Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/306/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213224939
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213224939.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Polianky 9,
Bratislava, zast.: Advokátska kancelária STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava,
IČO: 36 869 571, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX/X, V. A., o zaplatenie
118,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 25.11.2014, č.k. 7C/315/2013-27, v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania r u š í a v
zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
94,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 94,60 Eur od 02.12.2013 do
zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V napadnutej časti o náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 142
ods. 2 O.s.p., vecne tým, že navrhovateľ vo veci úspech mal len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu, podľa obsahu odvolania v časti náhrady trov konania, podal prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania, in eventum, aby rozsudok
v napadnutej časti trov konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania za súdny poplatok 16,50
Eur a za právne zastúpenie navrhovateľa 58,58 Eur (za úkony právnej pomoci 2 x 16,60 Eur + 2x
režijný paušál 2 x 7,81 Eur + 20% DPH) a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania 29,57 Eur
za 1 úkon právnej pomoci. Odvolanie odôvodnil tým, že aj keď mal v predmetnom konaní úspech
len čiastočný, má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, nakoľko jeho neúspech v konaní pri
porovnaní uplatnenej pohľadávky v sume 118,60 Eur a priznanej sumy 94,60 Eur bol len vo výške
20,24%, tzn. že úspešný v 3/5-inách, preto mu patria trovy primerane tomuto výsledku konania. Takýto
čiastočný úspech navrhovateľa vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania.
Navrhovateľ nevidí dôvod nepriznať mu náhradu trov konania, po zohľadnení pomeru úspechu vo veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky ani pre zmenu, ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia,
v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku a v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i
uznesenia súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s jeho
vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je možné zistiť, ako konkrétne prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2
O.s.p., odôvodnenie rozsudku je v tejto časti nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. V dôsledku toho
je rozsudok v napadnutej časti trov konania i nepreskúmateľným. Navrhovateľ odôvodnene poukazuje
na to, že v danom prípade je potrebné presne zohľadniť jeho pomer úspechu v konaní a priznať mu
pomernú časť trov konania.

Keďže riadnym neodôvodnením rozhodnutia v súlade s cit. § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k odňatiu
účastníkom možnosti konať pred súdom, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil
a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, a to i s prihliadnutím
na odvolacie námietky. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.