Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208642.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXX/XX, o vymoženie 118 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 25.08.2016, č.

k. 13Er/771/2015-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštan-
cie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 odsek 2, § 41 odsek 2 písmeno d/ zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 odsek 1, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka,
§ 45 odsek 1, odsek 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v
rozpore so zákonom. Konštatoval, že v danom prípade rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať
za platne uzavretú. Spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom

v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka.
Preto rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom,
pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené vychádzal
z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo bol dôvod na zamietnutie žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň
rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Mal za to, že súd na správne zistený

skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000,
uverejnený pod č. 18/2000. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine, v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné. Uviedol, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a
tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že v zmysle článku2 odsek 2, druhá veta povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Záverom uviedol, že v danej veci konajúci súd
konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch
procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa

pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie
dňa 07.05.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej
G. F. vymoženia sumy 118 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, Bratislava, z 27.11.2014, sp. zn. SR 11256/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014
a vykonateľnosť dňa 02.01.2015. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym
oprávneným a povinnou dňa 05.11.2012, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovská
zmluva z 05.11.2012. Exekučné konanie v danej veci začalo dňa 09.03.2015.

6. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 05.11.2012, ktorej
predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne
ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie

uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej
tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 odsek 2
CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne

v podrobnostiach ďalej poukazuje.

7. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací
súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorého závery sa v otázke
skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012,

sp. zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej,
resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej
veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci
konať (§ 45 odsek 1 písmeno b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc

súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 odsek 1, odsek 2 citovaného
zákona.

8. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybnepreukázané, že účastníci konania dňa 05.11.2012 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako i rozhodcovská zmluva zo dňa 05.11.2012.
Podľa názoru odvolacieho súdu, však takto dojednaná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne
neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť.
Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci,

akýmjerozhodcovskýproces,nedokázalanáležiteuvedomiť,pričomnaviacaninemalainývýberzmluvu
ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy o osobnom
účte, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).