Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227753
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115227753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému: E. R.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, W., právne zastúpený Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom
so sídlom E. X, W., o zaplatenie 110 Eur s príslušenstvom a ďalších nárokov, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 13. apríla 2016, č. k. 25C/424/2015-64, v spojení s opravným
uznesením z 30. novembra 2016, č. k. 25C/424/2015-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 110 Eur,
príslušného úroku z omeškania, poplatku vo výške 136 Eur + 20 Eur, trov mediačného konania vo
výške 141,81 Eur, trov rozhodcovského konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07.03.2012
bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver v celkovej výške 250 Eur. Obsahom záväzku bola povinnosť žalovaného vrátiť

poskytnutý úver v 9-tich mesačných splátkach po 50 Eur počnúc dňom 26.03.2012. V zmluve dlžník
prehlásil,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténainýúčel.RPMNpredstavovala367,01%.Celkovomal
žalovaný zaplatiť sumu 450 Eur. Hodnotiac obsah uzavretej zmluvy dospel k záveru, že medzi žalobcom
ažalovanýmbolauzatvorenázmluvaospotrebiteľskomúverepodľaZákonač.129/2010Z.z..Hodnotiac
obsahovú stránku uzavretého zmluvného vzťahu ďalej vyvodil, že v zmysle § 9 ods. 2 absentujú niektoré
podstatné náležitosti tohto zmluvného vzťahu. Podľa písmena f/ citovaného ustanovenia absentuje
uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. V zmluve je iba uvedené, že úver je splatný v 9-tich mesačných splátkach počnúc dňom
26.03.2012 a bez matematických operácií nie je zrejmé, kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru
(ktorým dňom). Podľa písmena i/ citovaného zákona v zmluve absentuje uvedenie úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru. Nie je teda zrejmé podľa akej úrokovej sadzby sa úver úročí. Podľa písmena
k/ cit. ust. v zmluve absentuje uvedenie výšky, počet a termín splátok istiny, úroku a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. V zmluve nie je uvedené, na ktorý

konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok. Taktiež absentuje vyčíslenie toho, aká
časť z každej splátky pripadá na istinu, na úroky a na prípadné poplatky, u každej splátky osobitne.
Vzhľadom na absenciu týchto podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 11
ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné považovať takýto poskytnutý úver za bezúročný abez poplatkov. Nárok na zaplatenie žalovanej istiny zamietol aj z dôvodu premlčania nároku v zmysle §
100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákona, keď na premlčanie práva v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prihliadal z úradnej povinnosti. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že prvá splátka úveru bola

splatná dňa 26.03.2012. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému by vznikla
povinnosťlennavrátenieposkytnutéhoúveruvovýške250Eur.Privýškesplátky50Eurbyodporcačistú
istinu splatil už v splátke pripadajúcej na 26.7.2012 (5 x 50 Eur) a okamihom splatnosti tejto poslednej
splátky sa stal splatný celý dlh. Návrh bol podaný na súde až dňa 17.09.2015, teda po uplynutí 3-
ročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu dlh v zostávajúcej výške 110 Eur je premlčaný. Nepovažoval

za preukázané tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi bola uzatvorená rozhodcovská zmluva a že
dňa 04.08.2014 bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania. Taktiež v zmluve o úvere
absentuje rozhodcovská doložka. Nemohol preto prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že po dobu plynutia
rozhodcovského konania premlčacia doba neplynula. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť úspešnému žalovanému
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 200,77 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa
jeho názoru predmetná Zmluva o úvere v čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom a nebolo
ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Z tohto dôvodu zmluva
nemusela obsahovať RPMN a výška úrokov sa spravovala ustanoveniami § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Žalovaný vyhlásil, že bol pred uzatvorením Zmluvy o úvere osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktorá mohla ale nemusela byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere.
Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm.
c) CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 379, § 380 CSP, ktorý podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Záversúduprvejinštancie,žeZmluvaoúverezodňa07.03.2012neobsahujenáležitostipodľa§9ods.
2 písm. i/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. platného ku dňu uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu je potrebné
považovať predmetný poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za bezúročný a bez

poplatkov,jesprávny.Súdprvejinštanciezamietolnárokžalobcunazaplateniežalovanejistiny,zdôvodu
jeho premlčania podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z dôvodov
odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento záver súdu o premlčaní
práva v odvolaní nenamietal. Poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je absolútnym obchodom, nie je ju možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv

a z tohto dôvodu zmluva nemusela obsahovať RPMN a výška úrokov sa spravovala ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka.Taktiežpoukázalďalej,žežalovanýpreduzavretímZmluvyoúverebolpoučený
o dôsledkoch rozhodcovskej zmluvy.

6. Vychádzajúc z podmienok § 363 a § 365 ods. 1 CSP odvolací súd konštatuje nesúlad medzi

odvolacími dôvodmi vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkových okolností súdom prvej inštancie a následného
právneho posúdenia veci. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací
súd vyvodil, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 07.03.2012
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Pokiaľ v odvolaní proti
rozsudku žalobca uvádza, že zmluva nemusela obsahovať údaj RPMN a výška úrokov sa spravovala

ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, takýto záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu
súd prvej inštancie vo vzťahu k daným odvolacím dôvodom neuvádzal. Žalobca v konaní netvrdil a
nepreukazoval, že by na základe uzavretej zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, keďže aj z listinného dôkazu predloženého žalobcom - v oznámení o zastavení
rozhodcovského konania z 17.06.2015 vyplýva, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku nedošlo.

7. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že predmetnú zmluvu o úvere,
uzatvorenú podľa Zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských
zmlúv. Z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanýmbola uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere, na ktorú sa aplikujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z.
austanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.Zaspotrebiteľskúzmluvusapovažujekaždázmluva,
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľskej

zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia tzv. spotrebiteľského práva na základe novely
Občianskeho zákonníka, vykonanej Zákonom č. 150/2004 Z. z.. Toto odvetvie práva sa vyznačuje
aj prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného
práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu modifikuje za
účelomzvýšenejochranyslabšiehoúčastníkaspotrebiteľskéhozmluvnéhovzťahu,ktorýmjespotrebiteľ.

Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh
občianskoprávnych zmlúv, prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,
v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pokiaľ sa jedná o aplikáciu Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka, je potrebné vychádzať z podmienok § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a je vecou súdu, aby v každom jednotlivom prípade skúmal, či aplikácia Občianskeho zákonníka v
konkrétnom spore je pre spotrebiteľa prospešnejšia, ako aplikácia Obchodného zákonníka. Avšak v

žiadnom prípade by nemal rozhodnúť v rozpore s názorom spotrebiteľa, pretože v takom prípade by
išlo o neprípustný zásah do zmluvnej autonómie strán záväzkového vzťahu. V danom prípade pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu z dôvodu, že zmluva
o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj z
dôvodu konštatovania premlčania práva žalobcu podľa ust. § 100 ods. 1 veta prvá, § 101, § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, jeho záver odvolací súd považoval za správny. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v celom rozsahu zamietol nárok žalobcu na zaplatenie
uplatnených pohľadávok, ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)