Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Sládečková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/142/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203941
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1315203941.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci
navrhovateľky:T..J.Y.,B..X.XX.XXXX,X.Č.X,X.,štátnapríslušnosťSR,zast.kolíznymopatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, proti odporkyni v 1. rade:
P. P., B.. X.X.XXXX, X. Č. X, X., štátna príslušnosť SR, odporcovi v 2. rade: N. Y., B.. XX.X.XXXX, O. X.
Š. XX, X. X, štátna príslušnosť SR, o zapretie otcovstva dieťaťom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že N. Y., B.. XX.X.XXXX nie je otcom maloletej J. Y., B..X.XX.XXXX, narodenej z matky
P. P., B.. X.X.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok za návrh vo výške 66,- eur, do 3 do právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mal. navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom, sa podaným návrhom doručeným tun. súdu
dňa24.02.2015domáhalaurčenia,žeodporcav2.rade,ktorýjezapísanývjejrodnomlisteakootec,ním
nie je. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., č.k. 21 C 131/2014-27 zo dňa 16.12.2014
súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí N. Y., B.. XX.XX.XXXX voči mal. J. Y., B.. XX.XX.XXXX a
určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletej.
2. Odporcovia s návrhom súhlasili.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to rodným listom mal.,
obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 21 C 131/2014, 37 P 63/2013, 38 P 163/2011, výsluchom
odporkyne v 1. rade, kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že mal. J. sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Ako rodičia sú
zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade, P. P. a N. Y.. Uvedené údaje sú zapísané v knihe narodení Matričného
úradu Bratislava-Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana X, pod por. č. XXXX.
5. Odporcovia v 1. a 2. rade nie sú manželia, otcovstvo k dieťaťu bolo zapísané na základe súhlasného
vyhlásenia rodičov o určení otcovstva.
6. Z obsahu spisu tun súdu č. k. 37 P 63/2013 bolo zistené, že dňa 11.04.2013 si odporca v 2. rade
e-mailom podal na súd žiadosť o zapretie otcovstva, pričom svoj návrh v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p.,
nedoplnil, preto súd na toto podanie neprihliadol. Z tohto podania súd zistil, že odporca v 2. rade, podalnávrh na zapretie otcovstva k mal. J. s odôvodnením, že s odporkyňou v 1. rade žil v rokoch 2006-2008
v spoločnej domácnosti, pričom odporkyňa sa mu priznala, že ho počas tohto vzťahu podviedla s p. G.,
ktorý je biologickým otcom mal. J.. Preto vylučuje, že on je otcom mal. Diany.
7. Z obsahu spisu tun. súdu č. k. 21 C 131/2014 vyplýva, že súd rozsudkom zo dňa 16.12.2014 rozhodol,
že pripúšťa podanie návrhu na zapretie otcovstva k maloletej J. Y., B.. XX.XX.XXXX a určil, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je u záujme k maloletej.
8. Z obsahu spisu tun. súdu č. k. 51 P 87/2012 bolo zistené, že konanie o návrhu odporkyne v 1. rade
voči odporcovi v 2. rade o úpravu práv a povinností k mal. J., B.. XX.XX.XXXX bolo na návrh odporkyne
v 1. rade právoplatne zastavené dňa 16.10.2013.
9. Z výpovede odporkyne v 1. rade pred súdom vyplynulo, že s návrhom mal. Diany na zapretie otcovstva
súhlasí. S odporcom v 2. rade sa spoznala na brigáde v Malackách. V októbri 2005 začali spolu chodiť,
pričom intímny vzťah mali iba jedenkrát a to dňa 5.12.2005. Predtým sa stretávala a intímne stýkala s
G. R., ktorého považuje za biologického otca mal. J., pretože s ním mala intímny styk bez ochranných
prostriedkov ešte i dňa 11.1.2006. Po styku s R., cca o 3 týždne nato zistila, že je tehotná, lebo začala
pociťovať nevoľnosti. Tehotenský test jej potvrdil túto skutočnosť. Odporcovi v 2. rade povedala, že je
tehotná s iným mužom, avšak on na to povedal, že hoci by dieťa nebolo jeho, že s ňou bude stále a
uzná na matrike otcovstvo k dieťaťu, čo aj urobil. Po narodení dieťaťa toto sa fyzicky veľmi podobalo na
G. R., podobá sa na neho dodnes, preto odporca v 2. rade kontakt s ňou prerušil.
10. Odporca v 2. rade sa vyjadril k veci iba písomne, nakoľko sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a
nemá dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie letenky do SR. Z jeho vyjadrenia k veci však
jednoznačne vyplynulo, že otcovstvo k mal. J. popiera a tvrdí, že nie je jej biologickým otcom.
11. Z prednesu kolízneho opatrovníka vyplynulo, že s poukazom na zhodné tvrdenia matky a N. Y.,
kedy ani jedna zo strán nespochybňuje, že N. Y. nie je biologickým otcom mal. J.y, považuje ďalšie
dokazovanie formou znaleckého dokazovania za neefektívne a nadbytočné. Na podanom návrhu trval.
12. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
13. Podľa ust. 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
14. Podľa ust. § 87 ods.1, 3 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi siatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Ak sa
narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky
nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil.
15. Podľa ust. § 88 ods. 1,2 zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
16. Podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené,
žeby mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
17. Podľa ust. § 93 ods. 3 Zákona o rodine ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
19. Podľa ust. § 96 ods. 1,2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd
rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutízákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na
zapretie otcovstva.
20. Vzhľadom na výpovede a stanoviská účastníkov konania a zistené skutočnosti z pripojených spisov
tunajšieho súdu, súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
20. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v 2. rade N. Y., B.. XX.XX.XXXX
nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa, mal. J. Y., B.. XX.XX.XXXX, nakoľko táto mala v
rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa nechránený pohlavný styk s G. R.Ž. a to dňa 11.01.2006.
21.Vychádzajúczvyššieuvedenýchhmotnoprávnychustanoveníavýsledkovvykonanéhodokazovania
preto súd žalobe o zapretie otcovstva s poukazom na cit. zákonné ustanovenia ako dôvodnej v celom
rozsahu vyhovel.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh vo výške 66 Eur súd rozhodol
v zmysle Položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko mal. navrhovateľka bola od platenia
poplatkov oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb., avšak konanie od poplatku
oslobodené nie je, preto táto povinnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a),§ 2 cit. zákona prechádza na
odporcov 1, 2, ktorí neboli v konaní úspešní, pričom ich súd na úhradu poplatku v zmysle § 2 ods. 3
cit. zákona zaviazal solidárne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba odporca v 2. rade, nakoľko odporkyňa v 1. rade a
kolízny opatrovník sa tohto práva vzdali do zápisnice o pojednávaní a to v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tun. súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( §
364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.