Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010053
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115010053.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného H.. E..

S. T. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
dňa 26. 06.2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

H.. E.. S. T., nar.: XX. XX. XXXX v S., trvale bytom Q. XXX,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv/175/2014

zo dňa 21. 01. 2015, na tom skutkovom základe, že:

„dňa 25. 09. 2012 na Okresný súd Bratislava I v Bratislave na Záhradníckej ulici, v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C/9/2012 podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vydanie platobného rozkazu,
pričomobsahompodanéhonávrhuboldokumentoznačenýakoDohodaovyplateníjednorazovejčiastky
vo výške 25.000,- Euro zo dňa 23. 03. 2011, ktorá mala byť právnym titulom, od ktorej obvinený
odvodzoval svoje právo na zaplatenie sumy 25.000,- Euro od Centra vzdelávania PSVR SR, Pekná

cesta 6, P. O. BOX 13, 830 04 Bratislava, ktoré sa v predmetnej Dohode o vyplatenie jednorazovej
čiastky malo zaviazať na vyplatenie sumy 25.000,- Euro H.. E.. S. T. po skončení jeho pracovného
pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy, pričom Centrum vzdelávania o existencii uvedenej
Dohody o vyplatenie čiastky nevedelo a dozvedelo sa o ňom až v dôsledku podaného návrhu na súde
a následne prevzatej výzvy na vyjadrenie, pričom Dohoda o vyplatenie jednorazovej čiastky nie je
označená registratúrnym číslom, nebola nikým schválená a nikdy evidovaná, čiže predložil dôkaz o
ktorom vedel, že je sfalšovaný za účelom použiť ho ako pravý“,

čím mal spáchať

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného H.. E.. S. T., svedkov O.. J. C., I.
H., O.. M. Q., O.. P. W., O.. E. S. a D.. E. P. a oboznámil sa s podstatnými listinnými dôkazmi rozvedenými
nižšie.

Obžalovaný H.. E.. S. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa cíti byť nevinným. Uviedol, že
Dohodu o vyplatení jednorazovej čiastky na sumu 25.000,- Eur (ďalej len Dohoda) našiel založenú v
podpisovej knihe na jeho pracovnom stole a bola podpísaná svedkyňou O.. J. C.. Túto Dohodu zbežne
prečítal a podpísal ju, nakoľko mu bolo niekedy v marci roku 2011 vtedajším vedúcim služobného

úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sľúbené, že ak nebude robiť
problémy pri vymenovaní novej osoby na jeho miesto, neodíde na prázdno, ale dostane nejakú finančnú
kompenzáciu. Dohodu podpísal ešte pred tým, ako s ním bol skončený pracovný pomer k čomu došlo
dňa 23. 05. 2011. Následne sa stretol so svedkom O.. M. Q., ktorý bol poverený riadením Centra, aby sa
s ním dohodol na vyplatení predmetnej sumy. Svedok Q. bol však agresívny a nedalo sa s ním dohodnúť
a preto oslovil advokátsku kanceláriu, ktorá podala na súd návrh na vyplatenie sumy 25.000,- Eur, ktorý

návrh však na odporúčanie advokátskej kancelárie stiahol. Má vedomosť, že keď odišiel zo stretnutia
so svedkom Q., tento sa pokúšal vylomiť dvere na kancelárii svedkyni I. H., kde sa mala nachádzať
predmetná Dohoda.

Svedkyňa O.. J. C. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že v Centre pracovala ako vedúca

ekonomického oddelenia do júna, resp. júla 2011 a predmetná Dohoda je podľa nej neštandardná.
Ona môže podávať návrh na priznanie odmeny priamo na ministerstvo a odmenu priznáva iba štatutár,
t. j. minister PSVaR. Bežným pracovníkom Centra odmeny prideľoval štatutár, t. j. riaditeľ Centra. Po
prvý krát počula o Dohode na výsluchu na polícii, kde jej bola Dohoda ukázaná, pričom sa zľakla,
pretože sumu 25.000,- Eur Centrum v rozpočte ani nemalo, pričom nemá vedomosť, kto Dohodu

vypracoval. Podpis sa Dohode sa jej zdá, že by mohol byť jej, avšak nespomína si, že by takúto Dohodu
podpísala. S obžalovaným sa nikdy o takejto Dohode nebavila a spresnila, že vylučuje, že by takýto
typ Dohody a na takú sumu niekedy podpísala, pričom tretia osoba ako ona, alebo riaditeľ Centra,
nemohla takúto Dohodu vypracovať. Pripustila, že existovala tzv. podpisová kniha, do ktorej sa zakladali
listiny, ktoré sa potom predkladali obžalovanému na podpis. Takúto knihu malo mzdové oddelenie a

učtáreň, pričom knihu nosila buď ona, alebo niekto z učtárne. Prax je taká, že ak sa uzavrie nejaká
zmluvaalebodohoda,určísajejkonkrétnečísloatopersonalistkou,čobolatotožnáosobaakomzdárka.
Rozpamätala sa, že na Dohode bolo zle uvedené jej priezvisko, ako Ď., avšak ona je C.. Ak by aj
Dohoda bola predložená mzdárke na vyplatenie, táto by platbu nezrealizovala, nakoľko Centrum nemalo
toľko finančných prostriedkov. Ona, ako vedúca finančného oddelenia nemala vedomosť o tom, že

obžalovanému by niekto prisľúbil pri jeho odvolaní z funkcie nejakú kompenzáciu.

Svedkyňa I. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že v Centre pracovala od r. 2004 do
marca 2015 ako personalistka a mzdárka v jednej osobe. Po odchode obžalovaného z funkcie ju nový
riaditeľ, svedok O.. E. S., zavolal a v prítomnosti právnika z MPSVaR pána Š. jej ukázal kópiu Dohody,

aby ju založila do osobného spisu obžalovaného. Táto Dohoda bola kópiou a pochádzala zo súdneho
spisu. Podľa jej vedomostí, odmenu riaditeľovi Centra prideľoval vždy len minister, písomne. S takouto
formou Dohody sa nikdy nestretla.

Svedkyňa O.. P. W. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že v Centre pracovala od 01. 12.

2014 ako účtovníčka a s predmetnou Dohodou nikdy nebola oboznámená a taká Dohoda nikdy nebola
rozpočtovaná, pričom odmeny štatutárom Centra vždy udeľoval minister PSVaR. Postup bol taký, že
mzdárka dostala pokyn a všetky údaje zadala v systéme SAB, pričom išlo o odmeny a nie dohody.
„Dohoda“ v mzdovom programe ani nebola a preto takéto niečo nebolo možné vyplatiť. Aby boli odmeny
vyplatené musela prebehnúť predbežná finančná kontrola a príkaz štatutára.

Svedok O.. M. Q. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že v Centre pôsobil ako zástupca
riaditeľa a o predmetnej Dohode nemá žiadne vedomosti a s takýmto aktom sa nikdy ani nestretol. On
sám dostal odmenu, ktorú mu priznal vtedajší riaditeľ pán W. a bola vo výške 2.500,- Eur ako forma
variabilnej zložky mzdy za vykonanú činnosť za predchádzajúce obdobie.

Svedok O.. E. S. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že koncom roku 2012 bol riaditeľom
Centra, keď im prišla žaloba zo súdu, ktorej predmetom bolo, že nevyplatili finančnú čiastku bývalému
štatutárovi S. T.. On o takomto niečom nevedel, bol z toho prekvapený, pretože s takýmto postupoma Dohodou sa nestretol, a preto som zavolal personalistku, svedkyňu H., aby mu vysvetlila celú vec.
Uviedla mu, že takýto dokument sa v spise pána T. nenachádza a preto, čo prišlo zo súdu, založili do
jeho spisu. Následne sa skontaktovali s ich advokátom, pričom po čase bola žaloba pána T. stiahnutá.

Po konzultácii s právnikmi MPSVaR podal trestné oznámenie. Zdôraznil, že štatutárom vždy odmenu
alebo vyplatenie inej čiastky schvaľuje minister PSVaR na návrh kohokoľvek, ale vždy je to minister. Ako
to bolo s tom čase, nevedel.

Svedok D.. E. P. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že v marci 2011 bol vedúcim služobného

úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vyplácanie finančných čiastok zamestnancom
alebo štatutárom organizácii spadajúcich pod ministerstvo práce išli z na to vyčlenenej rozpočtovej
kapitoly ministerstva, pričom buď ich schvaľoval on, alebo minister. K predmetnej Dohode o vyplatení
jednorazovej čiastky z 23. 03. 2011 uviedol, že s takou Dohodou sa nestretol a ani v takej výške,
pričom pri odchodnom alebo odstupnom sa výška pohybovala v pár tisíc eurách. Dodal, že pokiaľ
štatutár vyplácal nejaké čiastky, toto nemusel konzultovať s ministerstvom, nakoľko išlo o ich peniaze.

On osobne nikdy neskúmal interné dokumenty centra. K hĺbke intervencie ministerstva do chodu centra
sa nevedel vyjadriť. Nevedel tiež, kto schvaľoval odmeny alebo iné finančné plnenia štatutárovi, ale
navonok vystupoval v mene centra určite štatutár pán T.Í.. Pokiaľ sa menili ľudia na ministerstve,
dostávali pri svojom odchode „odmeny“ vo výške akoby dostali odstupné. On obžalovanému nič o zlatom
padáku nenaznačoval, to nie je pravda, nakoľko s ministrom si na to dávali pozor, pretože boli kauzy z

minulosti. Pokiaľ si aj dávali odmeny, bolo to symbolické.

Zo Štatútu Centra vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo
dňa 16. 02. 2009 vyplýva, že, okrem iného, centrum je právnickou osobou s právnou subjektivitou
a štatutárnym zástupcom centra je riaditeľ centra, ktorý riadi centrum a zodpovedá za jeho činnosť,

pričom minister určuje riaditeľovi výšku platu, ktorému aj zodpovedá za činnosť centra. V zmysle Čl.
4 Štatútu, centrum, ako príspevková organizácia hospodári samostatne a je oprávnené vo svojom
mene nadobúdať práva a povinnosti, pričom centrum zodpovedá za hospodárne a efektívne nakladanie
so zvereným a nadobudnutým majetkom a hospodárenie v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Štatút ďalej zakotvuje, že centrum hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a
hospodárskeho výsledku, pričom rozpočet centra zahŕňa príspevok z rozpočtu ministerstva, finančné
prostriedky prijae od iných subjektov, finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie a
grantov a finančné prostriedky získané podnikateľskou činnosťou na základe súhlasu zriaďovateľa podľa
osobitného zákona.

Z pracovnej zmluvy č. 31276/2010 zo dňa 28. 07. 2010 vyplýva, že obžalovaný S. T. bol zamestnancom
Centra vzdelávania MPSVaR SR od 28. 07. 2010, pričom k tomuto dátumu bol ministrom vymenovaný
do funkcie riaditeľa Centra na dobu šiestich mesiacov, ktorý dňa 30. 09. 2010 vymenoval za svoju
zástupkyňu O.. J. C.. Dňa 01. 02. 2011 bol obžalovaný ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR

vymenovaný do funkcie riaditeľa Centa bez časového obmedzenia.

Z Dohody o vyplatení jednorazovej čiastky zo dňa 23. 03. 2011 vyplýva, že Centrum vzdelávania MPSVR
SR zastúpenou O.. J. Ď. (zástupkyňou riaditeľa a štatutárnou zástupkyňou MPSVR SR) sa dohodlo s
obžalovaným H.. S. T. na vyplatení jednorazovej čiastky vo výške 25.000,- Eur po skončení pracovného

pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy č. 31276/2010 zo dňa 28. 07. 2010. Predmetnú
Dohodu podpísal obžalovaný a O.. J. Ď. dňa 23. 03. 2011.

Ako vyplýva z rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 06. 04. 2011 č. z.
16320/2011 bol obžalovaný k 06. 04. 2011 odvolaný z funkcie riaditeľa Centra a dňa 23. 05. 2011 došlo

medzi Centrom a obžalovaným k dohode o skončení pracovného pomeru CV - 239/2011 k 23. 05. 2011.

Z oboznámeného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7Cpr/9/2012 vyplýva, že návrhom
zo dňa 24. 09. 2012, podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 25. 09. 2012, sa obžalovaný,
ako navrhovateľ, zastúpený Advokátskou kanceláriou D.. U. C., s. r. o., domáhal zaplatenia sumy

25.000,- Eur s príslušenstvom od odporcu Centrum vzdelávania MPSVR SR titulom Dohody o vyplatení
jednorazovej čiastky zo dňa 23. 03. 2011, ktorú priložil k predmetnému návrhu žaloby. Dňa 18. 04. 2013
bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené späťvzatie predmetného žalobného návrhu v zmysle § 96ods. 1 O. s. p., čo viedlo k vydaniu uznesenia tunajšieho súdu č. k. 7Cpr/9/2012 - 49 zo dňa 28. 05. 2013
a právoplatným dňa 21. 06. 2013, ktorým súd konanie zastavil.

Podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,

b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania
alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo

d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu,

stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo
na orgán činný v trestnom konaní,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

Skutková podstata trestného činu marenia spravodlivosti bola zavedená do Trestného zákona zákonom
č. 403/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2004 (išlo o trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 170
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005), pričom sa tak stalo v dôsledku plnenia záväzkov Slovenskej
republiky, ktoré jej vyplývali z dvoch medzinárodných dohovorov. Skutkovú podstatu trestného činu

marenia spravodlivosti kontinuálne prevzal aj Trestný zákon účinný od 1. januára 2006, konkrétne ide
o zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 Tr. zák.

Skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. obsahuje štyri samostatné
základné skutkové podstaty, ktoré sú jednotlivo uvedené v osobitných písmenách a) až d), pričom

spoločné majú to, že sa ich páchateľ môže dopustiť len v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní.

Skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorá je
špecifickým prípadom podvodu, reflektuje na konanie páchateľa, ktoré spočíva v tom, že predloží, v
súdnom konaní alebo trestnom konaní, dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, a to

za účelom, aby sa použil ako pravý.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa teda vyžaduje, okrem iného, aby predkladaný dôkaz bol sfalšovaný alebo
pozmenený.

V svetle prejednávaného prípadu nebolo sporné, že Dohoda o vyplatení jednorazovej čiastky zo dňa
23. 03. 2011 bola dňa 25. 09. 2012 predložená Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 7Cpr/9/2012 a ktorá bola titulom podanej žaloby navrhovateľa - obžalovaného T. na vyplatenie
sumy 25.000,- Eur s príslušenstvom od odporcu - Centra vzdelávania MPSVR SR. V konaní tiež nebolo

rozporované,žebyobžalovanýnepodpísaldňa23.03.2011predmetnúDohodu.Problémovoujeotázka,
či predložená Dohoda je dôkazom sfalšovaným, alebo pozmeneným.

Sfalšovaný dôkaz je taký dôkaz, ktorý je účelovo vytvorený dôkaz v snahe preukázať istú relevantnú
skutočnosť, ktorá sa buď reálne stala alebo sa vôbec nestala.

Pozmenený dôkaz je taký dôkaz, ktorý mal pôvodne pravdivú vypovedaciu hodnotu a reálne vykresľoval
istú skutočnosť, ale účelovým aktívnym konaním bola jeho nosná informácia zmenená.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Dohoda o vyplatení jednorazovej čiastky nebola štandardným

úkonom vytváraným Centrom alebo inou príspevkovou organizáciou v gescii MPSVR SR. S takouto
formou vyplatenia určitej čiastky sa nikdy predtým nestretli ani v Centre a ani na MPSVR SR. Je
pravdou, že odmeny, resp. tzv. zlaté padáky schvaľoval a udeľoval minister práce, sociálnych vecí a
rodiny SR, avšak táto Dohoda podľa svojho obsahu nemala nahrádzať rozhodnutie ministra a ani taknebola nikdy a nikým prezentovaná. Dohoda o vyplatení jednorazovej čiastky bola vytvorená samotným
Centrom a „schválená“ samotným obžalovaným, ktorý bol v tom čase štatutárom Centra a zároveň bola
spolusignovaná jeho zástupkyňou O.. C.. Na tomto mieste sa potom vynára otázka, či obžalovaný, ako

štatutár Centra, mohol podpísať takýto neštandardný dokument. V zmysle Čl. 3 bodu 1 Štatútu Centra
štatutárnym zástupcom centra je riaditeľ centra, ktorý riadi centrum a zodpovedá za jeho činnosť. Je teda
zrejmé, že obžalovaný bol osobou oprávnenou podpísať takúto Dohodu a dokonca ju aj vytvoriť, alebo
dať pokyn na jej vytvorenie, pričom v tomto kontexte nemožno prehliadnuť, že Centrum je právnickou
osobou s právnou subjektivitou tak, ako to deklaruje Čl. 1 bod 4 Štatútu Centra. Z uvedeného tak

vyplýva, že štatutár Centra mohol, a v prerokúvanom prípade tak aj urobil, „sám sebe“ priznať odmenu,
odstupné, odchodné, „zlatý padák“ v akejkoľvek výške priamo z rozpočtu Centra, ktoré ako príspevková
organizácia hospodári samostatne a je oprávnené vo svojom mene nadobúdať práva a povinnosti, ako
napr. dohodnúť sa so svojim zamestnancom, vrátane štatutára, na vyplatení jednorazovej čiastky. Na
veci nič nemení ani skutočnosť, že Dohoda bola spolupodpísaná O.. C.. Podľa názoru súdu jej podpis
ani vôbec nemusel figurovať v predmetnej Dohode na to, aby nebol porušený Štatút Centra. Rovnako tak

je úplne irelevantné, či Dohoda bola nejakým spôsobom registrovaná podľa Registratúrneho poriadku
Centra ako aj to, či Centrum malo mechanizmy na jej softvérovú registráciu, ba dokonca nie je podstatné,
či vôbec Centrum disponovalo prostriedkami na vyplatenie takejto čiastky.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Vyššie citované zákonné ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotného - trestný
čin. Na naplnenie znakov trestného činu musia byť teda splnené dve podmienky a to, že znaky
protiprávneho činu sú uvedené v Trestnom zákone, pričom znakmi skutkovej podstaty trestného činu

rozumieme subjekt, objekt, subjektívna stránka, objektívna stránka a pokiaľ absentuje čo i len jedna z
nich, nemožno hovoriť o trestnom čine.

Obžalovaný naruší Trestným zákonom chránený záujem na spravodlivom a zákonnom rozhodnutí
a vyvolá trestnoprávne relevantný následok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ len vtedy, ak manipuloval s dôkaznou situáciou tým, že
sfalšoval alebo pozmenil dôkaz, alebo predložil sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz na účel, aby sa
použil v trestnom konaní ako pravý.

V kontexte naznačených úvah súd nedospel k záveru, že obžalovaný sfalšoval alebo pozmenil dôkaz.

Obžalovaný síce účelovo podpísal alebo dokonca vytvoril dôkaz, t. j. Dohodu, v snahe preukázať
relevantnú skutočnosť, t. j. nárok na vyplatenie sumy, ale na podpísanie a dokonca i na prípadné
vytvorenie Dohody o vyplatenie jednorazovej čiastky mal zákonné právo v zmysle Štatútu Centra, ako
jeho štatutár, bez ohľadu na to, či sa na vyplatení čiastky s niekým dohodol alebo nie. Obžalovaný svojim
konaním teda podpísal niečo neštandardné, čo má ale podklad v zákone, resp. mu neodporuje.

Samostatnou zostáva otázka morálna a etická. V tejto rovine Centrum, teda jeho štatutár, zodpovedá
za hospodárne a efektívne nakladanie so zverenými a nadobudnutými majetkom v zmysle Čl. 4 bod.
2 Štatútu a preto sa orgány činné v trestnom konaní mali zamerať na prípadné naplnenie skutkovej
podstaty iného trestného činu, konkrétne trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku podľa § 237 Tr. zák.

Z takto vykonaného dokazovania má súd za to, že konaním obžalovaného nebola naplnená skutková
podstata žalovaného zločinu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.