Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224320
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613224320.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: G.

G., D.. XX.X.XXXX, N. C., R. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej
značky 3C/2749/2012 zo dňa 19.1.2012.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky
3C/2749/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod
spisovou značkou 9C/213/2013.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 409,34
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.7.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2749/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedol, že
uvedeným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky a k náhrade trov
rozhodcovského konania. V návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci
rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že rozhodcovská
doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti

a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu
s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská
doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská
doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.
Fakticky mu bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ
nemal možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami.

Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné
strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský
rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými naochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať
a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka
predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd,

ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od
žalobcu, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ.

Žalobca v návrhu na začatie konania žiadal povoliť odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp.
zn. 3C/2749/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný podaním zo dňa 24.9.2013 namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo
veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.9.2013 žalovaný žiadal návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku zamietnuť ako návrh nedôvodný. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná

individuálne, osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu v Osobitných zmluvných dojednaniach
č. 01/2007, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Osobitné
dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, obsahujú len dva body, pričom bod 2 týchto dojednaní
obsahuje rozhodcovskú doložku a odkazuje na časť XV. všeobecných poistných podmienok. Žalobca
podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných

zmluvných dojednaniach. Jej nepodpísanie by nemalo žiaden vplyv na poistný vzťah, ktorý by vznikol
aj bez platnej rozhodcovskej doložky. Poukázal na skutočnosť, že tlačivo všeobecných poistných
podmienok nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne, ale ide o listinu vyhotovenú v zmysle zákona č.
186/2009 Z.z., predtým zákon č. 240/2005 Z.z. Tretí subjekt, nezávislý od zmluvných strán poistnej
zmluvy tzv. finančný agent, je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať

poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu, pričom tlačivo "záznam o požiadavkách a
potrebách klienta" preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie
informácií o produkte. Žalovaný poukázal smernicu č. 93/13/EHS a to jej devätnáste odôvodnenie s
tým, že všeobecné súdy sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v súlade s vnútroštátnou
zmluvou a teda pri svojom rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom smernice vyjadrenom v

devätnástom odôvodnení. Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je podľa tohto
potrebné zohľadniť hraničné kritériá, ktoré spod vecného obsahu smernice o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vynímajú poistné podmienky v poistných zmluvách. V zmysle vyššie
uvedenej smernice sú poistné zmluvy výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky ovplyvňujú
kalkuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu

smernice vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia
týkajúce sa provízie finančných agentov.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa dal poistiť tak, že k ním domov chodila nejaká pani, ktorú on ani
nepočúval. Chodila k ním často a manželka chcela, aby sa dal poistiť. Zmluvu na podpis mu predložila

manželka. Zmluvu si neprečítal, vie čítať a písať, ale len pomaly. Má ukončených 7 tried základnej
školy a kurz, kde sa vyučil za murára. Po predložení poistnej zmluvy uviedol, že podpisy, ktoré sa tu
nachádzajú, nie sú jeho podpismi. Nevedel povedať, či to môže byť podpis jeho manželky. Poistné
platila manželka. Nevedel kto zrušil poistnú zmluvu. Plnomocenstvo na zastupovanie pri uzatváraní
zmlúv neudelil nikomu.

Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania žalovanému mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná. Z týchto dôvodov súd podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to návrhom
na začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí rozhodcovského konania, rozhodcovským
rozsudkom s doručenkou, poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami vrátane Osobitných
zmluvných dojednaní, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, čestným prehlásením, žiadosťou
o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, vyjadrením k odbornej otázke a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2749/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom
Košice bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 82,32 eur a nahradiť trovy konania vo výške
276,- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou voveci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská

doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu), ktorý nebol povinný ju
v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým

spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 27.6.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/2749/2012 zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.7.2013.

Dňa 27.10.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so
začiatkom poistenia dňa 28.10.2008 a koncom poistenia dňa 28.10.2028. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v
časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto
článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami

a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim

podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 27.10.2008 sú uvedené
Osobitnézmluvnédojednaniakpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX,kdepodľabodu2poistníkapoisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú
podpísané žalobcom dňa 27.10.2008.

V uvedený deň t.j. 27.10.2008 bol žalobcom podpísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta

k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde k otázke, či klient chce niečo k produktu, ktorý mu navrhol
zamestnanec poisťovacieho agenta vysvetliť, doplniť, dojednať je uvedená odpoveď: nie a pri otázke,
či klient súhlasí s navrhovaným produktom odpoveď: áno.

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska predloženého žalovaným Smernica rady 93/13/EHS sa

špecificky dotýka poistných zmlúv vo svojom 19. odôvodnení, pričom sa predpokladá, že obmedzenia
v ňom uvedené sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. na výpočet poistného
má teda vplyv také ustanovenie poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto poistného alebo
príslušných zložiek nákladov. prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve
má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné

náklady nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Žalobca na pojednávaní tvrdil, že poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky a osobitné dojednania
onnepodpísal,nalistináchniesújehopodpisy.VypočutásvedkyňaN. G.-manželkažalobcuuviedla,že
poistnú zmluvu za manžela uzatvárala ona na základe jeho písomného splnomocnenia. Plnomocenstvo

predložila p. H. a p. V., ktoré s ňou túto zmluvu uzatvárali. Poistnú zmluvu chcela so žalovaným najprv
uzavrieť ona z dôvodu, že jej bolo povedané, že je to dobrá poistka. Zmluvu uzavrieť nemohla kvôli jej
zdravotným problémom. Preto bola zmluva uzavretá na meno manžela. Po predložení poistnej zmluvy,
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní uviedla, že podpisy na týchtolistinách sú jej podpismi. Zmluva bola uzavretá u nich doma. Pred podpisom zmluvy mala možnosť si
ju prečítať ale neurobila to. Poistenie po 11 mesiacoch zrušila z dôvodu, že nemali peniaze na platenie
poistného.

Svedkyňa Z. H., ktorá pracovala pre žalovaného ako sprostredkovateľka uviedla, že u žalobcu bola s p.
V.. Pri podpise zmluvy žalobca nebol prítomný, len jeho manželka. Predmet zmluvy p. G. vysvetľovala
ona. K všeobecným poistným podmienkam jej nevysvetlila nič, lebo sama ich nepoznala. Vedela len
to, že pokiaľ klient, s ktorým bude podpísaná zmluva, nebude platiť poistné dva roky, bude musieť

ako sprostredkovateľka vrátiť jej vyplatenú odmenu. Zmluvu p. G. nepodpísala svojim menom, ale
menom manžela. V osobnom dotazníku uviedla informácie, ktorí nadiktovala p. G.. Klienta o možnom
mimosúdnom spôsobe riešenia sporov neinformovala a to preto, že ani ona o tom nevedela.

Svedkyňa F. V. pracovala u žalovaného od roku 1998 do roku cca 2010 vo funkcii vedúca obchodnej
skupiny. Konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania nevedela uviesť. V obci

Hrabušice oslovovali ľudí za účelom uzavretia životného poistenia. Ako obchodným zástupom im
nebol vysvetlený pojem rozhodcovskej doložky a preto tento pojem následne nevysvetľovali klientom.
Pokiaľ sa pýtali, či musí klient podpísať rozhodcovskú doložku, bolo povedané, že klient nemusí
podpísať rozhodcovskú doložku, ale inak by zmluva nebola prijatá. Všeobecné obchodné podmienky
sa podpisovali klientmi s tým, že nikdy sa nedal ústne vysvetliť klientovi celý ich obsah, ostávali však

klientom k dispozícii. Mali možnosť si ich prečítať a mali aj možnosť odstúpiť do 30 dní od zmluvy bez
uvedenia dôvodu. Klientom sa teda vysvetľovali hlavne podmienky poistenia. Nevedela sa vyjadriť ako
by postupovala, ak by pri podpisovaní poistnej zmluvy jej bolo predložené plnomocenstvo inou osobou,
než klientom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak:
a. rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b. rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní
c. jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,d. sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e. účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f. sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g. bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17)
h. sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i. bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa§4ods.1až3zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvamôžemať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej

zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy

rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Žalovaný v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej (poistnej) zmluve a návrh bol
podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2

posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012, podľa ktorého je na konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že v konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené všetky
procesné podmienky konania.Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky t.j. podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí súd najprv skúmať, či
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný včas, čo je nevyhnutnou podmienkou pre
preskúmanie navrhovateľom uvádzaného dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku. Návrh na začatie
konania bol zo strany žalobcu podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je zrejme z toho, že
predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 27.6.2013 a návrh na začatie konania

bol na tunajšom súde podaný dňa 26.7.2013.

Rozhodcovská doložka, neplatnosti určenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal, mala byť
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou
predloženej poistnej zmluvy. Poistná zmluva mala byť medzi účastníkmi uzatvorená dňa 27.10.2008. V
priebehu konania žalobca poprel, že podpisy na predloženej poistnej zmluve, všeobecných poistných

podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach sú jeho podpismi. Pre platné uzavretie poistnej
zmluvy je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma. Písomná forma je
podmienkou platnosti aj rozhodcovskej zmluvy a to podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho
úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna,

ak ide formu dohodnutú účastníkmi. Keďže v danom prípade ide o zákonom predpísanú písomnú formu
poistnej zmluvy i rozhodcovskej zmluvy súd sa v prvom rade v konaní zaoberal platnosťou uvedených
zmlúv predložených účastníkmi konania.

Otázkou platnosti poistnej a rozhodcovskej zmluvy sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou. Otázka

platnosti právneho úkonu nie je vymedzená v ustanovení § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
preto sa ňou súd mohol zaoberať ako predbežnou otázkou a to poukazujúc aj na to, že na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z
úradnej povinnosti. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j.
od začiatku, nastáva priamo zo zákona a môže sa jej dovolávať každý, kto má na tom právny záujem.

Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo).
Absolútna neplatnosť úkonu nie je časovo obmedzená.

Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíšu konajúce osoby. Na
predloženej poistnej zmluve sa nachádza podpis osoby, ktorá poistenie uzatvorila, avšak vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že sa nejedná o vlastnoručný podpis žalobcu. Žalobca túto
skutočnosť poprel a táto bola preukázaná výsluchom svedkýň N. G. a Z. H.. Obe svedkyne potvrdili,
že zmluvu podpísala za žalobcu jeho manželka N. G.. Táto síce uviedla, že tak konala na základe
plnomocenstva daného jej žalobcom, toto plnomocenstvo ale v konaní ako dôkaz predložené nebolo ani
jednou zo zmluvných strán. V zmysle citovaného § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade

pre platnosť zmluvy uzatvorenej splnomocnenou osobou plnomocenstvo muselo byť udelené písomne.
Ajvprípadepredloženiaresp.preukázaniaskutočnosti,žežalobcasplnomocnilpísomnesvojumanželku
na uzavretie poistnej zmluvy, túto by nebolo možné považovať za platný právny úkon z dôvodu, že
zmluva nie je podpísaná menom a priezviskom manželky žalobcu ako splnomocnenej zástupkyne, ale
priamo menom a priezviskom žalobcu. Uvedené skutočnosti platia obdobne ja pre všeobecné poistné

podmienky a osobitné zmluvné dojednania, ktoré boli podpisované súčasne s poistnou zmluvou a ktoré
mali obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Aj tieto boli za žalobcu podpísané jeho manželkou. Zo strany
žalovanéhonebolpreukázanýopakt.j.abyuvádzanélistinybolipodpísanéžalobcom,atoanivýsluchom
svedkyne F. V..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti poistná zmluva, ako aj rozhodcovská zmluva uvedená vo
všeobecných poistných podmienkach resp osobitných zmluvných dojednaniach je absolútne neplatným
právnym úkonom. Ako bolo uvedené účinky absolútne neplatného úkonu pôsobia od začiatku.
Rozhodcovský súd tak nemohol rozhodnúť na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský

rozsudok zrušil.

Žalobca v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2749/2012. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzenépodmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo
veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom
odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme,
že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného
rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech, rozhodnutie však
nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti

daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu
plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde
možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd povolil odklad vykonateľnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech
a preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho
zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za nasledujúce úkony:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28.6.2013 - § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013

- 60,08 eur
- podanie žalobného návrhu dňa 26.7.2013 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky - 60,08 eur
- účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013 - 60,08 eur
- písomné vyjadrenie zo dňa 1.10.2013 - § 13a ods. 3 písm. c/ vyhlášky - 60,08 eur
- účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 - § 13a ods. 1 písm. d/ - 60,08 eur

- účasť na pojednávaní dňa 3.9.2014 - § 13a ods. 1 písm. d/ - 61,85 eur.

Hodnotajednéhoúkonuprávnejpomocibolaurčenápodľa§11ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.Odmena
za úkony právnej pomoci tak predstavuje sumu 362,25 eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z režijného paušálu za štyri úkony v roku 2013 po 7,81 eur a jeden úkon v roku 2014 po 8,04 eur t.j.

režijný paušál spolu 47,09 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 409,34 eur,
k úhrade ktorej súd zaviazal žalovaného.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danej veci má súd za to, že aplikácia
uvedeného ustanovenia neprichádza do úvahy. Nemožno totiž skonštatovať, že neplatnosť poistnej a
rozhodcovskej zmluvy bola spôsobená výlučne žalobcom. Uvedené zmluvy boli totiž uzatvárane za

žalovanú jej sprostredkovateľmi, ktorí mali byť žalovanou náležite vyškolení a poučení akým spôsobom
v prípade uzatvárania zmlúv postupovať.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkovžalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie, pričom súd jeho návrhu vyhovel.
Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho
poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.