Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Novotná

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Z. J., bytom W. XXX, XXX
XX T. X., Z.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová 2, 990 01 Veľký Krtíš,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1502434/2016 zo dňa 08. septembra
2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie. Prvostupňový správny orgán (ďalej aj správca dane) vykonal u žalobcu

daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012. O výsledku
daňovej kontroly bol spísaný protokol z daňovej kontroly č. 9600401/5/3831144/2014/Ga zo dňa
12.8.2014. Daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane vo výške 18.314,35 Eur. Správca dane rozhodol
rozhodnutím zo dňa 16.9.2014, ktorým určil tento rozdiel dane a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie december 2012 zo sumy 21.242,16 Eur na sumu 2.928,01 Eur. Dôvodom rozhodnutia bolo
nesplnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z., keď žalobca nepriznal daň vo výške 18.314,15 Eur

v prípade obchodov pre českého odberateľa L-LIVER, s. r. o. a pre maďarského odberateľa ARANY
HOLDING Kft., ktorú bol povinný platiť. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo
dňa 30.9.2014.

2. Rozsudkom tunajšieho súdu 24S/31/2015-32 zo dňa 19. februára 2016 bolo tak druhostupňové ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušené z dôvodu, že boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
pretože správne orgány nesprávne aplikovali pri posudzovaní podmienok uplatnenia oslobodenia od

dane za mesiac december 2012 znenie zákona č. 222/2004 Z. z., účinného do 30.9.2012.

3. Následne správca dane rozhodnutím č. 1086922/2016 zo dňa 14.06.2016 podľa § 68 ods. 6
zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel dane v sume 18.314,15 Eur. Znížil nadmerný odpočet na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 o sumu 18.314,15 Eur, keď nadmerný
odpočet uplatnený v daňovom priznaní bol 21.242,16 Eur a po znížení priznaný správcom dane vo
vyrubovacom konaní 2.928,01 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri výkone daňovej kontroly za

zdaňovacie obdobie december 2012 na základe dôkazov získaných prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií preukázal, že žalobca za tovar na základe faktúr č. 25 až 29/2012 nebol oprávnený
uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie zákonných
podmienok dokladmi podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, účinného v zdaňovacom období december2012, ktorý v rozhodnutí odcitoval. Konštatoval, že dožiadaním o medzinárodnú výmenu informácií bol
preverený prepravca (správne má byť dopravca) Y. W. A. Kft. a bolo zistené, že ide o neexistujúcu
spoločnosť. Boli preverené vozidlá a bolo zistené, že sú to autá a vozidlá, ktoré sú vyňaté z prevádzky

a neboli vhodné na vykonanie prepravy. Teda žalobca na CMR dokladoch pre odberateľa L-LIVER,
s. r. o., Praha 10 a odberateľa ARANY HOLDING Kft., Budapešť uvádza ako dopravcu neexistujúcu
spoločnosť. Bolo overené identifikačné číslo pre daň, pričom v tomto systéme je s identifikačným číslom
DPH: F evidovaný iný maďarský daňový subjekt. Toto bolo potvrdené aj na základe medzinárodnej
výmeny informácií. L-LIVER, s. r. o., Praha 10 nepriznal intrakumunitárne nadobudnutie tovaru a

nevykázal ani trojstranný obchod a žiadne doklady nepredložil, takisto maďarská spoločnosť nepriznala
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepredložila doklady a ani daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na maďarskú
spoločnosť. Podmienka prepravy nebola splnená, nakoľko sa jedná o dopravcu neexistujúcu spoločnosť
a vozidla vyňaté z prevádzky, nevhodné na vykonanie prepravy. Z identifikácie vkladov na účet žalobcu
vykonaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. bolo zistené, že vklady ako úhrady faktúr od L-LIVER,

s. r. o. a od ARANY HOLDING Kft. realizoval sám žalobca na svoj účet ako vklady hotovosti. Z
toho vyplýva, že platby - úhrady za tovar neboli uskutočnené odberateľmi na faktúrach. Doklady o
vykonaných úhradách za tovar zo strany maďarského daňového subjektu a českého daňového subjektu
nebolidoloženéžiadne.Tútoskutočnosťsprávcadanevyhodnotilakoďalšídôkaz,prečonemalbyťtovar
dodaný s oslobodením dane. Z dôvodu, že nebolo preukázané oslobodenie dodanie tovaru do členských

štátov EÚ odberateľom L-LIVER, s. r. o., Praha a ARANY HOLDING Kft., Budapešť vznikla platiteľovi
povinnosť zaplatiť daň podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca
dane predložené doklady daňovým subjektom posúdil ako nevierohodné, pretože údaje v nich uvedené
boli spochybnené skutočnosťami získanými medzinárodnou výmenou informácií a preverením platieb
za dodávku tovaru. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od

dane podľa § 43 zákona o DPH. Preverovaním u odberateľa L-LIVER, s. r. o., Praha 10, Vršovice bolo
zistené, že tento nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale ani nevykázal trojstranný
obchod a že ho na základe plnej moci zastupuje Z.. W. R., ktorý bol vypočutý ako svedok, ktorý uviedol,
že plná moc mu bola udelená, aby mohol pokračovať v obchodných činnostiach, ktoré robil dovtedy,
nákup a predaj tovaru, najmä medených katód, výpoveď dostal k 31.12.2012 s tým, že plnú moc mal ešte

do 31.03.2013 na účely podania daňového priznania. Nemal žiadnu vedomosť o obchode so slnečnicou
a daňové priznanie k DPH za december 2012 podal len na základe údajov, ktoré dal sám účtovníčke.
Tento svedok predložil overenú plnú moc v slovenskom aj maďarskom jazyku, osvedčenie pravosti
podpisu N. X. L., konateľa maďarského odberateľa. Správca dane konštatoval, že podpisy na účtovných
dokladoch žalobcu a dokladoch predložených svedkom sa nezhodujú. Maďarský odberateľ nepriznal

intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepredložil doklady a ani daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty za dané zdaňovacie obdobie. Konateľ spoločnosti Z. G. uviedol, že dokumenty vyplnili následne
za každým podľa pokynov Z. J.. Ďalej, že transakcie so slovenským subjektom vykonával zákazník
ARANY HOLDING Kft. a to subjekt GABONA Coop Kft. ARANY HOLDING Kft. sa nezúčastnila ani
transakcií ani prepravy. Konateľ GABONA Coop Kft. pán Z. W. Y. poprel transakcie s ARANY HOLDING

Kft. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť
ARANY HOLDING Kft. na základe skutočností zisťovaných u tohto maďarského odberateľa.

4. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej argumentoval tým, že na to, aby mohol byť tovar
oslobodený od dane z dôvodu jeho dodania, musí sa odoslať alebo prepraviť z jedného členského

štátu do iného členského štátu. Podmienka týkajúca sa prekročenia hranice medzi členskými štátmi
je súčasťou plnenia vnútri spoločenstva, ktorá ho odlišuje od plnenia, ku ktorému dochádza vo vnútri
krajiny. Ďalej odcitoval z rozsudku ESD č. C-409/04 Teleos: „K nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu
oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde
na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného

členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustí územie členského štátu dodania“.
Dodávateľ musí preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutých na účely oslobodenia dodávky
v rámci spoločenstva o dani z pridanej hodnoty. Podmienka prepravy nebola splnená, nakoľko sa jedná o
vykázaného dopravcu neexistujúcu spoločnosť a autá a vozidlá vyňaté z prevádzky, ktoré neboli vhodné
na vykonanie prepravy. Z titulu nepreukázania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vznikla platiteľovi

povinnosť zaplatiť daň podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 v znení neskorších predpisov celkom za
december 2012 dodávok uskutočnených v čiastke 109.884,90 Eur. Daňová povinnosť z týchto faktúr
je 18.314,15 Eur. Potom aj rozdiel základu dane oproti daňovému priznaniu je 18.314,15 Eur. Žalobcaporušil § 43 ods. 1, 4, 5 zákona č. 222/2004 pri dodávkach tovaru pre odberateľa L-LIVER, s. r. o., Praha
10 a ARANY HOLDING Kft., Budapešť, pretože nebola potvrdená preprava predmetného tovaru.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1502434/2016 zo dňa 8.9.2016 na základe odvolania žalobcu
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal priebeh daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania ako aj dôvody prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane v
rámci daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu predložených dokladov, ale preveroval aj reálne
uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zo získaných dôkazov zistil, že deklarovaný český odberateľ

tovaruL-LIVER,s.r.o.nekomunikujesosprávcomdaneamálenvirtuálnesídlo.Nepriznalnadobudnutie
tovaru z iného členského štátu a ani nevykázal vykonávanie trojstranného obchodu. Splnomocnený
zástupca spoločnosti W. R. vypovedal, že bol zamestnancom spoločnosti do 31.12.2012, pričom mal
plnú moc, aby pokračoval v obchodných činnostiach, ktoré robil dovtedy, a to nákup a predaj, najmä
medených katód s tým, že plnú moc mal ešte do 31.3.2013, aby mohol podať daňové priznanie. O
obchode so slnečnicou nič nevedel a daňové priznanie bolo vypracované podľa tých údajov, ktoré on

dal účtovníčke. Tiež uviedol, že nie je zhodný podpis konateľa spoločnosti na preverovaných dokladoch
s podpisom na jeho pracovnej zmluve a dohode o rozviazaní pracovného pomeru. Ďalší odberateľ
ARANY HOLDING Kft. nepriznal daň z predmetných obchodov za preverované obdobie. Konateľ tejto
spoločnosti vypovedal, že dokumenty vyplnil následne zakaždým podľa pokynov žalobcu. Tvrdil, že tieto
transakcie vykonával so žalobcom priamo zákazník ARANY HOLDING Kft., a to spoločnosť GABONA

Coop Kft. Z. J. vystavil faktúry na spoločnosť ARANY HOLDING Kft., ale táto sa nezúčastnila transakcií
ani prepravy. Konateľ spoločnosti GABONA Coop Kft. poprel transakcie s ARANY HOLDING Kft.
Správca dane ďalej zistil, že úhrady za tovar pri obchodoch s týmito spoločnosťami neboli uskutočnené
odberateľmi žalobcu uvedenými na faktúrach, ale že ich realizoval sám žalobca ako vklady hotovosti na
svoj účet. Správca dane ďalej zistil, že podľa predložených dokladov mal vykonať prepravu Y. W. A. Kft.

dopravnými prostriedkami s EČV A., C., pričom maďarská daňová správa zistila, že tento prepravca je
neexistujúca spoločnosť a vozidlá, na ktorých sa mala preprava uskutočniť sú vyňaté z prevádzky a na
vykonanie prepravy neboli vhodné. Tieto všetky zistenia správca dane vyhodnotil a dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal dodanie a prepravu tovaru do iného členského štátu, a preto si neoprávnene
uplatnil pri jeho dodaní oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., podľa

ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný, alebo prepravený z tuzemska do
iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ
je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Odvolacia námietka, že žalobca nepreukázal,
že maďarská spoločnosť nadobudla tovar od žalobcu z dôvodu, že maďarská spoločnosť nepredložila
pri kontrole žiadne doklady a ani daňové priznanie k DPH nebola opodstatnená, pretože správca dane

k tomuto záveru dospel na základe vyhodnotenia všetkých popísaných dôkazov, ktoré vyhodnotil vo
vzájomnej súvislosti. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka, že prepravná spoločnosť Y. W. A. Kft.
má IČ DPH: F čo je pre správcu dane nepodstatné, pretože správca dane overil toto identifikačné
číslo pre daň v systéme pre automatickú výmenu informácií o DPH, kde bolo zistené, že pod týmto
identifikačným číslom pre daň je evidovaný iný maďarský daňový subjekt a nie deklarovaný prepravca.

K odvolacej námietke, že nie je chybou žalobcu, že český odberateľ nepriznal trojstranný obchod a
ani nevykázal nadobudnutie tovaru intrakomunitárnou formou žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že bolo zistené, že táto spoločnosť má len virtuálne sídlo. Poukazujúc na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že ak sa zistí, že obchodná spoločnosť má len fiktívne sídlo
bez skutočnej hospodárskej činnosti, považuje sa založenie takejto zahraničnej spoločnosti za čisto

umelú formu, ktorá má charakter vyslovene umelej konštrukcie. Navyše splnomocnený zástupca tejto
spoločnosti Z.. W. R. ako svedok nepotvrdil, že došlo k nadobudnutiu preverovaného obchodu a vyhlásil,
že s touto komoditou neobchodoval. K odvolacej námietke nevykonaného dokazovania výsluchom
pracovníkov alebo osôb, ktoré boli pri nakládkach pre zahraničného odberateľa žalovaný v odôvodnení
uviedol, že sa návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom pracovníkov žalobcu správca dane

zaoberal. Zistil, že žalobca v roku 2012 nemal žiadnych zamestnancov. Označenie iných osôb tak,
aby ich bolo možné vypočuť žalobca neuviedol, a preto takýto dôkaz nebolo možné vykonať. Okrem
toho osoby, ktoré mali byť pri nakládke tovaru by nemohli mať informácie o podnikateľských aktivitách
daňového subjektu a ani relevantné dôkazy o tom, či a ako prebiehali preverované obchody. Žalovaný
k odvolacej námietke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena uviedol, že správca

dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu
právneho úkonu pre jeho formálnym prejavom, pretože mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti
dokladov, ktoré predložil daňový subjekt. V konaní boli získané také dôkazy, ktorými boli vyvrátené
tvrdenia daňové subjektu o skutočnom dodaní a prepravení tovaru do iného členského štátu. Poukázalaj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-184/05Twoh International BV, podľa ktorého
na účel uplatnenia oslobodenia dodávky tovaru od dane v rámci spoločenstva je potrebné, aby právo
nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol

odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil
územie členského štátu dodania. Dôkazné bremeno vzniku nároku na oslobodenie od dane znáša
osoba, ktorá sa domáha uplatnenia takéhoto práva, teda dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že
boli splnené podmienky oslobodenia tovaru od dane. K odvolacej námietke, že správca dane neposúdil
vec z hľadiska práva Európskej únie, pričom odvolateľ poukazoval na rozsudky ESD Optigen Ltd,

Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, ktoré sa týkajú posudzovania práva na odpočítanie
dane, žalovaný uviedol, že správca dane v preverovanom zdaňovacom období december 2012 uznal
celý nárok daňového subjektu na odpočítanie dane tak ako si ho v daňovom priznaní žalobca uplatnil,
preto nemohol postupovať v rozpore so záväznou judikatúrou ESD týkajúcu sa odpočtu dane z pridanej
hodnoty. Preto je aj irelevantné zaoberať sa námietkou žalobcu, že otázka, či žalobca vedel, alebo
mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom

(rozsudok ESD Kittel), je dôkazným bremenom správcu dane. Žalovaný ďalej zdôraznil, že správca
dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na daný prípad sa vzťahujúcu judikatúru
ESD, a to rozsudok C-409/04 (Teleos), ktorého aplikácia je vo veci opodstatnená. Žalovaný uzavrel, že
prvostupňový správny orgán postupoval v celom konaní v zmysle právnych predpisov, a preto nebolo
odvolanie opodstatnené, na základe čoho prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil napadnuté
ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia a porušenia zákona.

8. Podľa žaloby správca dane rozhodol na základe toho, že podľa neho nebolo preukázané, že
maďarská spoločnosť ARANY HOLDING Kft. nadobudla tovar od žalobcu z dôvodu, že táto spoločnosť
nepredložila pri kontrole žiadne doklady a ani daňové priznanie k DPH. Žalobca tvrdí, že konateľ

maďarskej spoločnosti sa nachádza vo väzbe pre ekonomickú trestnú činnosť. Prepravná spoločnosť
je neexistujúcou spoločnosťou a jej prepravné autá sú vyňaté z prevádzky. Pre správcu dane bolo
nepodstatné, že ide o spoločnosť, ktorá má identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty. Nie je
chybou žalobcu, že česká odberateľská spoločnosť nepriznala trojstranný obchod a nevykázala
nadobudnutie tovaru intrakomunitárnou formou. Podľa zistení správcu dane k úhrade kúpnej ceny došlo

tým spôsobom, že žalobca kúpnu cenu vložil na svoj účet ako vklad hotovosti. Toto žalobca vysvetlil
tak, že od maďarského odberateľa žiadal platbu pri odovzdaní tovaru, avšak keď sa nakládka pretiahla
do večerných hodín, keď už bola banka zatvorená, vodič nechcel čakať do nasledujúceho dňa, a preto
to bolo riešené takým spôsobom. Toto bolo možné overiť si u pracovníkov vykonávajúcich nakládku
a expedíciu tovaru. Súdny dvor EÚ vo veci C-80/11 Mahagében kft. a C-142/11 R. D. deklaroval, že

„nárok na odpočítanie DPH môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by s ohľadom na
objektívne skutočnosti bolo preukázané, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba zakladajúca nárok na odpočet DPH, vedela alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou
daňovéhopodvoduzostranydodávateľaaleboinéhopredchádzajúcehoobjektu.Počasdaňovejkontroly
bolo preukázané, že predmetný tovar žalobca nadobudol. Žalobca dodanie tovaru svojím odberateľom

dostatočne preukázal a objasnil charakter obchodov. Skutočnosť, že odberateľské spoločnosti boli v
čase daňovej kontroly nekontaktné, nemôže byť dôvodom na neuznanie dávok.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K
žalobným námietkam uviedol, že tieto sú zhodné s odvolacími námietkami, s ktorými sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie
a prepravu tovaru do iného členského štátu, a preto si neoprávnene uplatnil pri jeho dodaní oslobodenie
od dane v zmysle § 43 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. na základe vyhodnotenia všetkých popísaných
dôkazov, teda na základe rozsiahleho dokazovania, pri ktorom získal dôkazy, ktorými vyvrátil tvrdenia
žalobcu. Rozhodol nielen na základe toho, že odberatelia boli nekontaktní počas výkonu daňovej

kontroly ako uvádza žalobca. K žalobnej námietke, že žalovaný len opísal pôvodné rozhodnutie
so všetkými chybami a nedostatkami a nič nové v rozhodnutí neuviedol, žalovaný uviedol, že
predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené podľa § 250 ods. 3 O. s. p. z dôvodu, že bolo vydané na
základe neúčinného právneho predpisu. V ďalšom konaní prvostupňový orgán ako aj žalovaný tútonezákonnosť odstránili a na vec aplikovali účinný právny predpis, pričom pri nezmenených skutkových
okolnostiach dospeli k rovnakým záverom ako v predchádzajúcom konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že
žalobca v žalobe bezdôvodne poukazuje na rozsudky týkajúce sa práva na odpočítanie dane, pretože

za zdaňovacie obdobie december 2012 správca dane uznal žalobcovi celý nárok na odpočítanie dane
tak, ako si ho uplatnil v daňovom priznaní.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal

bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci z dôvodov nezákonnosti
uplatnených k žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

12. Podľa § 43 ods. 5 písm. a/ až d/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH platiteľ je povinný preukázať, že
sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

13. Žalobca v podstate svojou žalobou namieta, že predloženými dokladmi a svojimi podanými
vysvetleniami preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a že žalovaný nesprávne založil
svoje rozhodnutie na tom, že odberatelia nepredložili doklady, nepriznali daň z pridanej hodnoty a v
čase kontroly boli nekontaktnými. Takéto žalobné námietky nemajú oporu v odôvodnení napadnutého

a prvostupňového rozhodnutia.

14. Žalobca prvú z uvedených námietok nekonkretizoval. Takto nekonkrétne uplatnený dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. To,
že žalobca nesúhlasí s tým, ako boli ním predložené dôkazy vyhodnotené, nespôsobuje nezákonnosť

rozhodnutia. Žalobca neuvádza, ktorý konkrétny ním predložený dôkaz bol vyhodnotený v rozpore s
jeho obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania.

15. Žalobná námietka, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na dôvodoch na strane odberateľov
žalobcu, za ktoré žalobca nemôže niesť zodpovednosť, nemá oporu v odôvodnení napadnutého a

prvostupňového rozhodnutia ako sú opísané v bode 3. až 5. tohto rozsudku. Podľa týchto odôvodnení
sa napadnuté rozhodnutie zakladá na tom, že žalobca počas daňovej kontroly a ani v daňovom konaní
nepreukázal,dokladmiuvedenýmiv§43ods.5zákonač.222/2004Z.z.oDPH,žebolisplnenézákonné
podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie
tým, že žalobca nepreukázal, že tovar, z ktorého si oslobodenie od DPH v daňovom priznaní žalobca

uplatnil, bol prepravený do iného členského štátu pre odberateľa uvedeného na faktúre, odvolávajúc sa
na znenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ktorý stanovuje, akými dokladmi je daňovník
povinný preukazovať splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č.
222/2004 Z. z. o DPH. Žalobca predložil daňovej kontrole prepravný doklad, ktorý podľa vykonanéhodokazovaniaobsahovalnepravdivéúdajeodopravcovi-neexistujúcaspoločnosťaojehoidentifikačnom
čísle pre DPH patriacom inej spoločnosti ako dopravcovi a obsahoval aj nepravdivé údaje o použitých
dopravných prostriedkoch, keď v ňom uvedené vozidlá boli vozidlá vyradené z prevádzky a zároveň

to boli vozidlá nevhodné na prepravu predmetného tovaru. Neobstojí preto námietka žalobcu, že pre
správcu dane bolo nepodstatné, že dopravca má identifikačné číslo pre DPH, keďže bolo zistené, že
nemá, nakoľko identifikačné číslo uvedené na prepravnom doklade patrí inej spoločnosti ako dopravcovi
tam uvedenému. Nemožno nič vytknúť žalovanému, keď takýto doklad neposúdil ako dôkaz o vyvezení
tovaru do iného členského štátu. Daňová kontrola ďalej zistila, že preprava predmetného tovaru do iného

členského štátu sa nepotvrdila ani preverovaním u odberateľov žalobcu uvedených na faktúrach. Nebolo
preukázané ani prijatie platieb od zahraničných odberateľov, keďže na účet žalobcu boli fakturovaným
čiastkam zodpovedajúce sumy vkladané v hotovosti samotným žalobcom. Nemá žiadny právny význam
tvrdenie žalobcu, že správcovi dane vysvetlil túto skutočnosť, že pre zlé skúsenosti s odberateľmi žiadal
platbu od odberateľov pri nakládke tovaru a keďže nakládky končili vo večerných hodinách a vodič
nechcel čakať do druhého dňa, žalobca prijal peniaze od vodiča a na druhý deň ich vkladal na svoj účet

v banke. Je tomu tak z dôvodu, že tvrdenie nič nemení na fakte, že žalobca nepredložil doklad o prijatí
platby od zahraničného odberateľa. Takéto tvrdenie žalobcu žiadny doklad nemôže nahradiť. Nemožno
nič vytknúť skutkovému záveru, ku ktorému žalovaný vyhodnotením vykonaných dôkazov vo vzájomnej
súvislosti dospel, a to že nebolo preukázané vyvezenie predmetného tovaru do iného členského štátu.
Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako na to poukázal aj žalovaný v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia správne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-409/04
vo veci Teleos, zdôrazňujúc tak, že dôkazné bremeno je na strane daňovníka, ktorý si uplatňuje právo
na oslobodenie od dane, ktoré žalobca nezvládol.

16.Žalobcasa takakovodvolaníajvžalobeodvolávanarozhodnutiaESDvoveciach,ktorésanetýkajú

výkladu tých ustanovení únijného práva (smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty), ktoré sa týkajú práva na oslobodenie dane z pridanej hodnoty pri vyvezení tovaru do iného
členského štátu, teda na rozhodnutia, ktoré sa nevzťahujú na prejednávaný prípad. Navyše rozhodnutia,
na ktoré žalobca poukazuje sú založené na takom skutkovom základe, keď daňovník preukázal reálne
splnenie podmienok na odpočet DPH a keď nebolo sporné, že tieto podmienky boli splnené. V takom

prípade, keď daňovník preukáže, že boli splnené podmienky na odpočet DPH, reálne prijal plnenie od
platiteľa dane, ktoré je určené na jeho ekonomickú činnosť a zároveň sa preukáže, že predmetné plnenie
bolo súčasťou obchodu v reťazci poznačeného podvodom, možno takémuto daňovníkovi odoprieť právo
na odpočítanie dane len v prípade, že sa preukáže, že bol tohto podvodu účastný alebo musel o ňom
vedieť a tu sa presúva dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade ale žalobca

reálne splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu vývozu tovaru do iného
členského štátu nepreukázal. Je na daňovníkovi, aby preukázal, že boli splnené podmienky, za ktorých
si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

17. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko

z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie nebolo v rozpore so zákonom, a preto žalobu
zamietol (§ 190 SSP).

18.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhosúdpriznážalobcovináhradu
trovkonanialenvprípade,žebolvkonanícelkomalebosčastiúspešný.Žalobcavtomtokonaníúspešný

nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním

kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,

žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.