepreukázala existenciu neoprávneného zásahu zo
strany žalovaného ani prípadný dôsledok v podobe zníženia jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.

Pokiaľ aj v podanej žalobe poukazovala na skutočnosti, že tvrdený zásah negatívne ovplyvnil jej život a
zanechal následky na jej duševnom zdraví, uvedené tvrdenia nešpecifikovala ani ničím nepreukázala.
Súdu tak bez ďalších dôkazov nebolo zrejmé, akým spôsobom a v akých konkrétnych životných
situáciách sa uvedené následky na zdraví a dôstojnosti žalobkyne mali prejaviť. S ohľadom na
výsledky vykonaného dokazovania tak súd uzavrel, že žalovaný žiadnym spôsobom nezasiahol do

práva na ochranu osobnosti žalobkyne, preto žalobu žalobkyne nebolo možné uznať dôvodnou. Navyše
žalobkyňa sa ani nedomáhala poskytnutia ochrany v zmysle ustanovenia § 13 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, preto neboli naplnené predpoklady pre vznik nároku v zmysle § 13 odsek 2 Občianskeho
zákonníka.

19. Hoci žalobkyňa na podporu svojich tvrdení navrhla v konaní vypočuť svedka B. U. a svedkyňu B. I.,
po nariadení pojednávania zostala nečinná, tohto sa nezúčastnila a rovnako nezabezpečila prítomnosť
navrhnutých svedkov na pojednávaní ani neoznačila skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom vyššie
menovaných svedkov preukázané.

20. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.