Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215689
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114215689.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom
Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: COOP Jednota Trenčín,

spotrebnédružstvo,sosídlomMierovénámestie19,91250Trenčín,IČO:00168912,právnezastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
sosídlomPiaristická46/276,91140Trenčín,IČO36837857,onávrhunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/87/2014-520 zo
dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50
Trenčín, IČO: 00 168 912, zapísaným na liste vlastníctva č. XX, evidovaným Okresným úradom U.,
katastrálny odbor U., okres U., obec U., katastrálne územie U. a to k: pozemku parcela registra "C" číslo
XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2, pozemku parcela registra "C" číslo

XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, pozemku parcela registra "C" číslo
XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, pozemku parcela registra "C" číslo
XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemku parcela registra "C" číslo
XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, stavbe so súpisným číslom XX, B.,
postavenej na parcele registra "C" číslo XX/X, a to
v prospech žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18,

815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 822.402,01
eur. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako právny nástupca spoločnosti ČSOB Factoring, a. s.,
z dôvodu zlúčenia, má voči žalovanému pohľadávku vo výške 822.402,01 eur s príslušenstvom z
titulu uzatvorených Zmlúv o postúpení pohľadávok bližšie špecifikovaných nižšie v tomto návrhu so
spoločnosťou Alioth s.r.o.. Na základe uvedenej faktoringovej zmluvy uzatvoril žalobca ako postupník
so spoločnosťou Alioth ako postupcom Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to: Zmluvu o postúpení

pohľadávok č. 4/2/12/2014 zo dňa 21.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči
žalovanému ako dlžníkovi,
a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140004 vo výške 72.786,86 eur, Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 5/2/12/2014 zo dňa 22.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140005 vo výške
101.428,44 eur, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 6/2/12/2014 zo dňa 24.01.2014, predmetom ktorej

bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č.
20140006 vo výške 115.849,81 eur, Zmluvuo postúpení pohľadávok č. 7/2/12/2014 zo dňa 27.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140007 vo výške
61.922,46 eur, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 8/2/12/2014 zo dňa 28.01.2014, predmetom ktorej

bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č.
20140009 vo výške 70.042,44 eur, Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 9/2/12/2014 zo dňa 28.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140010 vo výške
18.151,34 eur, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 10/2/12/2014 zo dňa 29.01.2014, predmetom ktorej

bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č.
20140011 vo výške 70.400,40 eur, Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 11/2/12/2014 zo dňa 30.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140010 vo
výške 15.899,94 eur. Postúpenie vyššie uvedených pohľadávok v celkovej výške 526.481,69 eur bolo
žalovanému ako dlžníkovi riadne oznámené, avšak žalovaný vyššie uvedené pohľadávky neuhradil. S

ohľadom na túto skutočnosť podal pôvodný veriteľ spoločnosť ČSOB Factoring a.s. dňa 07.07.2014
návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Trenčín. Predmetné konanie je vedené pod sp.
zn. 37Cb/87/2014.
Vočinávrhunavydanieplatobnéhorozkazupodalžalovanýodpordňa14.08.2014,ktorýdoplnilpodaním
zo dňa 20.08.2014. Nakoľko počas súdneho konania došlo k splatnosti ďalších pohľadávok voči

žalovanému, podal pôvodný žalobca dňa 25.02.2015 zmenu návrhu na začatie konania, ktorým pôvodný
návrh rozšíril o tieto pohľadávky v celkovej sume 295.920,32 eur spolu s príslušenstvom. Pôvodný
žalobca sa stal vlastníkom pohľadávok
v celkovej výške 295.920,32 eur voči žalovanému na základe zmlúv o postúpení pohľadávok,
uzatvorených v súlade s faktoringovou zmluvou so spoločnosťou Alioth, s.r.o. a to: Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 13/2/12/2014 zo dňa 24.04.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140020 vo
výške 73.980,08 eur, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 14/2/12/2014 zo dňa 29.04.2014, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to pohľadávky z neuhradenej
faktúry č. 20140023 vo výške 73.980,08 eur a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 15/2/12/2014 zo

dňa 29.01.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, a to
pohľadávky z neuhradenej faktúry č. 20140024 vo výške 73.980,08 eur. V súčasnosti tak
s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti prebieha medzi žalobcom a žalovaným súdne konanie o
zaplatenie pohľadávky vo výške 822.402,01 eur. V predmetnom súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/87/2014 vydal súd uznesenie č. k. 37Cb/87/2014-400 zo dňa 08.04.2016,

ktorým súd povolil vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu a to spoločnosť Alioth, s.r.o.. Proti
tomuto uzneseniu podal žalovaný dňa 27.04.2016 odvolanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v
súčasnosti na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/87/2016 rozhoduje o podanom odvolaní
žalovaného, pričom do dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nebolo v tejto
veci rozhodnuté. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/87/2016 vydal

odvolací súd uznesenie č. k. 8Cob/87/2016-437 zo dňa 04.04.2017, ktorým rozhodol, že v odvolacom
konaní pokračuje so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s. ako právnym nástupcom
spoločnosti ČSOB Factoring a.s.. Z dôvodu podaného odvolania žalovaného, uznesenie Okresného
súdu Trenčín nenadobudlo právoplatnosť a z toho dôvodu sa v súdnom konaní vedenom pod sp.
zn. 37Cb/87/2016 ďalej nepokračuje, a to až do rozhodnutia Krajského súdu o podanom odvolaní.

Zároveň nie je možné jednoznačne predpokladať, kedy zo strany odvolacieho súdu dôjde k rozhodnutiu
o odvolaní žalovaného a žalovaný má tak dostatočné časové obdobie na to, aby sa ďalšími krokmi
postupne zbavil svojho majetku tak, aby zo strany žalobcu nebolo možné jeho pohľadávky v prípade
úspechu v súdnej veci vedenej pod sp. zn. 37Cb/87/2016 riadnym spôsobom vymôcť. S ohľadom na
tieto skutočnosti tak reálne existuje obava, že exekúcia za účelom vymoženia pohľadávok žalobcu bude

ohrozená. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaný prostredníctvom inzercie v regionálnych
novinách TRENČIANSKO DUBNICKO-ILAVSKO č. 18 z 05. mája 2017, 21. ročník na strane 9. ponúka
na predaj časť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré má
žalobca voči žalovanému a ktoré nie sú v zanedbateľnej výške. Žalovaný sa na základe uverejneného

inzerátu pokúša predať nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve zapísané na liste vlastníctva č. XX,
evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre okres Trenčín, obec Trenčín, katastrálne
územie U. a to: pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria
o výmere 251 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X, druh pozemku zastavené plochy anádvoriaovýmere157m2,pozemokparcelyregistra"C",parc.č.XX/X,druhpozemkuzastavenéplochy
a nádvoria o výmere 24 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X, druh pozemku zastavené
plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX, druh pozemku zastavené

plochy a nádvoria
o výmere 66 m2, stavba so súpisným číslom XX, druh stavby H. B. a G., popis stavby B., postavená na
parcela registra "C" parc. č. XX/X. Žalobca v tejto chvíli nemá inú možnosť, ako zabezpečiť vymoženie
svojich pohľadávok a má za to, že dostatočným a hodnoverným spôsobom opísal rozhodujúce
skutočnosť odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie záložného

právaknehnuteľnostiamvovýlučnomvlastníctvežalovaného.Žalobcajetohonázoru,žeúčelsledovaný
žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku),
je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.

2. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobca sa v konaní pod sp. zn. 37Cb/87/2014
domáha rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 822.402,01 Eur, pričom

ide o pohľadávku, ktorá bola žalobcovi postúpená zmluvami o postúpení pohľadávok. Poukázal na
to, že súčasťou návrhu sú zmluvy o postúpení pohľadávky, faktúry a dodacie listy, ktoré existenciu
pohľadávky dostatočne osvedčujú. Uviedol, že je v tomto konaní bez právneho významu, keď žalovaný
spochybňuje nárok žalobcu. Žalobca podľa súdu prvej inštancie splnil aj posledný predpoklad na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy z budúceho možného zmarenia výkonu

exekúcie, keď predložil výňatok z regionálnych novín TRENČIANSKO DUBNICKO-ILAVSKO, číslo
18 z 5. mája 2017, ročník 21, v rámci ktorých v inzertnej časti sa nachádza aj ponuka na predaj
žalobcom označených nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Z predloženého listinného dôkazu
mal za preukázané, že žalovaný sa chce zbaviť svojho majetku, keď ho ponúka na predaj, čím
žalobca osvedčil dôvodnosť obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Súd prvej inštancie ustálil, že pri

pohľadávke vo výške 822.402,01 Eur je možné považovať zriadenie záložného práva vo vzťahu k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam žalovaného za súladné s princípom proporcionality a primeranosti zásahu
do majetkových pomerov žalovaného.
V závere uviedol, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil splnenie všetkých zákonných
náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil súd prvej inštancie podľa § 343
ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. Vychádzal z
§ 343 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno vydať iba vtedy, ak existuje
peňažná pohľadávka veriteľa a súčasne je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom
právneho zástupcu. Podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. V odvolaní
opätovne poprel pohľadávku, ktorá má byť súdnym opatrením zabezpečená. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, a aj

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval §
343 ods. 1 CSP, keď zistil akútnu obavu z toho, že predajom uvedených nehnuteľností bude prípadná
exekúcia vo veci ohrozená či dokonca zmarená. Tiež poukázal na to, že žalobca neosvedčil základ
nároku, o ktorý v konaní ide. Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uviedol, že v predmetnej veci je značný
nepomer medzi pohľadávkou, ktorá je predmetom konania a hodnotou zakladaných nehnuteľností.

Posledným odvolacím dôvodom je skutočnosť, že súd prvej inštancie mal s ohľadom na dlhoročnú
obchodnú činnosť žalovaného rozhodnúť tak, že návrh zamietne, lebo neexistuje obava, že exekúcia
bude ohrozená, keď súd prvej inštancie mal vziať do úvahy všetky skutočnosti a aj to, že žalovanému
sa darí a v roku 2016 vykázal zisky. Poukázal na to, že hodnota dlhodobého majetku žalovaného
je cez 15 000 000 Eur, napr. zásoby 6 000 000 Eur, pričom tržby z bežného predaja v roku 2016

boli cez 47 000 000 Eur. Vyčítal súdu prvej inštancie keď vôbec neverifikoval, či skutočne došlo k
inzercii predaja. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaný pátral po tom, ako mohlo dôjsť k inzercii,
nakoľko žiadne rezolutívne rozhodnutie od patričných orgánov družstva nepadlo, ale ani sa neplánuje.
V podstate došlo k nedorozumeniu z neobvyklej horlivosti zamestnanca, ktorý určité všeobecné úvahy o
majetkových otázkach poňal za konečné bez toho, aby dostal k tomu pokyn. Navrhol odvolaciemu súdu,

aby uznesenie Okresného súdu Trenčín zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol.5. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol odvolaciemu
súdu napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie
považuje za vecne správne, a to z dôvodu, že žalobca správne interpretoval ust. § 343 ods. 1 CSP. Za

týmto účelom predložil relevantný dôkaz, a to kópiu inzercie, z ktorej vyplýva zámer žalovaného predať
predmetné nehnuteľnosti, t.j. bol preukázaný zámer žalovaného predať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že v danej veci je očividný nepomer medzi pohľadávkou,
ktorá je predmetom konania a hodnotou zakladaných nehnuteľností z dôvodu, že nehnuteľnosti majú
polohu v centre mesta, ide teda o lukratívnu polohu a podľa žalobcu cena založených nehnuteľností by

mala predstavovať sumu cca 800 000 Eur. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva,
že preukázal obavu, že by bola prípadná exekúcia ohrozená. Žalovaný robí úkony smerujúce k
zmenšeniu resp. k zaťaženiu nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že založené nehnuteľnosti
nie sú spôsobilé na podstatné uspokojenie pohľadávky žalobcu, tak žalobca uviedol, že aj čiastočné
zabezpečenie pohľadávky záložným právom je pre žalobcu lepšie, ako keby nedošlo k zabezpečeniu
žiadneho majetku a žalovaný by mal tak možnosť predať svoj majetok, a tým ohroziť prípadnú exekúciu.

Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená a z tohto dôvodu
mal súd prvej inštancie návrh zamietnuť, pretože z výpisov z Notárskeho centrálneho registra záložných
práv vyplýva, že majetok žalovaného je zaťažený do výšky 6 000 000 Eur, majetok do výšky 4 670 000
Eur je zaťažený záložným právom v prospech veriteľa UniCredit Bank, Czech republik & Slovakia a.s.,
pobočka zahraničnej banky.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods.
2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP
vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380
ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadol z

úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

10. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale
zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná.
Aj zabezpečovacie opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím
konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a
existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom
záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v
spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva

a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje
skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa
má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie
opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku

za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný z hľadiska osvedčovania. Všetky
základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný
osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ/žalobca
poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmareniaexekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci.
Základné predpoklady musia byť splnené súčasne.

11. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v priebehu konania vo veci samej,
keď konanie o tejto veci začalo podaním žaloby na Okresný súd Trenčín sp. zn. 37Cb/87/2014 dňa

07.07.2014 v spore žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 822.402,01 Eur s príslušenstvom.

14. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia a na zdôraznenie vecnej

správnosti výroku uznesenia vrátane postupu podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd dodáva a uvádza :

15. V súlade s § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd vysporiadal s podstatným tvrdením žalovaného
uvedeným v odvolaní, za ktoré považoval tvrdenie o tom, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neboli splnené všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 343 CSP. Za tvrdenia existencie

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, existencie peňažnej pohľadávky žalobcu a žalovaného
z tohto právneho vzťahu, ako aj spôsobilého predmetu záložného práva - žalobcom označených
nehnuteľností, ktorých vlastníkom je žalovaný, žalobca splnil zákonné podmienky podľa citovanej normy
a osvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať
§343ods.1CSPtým,ževpredmetnejvecijeočividnýnepomermedzipohľadávkou,ktorájepredmetom
konania a hodnotou nehnuteľností a nebola splnená podmienka primeranosti, keď bol žalovaný názoru,
že zabezpečovacie záložné právo by sa nemala zneužívať na absolútne bizarné situácie, keď rôznorodý
majetok, ktorý by chcel scudziť by mal byť predmetom zabezpečovacieho záložného práva, hoci má

dlžník dostatok iného bonitnejšieho majetku, odvolací súd uvádza:

17. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského práva na majetkových hodnotách
dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako
podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom

zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad
existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom
záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku (žalobca osvedčil existenciu nároku,
podal dňa 07.07.2014 žalobu, na ktorej trvá, súdu predložil faktúry (č. 2014004, 2014005, 2014006,

2014007, 2014009, 20140010, 20140011, 20140013, factoringovú zmluvu zo dňa 15.04.2009; zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 4/2/12/2014 zo dňa 21.01.2014; č. 5/2/12/2014 zo dňa 11.01.2014; č.
6/2/12/2014 zo dňa 24.01.2014; č. 7/2/12/2014 zo dňa 27.01.2014; č. 8/2/12/2014 zo dňa 28.01.2014;
č. 9/2/12/2014 zo dňa 28.01.2014; č. 10/2/12/2014 zo dňa 29.01.2014 a č. 11/2/12/2014 zo dňa
30.01.2014). Taktiež musí osvedčiť existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.

Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčenia. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných
dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný
postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok
vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

18. Zo strany žalobcu bola splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia
exekúcie budúceho rozhodnutia. Žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Osvedčenie žalobcu je založené na konkrétnom správanížalovaného, ktorý prostredníctvom inzercie v regionálnych novinách TRENČIANSKO DUBNICKO-
ILAVSKO, číslo 18 z 5. mája 2017, ročník 21, na strane 9. ponúkal na predaj časť svojho majetku
zapísané na LV č. XX evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre okres Trenčín, obec

Trenčín, katastrálne územie Trenčín a to: pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X, druh pozemku
zastavené plochy a nádvoria o výmere 251 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X, druh
pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 157 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX/X,
druhpozemkuzastavenéplochyanádvoriaovýmere24m2,pozemokparcelyregistra"C",parc.č.XX/X,
druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 58 m2, pozemok parcely registra "C", parc. č. XX,

druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 66 m2, stavba so súpisným číslom XX, druh stavby
H. B. popis stavby B., postavená na parcela registra "C" parc. č. 32/1. Žalobca osvedčil, že konkrétne
správanie žalovaného odôvodňuje obavu ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v
odvolaní tvrdil, že inzercia bola bez súhlasu vedenia žalovaného a bola to iniciatíva len pracovníka, tak
sa jedná o vnútornú záležitosť žalovaného, bez akéhokoľvek dôsledku na prejednávanú vec.

19. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého je očividný nepomer medzi pohľadávkou, ktorá je
predmetom konania a hodnotou zakladaných nehnuteľností, keď žalovaný má za to, že predmetom
zabezpečovacieho opatrenia sú iba nehnuteľnosti hodnotou nevýznamné k ostatnému majetku
žalovaného, čím nebola splnená podmienka primeranosti a hospodárnosti odvolací súd uvádza:
Predmetom zabezpečovacieho opatrenia sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v zastavanej časti

mesta a sú spôsobilé na podstatné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že aj čiastočné zabezpečenie pohľadávky záložným právom je lepšie, ako keby
nedošlo k zabezpečeniu žiadneho majetku a žalovaný by mal možnosť svoj predať svoj majetok a tým
ohroziť prípadnú exekúciu.
Pokiaľ v odvolaní žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie mal hroziacu obavu posudzovať v širšom

kontexte okolnosti hlavne na pomery žalovaného a jeho ekonomické parametre a na výsledky
hospodárenia z roku 2016 napr. zásoby v hodnoťte 6 000 000 Eur a tržby z bežného predaja cez 47
000 000 Eur odvolací súd uvádza, že stav zásob je pevná veličina o to viac, že podstatnú časť zásob
žalovaného tvoria potraviny. Takéto zásoby podliehajú skaze a záručným dobám a v prípade exekúcie
ide o veľmi ťažko speňažiteľný majetok.

Vo veci námietky ohľadom aktívnej vecnej legitimácie odvolací súd jednoznačne ustálil, že
Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 je
vecne aktívne legitimovaná v danom spore.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že existencia obavy z

budúceho zmarenia exekúcie je žalobcom osvedčená. Táto existencia spočíva v úmyselnom konaní
žalovaného vo vzťahu k jeho majetku tým, že ponúkal na predaj žalobcom označené nehnuteľnosti
v regionálnych novinách TRENČIANSKO DUBNICKO-ILAVSKO, číslo 18 z 5. mája 2017, ročník 21.
Odvolací súd uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa
peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície. Procesný predpis tento cieľ v prípade

zriadenia sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia viaže na zákonné podmienky.
Konkrétny vplyv zriadenia zmluvného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, na
jeho majetok a zhoršenie pozície žalobcu voči žalovanému, žalobca v návrhu osvedčil.

21. S prihliadnutím na okolnosti existujúce v čase rozhodnutia o návrhu súdom prvej inštancie

odvolací súd konštatuje, že žalobca osvedčil reálny predpoklad obavy z budúceho z budúceho
zmarenia exekúcie. Tým, že žalobca tento predpoklad osvedčil, odvolací súd sa odvolacou námietkou
vychádzajúcou z odôvodnenia uznesenia súdom prvej inštancie o primeranosti stotožnil.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že žalobca neosvedčil základ nároku, odvolací súd uvádza, že riešenie
sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku ako predbežných otázok pri skúmaní

predpokladov v rámci procesnej ochrany nezodpovedá účelu tejto ochrany a ako také môžu byť riešené
v súdnom konaní vo veci samej na základe žaloby.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci
samej v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP za rešpektovania zásad upravených

v § 251 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).